Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-478-2014.pdf
PDF · 99.11 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/478/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: V. W., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX W., I. XXXX/ X, o zaplatenie 117,86 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 114,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 23. 11. 2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23. 4. 2014 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže odporcu na zaplatenie sumy 117,86 eura s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 6. 2013 postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca uzatvoril dňa 24. 11. 2009 s odporcom Zmluvu o pripojení podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Postupca poskytol odporcovi elektronické komunikačné služby a odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté služby. Odporca neuhradil do dňa podania návrhu faktúru č. XXXXXXXXXX, vo výške 96,77 eura, splatnú 24. 5. 2001 a faktúru číslo XXXXXXXXXX, vo výške 21,09 eura, splatnú 23. 6. 2011. Pohľadávka navrhovateľa tak predstavuje výšku 117,86 eura. Navrhovateľ si ďalej uplatnil popri istine aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka v zmysle nariadenia číslo 87/1995 Z.z.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že nesúhlasil s dlžnou sumou, nakoľko ako právny predchodca navrhovateľa, tak ani navrhovateľ, mu do dňa podania návrhu sporné faktúry nedoručili na adresu jeho trvalého bydliska a preto doposiaľ nevedel o tom, že právnemu predchodcovi navrhovateľa neuhradil tieto faktúry. Zároveň uviedol, že pokiaľ má voči navrhovateľovi dlh, je ochotný tento uhradiť, avšak nie je ochotný uhradiť úroky z omeškania, nakoľko o dlhu doposiaľ nevedel a nie je ochotný uhradiť ani trovy konania, pretože toto konanie nezavinil. Povinnosti voči právnemu predchodcovi navrhovateľa si odporca vždy riadne plnil a plní si aj doteraz, nakoľko služby právneho predchodcu navrhovateľa stále využíva.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu - faktúry, Zmluva o pripojení, Všeobecné zmluvné podmienky, pokus o zmier, odstúpenie od zmluvy, dohoda o prevode čísla, vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľa, vyslúchol odporcu a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Dňa 24. 11. 2009 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom Zmluvu o pripojení podľa zákona číslo 610/2003 Z.z. Pri vyhotovovaní tejto zmluvy došlo k chybe v písaní, keď u odporcu bolo namiesto mesta „W.“ uvedené mesto „O.“. Účastníci zmluvného vzťahu si dohodli program služieb O2 Fér.
Z vyjadrenia spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. zo dňa 17. 9. 2015 vyplýva, že odporcovi bola pridelená SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX a to od 1. 12. 2009 do 9. 5. 2011. Od 9. 5. 2011 bola SIM karta s týmto telefónnym číslom evidovaná na spoločnosť ONE TRADE, s.r.o. so sídlom Sereď, Topoľová 2812/12.
Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 7. 4. 2015 (č. l. 58 spisu) vyplýva, že odporca podpísal s pôvodným veriteľom zmluvu o pripojení, pričom pôvodný veriteľ mal vo svojom internom systéme uvedenú ako fakturačnú adresu XXXXX W., I. XXXX/X (pôvodný veriteľ už nedisponuje informáciou, ako došlo k zmene fakturačnej adresy z O. na W.). Všetky faktúry boli však zasielané na adresu W., I. XXXX/X. Odporca uhrádzal faktúry pravidelne, neuhradil len faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania.
Z lustrácie v registri obyvateľov súd zistil, že od 11. 8. 2009, t. j. ešte pred uzatvorením zmluvy o pripojení, si odporca evidoval trvalý pobyt na adrese W., I. XXXX/X. Ako sám odporca pred súdom uviedol, v O. nikdy nebýval a nemal tam ani prechodný pobyt. Rovnako potvrdil vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, že všetky faktúry od právneho predchodcu navrhovateľa mu boli doručované na adresu do W.. Faktúry uhrádzal kombináciou rôznych spôsobov úhrad, ako napríklad prostredníctvom pošty, osobne na pobočke právneho predchodcu navrhovateľa, respektíve cez internetbanking.
Odporca, v súlade s písomne podaným návrhom, potvrdil tú skutočnosť, že ako fyzická osoba nepodnikateľ užíval služby právneho predchodcu navrhovateľa a to až do 9. 5. 2011, kedy došlo k uzatvoreniu Dohody o prevode telefónneho čísla.
Dňa 9. 5. 2011 došlo k uzatvoreniu Dohody o prevode telefónneho čísla XXXXXXXXXX a to z pôvodného účastníka - V. W. (fyzická osoba nepodnikateľ ) na nového účastníka - obchodnú spoločnosť ONE TRADE, s.r.o. so sídlom Sereď, Topoľová 2812/5. V zmysle dohody pôvodný účastník postúpil práva a záväzky zo zmluvy o pripojení na nového účastníka. Podľa bodu 2 dohody, nový účastník tieto práva a záväzky pôvodného účastníka vyplývajúce z uvedenej zmluvy o pripojení preberá v celom rozsahu. Podľa bodu 3 dohody, v prípade aktivovaných extra balíčkov O2 Fér bude pôvodnému účastníkovi účtovaná alikvotná časť poplatku za príslušný extra balíček O2 Fér za alikvotný počet jednotiek do okamihu prevodu práv a záväzkov. Novému účastníkovi bude účtovaná alikvotná časť poplatku za príslušný extra balíček O2 Fér za alikvotný počet jednotiek od okamihu prevodu práv a záväzkov. Dohoda o postúpení práv a prevzatí záväzkov nadobudla platnosť a účinnosť dňa 9. 5. 2011.
Dňom 9. 5. 2011 zanikol záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Napriek tomu právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy s odporcom a to listom zo dňa 8. 7. 2011, t. j. po uzatvorení Dohody o prevode telefónneho čísla, kde mu uviedol, že dlhuje voči právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 117,86 eura, avšak namiesto doručenia faktúr mu uviedol právny predchodca navrhovateľa na druhej strane listu prehľad vyúčtovania za jednotlivé časového obdobia a prehľadne neuhradených pohľadávok ku dňu 8. 7. 2011. Tento list bol odporcovi doručovaný na adresu XXX XX O., I. XXXX/X, pričom zásielka sa vrátila právnemu predchodcovi navrhovateľa s dodatkom „adresát je neznámy“. Je nepochopiteľné, prečo právny predchodca navrhovateľa doručoval tento list odporcovi jednak po tom, čo zanikol záväzkový vzťah medzi ním a odporcom, a jednak z dôvodu nesprávne uvedenej adresy, nakoľko všetky faktúry pre odporcu mu boli doručované na adresu trvalého pobytu, t. j. do W., I. XXXX/X. Navyše súd poukazuje na to, že ak zanikol záväzkovo právny vzťah medzi
účastníkmi konania, nemožno od neho neskôr odstúpiť. Preto odstúpenie súd považuje za absolútne neplatný právny úkon.
Zodpovedá skutočnosti, že sporné faktúry číslo XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX boli vystavené na správnu adresu odporcu - na adresu jeho trvalého bydliska, avšak navrhovateľ nevedel súdu preukázať, že tieto faktúry boli skutočne odporcovi doručené a kedy sa tak stalo. Preto preukázateľne faktúry boli doručené odporcovi až spolu s doručením platobného rozkazu, voči ktorému odporca podal včas odpor. Preukázateľne faktúry doručil odporcovi až súd a to dňa 21. 11. 2014.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 24. 11. 2009, Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a/, b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi poskytnuté služby faktúrami č.
- XXXXXXXXXX, vo výške 96,77 eura, splatnosť 24. 5. 2001;
- XXXXXXXXXX, vo výške 21,09 eura, splatnosť 23. 6. 2011.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 24. 11. 2009), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Aj NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka účinný od 1. 4. 2015, tak aj právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
S poukazom na § 42 ods. 4 písmena b/ zák. č. 610/2003 Z.z. vzniká odporcovi povinnosť platiť za poskytnuté služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, k čomu preukázateľne došlo až dňa 21. 11. 2014. Do tejto doby preto odporca nebol povinný zaplatiť služby, ktoré využíval v roku 2011 a to v mesiaci apríl 2011 až do 9. mája 2011. Keďže odporca nespochybnil využívanie služieb a keďže faktúrou číslo XXXXXXXXXX mu bola fakturovaná len alikvotná časť v zmysle Dohody o prevode telefónneho čísla, súd mal potom za preukázané, že odporca je povinný zaplatiť celkovo sumu vo výške 114,36 eura za poskytnuté služby. Z faktúry číslo XXXXXXXXXX súd nepriznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 3,50 eura za upomienku, nakoľko ani v tomto prípade nepreukázal navrhovateľ, že upomienka bola odporcovi doručovaná na adresu do Serede tak, ako mu boli doručované predchádzajúce faktúry, ktoré odporca riadne aj uhradil. Navyše tunajší súd aj iné súdy Slovenskej republiky rozhodli už niekoľkokrát
o tom, že poplatky za upomienku za neuhradené služby je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ä a teda právny predchodca ako aj jeho nástupca sa musia zdržať jej uplatňovania) a poplatky za upomienky sú neprimerane vysoké. Súd sa však touto zmluvnou podmienkou nezaoberal, nakoľko nebolo preukázané, že upomienka skutočne bola odporcovi doručovaná. Preto súd návrh v časti istiny vo výške 3,50 eura aj s príslušenstvom zamietol, nakoľko príslušenstvo nemožno priznať bez existencie samotnej istiny, ktorú nie je odporca povinný zaplatiť.
Podľa § 563 OZ, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Keďže platnosť faktúr bola stanovená na dni 24. 5. 2011 a 23. 6. 2011, teda pred reálnym doručením, splnenie dlhu sa riadi ustanovením § 563 občianskeho zákonníka. ktorým boli určená na 21. 11. 2014, odporca bol povinný plniť dňa 22. 11. 2014, a keďže dlh nezaplatil, dňom 23. 11. 2014 sa dostal do omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné.
Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.
Odporca je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Zmluvy o pripojení sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 OZ. Navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého navrhovateľ svoje záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb nesplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle § 517 ods. 2 OZ vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ku dňu 23. 11. 2014 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,05 % ročne, čo úrok z omeškania potom predstavuje výšku 8,05 % ročne. Súd preto priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania k dlžnej sume v danej výške a vo zvyšnej časti úroku z omeškania návrh zamietol (t. j. vo výške 1,2 % ročne), nakoľko navrhovateľ požadoval zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne.
Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný čiastočne dôvodne a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti návrh musí obsahovať a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
V závere dáva súd účastníkom konania do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V danom prípade súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že mal za preukázané, že navrhovateľ, respektíve jeho právny predchodca, nedoručil faktúry odporcovi tak, ako to má na mysli § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z., pričom odporca už pri prvom úkone (odpor voči vydanému platobnému rozkazu) uvádzal skutočnosti ohľadne nedoručenia faktúr. považuje za spravodlivé, aby odporca nemusel uhradiť trovy konania, pretože to konanie nezavinil. Keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, je nutné striktne zotrvávať na plnení povinností zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, stanovené zákonom č. 610 /2003 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.