Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4C-84-2022.pdf
PDF · 106.27 KB
Case nature
Subarea
4C/84/2022
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobcu H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. M. XXX, XXX XX, zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát , Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanej W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. T. D. XX, XXX XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že motorové vozidlo: Nissan Patrol GR Wagon, ev. č.: H. XXXBZ, zelenej metalízy, VIN: U. patrí do jeho výlučného vlastníctva a priznal mu právo na náhradu všetkých trov tohto konania v rozsahu 100% vo výške, ktorá bude uvedená v osobitnom uznesení súdu. Žalobu odôvodnil tým, že on je vlastníkom motorového vozidla: Nissan Patrol GR Wagon, ev. č.: H. XXXBZ, zelenej metalízy, VIN: U., vlastnícke právo ku ktorému nadobudol na základe verbálne uzavretých kúpnych zmlúv od ich vtedajších vlastníkov.
2. Žalobca podal 06.10. 2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd žalovanej W. A. rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. T. D. Č.. XX dočasne zakázal až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Rožňava o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Nissan Patrol GR Wagon, ev. č.: H. XXXBZ, zelenej metalízy, VIN: U. vedenej pod sp. zn. 4C/84/2022 akýmkoľvek spôsobom nakladať (napr. predajom, prenajímaním, prevedením vlastníckeho práva, zaťažením predmetu vlastníctva a pod.) s motorovým vozidlom Nissan Patrol GR Wagon, ev. č.: H. XXXBZ, zelenej metalízy, VIN: U. a s právami súvisiacimi s motorovým vozidlom a tiež žalovanej W. A. rod. A., nar. XX.XX. XXXX, bytom O.. T. D. Č.. XX uložil povinnosť až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Rožňava o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Nissan Patrol GR Wagon, ev. č.: H. XXXBZ, zelenej metalízy, VIN: U. vedenej pod sp. zn. 4C/84/2022 zdržať sa akéhokoľvek užívania či prenechania užívania motorového vozidla Nissan Patrol GR Wagon, ev. č.: H. XXXBZ, zelenej metalízy, VIN: U.. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.07.2022 podal žalobu voči žalovanej o určenie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na súd. Vlastnícke právo k uvedenému vozidlu nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s Q. B. za prítomnosti jeho syna H. P. ml. v roku 2016. Doklady od uvedeného vozidla sa nachádzajú u neho doma, ale vzhľadom na to, že je väzobne trestne stíhaný, na základe účelovo podaného trestného oznámenia žalovanej, nemá možnosť sa k týmto dokumentom dostať. V čase kúpy vozidla tvorili pár so žalovanou, s ktorou majú spolu aj maloleté dieťa. On odjakživa mal viaceré vozidlá, ktoré používal vzhľadom na to, že bol pracovne vždy veľmi vyťažený, bolo logické, aby sa tieto (jeho) vozidlá formálne zaevidovali na pani žalovanú, aby ona ich v prípade potreby mohla nerušene užívať spolu aj s ich dcérkou, teda aby nevznikli žiadne problémy pri policajných kontrolách, zvlášť pri zahraničných cestách, počas ktorých do krajín, ktoré nie sú súčasťou Schengenského - priestoru, sa vždy vyžaduje aj doklad od vozidla a v prípade, že sa nezhodujú údaje vodiča vozidla s údajmi uvedeným na dokladoch od vozidla, vznikajú zbytočné problémy. Hlavne sa však tak stalo preto, lebo v tom čase bolo voči nemu vedené trestné stíhanie v Maďarsku, pričom človek nikdy si nemôže byť istý výsledkom žiadneho trestného stíhania a
preto sa javilo o to dôležitejšie takýmto spôsobom umožniť používanie zmieneného vozidla žalovanej, ako matke jeho dieťaťa pre prípad, že by mal byť odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. V konečnom dôsledku takýmto spôsobom sa vytvorila aj možnosť finančne zabezpečiť jeho dcéru pre uvedený prípad, je totiž notoricky známe, že je obrovský problém zrealizovať predaj akéhokoľvek majetku podliehajúceho evidencii v podmienkach väzby (nehnuteľnosti, vozidlá a pod.), pretože overenie podpisu predávajúceho na kúpnej zmluve či príslušnom tlačive (na odhlásenie motorového vozidla vlastníka z pôvodného vlastníka na nového vlastníka) je značne byrokratické, trvajúce dlhé týždne až mesiace. Kým sa zabezpečí overenie podpisu, spravidla potencionálny kupujúci stratí za ten čas záujem o kúpu, zvyčajne preto, lebo medzičasom si nájde inú obdobnú vec, ktorej kúpa je podstatne jednoduchšia, rýchlejšia a trvá možno ani nie jeden deň. Zaevidovaním jeho vozidla na meno žalovanej, táto by ho mohla speňažiť a mohla by vykryť výdavky spojené s výchovou a výživou ich dcéry. Tak to aj urobili, on vozidlo kúpil z jeho výlučných finančných prostriedkov, stal sa tak jeho výlučným vlastníkom. Uvedený stav sporové strany nikdy nespochybňovali a bezvýhradne rešpektovali pochopiteľne aj potom, čo sa jeho vozidlo zaevidovalo na žalovanú, ktorá ich v podstate ani nikdy nepoužívala a aj o všetkých otázkach týkajúcich sa tohto auta vždy, bez výnimky rozhodoval. Žalovaná o všetkých týchto skutočnostiach pochopiteľne vedela a nikdy proti tomu nenamietala, veď sama si bola vedomá faktu jeho vlastníckeho práva ku vozidlu. Niekedy v lete 2021 sa žalovaná rozhodla na neho podať trestné oznámenie pre zločin týrania osoby zverenej a osoby blízkej podľa § 208 Trestného zákona, na základe čoho bolo vznesené voči nemu obvinenie a bol vzatý do väzby, ktorá sa na ňom dodnes vykonáva. Hoci je trestne stíhaný už cca. jeden rok, doposiaľ nebolo v nej rozhodnuté, tobôž nie jeho odsúdením. Myslí si, že až by sa tvrdenia poškodenej zakladali na pravde, určite by už bol dávno odsúdený, ale doposiaľ nepadlo ani len prvostupňové rozhodnutie. Počas jeho trestného stíhania, presnejšie počas jeho pobytu vo väzbe, približne po polroku po vznesení mu obvinenia, žalovanú zrejme napadlo, že by mohla urobiť biznis z jeho väzobného stíhania, keďže si zrejme spomenula, že jeho auto je evidované na ňu. Nepochybne si bola dobre (a správne) vedomá, že vzhľadom na okolnosti, za akých na neho podala (vymyslené) trestné oznámenie, určite nebude súhlasiť s tým, aby sa vozidlo speňažilo v jej prospech. Rozhodla sa preto pre podanie ďalšieho trestného oznámenia pre podozrenie z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 Trestného zákona, aby sa takto vedela dostať k jeho autu formálne na ňu evidovaného, ktoré používal jeho syn H.. Bezmála sa jej podarilo docieliť, čo chcela, nakoľko bolo začaté trestné stíhanie vo veci postupom podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku (aj keď nikto nebol obvinený) a v rámci trestného stíhania bolo jeho vozidlo zaistené pre účely trestného konania. Po zistení, že nie je namieste rozhodnúť o vznesení obvinenia, bolo potrebné sa vysporiadať s osudom jeho auta, keďže neprichádzalo do úvahy jeho prepadnutie ani jeho zhabanie. O veci sa konalo a koná na OR PZ - OKP Rožňava pod č. k. ORP-50/1-VYS-RV-2022, v ktorom bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 23. 5. 2022 tak, že sa jeho auto vracia žalovanej, ako jeho vlastníčke. On síce OČTK nebol ani len upovedomený o týchto skutočnostiach (ostáva mu len veriť, že sa tak stalo len náhodou), avšak syn mu oznámil, čo sa stalo a preto splnomocnil obhajcu k ochrane jeho práv, prostredníctvom ktorého podal proti predmetnému uzneseniu sťažnosť. Našťastie sťažnosť podal aj jeho syn, ako osoba, ktorá vydala vec dôležitú pre trestné konanie. Prokurátor OP v Rožňave rozhodujúc o podaných sťažnostiach síce napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie orgánu, ktorý ho vydal, ale len vďaka synovej sťažnosti, kým jeho sťažnosť zamietol ako podanú osobou neoprávnenou, hoci on je vlastníkom predmetných vozidiel, navyše mu svedčí sťažnostné právo aj preto, lebo sa ho toto uznesenie priamo dotýka (viď ust. § 186 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého o. i. vyplýva, že sťažnosť môže podať i osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka). Pre neho zaujímavým spôsobom procesný policajt po zrušujúcom uznesení rozhodol v podstate obdobným spôsobom, a to vydaním vecí žalovanej. Voči tomuto uzneseniu o vydaní veci spoločne s jeho synom opätovne podali sťažnosť, ktorú prokurátor OP RV na ich nemalé prekvapenie uznesením zo dňa 29.09.2022 zamietol - podľa ich názoru nesprávne. Rozhodnutím prokurátora o zamietnutí jeho, ako aj synovej sťažnosti voči uzneseniu o vydaní veci mu bolo v trestnom konaní znemožnené domáhať sa ochrany jeho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, preto jediným prostriedkom na takúto ochranu mu zostáva sa domáhať predmetnej ochrany v civilnom konaní prostredníctvom neodkladného opatrenia. Je zrejmé, že má naliehavý právny záujem na vysporiadaní sa s otázkou vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu, pretože ako je to zrejmé, žalovaná si na neho robí nárok a zavádza OČTK, ktoré, ako je to zrejmé aj na základe citovaných uznesení, nepovažujú ho za oprávnenú osobu ani len na podanie sťažnosti proti uzneseniu, ktorým sa jeho auto vydáva neoprávnenej osobe. Je teda úplne jasné, že sa jeho vlastnícke právo nielen spochybňuje, ale nepochybne až popiera, napriek tomu, že predmetné auto kúpil on, z jeho financií. Je zrejmé, že údaje z evidencie motorových vozidiel majú výlučne evidenčný charakter a nie sú dôkazom o vlastníckom (či obdobnom práve) k vozidlám. Na základe vyššie uvedeného je možné
dospieť k záveru, že predmet jeho vlastníckeho práva je priamo ohrozený žalovanou vzhľadom na jej povahu a doterajšie správanie, ako aj na skutočnosť, že je momentálne väzobne stíhaný, teda fyzicky znemožnený sa domáhať okrem tohto návrhu a podanej žaloby akejkoľvek inej ochrany jeho vlastníckeho práva, pričom práve žalovanej sa má vracať predmet jeho vlastníctva, ktorá vzhľadom na jej doterajšie správanie a povahu bude špekulatívne (a neoprávnene!) nakladať s predmetom jeho vlastníctva ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Preto považuje počas konania za nevyhnutné bezodkladne predbežne upraviť pomery k hore uvedenému motorovému vozidlu Nissan Patrol GR Wagon, ev. č.: H. XXXBZ, zelenej metalízy, VIN: U. .
3. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 od. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Aj v konaní o neodkladnom opatrení sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
10. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len za situácie, že už z návrhu na jeho nariadenie sú zrejmé také skutkové tvrdenia a označené také dôkazy, ktoré osvedčujú aspoň pravdepodobnosť existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a súčasne preukazujú, že skutočne hrozí vznik, či rozširovanie škody alebo inej ujmy na právach a oprávnených záujmov žalobcu neodkladného opatrenia, keď dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi.
12. Pred nariadením neodkladného opatrenia je súd povinný vyhodnotiť, či : a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
13. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Rožňava číslo Pv 86/22/8808- 15 zo dňa 29.09. 2022 vyplýva, že podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku bola zamietnutá sťažnosť H. P., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom L. M. XXX, ako osoby, ktorá si uplatnila právo k veciam, zo dňa 18.07. 2022, podanú prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr. Ladislava Csákóa, AK Rožňava, proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZS R Rožňava, odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia vyšetrovania, sp.zn. ORP-50/1-VYS-RV-2022 zo dňa 07.07. 2022, o vydaní veci poda § 97 ods. 1 Trestného poriadku, pretože sťažnosť nie je dôvodná. V odôvodnení tohto uznesenia je ďalej uvedené, že Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ SR Rožňava, odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia vyšetrovania, sp. zn. ORP-50/1-VYS-RV-2022 zo dňa 07.07.2022, boli podľa § 97 ods. 1 Tr. por. W. A. ako vlastníčke vydané veci, a to: motorové vozidlo zn. Hummer H2, ev. č. W., čiernej farby, VIN: XGRGNXXUXXHXXXXXX, osobné motorové vozidlo zn. Nissan Patrol GR Wagon, ev. č. H., zelenej metalízy, VIN: JA., osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, ev.č.H., zelenej metalízy tmavej, VIN: K., "ktoré boli dňa 03.05.2022 podľa § 89a ods. 1 Tr. por. vydané na účely trestného konania osobami: H. P., nar. XX.XX.XXXX (Hummer H2 a Nissan Patrol GR Wagon) a P. S., nar. XX.XX.XXXX (Volkswagen Passat), a to z dôvodu, že pre ďalšie konanie už nie sú potrebné, neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve menovanej na tieto veci. Podľa názoru sťažovateľa H. P. je úplne jednoznačné, že podmienky na vydanie vecí W. A. nie sú splnené, a to najmä z dôvodu, že predmetné veci jej nikdy vlastnícky nepatrili a ani toho času nepatria. Poukázal pritom na to, že z hľadiska vlastníckeho práva nie je podstatné a ani rozhodujúce, na koho meno sú motorové vozidlá evidované, pretože to nemá dopad na otázku vlastníckeho práva. Údaje z evidencie vozidiel majú podľa sťažovateľa len evidenčný charakter. V odôvodnení tohto uznesenia je ďalej uvedené, že z citovaných ustanovení zákona o cestnej premávke a zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke tak možno vyvodiť, že údaje obsiahnuté v evidencii vozidiel sú dostatočne relevantné aj vo vzťahu k otázke vlastníckeho práva ku konkrétnemu motorovému vozidlu. Uvedené vyplýva predovšetkým z postupu pri prihlasovaní vozidiel do evidencie ako aj pri vykonávaní zmien v evidencii vozidiel, v rámci ktorých je možné zaevidovať aj zmenu v osobe vlastníka motorového vozidla. Hoci zápis údajov do evidencie vozidiel nemá konštitutívne účinky vo vzťahu k nadobúdaniu vlastníckeho práva k vozidlu tak. ako je to v prípade katastra nehnuteľností pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, z citovaných ustanovení zákona o cestnej premávke je zrejmé, že evidencia vozidiel deklaruje skutočnosti, ktoré nastali pred vykonaním zápisu do tejto evidencie, a ktoré je v prípade zápisu vlastníka vozidla, resp. pri vykonávaní zmien v osobe vlastníka, potrebné orgánu Policajného zboru hodnoverným spôsobom preukázať. Z uvedeného je teda zrejmé, že údaje obsiahnuté v evidencii vozidiel vo vzťahu k vlastníctvu motorového vozidla a vykonanie zmien v osobe vlastníka môžu byť zapísané len na základe relevantných a hodnoverných podkladov preukazujúcich tento vlastnícky vzťah. Aj vo vzťahu k motorovým vozidlám, ktoré sú predmetom napadnutého uznesenia, teda platí, že údaje uvedené v evidencii vozidiel potvrdzujúce, že ich vlastníčkou a držiteľkou je poškodená W. A., boli do tejto evidencie zapísané na základe predloženia podkladov, z ktorých jej vlastnícke právo vyplývalo, resp. že zmena v osobe vlastníka, na základe ktorej bola ako vlastník vozidiel do evidencie zapísaná W. A., bola vykonaná so súhlasom ich pôvodného vlastníka. Za týchto okolností preto pri rozhodovaní o vydaní vecí (motorových vozidiel) W. A. neexistovali relevantné pochybnosti o jej vlastníckom práve k týmto motorovým vozidlám. Zabezpečené evidenčné karty k všetkým trom motorovým vozidlám, tvoriace súčasť vyšetrovacieho spisu, sú pritom opatrené aj potvrdením Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ SR v Rožňave o tom, že údaje v nich uvedené súhlasia s údajmi obsiahnutými v evidencii vozidiel vedenej v zmysle § 111 zákona o cestnej premávke. Žiadne relevantné skutočnosti pritom nenasvedčujú tomu, že domnienka o pravdivosti údajov uvedených v evidencii vozidiel vo vzťahu k zaisteným motorovým vozidlám bola vyvrátená. 14. V odôvodnení uznesenia Okresnej prokuratúry Rožňava číslo : Pv 86/22/8808- 15 zo dňa 29.09. 2022 je ďalej uvedené, že záverom je potrebné opätovne uviesť, že uznesenie o vrátení veci nerieši otázku vlastníckeho práva k veciam, ktoré boli vydané W. A., a nepredstavuje tak prekážku pre to, aby iné subjekty, ktoré sa domáhajú svojho vlastníctva ku konkrétnej veci, tento svoj nárok uplatnili v civilnom konaní, v rámci ktorého je možné tento nárok preukázať konkrétnymi tvrdeniami a predložením dôkazov (napr. aj výsluchmi v sťažnosti uvádzaných svedkov, príp. listinnými dôkazmi) podporujúcimi tieto tvrdenia. Napadnuté uznesenie teda neurčuje, kto je vlastníkom vydaných motorových vozidiel, pričom konečnú odpoveď na túto otázku môže dať jedine súd, resp. súdy v rámci uplatnenia nároku na určenie vlastníckeho práva k veciam. Z podania sťažovateľa H. P. pritom vyplýva, že takýto nárok už bol z jeho strany uplatnený podaním troch samostatných žalôb o určenie vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám na Okresný súd Rožňava. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v rámci civilných
konaní začatých na základe týchto žalôb je možné súdu v zmysle ustanovení § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov navrhnúť aj vydanie neodkladného opatrenia s cieľom zabezpečiť bezodkladnú úpravu pomerov formou zákazu nakladať s vecami (motorovými vozidlami) či povinnosti zdržať sa ich užívania a vylúčiť tak možnosť akéhokoľvek nakladania s vecami, resp. ich iného užívania, na hrozbu ktorého vo svojom doplňujúcom podaní (oznámení) zo dňa 11.08.2022, nadväzujúcom na podanú sťažnosť proti uzneseniu o vydaní vecí zo dňa 18.07.2022, sťažovateľ H. P. poukazoval. 15. Podľa § 123 Občiansky zákonník vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
16. Základným predpokladom je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť. Ako vyplýva z § 123 OZ, právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jediným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, či už dvojstranných (kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena, atď.), alebo jednostranných ( napr. závet). Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. V praxi je preto vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia, ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo právom, a uprednostniť konkretizované vymedzenie povinnosti a obmedzení ad hoc (zákaz vec previesť, resp. scudziť, prenajať, založiť alebo zaťažiť inými právami tretích osôb a pod.). Pokiaľ to v individuálnom prípade neodôvodňujú špecifické okolnosti, mohol by príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať s vecami alebo právami viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby.
17. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany.
18. Podľa názoru súdu žalobca skutocˇnostˇami uvedeny´mi v na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia a listinami k nemu pripojeny´mi neosvedcˇil opra´vnenostˇ navrhovane´ho neodkladne´ho opatrenia z hlˇadiska existencie (ohrozene´ho) pra´va. Neosvedčil najmä potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením v navrhnutom rozsahu. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia podľa žalobcu vyplýva z konania žalovanej keď uvádza, že vzhľadom na jej doterajšie správanie a povahu bude špekulatívne (a neoprávnene) nakladať s predmetom jeho vlastníctva ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Uvedené však nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov.
19. Žalobca svojimi tvrdeniami a predloženými dôkazmi nijako neosvedčil skutočnosť, že by zo strany žalovanej dochádzalo k pokusom o realizáciu úkonov smerujúcim k prevodu vlastníckeho práva, účelového konania s cieľom predĺžiť súdne konanie alebo akokoľvek poškodiť žalobcu. Nijako nepreukázal konanie žalovanej, ktoré by znamenalo ohrozenie jeho práva. Ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva konanie žalovanej, ktoré by bolo špekulatívne a alebo ohrozujúce práva žalobcu. V uvedených trestných konaniach sa len realizoval zákonom predpísaný procesný postup orgánov činných v trestnom konaní pri zaistení a vydaní vecí potrebných pre účely trestného konania. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť resp. sa niečoho zdržať, koná tak (robí faktické a
právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Žalobca žiadne takého skutočnosti nepreukázal. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. K osvedčeniu tejto skutočnosti navrhovateľ tak nepredložil žiaden dôkaz.
20. V danom prípade má súd preto za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladne zasiahnuť do správania sa sporových strán nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil skutočnosť, že by žalovaná realizovala úkony smerujúce k prevodu alebo zaťaženiu motorového vozidla, resp. by s ním zaobchádzala nezodpovedne tak, že by mohla spôsobiť akúkoľvek škodu.
21. Keďže neboli splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
22. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. V tomto prípade ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný počas konania vo veci samej, preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej ( § 262 ods. 1/ CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.