Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-47-2022.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Subarea
19C/47/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave vo veci navrhovateľov 1/: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Ž. XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Palovič s.r.o., so sídlom Dunajská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 238 526, 2/ Slovenská W., zastúpená: Okresný Ú. Bratislava, so sídlom T. XX, XXX XX Bratislava, proti povinným 1/: O. I. I., I..W..V.., so sídlom Q. XX, XXX XX J., X.: XX XXX XXX, 2/ O..K..P.. - O. I. R., I..W..V.., so sídlom J. XX, XXX XX Bratislava, X.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd pripúšťa, aby do konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.9.2022 na strane žalobcu pristúpil: Slovenská W., zastúpená: Okresný Ú. Bratislava, so sídlom T. XX, XXX XX Bratislava .
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.9.2022 zamieta.
III. Žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 26.9.2022 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa dražby, predaja, nájmu, zriadenia záložného práva, darovania, ako aj zriadenia vecného bremena podľa zákona č., 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a to k nehnuteľnostiam:
I. byt č. XX, na X. poschodí bytového domu sup. č. XXXXXX na parc. č. XXXXX, vchod Š. X, evidovaný na LV č. XXXX v k. ú I. K.,
II. byt č. XX, na X. poschodí bytového domu sup. č. XXXX na parc. č. XXXXX, vchod Š. X, evidovaný na LV č. XXXX v k. ú I. K., a to až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4C/5/2017.
Podaním zo dňa 28.9.2022 navrhovateľ 1/ navrhol, aby do konania na jeho strane pristúpil navrhovateľ 2/ vzhľadom na to, že ide o sporovú stranu v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4C/5/2017, a je aj účastníkom konania o dedičstve (po neb. Ing. arch J.Í.R. I., nar.: XX.XX.XXXX naposledy bytom: Š.V.É.I. X, XXX XX Bratislava, ktorá zomrela XX.XX.XXXX a ktorá je dedičkou majetkových práv a povinností svojej matky neb. U. I. rod. Z., nar.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom: Š.V.É.I. X, XXX XX Bratislava, ktorá zomrela XX.XX.XXXX). Predmetom konania 4C/5/2017 je spor o dedičské právo, v dôsledku ktorého podstata dedičstva, ktorú žiada zabezpečiť, pripadne jednej zo sporových strán. Podaním doručeným súdu dňa 3.10.2022 s pristúpením do konania sa vyjadril aj navrhovateľ 2/ vzhľadom na to, že sú spolu s navrhovateľom 1/ v postavení kvázi nerozlučného spoločenstva. Uvedenému súd s poukazom na § 79 CSP vyhovel.
Navrhovateľ 1/ ako žalobca a navrhovateľ 2/ ako žalovaný sú stranami sporu o určenie dedičského práva vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4C/5/2017, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia patria do majetkovej podstaty dedičstva.
Navrhovatelia nadobudli vedomosť, že povinný 2/ ako správca nehnuteľností pristúpil k realizácii zákonného záložného práva prostredníctvom dražobnej spoločnosti - povinného 1/. Dražba sa mala uskutočniť 4.10.2022. Výkon záložného práva zo strany správcovskej spoločnosti navrhovatelia považujú za nezákonný, keď napriek preukázateľnej vedomosti o smrti poručiteľky správcovská spoločnosť v súčinnosti s dražobníkom účelovým a podvodným spôsobom doručujú písomnosti mŕtvym osobám, aby tak boli fiktívne naplnené podmienky na výkon dobrovoľnej dražby. Navrhovateľ 1/ listom zo dňa 13.9.2022 vyzval povinných, aby od nezákonného postupu upustili, avšak ani jeden zo subjektov na výzvu nereagoval. Navrhovatelia poukazujú na to, že povinní doručovali oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby mŕtvym osobám, čo vyplýva z oznámení o uložení listových zásielok. Navrhovatelia poukazujú na to, že dlhom patriacim do dedičstva nemôžu byť nedoplatky za byt, ktoré vzniknú po smrti poručiteľa. Nezákonnosť postupu povinných preukazuje aj to, že samotná dobrovoľná dražba sa mala konať v J., čo je v rozpore s ustálenou súdnou praxou s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5.6.2019, sp. zn. 8Cdo/58/2018. Navrhovatelia tvrdia, že I. I. sa pokúšala o dosiahnutie dobrovoľnej dražby už v roku 2016, kedy bola vyzvaná na upustenie od nezákonnej dražby a informovaná o prebiehajúcom súdnom spore, v dôsledku ktorého nemá práva a povinnosti poručiteľky kto vykonávať.
Vykonaním dobrovoľnej dražby by podľa navrhovateľov došlo k nezvratnému, respektíve ťažko zvrátiteľnému stavu a preto je potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Realizáciou dražby hrozí, že po realizácii dražby nebude de facto existovať žiaden predmet dedičského konania, čím budú navrhovatelia ukrátení na svojich vlastníckych právach.
Navrhovatelia súdu predložili:
- žalobu vo veci Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4C/5/2017,
- výzvy na upustenie o nezákonného postupu zo dňa 13.9.2022 s doručenkami,
- výzvu na upustenie o nezákonného postupu zo dňa 1.12.2016,
- fotokópie oznámení o uložení zásielok,
- fotokópiu Oznámenia o dražbe č. O.: XX-XX/XXXX a č.: O.: XX-X/XXXX.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 330 ods. 2 CSP, Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza najmä zo skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán, teda osvedčiť predpoklady dôvodnosti neodkladného opatrenia.
Po oboznámení sa s obsahom návrhu, tvrdeniami navrhovateľa a predloženými listinami má súd návrh za nedôvodný. Navrhovatelia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia v znení uvedenom v odseku 1. z dôvodu, že povinný 2/ prostredníctvom povinného 1/ pristúpil k výkonu zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. postupom odporujúcim zákonu.
Navrhovatelia majú v tomto konaní postavenie nerozlučného spoločenstva (§ 77 CSP, pôvodne § 91 ods. 2 O.s.p.), čo je osvedčené skutočnosťou, že vedú spor o určenie dedičského práva podľa § 194 ods. 1 CMP (pôvodne podľa § 175k ods. 2 O.s.p) v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/5/2017. Od smrti poručiteľa do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p, § 175q, § 175 zca O.s.p.) existuje určitá neistota v tom, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi a kto z nich fakticky prevezme dedičstvo. Preto pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 3Cdo/197/2010). Navrhovatelia tak sú aktívne vecne legitimovaní aj v tomto konaní.
Pre účely tohto konania súd považuje za dostatočne osvedčené aj to, že nehnuteľnosti označené navrhovateľmi patria do majetkovej podstaty dedičstva.
V súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby súd z verejne dostupných zdrojov zistil (s poukazom na § 17 ods. 3 ZoDD), že dražobník od konania dražby dňa 4.10.2022 na písomnú žiadosť navrhovateľa dražby upustil (oznámenia č. X076477 a X076478 v Obchodnom vestníku č. 191/2022). Pre úplnosť však súd zároveň dodáva, že zistil aj to, že dražobník oznámil konanie novej dražby na deň 10.11.2022 (oznámenia X078204 a X078203 v Obchodnom vestníku č. 196/2022).
V súvislosti s námietkami navrhovateľov vo vzťahu k postupu dražobníka a navrhovateľa dražby však súd poukazuje na to, že prostriedkom ochrany práv je žaloba o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD. Akúkoľvek formálnu alebo procesnú vadu dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní ako v konaní podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Dôvody pre určenie neplatnosti dražby, medzi ktoré patria aj dôvody, ktorými žalobca odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, je možné posudzovať na základe vykonaného dokazovania len v konaní o určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD, ktoré dôvody nemôže súd vopred posudzovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konanie nie je konaním o určenie neplatnosti dražby, pretože takýmto postupom by
nahrádzal konanie o určenie neplatnosti dražby. (Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.5.2017, sp. zn. 31Cob/41/2017, rovnako uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.3.2019, sp. zn. 16Co/54/2019).
Súd tak primárne s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.
Nad rámec uvedeného súd k ďalšej argumentácii navrhovateľov uvádza nasledovné. Navrhovatelia tiež argumentovali tým, že pohľadávky vzniknuté v súvislosti s bytom, ktorého vlastníkom bol poručiteľ, ktoré však vznikli až po jeho smrti, nepatria do pasív dedičstva. S uvedenou argumentáciou možno vo všeobecnosti súhlasiť, pretože pasívami dedičstva sú iba dlhy poručiteľa (teda v zásade tie, ktoré existovali v čase poručiteľovej smrti) a iba tieto pasíva sa vyporiadavajú v rámci dedičského konania. Uvedené však neznamená, že po smrti poručiteľa nevznikajú pohľadávky spojené s vlastníctvom bytu, ktoré sú zabezpečené zákonným záložným právom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Zároveň navrhovatelia argumentovali tým, že vzhľadom na prebiehajúce dedičské konanie nie je osoba, ktorá by práva a povinnosti poručiteľky mohla vykonávať. Uvedené tvrdenie podľa názoru súdu nie je správne. Právny poriadok umožňuje aj počas dedičského konania vykonávať správu majetku patriaceho do dedičstva. Aj keď je momentálne postavenie navrhovateľov ako účastníkov dedičského konania a potenciálnych dedičov predmetných bytov neisté, to bez ďalšieho neznamená, že sú úplne oprostení od povinností, ktoré sa viažu na predmet dedičstva, o ktorého vlastnícke právo sa uchádzajú a ktorého ochrany sa domáhajú. Súd však tieto okolnosti osobitne neposudzoval, keďže návrh samotný ani neposkytuje relevantné tvrdenia na posúdenie týchto okolnosti a najmä z dôvodu, že vzhľadom na argumentáciu uvedenú v odseku 19 nie sú tieto okolnosti pre rozhodnutie podstatné.
Záverom súd dodáva, že navrhovatelia sa okrem vykonania dražby dožadovali aj zákazu inej dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami (darovanie, nájom, atď.), avšak v tejto časti je návrh tiež nedôvodný, keďže nejde o práva, ktoré by patrili do sféry dispozície povinných.
Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na to, že súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zamietol, pričom doposiaľ neeviduje podanú žalobu vo veci samej, predstavuje toto rozhodnutie v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a teda súd zo zákona obligatórne rozhoduje aj o nároku na náhrade trov konania. S prihliadnutím na osobitosť konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú navrhovatelia v súčasnom štádiu konania jediní, komu mohli vzniknúť trovy konania (a teda prípadne aj nárok na ich náhradu). Zároveň však navrhovatelia v konaní neboli úspešní, preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).