Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/256/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: H. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. M. XXX, zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, Rožňava, proti žalovanej: W. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. T.Á. D. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25. októbra 2022 č.k. -100

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodol tak o návrhu žalobcu podaného v konaní, v ktorom sa domáha určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Nissan Patrol GR Wagon, ev. č. H. XXXBZ zelenej metalízy s odôvodnením, že je vlastníkom tohto motorového vozidla, ku ktorému vlastnícke právo nadobudol na základe verbálne uzavretých kúpnych zmlúv od ich vtedajších vlastníkov.

2. Vec právne posúdil podľa , a , , veta prvá a , keď zhodnotil, že dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu, zo skutočností, ktoré boli osvedčené, a keď potreba úpravy právnych pomerov musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosť, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Súd môže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len za situácie, že už z jeho návrhu sú zrejmé také skutkové tvrdenia a označené také dôkazy, ktoré osvedčujú aspoň pravdepodobnosť existencie nároku, ku ktorému sa má ochrana poskytnúť a súčasne preukazujú, že skutočne hrozí vznik či rozširovanie škody alebo inej ujmy na právach a oprávnených záujmoch žalobcu, keď dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi. Zhodnotil, že súd pred nariadením neodkladného opatrenia musí vyhodnotiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Následne vyšpecifikoval, čo vyplýva z uznesenia Okresnej prokuratúry Rožňava č. -15 zo dňa 29.9.2022, a to že sťažnosť H. P., nar. XX.X.XXXX bola zamietnutá ako sťažnosť neoprávnenej osoby, ktorá si uplatnila právo k veciam, ktorá bola podaná proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ SR Rožňava sp.zn. ORP-50/1- VYS-RV-2022 zo dňa 7.7.2022 o vydaní vecí podľa . Z odôvodnenia uznesenia tiež vyplýva, že napadnutým uznesením boli W. A. ako vlastníčke vydané veci: motorové vozidlo zn. Hummer H2, EVČ: W. čiernej farby, motorové vozidlo zn. Nissan Patrol GR Wagon, EVČ: H.

XXXBZ zelenej metalízy a osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat EVČ: H. XXXCR zelenej metalízy tmavej, ktoré boli dňa 3.5.2020 podľa vydané na účely trestného konania osobami: H. P., nar. XX.X.XXXX (Hummer H2 a Nissan Patrol GR Wagon) a P. S., nar. XX.X.XXXX (Volkswagen Passat), a to z dôvodu, že pre ďalšie konanie už nie sú potrebné, neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve menovanej na tieto veci. Ďalší obsah uznesenia z 29.9.2022 vyplýva v bodoch 13. a 14. odôvodnenia uznesenia.

3. Súd odcitoval a podal vysvetlenie, že základným predpokladom je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť a právo nakladať s predmetom vlastníctva ako jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Pokiaľ nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, najmä jeho práva vlastniť majetok podľa SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa SR, musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Pokiaľ pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia je potrebné dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa, je potrebné sa vyhýbať všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia a uprednostniť konkretizované obmedzenie povinnosti a obmedzení ad hoc. Podľa názoru súdu žalobca skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinami k nemu pripojenými neosvedčil oprávnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska existencie (ohrozeného) práva. Neosvedčil najmä potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením v navrhnutom rozsahu. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia podľa žalobcu vyplýva z konania žalovanej, keď uvádza, že vzhľadom na jej doterajšie správanie a povahu, bude špekulatívne (a neoprávnene) nakladať s predmetom jeho vlastníctva ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Uvedené však nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov. Žalobca nijako neosvedčil skutočnosť, že by zo strany žalovanej dochádzalo k pokusom od realizácie úkonov smerujúcich prevodov vlastníckeho práva, účelového konania s cieľom predĺžiť súdne konanie alebo akokoľvek poškodiť žalobcu. Nijako nepreukázal konanie žalovanej, ktoré by znamenalo ohrozenie jeho práva. Ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva konanie žalovanej, ktoré by bolo špekulatívne alebo ohrozujúce práva žalobcu. V uvedených trestných konaniach sa len realizoval zákonom predpísaný procesný postup orgánov činných v trestnom konaní pri zaistení a vydaní vecí potrebných pre účely trestného konania. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť resp. sa niečoho zdržať, robí tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Žalobca žiadne takéto skutočnosti nepreukázal. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť a nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Preto mal za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladne zasiahnuť do správania sa sporových strán nariadením neodkladného opatrenia, žalobca neosvedčil skutočnosť, že by žalovaná realizovala úkony smerujúce k prevodu alebo zaťaženiu motorového vozidla resp. by s ním zaobchádzala nezodpovedne tak, že by mohla spôsobiť akúkoľvek škodu. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

4. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v odvolacej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , a . Vyjadril presvedčenie, že všetky zákonom požadované podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli a sú splnené aj v súčasnosti. Momentálne sa nachádza vo výkone väzby, a teda akákoľvek ochrana týkajúca sa predmetu jeho vlastníctva, je mu v zásade znemožnená. Má za to, že neodkladné opatrenie je jedným z prostriedkov súdnej ochrany, a teda cieľom takéhoto návrhu je dosiahnuť požadovanú súdnu ochranu. Ak mal súd za to, že v danom prípade jeho vlastnícke právo nie je dostatočne a bezprostredne ohrozené z dôvodu, že nemá k predmetu vlastníctva fakticky prístup z dôvodu väzobného stíhania, pričom predmet vlastníctva bol vydaný práve žalovanej, mohlo by sa to stať iba z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a následného vyvodenia nesprávnych právnych záverov z nesprávne zisteného skutkového stavu. Už samotná skutočnosť, že žalovaná napriek jej vedomosti, že vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu patrí jemu, podala na neho trestné oznámenie z dôvodu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, čo svedčí o jej špekulatívnom správaní. Zdôraznil, že v zmienenej trestnej veci voči jeho osobe ani nebolo vznesené obvinenie, čo opäť potvrdzuje jeho tvrdenie o vlastníctve k predmetnému motorovému vozidlu.

Súd sa touto otázkou vo svojom rozhodnutí ani len okrajovo nevysporiadal, a preto ho považuje za nedostatočne odôvodnené. Dôvodnosť (opodstatnenosť) a bezprostrednosť neodkladného opatrenia nemusí vyplývať výlučne iba zo správania, teda z konania alebo nekonania žalovanej, ale môže vyplývať aj zo samotnej povahy veci a individuálnych okolností prípadu, teda skutočnosť, že sa vedie spor o určenie vlastníckeho práva, pričom keďže momentálne sa nachádza vo výkone väzby je mu fakticky znemožnená ochrana svojho vlastníctva a predmet jeho vlastníctva bol vydaný práve žalovanej strane. Podotkol, že práve žalovaná iniciovala trestné konania podľa § 217 Tr. zák. a výlučne žalovanej môže vďačiť aj za to, že sa momentálne nachádza vo výkone väzby, hoci sa žiadneho trestného činu nedopustil. Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery a táto bezodkladnosť nemusí nevyhnutne vyplývať zo správania, konania alebo nekonania žalovanej, a takáto bezodkladnosť môže vyplývať aj z povahy veci a individuálnych okolností prípadu. Preto mal za to, že uvedené skutočnosti odôvodňujú uplatnené odvolacie dôvody podľa písm. f) a h). Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa písm. b) ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia už v uvedenom smere. Súd sa otázkou, či a ako bral do úvahy vplyv jeho väzobného stíhania, žiadnym spôsobom ani len okrajovo nevysporiadal, a preto takéto opomenutie robí uznesenie nepreskúmateľným. Okrem toho mal za to, že účelom neodkladného opatrenia má byť aj zabezpečenie hospodárnosti súdneho konania. Preto navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k postupom odvolacieho súdu podľa k predmetnému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle potvrdil.

8. Odvolateľ svoje odvolanie oprel o odvolacie dôvody podľa , a , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

9. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 10. Súdna prax sa ustálila v závere, že za nepreskúmateľné možno považovať iba také rozhodnutie, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporný. Pod tento pojem ustálená judikatúra súdov zaraďuje i prípad, kedy nemožno rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto sú strany sporu a kto bol rozhodnutím zaviazaný, ako i také rozhodnutie, v ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, z ktorých nemožno zistiť, o akej veci bolo rozhodnuté alebo, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne závery vyplývajúce z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo vzťahu k výroku jednoznačné. Súdna prax je jednotná aj v úsudku, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, nie na dielčich nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Musí sa pritom jednať o vady skutkových zistení, o ktoré súd opiera svoje rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať iba prípady, kedy súd oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v spore nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, prípadne, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také rozhodnutie, z ktorého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu strany sporu v žalobe a prečo považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené, najmä vtedy, ak ide právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby. 11. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie je dostatočne zrozumiteľné a určité a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle . Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého judikatúra ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobca, či žalovaný, sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). 12. Navyše odvolateľ nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia založil v podstate na presvedčení o tom, že v trestnej veci neoprávneného používania motorového vozidla voči nemu nebolo ani vznesené obvinenie, čo potvrdzuje jeho tvrdenie o vlastníctve k predmetnému motorovému vozidlu a že súd sa nevysporiadal s otázkou, či a ako bral do úvahy vplyv jeho väzobného stíhania vzhľadom na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Táto odvolacia námietka nemôže obstáť, pretože jednak súd založil zamietavé rozhodnutie najmä na neosvedčení potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a iba samotná okolnosť, že žalobca sa aktuálne nachádza vo väzbe, sama o sebe nie je a nemôže byť dôvodom pre vyhovenie predmetnému návrhu. Súd prvej inštancie dostatočným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil, prečo nemohol predmetnému návrhu vyhovieť tak, ako uvedené vyplýva predovšetkým z bodu 19. jeho rozhodnutia. 14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné v prípade vydania rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo sporovej strany ohrozené.

21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné.

22. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.

23. Žalobca neosvedčil naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia.

24. Správnosť tohto záveru sa odvolateľovi nepodarilo spochybniť ani podaným odvolaním, pretože odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by už súdu neboli známe a s ktorými by sa súd nebol vysporiadal.

25. Odvolací súd správnosť tohto záveru navyše podčiarkuje okolnosťami, ktoré uvádza sám žalobca (napr. v žalobe) a ktoré majú relevanciu pre zhodnotenie neosvedčenia naliehavosti požadovanej úpravy pomerov strán sporu a to, že:

- Žalovaná nikdy predmetné motorové vozidlo nemala ani používať (nepoužívala),

- Žalovaná nie je ani schopná technicky používať predmetné motorové vozidlo,

- Všetky doklady od vozidla sú v dome žalobcu.

26. Napokon nemožno prihliadať na tvrdenie odvolateľa o tom, že mu je fakticky znemožnená ochrana tvrdeného predmetu vlastníctva tvrdiac, že žalovaná iniciovala trestné konania podľa § 217 Tr. zák. a výlučne žalovanej môže vďačiť aj za to, že sa momentálne nachádza vo výkone väzby, hoci sa žiadneho trestného činu nedopustil. Otázka existencie dôvodov väzby a dôvodov jej trvania prináleží iba orgánom činným v trestnom konaní v predmetnej väzobnej veci.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s s tým, že žalobca v odvolacom konaní nemal úspech a úspešnej žalovanej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).