Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpená advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX -F. zo dňa 18.05.2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania a konania o kasačnej sťažnosti n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Predmet konania

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 23993-2/2017 -2/2017 -BA zo dňa 18.05.2017 na základe správnej žaloby.

Obsah preskúmavaného rozhodnutia

Žalovaná napadnutým rozhodnutím rozhodla tak, že: v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad číslo XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 7.septembra 2016, ktorým správny orgán 1. stupňa rozhodol, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2010 a nie 31.08.2008.

Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa dosiahla za rok 2007 a 2008, podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, príjmy z podnikania za roky 2007 a 2008 vyššie, ako zákonom ustanovená hranica príjmu potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia. Z uvedeného dôvodu účastníčke konania povinné sociálne poistenie vzniklo od 1.7.2008 a 1.7.2009. Slovenská lekárska komora vydala účastníkovi konania licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore (odboroch): gynekológia a pôrodníctvo, č. L1A/PO/0961/06 zo dňa 22.5.2006. V prípadoch ak samostatne zárobková činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť či ju aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako zákonom ustanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Žalovaná mala za to, že Licencia L1A/

PO/096106 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, oprávňovala účastníka konania aj po 31.08.2008, naďalej vykonávať činnosť ako fyzická osoba.

Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnila so záverom správneho orgánu 1. stupňa, že: žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2010 a nie 31.08.2008, nakoľko žalobkyňa bola povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou aj po 31.08.2008, keďže splnila zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia t. j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A/PO/0961/06 a zároveň žalobkyňa ku 31.08.2008 nesplnila všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré stanovoval (znenie účinné do 31.12.2010). Všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia neskorších predpisov splnila až 30. júna 2010, pretože za rok 2009 nedosiahla z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší príjem, ako bola zákonom ustanovená suma. Podanie odhlášky z poistenia má len deklaratórny charakter, t.j. má charakter informatívneho oznámenia dátumu zániku povinného sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, okrem napadnutého rozhodnutia nevydala žiadne iné rozhodnutie vo veci zániku povinného sociálneho poistenia účastníčky konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby . Rozhodnutie vo veci zániku, resp. vzniku poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle , bod prvý zákona vydávajú len v sporných prípadoch. Zákon neustanovuje lehotu, dokedy má byť rozhodnutie v zmysle bod prvý zákona vydané. Keďže podanie odhlášky z poistenia sa považuje za právny úkon a nie právny akt - spis/ rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe, odo dňa jej podania neplynie žiadna lehota na nariadenie alebo povolenie obnovy konania, na ktorú účastník konania upozornil vo svojom odvolaní.

Obsah administratívneho spisu

Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu 1. stupňa správny súd zistil nasledovné:

Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 07.09.2016 číslo XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.10.2010 a nie 31.08.2008.

Proti tomuto rozhodnutiu podala účastníčka konania dňa 30.09.2016 na Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím.

Rozhodnutím číslo 3578/2008/OZ-HAL zo dňa 21.07.2008 Prešovský samosprávny kraj vyhovel žiadosti žalobkyne o zrušenie rozhodnutia o povolenie na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia

- ambulancie v odbore gynekológia a pôrodníctvo a rozhodnutie o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore gynekológia a pôrodníctvo s miestom výkonu činnosti Moyzesova 2791, 058 01 Poprad, č.r. 7093/2008/OZ-HAL zo dňa 28.12.2006 vydaného úradom Prešovského samosprávneho kraja zrušil ku dňu 31.08.2008.

Regionálna národná poisťovňa Poprad prijala 02.12.1994 od účastníčky konania prihlášku do zdravotného, nemocenského, dôchodkového poistenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad prijala 27.08.2008 od účastníčky konania registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom zániku poistenia 31.08.2008.

Obsah žaloby, vyjadrení k žalobe, replík a duplík

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.07.2017 domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX -F. zo dňa 18.05.2017. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné a nesprávne, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vyjadrila názor, že k 31.08.2008 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“), čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobkyňa predmetnú licenciu nikdy nevyužívala a to ani pred 31.08.2008, ani potom. Na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Žalobkyňa ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.09.2010 zdravotnícke zariadenia začala prevádzkovať obchodná spoločnosť LADY CARE s.r.o., so sídlom Moyzesova 2791, 058 01 Poprad, IČO: 44 036 361, ktorej bola žalobkyňa zamestnancom. Od 01.09.2010 žalobkyňa riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Postup žalovaného, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia mechanicky bez tohto, aby skúmal, či žalobca skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky, považoval za nesprávny. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. zo dňa 07.07.2017, ktorý s poukazom na zásadu materiálnej pravdy konštatuje, že správne orgány však sa nezoberali tým, že či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány, konkrétne žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože základná otázka a teda či žalobcu skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby v danom konaní nebola bezpochyby zodpovedaná. Na základe toho Krajský súdu v Prešove dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa v spojení s ustanovením . Žalobkyňa je presvedčená, že formalistický výklad žalovanou je vo vzťahu k žalobkyni nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Žalobkyňa si vždy plnila odvodné povinnosti riadne a včas. Žalobkyňa nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim, ale nie je možné, aby táto nevedomosť žalobkyňu s ohľadom na vyššie uvedené úkony žalobkyne, mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísanie dlžného poistného a penále. Zároveň žalobkyňa je presvedčená, že vzhľadom k tomu, že po 31.08.2018 reálne nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činne osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa v spojení s ustanovením . Podľa : „Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“. Z uvedeného vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Zo vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 31.08.2008. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Žalobkyňa vychádza z toho, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a teda jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Podľa a „(3) Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.“. „(4) Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.“. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení

a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V zmysle teórie správneho práva každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu na podklade, ktorého sa rozhodlo a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. Z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka Poprad nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Poprad zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovaného. Podľa : „Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.“. V zmysle : „Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.“. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Podľa Správneho poriadku: „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“ Žalobkyňa namieta aj voči tomu, že ho Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 23.10.2017 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem argumentácie, ktorú uviedla aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce. To znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. mája 2016, z ktorého taktiež vyplýva, že právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, že idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach Johna Rawlsa, Dworkina či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho práva. Predmetným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 36. zo dňa 18. júna 2014, v ktorom krajsky súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach. tak, že žalobu zamietol. Ďalej uviedla, že rozhodnutím č. 700-3080031116- GC09/, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola a ani nemohla byť zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania, ale pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe bod prvý o zániku sociálneho

poistenia ako o spornom prípade, t. j. že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2008 a zaniklo dňa 30. júna 2010. Ďalej zdôraznila, že , ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa mala možnosť obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy v rámci odvolacieho konania, čo aj využila, keď voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala odvolanie. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, tj. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo činnej osoby. Podľa v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej vydaná podľa v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo zrušené dňom 31.08.2008, rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, č.j. 3578/2008/OZ-HAL zo dňa 21.7.2008. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár , číslo: L1A/PO/0961/06, vydanej Slovenskou lekárskou komorou. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovaná ako L1A, túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. V kontexte s právnou úpravou účinnou do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne v rozhodujúcom období relevantný príjem (), ak samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, resp. ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne pracovný pomer, pričom je povinná mať na výkon činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu (). Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (1.680 657,Sk), za rok 2008 (1.729 564,Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2009 do 30.10.2010.

Hodnotenie správneho súdu

V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa () sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: Sociálnej poisťovne,

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotných poisťovní, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

Podľa odseku 2 v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy

Podľa ustanovenia konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Podľa ods. 3 ustanovenia pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

Podľa ods. 4 ustanovenia správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa , , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa a predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 13.10.2022 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 17.10.2022. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.10.2022 ( ).

Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 25.10.2022.

Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

Krajský súd v Prešove ako súd správny rozsudkom č.k. -74 z 11. januára 2018 podľa , , zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.03.2022 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -74 z 11. januára 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení správny súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2010, a nie 31.12.2008.

Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich po zrušení rozsudku kasačným súdom, pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24.11.2020, ktorý je pre správne súdy záväzný, postupom podľa dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 24.11.2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. -22 zo dňa 30.11.2021.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc v znení platnom do 31.12.2010, , , , , , , konštatoval: „Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)].“

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.

] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [], teda s tzv. licenciou LIC.

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [].

Pojem „povolenie“, uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ ] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu LÍC [ Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo LÍC, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a LÍC.

Veľký senát sa stotožnil s názorom, že oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1 A.

Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1 A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [ bod. 1 ], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie

povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie v znení platnom do 31.12.2010

- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia LÍC - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa , je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [ Z. z], teda s tzv. licenciou LÍC. Licencia LÍC nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Ani držba licencie LÍC nie je dôvodom zániku licencie L1 A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa a Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle “.

Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. . Na prvú otázku, teda „či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v “, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1 A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení “

Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. , zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc , , , , , , , , , o sociálnom poistení, konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia , je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený

ako podľa , či už na základe licencie L1A alebo/aj ako íýzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná uvedená v , , až f) o sociálnom poistení.

Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4 o sociálnom poistení.

Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1 B), osobitne upravuje ustanovenie o sociálnom poistení.

Podľa v znení , povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie

Druhým dôvodom je zánik licencie L1 A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.

Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie , časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

Keďže o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

Na účely v spojení s o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od “ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi:

- podľa o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v tohto zákona, alebo

- podľa , časti vety pred písmenom „a“ o sociálnom poistení v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo

- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a v spojení s , časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v tohto zákona.“

Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. -22 zo dňa 30.11.2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. zo dňa 24.11.2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.

Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie , resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. ).

Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.

Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“

Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.

Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia č. j. HAL dňa 21.07.2008 Prešovským samosprávnym krajom, ktorým bolo ku dňu 31.08.2008 vyhovené žiadosti žalobkyne o zrušenie povolenia na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore gynekológia a pôrodníctvo (vydané dňa 28.12.2006), bola naďalej držiteľkou licencie číslo: L1A/PO/0961/06 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 22.05.2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Zároveň v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa za obdobie rokov 2007 a 2008 v daňovom priznaní priznala príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov).

Je potrebné prisvedčiť žalovanej, že keďže ide vždy o príjem , nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010.

Žalovaná tiež správne poukázala na to, že podľa o sociálnom poistení, podľa ktorého preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, je povinný poistenec.

Kasačný súd v zrušujúcom rozsudku konštatuje, že v danom prípade k zániku povinného poistenia žalobkyne došlo najskôr až dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v o sociálnom poistení, keď tomuto dňu nepredchádzal zánik (vtedy stále platnej) licencie L1A a ani vyhlásenie žalobkyne, že od vzniku pracovného pomeru už nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť.

Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa 30.06.2010, a nie dňa 31.12.2008, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR.

Žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle o sociálnom poistení. Zároveň bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobkyne, že licenciu L1A nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa zákona

č. o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

Keďže právna podstata žalobných námietok žalobkyne a tvrdení žalovanej korešponduje právnym otázkam, ktorými sa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí () dôsledne zaoberal, správny súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval ich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Zákon o sociálnom poistení umožňuje Sociálnej poisťovni začať konanie na podnet organizačnej zložky, ktoré je v takomto prípade začaté urobením prvého úkonu voči účastníkovi konania. Zákon o sociálnom poistení bližšie nešpecifikuje, o aký úkon má ísť. Nevylučuje teda, aby prvým úkonom bolo aj doručenie rozhodnutia. V danom prípade ide o konanie o zániku sociálneho poistenia v spornom prípade ( ), v ktorom Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia na základe údajov poskytnutých jej Slovenskou lekárskou komorou (o existencii platnej licencie L1A) a daňovým riaditeľstvom, resp. od 01.01.2012 Finančným riaditeľstvom SR (o výške príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti).

Zákon o sociálnom poistení neustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni upovedomiť účastníka o začatí správneho konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie. Rovnaký právny názor prijal aj najvyšší súd v uznesení sp. zn. z 24.02.2011, na ktoré dôvodne poukázala aj žalovaná. Aj účastníkovi konania, ktorému bolo začatie konania oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, stále zostáva zachovaná možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým konaním jeden celok. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pritom zrozumiteľne vyplýva jeho úvaha, že pre dosiahnutie relevantných príjmov žalobkyňou v roku 2007 a 2008 a pre aktívnu licenciu L1A zastáva názor, že povinné poistenie žalobkyne zaniklo až 30.06.2010.

V závere správny súd poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. , ktorý prijal túto odpoveď: „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle J bod prvý a v spojení s o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa “, čím v zhode s názorom žalovanej dospel k záveru, že „Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov) ide vždy o príjem a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) v znení platnom do 31.12.2010.“

Správny súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu a uvádzaných správnych skutočností po vyhodnotení všetkých námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na dôvody a závery správnych orgánov, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v súlade s ustanovením .

O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania a kasačného konania nepriznal, keďže jej nárok na náhradu trov v zásade neprináleží a žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie v spojení s ustanovením ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.