Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/281/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu K. H., bytom F. XX, N., právne zastúpený Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom, Nám. legionárov 5, Prešov, proti žalovaným 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, 2/ Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných HDI-Gerling Industrie Versicherung AG, Krausenstrasse 9-10, Berlín, právne zastúpený JUDr. Janou Fabiščíkovou, advokátkou, Mlynárska 19, Košice, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -203 zo dňa 10.10.2014 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla SEAT Altea, ev. č. PO-490 DG, a že žalovaný v 2. rade nemá právo na náhradu náklad spojených so zaistením a úschovou motorového vozidla SEAT Altea, ev. č. PO-490 DG, zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, citoval ustanovenia , , o Policajnom zbore a uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu. Súd poukázal na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 18.06.2007, v zmysle ktorého je naliehavosť právneho záujmu charakterizovaná popieraním existencie, neexistencie práva či právneho pomeru, teda stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Existuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a ďalej, že exituje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Súd zdôraznil, že naliehavý právny záujem musí existovať nielen v čase rozhodovania prvostupňového súdu, ale aj v čase rozhodovania vyšších súdov. Či je naliehavý právny záujem, nato súd prihliada z úradnej povinnosti, a preto pre jeho nedostatok, ako základný predpoklad určovacej žaloby, súd musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu. Uviedol, že žalobca nadobudol kúpnou zmluvou uzavretou s K. D. podľa ustanovenia a násl. , motorové vozidlo SEAT Altea, rok výroby 1997, za kúpnu cenu 10 000 Eur. Podľa bankového výpisu žalobca dňa 07.11.2009 mal uskutočniť výber finančných prostriedkov v sume 10 000 Eur. Následne došlo k zaisteniu osobného motorového vozidla Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, odbor Kriminálnej polície v Košiciach, dňom 23.03.2011, a na základe oznámenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru, odboru Kriminálnej polície Košice žalobcovi zo dňa 06.06.2011 bolo oznámené, že vykonanými úkonmi bolo zistené, že zaistené motorové vozidlo súvisí s trestným činom, a preto je daný postup podľa . Následne listom zo dňa 04.08.2011 žalovaný v 2. rade žalobcovi oznámil, že zaistené motorové vozidlo bolo uložené dňa 04.08.2011 do úschovy podľa o Policajnom zbore, nakoľko vznikli pochybnosti o tom, že táto vec patrí žalobcovi a na zaistenú vec si uplatňuje právo iná osoba. Podľa názoru žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu z dôvodu, lebo v prípade vyhovenia žalobe a určenia, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla, by sa vzťahy neusporiadali a žalobca bude nepochybne čeliť žalobe subjektu, ktorý si na predmetné motorové vozidlo robí vlastnícky nárok, a tým je v konaní vedľajší účastník na strane žalovaných. Žalovaní vo svojich vyjadreniach nerozporovali vlastnícke právo žalobcu, či tretej osoby, ich postup. Poukázali len na to, že postupujú v zmysle plnenia si pracovných povinností. Už tým nie je splnený prvý predpoklad naliehavého právneho záujmu, tak ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Keďže žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov alebo vytvára základ pre jeho usporiadanie, nepodarilo sa mu preukázať ani dostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd ďalej poukázal na to, že sa stotožnil s nedostatkom pasívnej legitimácie na strane žalovaných, ktorá súvisí aj s nedostatkom naliehavého právneho záujmu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , týkajúcich sa posudzovania vecnej legitimácie a uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade nemajú dostatok pasívnej vecnej legitimácie na požadovanom určení, pretože vlastnícke právo žalobcu nerozporujú, ani si na sporné motorové vozidlo nerobia vlastnícke nároky. Ich činnosť je striktne v zmysle zákona a spočíva v plnení pracovných povinností. Žalobcovi bolo známe, že vlastnícke nároky na motorové vozidlo žalobcu si uplatňuje aj poisťovňa HDI-Gerling Industrie Versicherung AG, Krausenstrasse 9-10, Berlín, a preto okruh účastníkov konania mohol v konaní odstrániť, ktorý by bol súčasťou aj preukázaného naliehavého právneho záujmu. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky, a to, že účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu a žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby podľa , majú zásadne len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Vecná legitimácia účastníka, či už aktívna alebo pasívna, predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka k prejednávanej veci. V konaní o určenie či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, má predovšetkým vecnú legitimáciu ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu, alebo práva, o ktoré v konaní ide.

Súd preto zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu ako nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných v konaní.

Za absolútne nedôvodný považoval súd prvého stupňa nárok žalobcu o určenie, že žalovaný v 2. rade nemá právo na náhradu nákladov spojených so zaistením a úschovou motorového vozidla SEAT Altea, ev. č. PO-490 DG, lebo žalobca nepreukázal právny základ pre takéto určenie. Žalobca nepreukázal, aby žalovaný v 2. rade voči žalobcovi uplatnil náhradu nákladov spojených so zaistením a úschovou motorového vozidla, preto nebolo možné rozhodnúť o neexistujúcom nároku. Ani určenie, že žalobca je držiteľom motorového vozidla, nebolo dôvodné vyslovovať výrokom súdneho rozhodnutia, pretože žalobca je naďalej zapísaný ako držiteľ vozidla.

K výroku o trovách konania súd poukázal na ustanovenie , podľa ktorého o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej neúplné zistenie skutkového stavu, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy pre zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že v konaní preukázali existenciu dôvodov vhodných osobitného zreteľa s tým, že uviedli, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru oddelenia Kriminálnej polície Košice oznámením zo dňa 04.08.2011 s poukazom na ustanovenie o Policajnom zbore poučili žalobcu, aby v lehote do 60 dní od doručenia oznámenia si uplatnil vlastnícke alebo iné právo na súde na zaistenú vec s upozornením, že ak sa nárok v zákonnej lehote neuplatní, vec sa stáva základným majetkom štátu. Z tohto dôvodu žalobca si uplatnil žalobou určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Ďalej poukázal na to, že uplatnenú žalobu považovali za správnu, lebo žaloba na plnenie podľa neprichádza do úvahy bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, týkajúceho sa určenia vlastníckeho práva s prihliadnutím na okolnosti nadobudnutia motorového vozidla žalobcom, ako aj na zistenú skutočnosť, že motorové vozidlo bolo ukradnuté v období od 14.09.2008 do 15.09.2008 v W. v R.. K neuznaniu naliehavého právneho záujmu poukázal na to, že týmto rozhodnutím súd vyvolal nový stav právnej neistoty na strane žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na judikáty týkajúce sa posudzovania naliehavého právneho záujmu, napríklad R 17/1972, R 53/1973, Zo Súdnej praxe 4/96 č. 4, ďalej Zo Súdnej praxe 6/2003 str. 163 a Zo Súdnej praxe 6/2003 str. 177, ako aj Zo Súdnej praxe 3/98 č. 1. Vo vzťahu k posúdeniu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných poukázal na to, že pasívna legitimácia chýbala na strane žalovaných, a preto pasívnu legitimáciu nemohol mať ani vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane neexistujúcich subjektov a samostatné vystupovanie v konaní vedľajším účastníkom nepripúšťa. Ďalej namietali inú vadu konania, ktorá mala za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu veci v dôsledku čoho, že súd nevyhovel opakovaným návrhom žalobcu, aby vedľajší účastník predložil poistnú zmluvu a iné doklady týkajúce sa sporného motorového vozidla. Zdôraznil, že motorové vozidlo žalobca používal od odkúpenia od 07.11.2009 do zaistenia 23.03.2011 a v tom čase sa nikto neprihlásil ako údajný vlastník motorového vozidla. Až po zaistení vozidla boli zrejme podstúpené informácie od Policajného zboru a následne dňa 13.04.2011 bolo vystavené poisťovňou nevierohodné prehlásenie o vlastníctve, s funkčne neidentifikovaným zástupcom vedľajšieho účastníka, podpísaného na prehlásení. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré špecifikoval.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu trval na svojich vyjadreniach, ktoré učinil v konaní pred súdom prvého stupňa. Zdôraznil, že žiadnym spôsobom nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu ani nikoho iného, avšak nemôže byť protistranou žalobcu v žalobe o určenie vlastníckeho práva. V súdnom spore o určenie vlastníckeho práva, prípadne držby mal byť pasívny legitimovaný vlastník vozidla, ktorý si taktiež uplatňuje na vozidlo vlastnícke právo, napríklad v danom prípade vedľajší účastník na ich strane. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.

Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane žalovaných taktiež poukázala na tvrdené skutočnosti v konaní pred súdom prvého stupňa. Uviedla, že od výsledku tohto konania závisí aj prerušené konanie vedené na Okresnom súde Prešov vo veci sp. zn. , v ktorom sa domáhajú určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu proti žalobcovi. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný v 2. rade sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie a odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke ( v spojení s , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku ktorých by súd na základe výsledku vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom nebolo dôvodné. V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia , t.j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania ním tvrdených skutočností. V danom prípade namietané nevykonanie dôkazu, a to predloženie poistnej zmluvy vedľajším účastníkom v konaní, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené a za nevyhnutné pre posúdenie skutkového stavu z dôvodu, že vedľajší účastník v konaní vystupoval len na strane žalovaných, nie ako účastník sporového konania, na mieste žalovaného. Ustanovenie vyjadruje základné práva a povinnosti účastníkov v občianskosúdnom konaní, t.j. povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje svoje právo a povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdené skutočnosti, zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného vyplýva, že nie je povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie dokazovania, lebo v akom rozsahu bude súd dokazovanie vykonávať, je vždy vecou súdu.

V danom konaní podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa postupoval správne, ak nevykonával ďalšie dôkazy týkajúce sa preukázania vlastníckeho práva, ktoré boli spochybnené vstupom vedľajšieho účastníka do tohto konania, ako aj vedením samostatného konania vedľajším účastníkom proti žalobcovi o určenie vlastníckeho práva z dôvodu, že pre predmetné konanie neboli splnené základné procesné podmienky pre určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, t.j. existencia naliehavého právneho záujmu vyplývajúca z ustanovenia , ako aj s tým súvisiaci nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných v konaní.

Naliehavý právny záujem v zmysle sa viaže na konkrétny určovací petit toho, čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo ( Zo Súdnej praxe č. 81/2006).

Otázku naliehavého právneho záujmu a s tým spojenú aj dôvodne namietaný nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaných súd prvého stupňa správne posúdil, a preto v danom prípade nebolo možné žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu vyhovieť, vrátane neuloženia povinnosti podieľať sa na úhrade nákladov spojených so zaistením motorového vozidla. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

Uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia, najmä existencie nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia , súd prvého stupňa správne posúdil.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ustanovením .

Podľa , , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania nerozhodol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.