Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne O., zastúpenej M., proti žalovanému U., zastúpenému M., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.decembra 2021 č. k. -143 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. januára 2022 č.k. -163, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 9.decembra 2021 č. k. -143 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. januára 2022 č.k. -163 súd prvej inštancie určil, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 20.05.2013 v Trenčíne medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností v k. ú. Y. Y., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Y., katastrálny odbor, na L V č. XX ako rodinný dom, súpisné číslo XXX na C-KN parcele č. XXX s výmerou 325 m2, zastavané plochy a nádvoria a pozemok C- KN parcela č. XXX s výmerou 325 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Y. pod č. V XXXX/XXXX, je neplatná, že Dohoda o použití zmenky a vyplňovacom práve k zmenke uzavretá dňa 20.05.2013 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako zmenkovým veriteľom je neplatná. Žalobu zamietol v ostatnej časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o kúpe nehnuteľnosti č. XXXX/XX uzavretá dňa 20.05.2013 v Y. medzi žalobkyňou ako budúcou kupujúcou a žalovaným ako budúcim predávajúcim je od počiatku neplatná. Rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 33,33 %. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a dohody o zmenke je daný. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmluvy o zmluve budúcej zo dňa 20.05.2013, stotožnil sa s námietkou žalovaného, že záväzok vyplývajúci z napadnutej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zanikol, nakoľko v dohodnutej lehote nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy a ani jeden z jej účastníkov sa súčasne v lehote do 1 roka od márneho uplynutia lehoty na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy nedomáhal na súde nahradenia prejavu vôle uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu. Preto žalobu o určenie jej neplatnosti zamietol. Súd prvej inštancie vo svojom vyhovujúcom rozhodnutí vychádzal zo skutkového zistenia, že spornej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 20.05.2013 predchádzalo uzatvorenie zmluvy o úvere č. XX/XX dňa 09.02.2011 medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a veriteľom Y.. Žalobkyňa bola v zložitej finančnej situácii ako rozvedená, vychovávala tri deti, na ktoré poberala náhradné výživné, ako účel čerpania úveru uviedla nutnosť uhradiť dlhy na elektriku, plyn. V konaní nebolo sporné, že veriteľovi nepreukazovala svoje pomery svedčiace o schopnosti úver mesačne splácať. Celková výška úveru na splatenie bola uvedená vo výške 11.800,- Eur. Zároveň podpísala žalobkyňa zmluvu o záložnom práve

č. XX/XX z 09.02.2011. Pre nestíhanie splácať splátky boli postupne uzatvorené s veriteľom x tri dodatky k predmetnej úverovej zmluve. Dodatkom č. 3 bola určená lehota na splatenie 09.02.2013 a navýšená suma na splatenie vo výške 30.438,63 Eur. Dohodli si splácanie celkom na 24 mesiacov a 25. mesiac jednorazovo uhradiť 19.000 Eur. Pre pretrvávajúce omeškanie dňa 11.03.2013 Y.. oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetu zabezpečenia úveru. Dňa 20.05.2013 žalobkyňa ako predávajúca uzatvorila so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu č. XXXX/XX, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam. V zmluve je uvedená kúpna cena 30.000 Eur. V kúpnej zmluve sa uvádza, že predávajúca sa zaväzuje, že prevzaté finančné prostriedky použije v prvom rade na vyplatenie svojich záväzkov a výmaz ťarchy. V texte zmluvy je uvedený záväzok žalobkyne predmetné nehnuteľnosti vypratať, uvoľniť a odovzdať do 20.11.2013, t.j. do 6 mesiacov bez nároku na bytovú náhradu. V ten istý deň strany sporu uzatvorili zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, kde sa zaviazal žalovaný ako budúci predávajúci previesť za odplatu 32.000,- Eur budúcej kupujúcej (žalobkyni) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a dohodu o použití zmenky a vyplňovacom práve k zmenke za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, vyplývajúcej z kúpnej zmluvy č. XXXX/XX.. K opisu zistených skutočností súd prvej inštancie uviedol, že proces uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy nebol celkom bežný a klasický, žalobkyňa sama aktívne žiadnym spôsobom nevyhľadávala záujemcu o kúpu sporných nehnuteľností, neponúkala ich na predaj prostredníctvom inzerátov alebo realitných kancelárií, nebolo preukázané, že by sa ako prvá obrátila s ponukou predaja jej domu, preto ustálil za pravdivé tvrdenie žalobkyne, že to veriteľ žalobkyne x (po oznámení dražby) inicioval súčinnosť so žalovaným v záujme zabezpečenia splatenia úveru a riešenia situácie dražby. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prepojenosť týchto dvoch spoločností (jedna poskytujúca úvery často aj so zriadením záložného práva k nehnuteľnosti dlžníkov a druhá obchodujúca s nehnuteľnosťami) vyplynula z viacerých súdnych rozhodnutí, napr.: KS v Banskej Bystrici pod sp. zn. , OS Trenčín sp. zn. , KS v Trenčíne sp. zn. . Ďalej rozvádzal, že ak mala byť žalobkyňa tou, ktorá prejavila vôľu a navrhla uzavretie kúpnej zmluvy, potom jej návrh musel byť vážny. Je nesporné, že kúpna zmluva bola vopred pripravená iným osobami ako žalobkyňou. Skutočnosťou je, že žalovaný (zastúpený konateľkou) podpisoval kúpnu zmluvu na inom mieste a v inom čase ako žalobkyňa, že v čase podpisu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným, žalobkyňa v predmetnom rodinnom dome bývala aj s deťmi. Žalobkyňa nikdy nemala záujem nehnuteľnosti vrátane hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnostiach odpredať. Na strane žalobkyne absentovala vôľa previesť trvale vlastnícke právo na žalovaného a táto zmluva o prevode vlastníctva je podľa súdu neplatná podľa . Zároveň uviedol, že vyhodnotil kúpnu zmluvu z 20.05.2013 za neplatnú z dôvodu obchádzania zákona, čiže v rozpore s . Podľa názoru súdu účelom uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy malo byť zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni z titulu jeho úhrady dlhu za žalobkyňu, keďže predmetná kúpna zmluva, ako dvojstranný právny úkon teda zabezpečenie návratnosti plnenia za žalobkyňu uzavretím predmetnej zmluvy a uzavretie kúpnej zmluvy za účelom jej spätného predaja, je obchádzaním zákona, a to o zabezpečovacom prevode práv. Hoci po formálnej stránke došlo k uzatvoreniu bezvadnej kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej kúpe veci, svojimi dôsledkami v tomto konkrétnom prípade sledujú cieľ zákon obísť. Uzatvorením kúpnej zmluvy a následne zmluvy o budúcej zmluve došlo zo strany žalovaného k obídeniu generálneho zákonného zákazu uvedeného v , podľa ktorého zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Tomu, že malo ísť o uzavretie zmluvy o úvere medzi stranami sporu, podľa súdu nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobkyňa previedla svoje nehnuteľnosti na žalovaného za 30.000,- Eur, ale žalovaný jej mal spätne predať tie isté nehnuteľnosti za 32.000,- Eur. Z toho podľa neho vyplýva, že suma 2.000,- Eur predstavovala akúsi odplatu (úrok) za poskytnutie úveru. K vyššie uvedeným záverom súd prvej inštancie dospel podporne aj z dôvodu, že takýto prípad, kedy žalovaný vstupuje do podobných právnych vzťahov, nie je ojedinelý, opakoval sa napr.: rozhodnutie OS Prešov sp. zn.15C/166/2010 z 21.05.2012, OS Vranov nad Topľou sp. zn. z 15.01.2014. Súd dodal, že považuje za priečiace sa dobrým mravom ( v spojení s ) už to, že kvôli pôžičke pôvodne vo výške 10.000,- Eur by žalobkyňa ako spotrebiteľka mala prísť o nehnuteľnosť v blízkosti krajského mesta, v ktorej býva s deťmi. I preto hodnotil uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy a dohody o použití zmenky za všeobecne neakceptovateľný právny úkon z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (rozsudok NS SR, sp. zn. ). O trovách konania sporových strán rozhodol podľa a úspešnejšej žalobkyni priznal náhradu trov tohto konania.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu vyhovujúcich výrokov I., II. a IV. podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu zamietne. Je toho názoru, že žalobkyňa vedome uzatvorila kúpnu zmluvu a bola si plne vedomá, o aký právny úkon ide, čo vyplynulo z jej výpovede na pojednávaní dňa 22.09.2020. Poukázal, že žalobkyňa vykonávala aktívne kroky v čase pred uzavretím napadnutých zmlúv, potvrdila, že na ňou zriadený účet jej boli peňažné prostriedky titulom kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo strany žalovaného aj reálne poukázané. Nie je preto podľa neho možné uvažovať o tom, že by žalobkyňa uzatvorením napadnutej kúpnej zmluvy, teda zmluvného typu úplne odlišného od zmluvného typu, na základe ktorého boli v minulosti žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky a ktorá zmluva bola podľa tvrdení samotnej žalobkyne viackrát menená uzatvorenými dodatkami, rovnako sledovala „len“ získanie finančných prostriedkov. Uviedol, že vyznieva účelovo, že žalobkyňa takmer dva kalendárne roky čakala s podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva a k jej podaniu došlo až po tom, čo sa začal voči žalobkyni ako povinnej domáhať vypratania príslušných nehnuteľností cestou exekučného konania. Žalovaný tvrdí, že cieľom napadnutej kúpnej zmluvy jednoznačne bolo riadne nadobudnutie jeho vlastníckeho práva k predávaným nehnuteľnostiam a súčasne nadobudnutie (obdŕžanie) kúpnej ceny žalobkyňou. Podľa neho zo žiadneho z vykonaných dôkazov, s výnimkou účelovej výpovede samotnej žalobkyne, nevyplynulo, že by žalobkyňa mala v úmysle uzatvoriť so žalovaným iný zmluvný typ ako napadnutú kúpnu zmluvu a s ňou súvisiace právne úkony. Podľa názoru žalovaného je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania právny názor súdu prvej inštancie, že by v prípade napadnutej kúpnej zmluvy malo ísť o právny úkon, ktorý by mal obchádzať ustanovenia , tiež že v žiadnom prípade nemohlo ísť o úkon uzatvorený v dôsledku údajnej finančnej tiesne žalobkyne. K uzavretiu napadnutej kúpnej zmluvy došlo až dňa 20.05.2013, pričom peňažný záväzok žalobkyne voči tretej osobe - spoločnosti x podľa úverovej zmluvy č. XX/XX, bol splatný už dňa 09.08.2011, z čoho je zrejmé, že žalobkyňa mala dostatočne dlhé časové obdobie na prípadný iný spôsob získania finančných prostriedkov za účelom splatenia jej peňažného záväzku voči spoločnosti x Žalovaný súčasne namieta nevykonanie ním navrhovaného výsluchu svedka S.. K. S., ktorý spisoval notársku zápisnicu, ktorý by sa vedel vyjadriť k okolnostiam a k celkovému priebehu deja spisovania notárskej zápisnice. Keďže v prípade napadnutej kúpnej zmluvy ide o typický synalagmatický vzťah, je podľa neho zrejmé, že súčasťou navrhovaného petitu malo byť aj vyporiadanie vzájomných plnení účastníkov takéhoto zmluvného vzťahu. Uviedol, že ak by žalobkyňa od žalovaného nezískala finančné prostriedky titulom kúpnej ceny za účelom ich použitia na splatenie dlhu voči spoločnosti x, žalobkyňa by zo strany uvedenej spoločnosti nepochybne čelila výkonu záložného práva k príslušným nehnuteľnostiam, a teda k definitívnej strate jej vlastníckeho práva. Postup žalobkyne, ktorá si uzatvorením kúpnej zmluvy spolu s napadnutou zmluvou o budúcej zmluve zabezpečila aspoň možnosť ďalšieho, minimálne dočasného užívania daných nehnuteľností, bol tak celkom normálny, logický a absolútne štandardný a bežný. Namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti vyššie označenej napadnutej kúpnej zmluvy. Ak v konaní zostala sporná otázka prvotného oslovenia v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy k dotknutým nehnuteľnostiam, je podľa neho neprijateľné, aby súd prvej inštancie ustálil, že prvotné oslovenie malo nastať zo strany žalovaného smerom k žalobkyni. Pre takýto záver neexistuje vo výsledkoch vykonaného dokazovania akýkoľvek podklad. Rovnako tak v obsahu súdneho spisu neexistuje žiadna opora pre záver súdu prvej inštancie, že by suma 2.000,- Eur mala predstavovať akýsi dohodnutý úrok.

3. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedla, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, pridržiava sa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je zrejmé, že nemala úmysel predať svoje nehnuteľnosti. Vôľa previesť trvale svoje vlastnícke právo na žalovaného tu absentovala. Účelom uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy malo byť zabezpečenie pohľadávky žalovaného z titulu jeho úhrady dlhu za ňu. Žalobkyňa k námietke odvolateľa o nevykonaní dôkazu konštatuje, že výsluch svedka notára Z.. O. S. považuje za neúčelný, nakoľko nikdy nepoprela pravosť podpisov na listinách, a pri ďalších vykonaných dôkazoch sa tento javí ako absolútne bezdôvodný a nehospodárny. V zmysle poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu, pretože reálne nie je možné, aby si svedok, notár Z.. O. S., pamätal komunikáciu so žalobkyňou s odstupom viac ako osem rokov. K námietke nesprávneho vyhodnotenia existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení poukázala, že sa obrátila na súd s určovacou žalobou za účinnosti za stavu, kedy súdy prvej inštancie obdobným žalobám vyhovovali. V zmysle uvedeného je jednoznačne preukázané, že nie je možné odstránenie existujúceho sporného stavu a dosiahnutia správnosti zápisu údajov katastri nehnuteľností iným spôsobom než súdnou cestou a teda rozhodnutím vo veci samej.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením odvolateľom namietanej procesnej prípustnosti žaloby, ako vykonal súd prvej inštancie (aplikácia vzhľadom na podanie žaloby pred účinnosťou , zistená existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení), ktorý svoje úvahy podrobne vysvetlil v ods. 38 a 39 odôvodnenia, ku ktorým úvahám nemá odvolací súd čo dodať, a preto podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje. Na tomto mieste ich z dôvodu hospodárnosti neopakuje. Odvolateľ odôvodňoval nedostatok naliehavého právneho záujmu aj s poukazom na to, že podľa neho žalobný petit nezohľadňuje synalagmatický charakter daného právneho vzťahu. Podľa neho súčasťou navrhovaného petitu malo byť aj vyporiadanie vzájomných plnení účastníkov takéhoto zmluvného vzťahu. K uvedenému sa súd prvej inštancie vyjadril taktiež v posledných dvoch vetách ods. 39 odôvodnenia (v danej veci ide len o preskúmanie platnosti úkonu), s ktorou úvahou odvolací súd súhlasí a k tomu dopĺňa, že v tomto prípade sporu o určovacej žalobe niet dôvodu, aby žalobkyňa suplovala procesnú aktivitu žalovaného, žalovanému nič nebránilo uplatniť si už v tomto konaní svoje práva prostredníctvom vzájomnej žaloby podľa v zmysle zásady právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt"), čo však nevykonal.

7. V súvislosti s ostatnými námietkami žalovaného (o nedostatočnej dôkaznej situácii) odvolací súd poukazuje na súdom prvej inštancie osobitne zvýraznenú a v danej veci rozhodnú skutočnosť, že hoci po formálnej stránke došlo k uzatvoreniu bezvadnej kúpnej zmluvy a zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, svojimi dôsledkami v tomto konkrétnom prípade sledujú cieľ zákon obísť.

8. Podľa totiž platí, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval tak ako mu ukladá , dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Pri jednotlivom hodnotení každého dôkazu by bolo možné dospieť k záverom, akých sa domáha odvolateľ v odvolaní (o bezvadnom uzavretí kúpnej zmluvy a následnej dohody o zmenke), avšak komplexným posúdením jednotlivých dôkazov, resp. výsledkov získaných z vykonaných dôkazov, vo vzájomnom kontexte, spojitosti, vzniká obraz skutkového stavu, ktorý poukazuje na spôsob konania žalovaného, ktorý je svojím účelom v rozpore so zákonom a zákon sa snaží obísť. Rozhodujúcim a pre výsledok sporu správnym bol postup súdu prvej inštancie, ktorý zisťoval a pri hodnotení skutkového stavu prihliadol na skutočnosť zistenú z viacerých súdnych rozhodnutí vymenovaných v ods. 41 a 49 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ku ktorým odvolací súd dopĺňa ďalšie rozhodnutia: Krajský súd v Trenčíne sp.zn. , , Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. (v tejto veci odvolací súd osobitne odkazuje na ods. 25 odôvodnenia súvisiaceho rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. ), ktorá skutočnosť je pre pochopenie súvislostí a vytvorenie si celkového obrazu v danej veci osobitne významná, a to na prepojenosť spoločností x (predchádzajúceho veriteľa žalobkyne) a žalovaného. V označených právnych veciach bolo zistené, že v nich obe spoločnosti vystupujú a správajú sa rovnako, resp. obdobne ako v danej veci. x ako úverová spoločnosť poskytne spotrebiteľský úver, ktorý si zabezpečí zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam dlžníka - spotrebiteľa, u ktorého nepreveruje jeho schopnosť úver splácať, a v prípade omeškania dlžníka so splatením dlhu žalovaný založenú nehnuteľnosť v dobrovoľnej dražbe vydraží, prípadne „kúpi“, s podmienkou vyplatenia úveru Y., pričom umožní nehnuteľnosť dlžníkovi po istý čas užívať, a súčasne s ním uzavrie zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (prípadne nájomnú zmluvu a zmluvu o kúpe prenajatej veci), v ktorej spotrebiteľ vystupuje ako budúci predávajúci a žalovaný ako budúci predávajúci.

11. Takýto model správania sa dodávateľov je v aplikačnej praxi známy, ako vyplýva aj z publikácie JUDr. Števček a kol. I., II. Komentár Praha: C. H. Beck, 2019 (na ktorý poukazovala žalobkyňa vo svojom vyjadrení), kde v komentári k sa uvádza, že cit. „v nadväznosti na zákonom prijatý zákaz zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských záväzkoch bolo možné v aplikačnej praxi zaznamenať snahu dodávateľov obchádzať uvedený zákonný zákaz dojednávaním samostatných fingovaných kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti vo vlastníctve spotrebiteľov, pri súčasnej skrytej úverovej zmluve, pričom uvedený kontrakt bol následne zavŕšený zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej spotrebitelia vystupovali ako budúci kupujúci a veriteľ ako budúci predávajúci. Medzičasom spotrebitelia hradili nájomné vo vlastnej nehnuteľnosti, ktoré predstavovalo splátky skrytého úveru a až po uhradení odplaty a istiny úveru im malo vzniknúť právo na spätné odkúpenie ich vlastnej nehnuteľnosti. Mnohé nebankové spoločnosti založili svoje podnikanie práve na tomto modeli, ktorý nie je ničím iným ako obchádzanie zákonného zákazu ustanoveného v O. z. Vyššie uvedená prax potvrdzuje závažnosť nekalosti konania dodávateľov voči spotrebiteľom a zároveň potvrdzuje ich primárnu motiváciu za každú cenu sa dostať k nehnuteľnosti, v ktorej spotrebitelia bývali“.

12. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie opierajúcim sa o chronologický sled po sebe nasledujúcich inak formálne bezvadných právnych úkonov žalobkyne najskôr s x a potom so žalovaným, a o ostatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo (iné súdené prípady), že sporná kúpna zmluva svojím účelom obchádzala v upravený zákaz zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských záväzkoch (v skutočnosti šlo v prípade kúpnej zmluvy, ako vyplynulo z dôkazov, o skrytý úver - úver 30.000,- Eur poskytnutý žalovaným žalobkyni za účelom vyplatenia dlhu u predošlého kooperujúceho veriteľa, dohodnutý so splatnosťou 6 mesiacov a odplatou 2.000,- Eur a „zabezpečený“ už uskutočneným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobkyne na žalovaného, čím sa žalovaný zároveň výhodne „zbavil“ potreby komplikovaného a právne neistého procesu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a ešte naviac poistený dohodou použití zmenky a vyplňovacom práve k zmenke). Týmito úkonmi sa žalovaný snažil dosiahnuť cieľ, ktorý sa dosahuje prevodom práva zabezpečujúcim pohľadávku z úveru, ktoré zabezpečenie je však v prípade spotrebiteľských zmlúv (spotrebiteľského úveru) zákonom zakázané. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil napadnuté právne úkony ako absolútne neplatné podľa (svojím účelom obchádzajúce zákon a so zákonom rozporné).

13. Dôkaz výsluchom svedka - notára, ktorý spísal vyhlásenie žalobkyne o uznaní záväzkov z kúpnej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je pre rozhodnutie potrebný, pretože jeho výpoveď nemá význam pre uvedené hodnotenie sporných právnych úkonov, ktoré sa opiera významne o poznania z iných súdnych konaní týkajúcich sa tejto dvojice spoločností. Svedok nemohol mať vedomosti o skutočnom cieli žalovaného alebo vôli žalobkyne, a to ani v prípade, ak by si aj vzhľadom na značný odstup času (8 rokov) pamätal okolnosti spisovania notárskej zápisnice. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie svojím procesným postupom znemožnil odvolateľovi uplatňovať jeho procesná práva.

14. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

15. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).