Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-47-2022.pdf
PDF · 114.33 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/47/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ-Garaj, s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 31/31 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, právne zastúpený Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s. r. o., so sídlom Palárikova 14/14, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 960 728 proti žalovanému F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. P. XX/XX, X. S., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s. r. o., advokát, so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, o zaplatenie 717,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/63/2019-282 zo dňa 11. 01. 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/63/2019-282 zo dňa 11. 01. 2022 m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 717,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 717,01 Eur od 18. 08. 2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením (výrok II.). Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 717,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy od 03. 11. 2017 do zaplatenia, ktorý nárok si žalobca uplatnil titulom zaplatenia ceny za dodaný tovar žalovanému na základe jeho objednávky a vystavenia faktúry č. 1701011536 na žalovanú sumu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným v období, keď žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba pod názvom F. X. - XX. X., so sídlom N. T. XX, X. S.. Živnostenskú činnosť vykonával do 31. 12. 2018. V danom prípade je žalovaný správne označený ako fyzická osoba, ktorá ako podnikateľ ručí za záväzky celým svojím majetkom. Medzi žalobcom a žalovaným ako živnostníkom bola uzatvorená Rámcová kúpna zmluva zo dňa 16. 05. 2017, ktorej predmetom bola rámcová úprava právnych vzťahov týkajúcich sa kúpy tovaru, ktorý tvorí sortiment stavebného materiálu podľa ponuky predávajúceho, dodávky stavebného materiálu a autodopravy. Zmluva bola uzatvorená v súlade s § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka a podľa
bodu V. zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 445 Obchodného zákonníka dohodli, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo k zakúpenému tovaru až po úplnom zaplatení kúpnej ceny. Podľa dohodnutej Rámcovej zmluvy bodu IV. kúpna cena je stanovená dohodou zmluvných strán, prípadne na základe cenovej ponuky a žalovaný mal za tovar zaplatiť na základe faktúry č. 1701011536, ktorá bola vystavená dňa 03. 10. 2017. V konaní predmetná faktúra bola sporná, žalovaný tvrdil, že predmetnú faktúru mu žalobca nedoručil. Zároveň aj zotrval na svojich tvrdeniach, že mu nebol v zmysle faktúry dodaný tovar. Žalobca mal v konaní preukázať, že žalovanému doručil predmetnú faktúru. Z predmetnej faktúry vyplýva dátum dodania 29. 09. 2017, dátum jej vystavenia 03. 10. 2017, dátum splatnosti 02. 11. 2017. Žalobca predložil do konania len interný výpis odosielanej pošty, kde zo dňa 03. 10. 2017 je odosielateľ/príjemca uvedený F. X. - F. X., X. S., predmet č. 1701011536, uvedené ako odoslaná korešpondencia s tým, že žalobca do konania nepredložil žiadny dôkaz, že uvedená pošta bola odoslaná na prepravu tak, aby bolo zrejmé vyvodiť, že sa mohla dostať do osobnej dispozície žalovaného. V prípade ak žalobca tvrdí, že bola odosielaná obyčajnou poštou, je potom na žalobcovi, aby túto skutočnosť v konaní riadne preukázal, keďže žalovaný tvrdil, že mu faktúra doručená nebola a ani z dôkazu, ktorý súd vykonal prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica nebolo preukázané doručenie predmetnej faktúry (č. l. spisu 249). Žalobca v konaní iné dôkazy na preukázanie, že žalovaný faktúrou disponuje nenavrhol ani nepredložil. Druhoinštančný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý v konaní nepreukázal doručenie faktúry žalovanému a do konca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 11. 05. 2020 uviedol ,,ani jedna zo zásielok vrátane faktúry, ktorá je predmetom sporu sa žalobcovi nevrátila ako neprevzatá, je dôvodné predpokladať, že žalovanému boli zásielky riadne doručené na adresu jeho miesta podnikania vedenú v Živnostenskom registri SR“, z čoho vyplýva, že aj sám žalobca len predpokladá doručenie faktúry žalovanému. Súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovanému doručil spornú faktúru v zmysle ktorej mal zaplatiť žalovanú sumu za dodaný tovar. Pokiaľ žalobca predložil do konania iba interný výpis pošty, ktorú mal dať na poštovú prepravu z tejto jednoznačne súd nemôže ustáliť, že zásielka žalovanému bola daná na poštovú prepravu a tým, že sa mu nevrátila ako neprevzatá bola aj riadne doručená. Žalobca zároveň neprodukoval žiadne iné dôkazy na preukázanie, že žalovaný predmetnou faktúrou disponuje. Zároveň súd poukázal na článok V. Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a pôvodne žalovaným ako živnostníkom, kedy kupujúci nadobúda vlastnícke právo k zakúpenému tovaru až po úplnom zaplatení kúpnej ceny. Napriek tomu, že v konaní súd mal za nesporné, že tovar žalobca žalovanému dodal, o čom svedčí listina nachádzajúca sa v spise na (č. l. 55), na ktorej je uvedený dátum dodania 29. 09. 2017, N. X. - O., O. - N. Q. 08.14 h vozidlo MAN - W túto skutočnosť nespochybnil ani druhoinštančný súd. Súd z dôvodu len tvrdených skutočností bez unesenia dôkazného bremena nemohol žalobe žalobcu vyhovieť. Vec právne posúdil podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v celom rozsahu, a to podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní namietal, že napriek tomu, že Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 14Co/64/2020-115 zo dňa 16. 03. 2021 s prihliadnutím na predložené doklady počas konania pred súdom prvej inštancie ustálil, že tovar bol žalovanému dodaný a taktiež okresný súd z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že tovar žalobca žalovanému dodal, o čom svedčí listina nachádzajúca sa v spise na č. l. 55, okresný súd žalobu zamietol, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal doručenie spornej faktúry žalovanému, v zmysle ktorej mal zaplatiť žalovanému sumu za dodaný tovar. Žalobca má za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a odôvodnenie rozsudku tiež trpí vadou nedostatku odôvodnenia, nakoľko súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou doručenia spornej faktúry s poukazom na ust. § 450 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny. Aj v prípade, ak mal súd za to, že sporná faktúra nebola žalovanému doručená, tak by bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu v deň, kedy žalobca mu umožnil nakladať s tovarom, t.j. 29. 09. 2017, a súd preto len na základe údajne nedoručenej spornej faktúry nemohol žalobu zamietnuť. Pokiaľ mal súd za nesporné, že bol tovar dodaný, je potrebné uviesť, že na základe rámcovej kúpnej zmluvy pre Ž č. OJ09/2017/01/03 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako živnostníkom zo dňa 16. 05. 2017 nemohlo dôjsť k plneniu bez právneho dôvodu, ale naopak z povahy rámcovej kúpnej zmluvy možno s istotou tvrdiť, že ide o odplatný vzájomný záväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vo vzájomnej
korelácii, teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi za tovar kúpnu cenu a to riadne a včas. Ak by však žalovaný nesúhlasil s dodaným tovarom, tak by mal odmietnuť prevzatie tovaru, prípadne namietať dodanie tovaru, ale žalovaný tak do dnešného dňa neurobil, a to nasvedčuje len tomu, že žalovaný sa chcel obohatiť na úkor žalobcu. Z uzavretej rámcovej kúpnej zmluvy si žalovaný nemohol ani myslieť, že bol mu tovar dovezený zadarmo a takéto konanie žalovaného je proti zásadám poctivého obchodného styku, keďže dovezením tovaru mal iniciatívne žiadať aj doručenie faktúry, nakoľko tvrdí, že mu údajne doručená nebola. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého si žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť dodať žalovanému tovar, avšak žalovaný si povinnosť do dnešného dňa nesplnil. Ak by žalobca súhlasil s takýmto rozsudkom konajúceho súdu, tak by ad absurdum za preukázateľne dodaný tovar nebolo nikdy zaplatené. V Obchodnom zákonníku nie nikde je explicitne ustanovené, že na splnenie povinnosti žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny je potrebné, aby bola faktúra doručená. Naopak v zmysle ust § 447 Obchodného zákonníka je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Aj v zmysle ust. § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka je kupujúci povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ súd poukázal na článok V. rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a pôvodne žalovaným ako živnostníkom, kedy kupujúci nadobúda vlastnícke právo k zakúpenému tovaru až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob 89/2017 zo dňa 29. 10. 2018, v zmysle ktorého súd odkázal na ust. § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že vlastník sa nemôže domáhať vydania veci od kohokoľvek, kto ju má u seba, ale len od toho, kto ju má u seba protiprávne, teda kto nemá žiadne právo mať ju u seba a žalobca by teda ani nebol oprávnený domáhať sa vydania predmetu kúpy od žalovaného, pretože by tým konal v rozpore so svojou povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 411 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom. Poukázal na to, že keďže k zrušeniu zmluvy, resp. inému zániku kúpnej zmluvy nedošlo, žalovaný mal teda právo mať tovar u seba, a preto bol žalobca oprávnený domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar v zmysle podanej žaloby. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súhlasí s výrokom napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/64/2020 v predmetnej veci a tvrdí, že aj odvolací súd ustálil, že tovar bola žalovanému dodaný, ide o zavádzajúce tvrdenie, keďže krajský súd uviedol, že možno nateraz ustáliť, že tovar fakturovaný uvedenou faktúrou bol žalovanému dodaný. Nejde o záväzný záver, ale o predbežné konštatovanie v zmysle dovtedy prítomných prostriedkov procesného útoku a obrany strán konania. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na záver okresného súdu, že tovar bol žalovanému dodaný, žalovaný naďalej tvrdí, že dodanie tovaru preukázané nebolo a žalobca tak vo vzťahu k uplatňovanému nároku neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným v danom čase pravdepodobne podnikateľským subjektom, malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, nepredložil žiadnu objednávku na tovar ani písomnú zmluvu s výnimkou rámcovej kúpnej zmluvy, ktorá však bola uzavretá dňa 16. 05. 2017, kým sporný tovar mal byť dodaný až 28. 09. 2017, resp. 29. 09. 2017, tzv. žiadnym spôsobom nepreukazuje dodanie sporného tovaru. Uzatvorenie kúpnej zmluvy na sporný tovar žalobca tiež nepreukázal ani žiadnym iným dôveryhodným spôsobom. Následne bolo povinnosťou žalobcu preukázať aspoň proklamované dodanie tovaru. Žalobca predložil faktúru č. 1701011536 zo dňa 03. 10. 2021, z ktorej si uplatňuje žalovaný nárok, s dátumom dodania tovaru 29. 09. 2021. Ďalej predložil prináležiace dodacie listy, a to dodací list zo dňa 29. 09. 2017 na sumu 12,78 Eur a dodací list na sumu 584,73 Eur, čiže takmer celý rozsah uplatňovanej sumy, ktorý je však zo dňa 28. 09. 2021. Predložil knihu jázd zo dňa 28. 09. 2017, z ktorej však jednoznačne nevyplýva cesta do O., tzn. na stavbu žalovaného, keďže udáva iba cestu W. W. - W. W.. Predmetnú knihu jázd neskôr žalobca označil za predloženú omylom a predložil knihu jázd zo dňa 29. 09. 2017, z ktorej vyplýva uskutočnená cesta do O.. Na podklade žalobcom predkladaných listín nie je možné dospieť k záveru, že preukázal dodanie tovaru. U žalobcu ide o sled informácií, ktoré žalobca neprodukuje s vedomím istoty, ale naopak, sám tápa a snaží sa preukazovať nárok, o ktorého oprávnenosti si ani sám nie je istý. Žalovaný od počiatku nárok neuznáva a tvrdí, že tovar mu dodaný nebol. Túto skutočnosť však nemá možnosť preukázať, keďže ide o negatívnu skutočnosť. Celé dôkazné bremeno preto zaťažuje žalobcu. Na podklade opísaných skutočností je zrejmé, že žalobca vo vzťahu k žalovanému nároku dôkazné bremeno neunáša. Z ním predložených dôkazov nie je jednoznačne preukázané, že tovar dodal, resp.
že ho dodal spôsobom a v množstve, ako tvrdí. Okrem preukázaného nesúladu dátumov dodania tovaru, žalovaný od počiatku tvrdil a naďalej tvrdí, že potvrdenie o dodaní tovaru, t. j. podpis na dodacom liste potvrdzujúci prevzatie tovaru, patrí jemu neznámej osobe, v dodacom liste označenej ako pán N.. Žalobca pritom bez akéhokoľvek ďalšieho tvrdenia alebo preukazovania uvádza, že menovaný pán Kajda mala byť osoba oprávnená na prevzatie tovaru. Žalovaný však túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, a to napriek tvrdeniu žalovaného, že ide o jemu neznámu osobu. Ak by žalobca aj naďalej nepodložene a nepreukázane trval, že tovar bol prevzatý žalovaným, žalovaný znovu podotýka, že kniha jázd zo dňa 29. 09. 2017, na ktorú až následne poukazoval žalobca, nekorešponduje s dátumom dodacieho listu na tovar v hodnote 584,73 Eur bez DPH (dodací list datovaný dňom 28. 09. 2017). Vzhľadom na uvedené je potom nepochybné, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru minimálne v tejto časti, ktorá spolu s DPH predstavuje sumu vo výške 701,68 Eur. Ostávajúca časť, ktorá mala byť dodaná dňa 29. 09. 2021, na ktorý dátum eventuálne nadväzuje aj predložená kniha jázd, tak predstavuje sumu vo výške 15,33 Eur s DPH. Je však nevyhnutné zotrvať na nepreukázaní celého žalovaného nároku z už popísaných dôvodov. Okrem popísaných listín žalobca tiež predložil satelitné snímky, z ktorých však neboli preukázané tvrdenia žalobcu, zo snímok nebola zreteľne zrejmá ani poloha kamiónu a tiež pri akej stavbe sa v tom čase nachádzal. Žalobca nepreukázane tvrdil, že k doručeniu faktúry došlo, žiadny relevantný doklad o svojom tvrdení nepredložil. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca v danom smere neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ žalobca preukázateľne nedoručil faktúru za dodaný tovar, na základe samotných predkladaných dodacích listov ktorých správnosť však žalovaný naďalej rozporuje, ktoré eventuálne predstavujú určitú dohodu medzi stranami, prípadne uzavretie kúpnej zmluvy, žalovanému ani nevznikla povinnosť uhradiť kúpnu cenu, keďže túto bol povinný uhradiť až na základe vystavenej a doručenej faktúry. Táto okolnosť je významná najmä pre prípadné posúdenie začiatku plynutia omeškania s úhradou záväzku, pretože ak žalovanému nebola doručená faktúra, tento sa ani nemohol dostať do omeškania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil.
4. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že od začiatku nárok neuznáva a tovar mu nebol dodaný. Vo vyjadrení zo dňa 06. 11. 2019 však tvrdí, že faktúru č. 1701011644 zo dňa 17. 10. 2017 na sumu vo výške 710,44 Eur so splatnosťou 16. 11. 2017 už uhradil a dodaný tovar na stavbu v N. sa týka práve tejto uhradenej faktúry. Žalovaný písomne potvrdil, že mu bol na stavbu v A. žalobcom dodaný objednaný tovar. Nakoľko bol však tovar, ktorý bol predmetom spomínanej uhradenej faktúry, v skutočnosti odobratý žalovaným osobne na pobočke žalobcu, žalobca prostredníctvom predloženia tejto uhradenej faktúry a súvisiacich dodacích listov potvrdzujúcich osobné prevzatie dodaného tovaru jednoznačne preukázal, že tovar, ktorý bol uhradený, bol odobratý žalovaným osobne na pobočke žalobcu a teda neuhradená faktúra, ktorá je predmetom konania, sa týka práve tovaru, ktorý bol žalovanému dovezený na stavbu v I.. Z týchto skutkových tvrdení samotného žalovaného napokon vychádzal aj samotný súd a je teda logické, že má dodanie tovaru za preukázané. K Samotnému tvrdeniu žalovaného ohľadom časového úseku medzi uzavretím kúpnej zmluvy a samotným dodaním tovaru uvádza, že predmetná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
5. Žalovaný sa k písomnému vyjadreniu žalobcu následne nevyjadril.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď podľa § 219 ods. 3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, pričom vo veci nebolo potrebné naradovať pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP čiastočne zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku, keďže preskúmaním veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné; vo zvyšnej časti rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v konaní, čo sa týka žalovanej istiny, síce správne zistil skutkový stav veci, použil správny právny predpis, ale tento predpis nesprávne interpretoval; rovnako tak čiastočne aj v časti príslušenstva. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie prvým rozsudkom č. k. 20C/63/2019-77 zo dňa 06. 02. 2020 žalobe v plnom rozsahu vyhovel, pričom na odvolanie žalovaného odvolací súd, a to Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 14Co/64/2020-115 zo dňa 16. 03. 2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prihliadnuc na odvolacie námietky žalovaného, a to z dôvodov existencie odvolacích dôvodov v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahovalo vo vzťahu k zaplateniu kúpnej ceny (istiny) žiadne právne posúdenie a v tom smere rozsudok súdu prvej inštancie trpel vadou nepreskúmateľnosti, keď súd prvej inštancie uviedol skutkový stav zistený na základe vykonaného dokazovania v bode 12 hore uvedeného rozsudku, avšak žiadnym spôsobom nevykonal právne posúdenie zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k žalovanému príslušenstvu, a to úroku z omeškania, súd síce uviedol právne posúdenie, avšak neuviedol náležite, na základe akého zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 03. 11. 2017, a to s prihliadnutím na námietky žalovaného; teda toto boli dôvody zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd v uznesení uviedol, vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam žalovaného spočívajúcich v tvrdení žalovaného, že nebol žalovanému doručený tovar vyfakturovaný faktúrou, ktorá je predmetom sporu, s prihliadnutím na predložené doklady v konaní vrátane vyjadrení žalovaného v písomných podaniach počas konania pred súdom prvej inštancie možno nateraz ustáliť, že tovar fakturovaný hore uvedenou faktúrou bol žalovanému dodaný. Odvolací súd poukazuje na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie po zrušení rozsudku č. k. 20C/63/2019-77 zo dňa 06. 02. 2020, ktorý súd uviedol v odvolaním napadnutom rozsudku, konkrétne v bode 30 rozsudku, kde súd vo vzťahu k skutkovému stavu a jeho vyhodnoteniu uviedol, že súd mal v konaní za nesporné, že tovar žalobca žalovanému dodal, o čom svedčí listina nachádzajúca sa v spise na č. l. 55, na ktorej je uvedený dátum dodania 29. 09. 2017, N. N. - O., O. - N. W., 8:14 hod., vozidlo MAN - W ktorú skutočnosť nespochybnil ani druhoinštančný súd. Z bodu 28. rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovanému doručil spornú faktúru, v zmysle ktorej mal zaplatiť žalovanú sumu za dodaný tovar, pokiaľ žalobca predložil do konania iba interný výpis pošty, ktorú mal dať na poštovú prepravu, z tej jednoznačne súd nemôže ustáliť, že zásielka žalovanému bola daná na poštovú prepravu, a tým, že sa mu nevrátila ako neprevzatá, bola aj riadne doručená. Žalobca neprodukoval žiadne iné dôkazy na preukázanie, že žalovaný predmetnou faktúrou disponuje. Berúc do úvahy, že súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré uviedol v bode 25. odôvodnenia rozsudku súdu, avšak toto ustanovenie nesprávne aplikoval s prihliadnutím na zistený skutkový stav, ktorý je uvedený v bode 30 a dôvod zamietnutia žaloby, ktorý je uvedený v bode 28. rozsudku súdu prvej inštancie. V zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosti predávajúceho dodať kupujúcemu hnuteľnú vec, ktorej splnenie povinnosti súd mal za nesporné, zodpovedá povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zamietol žalobu iba z dôvodu, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovanému doručil spornú faktúru, ktorou bola vyfakturovaná kúpna cena, táto okolnosť nemôže mať vplyv na povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, môže mať iba vplyv na prípadné posúdenie toho, či a kedy sa kupujúci dostal so zaplatením kúpnej ceny do omeškania. Keďže odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie konštatovaným skutkovým stavom uvedeným v bode 30. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, keď s prihliadnutím na predložené doklady v konaní vrátane vyjadrení samotného žalovaného v písomných podaniach počas konania pred súdom prvej inštancie, je potrebné ustáliť, že tovar žalobca žalovanému dodal, potom žalovaný má povinnosť zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu, ktorej výšku žalovaný v konaní žiadnym spôsobom ani nenamietal. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti žalovanej istiny (suma 717,01 Eur) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť túto istinu žalobcovi. Keďže však žalobca náležite nepreukázal doručenie faktúry č. 1701011536 zo dňa 03. 10. 2017 žalovanému, odvolací súd, čo sa týka príslušenstva čiastočne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a úrok z omeškania priznal žalobcovi až 16. dňom, t. j. po uplynutí 15 dní od doručenia žaloby žalobcovi, ktorá mu bola doručená dňa 02. 08. 2019, 15. deň uplynul dňom 17. 08. 2019, žalovaný sa potom dostal
do omeškania so zaplatením odo dňa nasledujúceho, t. j. od 18. 08. 2019. V prevyšujúcej časti, čo sa týka príslušenstva, preto z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca bol neúspešný v časti príslušenstva za obdobie od 03. 11. 2017 do 18. 08. 2019 vrátane.
10. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP aplikujúc ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a rozhodol o nároku na náhradu všetkých trov konania vrátane trov konania na súde prvej inštancie. Keďže žalobca bol v konaní, čo sa týka istiny v celom rozsahu, úspešný, bol neúspešný len čiastočne v časti príslušenstva, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).