Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-93-2022.pdf
PDF · 106.92 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/93/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: D. M., J.. XX.XX.XXXX, K. G. G.-V., o zaplatenie 599,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 130,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne:
- zo sumy 3,18 eur od 01.08.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 31,84 eur od 31.08.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 31,84 eur od 01.10.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 31,84 eur od 01.11.2019 do zaplatenia a
- zo sumy 31,84 eur od 30.11.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 22.04.2022 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 11.08.2022 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 599,37 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7,57 eur od 01.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 40,82 eur od 31.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 54,73 eur od 01.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 35,83 eur od 01.11.2019 do zaplatenia a zo sumy 31,84 eur od 30.11.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca poskytol žalovanému služby, za ktoré žalovaný nezaplatil. Uviedol, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku (v prípade, ak bol uzavretý), na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Uzavretím zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami, platným cenníkom a dodatkami. Slovak Telekom podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 7,57 eur s lehotou splatnosti 31.07.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 40,82 eur s lehotou splatnosti 30.08.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 54,73 eur s lehotou splatnosti 30.09.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 35,83 eur s lehotou splatnosti 31.10.2019, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 31,84 eur s lehotou splatnosti 29.11.2019. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval
k úhrade dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Keďže žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, žalobca si uplatnil takisto zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že dňa 15.11.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Žalobca v podanej žalobe takisto uviedol, že v prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak bola vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Uviedol tiež, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k), resp. písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa mu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
3. Na prejednanie sporu súd nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p."), keďže v predmetnom spore išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur. V nadväznosti na to súd v súlade s § 219 ods. 3 C. s. p. v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.10.2022.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.07.2019 spolu so zmluvnou dokumentáciou, faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 01.07.2020, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.01.2022 spolu s podacím hárkom, výzva na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 01.03.2022 spolu s podacím hárkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2021.
5. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.07.2019, na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná SIM karta a na základe ktorej sa podnik zaviazal poskytovať žalovanému program služieb "ÁNO L". Podnik poskytol žalovanému ako účastníkovi dohodnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas, pričom cenu za poskytnuté služby fakturoval žalovanému nasledovnými faktúrami:
- faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 7,57 eur s lehotou splatnosti 31.07.2019, z čoho cena služieb bola vo výške 3,18 eur a cena poistenia zariadenia vo výške 4,39 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 40,82 eur s lehotou splatnosti 30.08.2019, z čoho cena služieb bola vo výške 31,84 eur, poplatok za upomienku vo výške 4,99 eur a cena poistenia vo výške 3,99 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 54,73 eur s lehotou splatnosti 30.09.2019, z čoho cena služieb bola vo výške 31,84 eur, poplatok za náklady skorého vymáhania vo výške 18,90 eur a cena poistenia zariadenia vo výške 3,99 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 35,83 eur s lehotou splatnosti 31.10.2019, z čoho cena služieb bola vo výške 31,84 eur a cena poistenia zariadenia vo výške 3,99 eur, a
- faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 31,84 eur s lehotou splatnosti 29.11.2019, z čoho cena služieb bola vo výške 31,84 eur. Právny predchodca žalobcu teda poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby za cenu spolu vo výške 130,54 eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 428,58 eur splatnou dňa 30.06.2020 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu. Žalovaný cenu za poskytnuté služby ani zmluvnú pokutu doposiaľ nezaplatil, a to ani sčasti. Odstúpením od zmluvy zo dňa 01.07.2020 podnik s účinnosťou od 11.07.2020 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžných súm spolu vo výške 599,37 eur (t. j. žalobou uplatnená suma).
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.01.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie predmetných pohľadávok na žalobcu. Výzvou na zaplatenie - predžalobnou výzvou zo dňa 01.03.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej pohľadávky.
6. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.01.2022 (ďalej len "zákon č. 351/2011 Z. z.") zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
9. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
11. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
16. Podľa § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 130,54 eur. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovaným ako účastníkom bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z., predmetom ktorej bol záväzok podniku poskytnúť žalovanému dohodnuté elektronické komunikačné služby a záväzok žalovaného platiť podniku mesačne dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Podnik si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému plnil, keď mu poskytol elektronické komunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval príslušnými faktúrami (špecifikovanými vyššie). Za poskytnutie týchto služieb vznikol podniku nárok na úhradu dohodnutej ceny v celkovej sume 130,54 eur a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť podniku túto dohodnutú cenu. Žalovaný túto sumu doposiaľ neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť ju žalobcovi ako právnemu nástupcovi podniku.
18. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.2021 (uzavretej medzi podnikom a žalobcom) a z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.01.2022, ktorým právny predchodca žalobcu (podnik) oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi. Dodržanie zákonom stanoveného postupu pri postúpení pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. (t. j. zaslanie písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky) mal súd preukázané z písomného odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 01.07.2020, ktorým podnik vyzval žalovaného na uhradenie dlžných súm spolu vo výške 599,37 eur a ktorým upozornil žalovaného na možnosť postúpiť pohľadávku inej osobe.
19. Podnik predmetnými faktúrami vyfakturoval žalovanému aj poplatky spolu vo výške 23,89 eur, a to poplatok za upomienku vo výške 4,99 eur a náklady skorého vymáhania vo výške 18,90 eur. Súd žalobcovi nárok na zaplatenie týchto poplatkov nepriznal (a žalobu v tejto časti zamietol), pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že podnik sa na platení týchto poplatkov so žalovaným dohodol. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb ani z jej dodatku nárok na zaplatenie týchto poplatkov nevyplýva, pričom žalobca v konaní nepredložil cenník služieb ani všeobecné obchodné podmienky. Navyše, žalobca v žalobe žiadnym spôsobom netvrdil (neuviedol rozhodujúce skutočnosti), že podnik tieto spoplatnené úkony vykonal, a vynaloženie nákladov vymáhania ani nepreukázal. Aj keby však žalobca vykonanie týchto úkonov tvrdil a preukázal, súd by žalobu v tejto časti zamietol, pretože zmyslom týchto poplatkov nie je platba za službu poskytnutú podnikom, ale ich zmyslom je skryté sankcionovanie spotrebiteľa, resp. paušalizovaná náhrada škody pre podnik. Za týmto účelom však bola v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb dohodnutá zmluvná pokuta, žalovaný by tak bol za porušenie svojich zmluvných povinností sankcionovaný dvakrát. Súd preto vyhodnotil toto dojednanie ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako platí, že pri ich dojednaní nebola dodržaná písomná forma v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť týchto dojednaní.
20. Podnik predmetnými faktúrami vyfakturoval žalovanému takisto "poistenie el. zariadení" spolu vo výške 16,36 eur. Súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 C. s. p. a z § 132 ods. 1 a 2 C. s. p. Žalobca totiž v žalobe neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu (resp. jeho právnemu predchodcovi) vznikol nárok na zaplatenie "poistenia el. zariadení" v požadovanej výške. Žalobca v žalobe uviedol len toľko, že jeho právny predchodca (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) ako podnik na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytol žalovanému služby, za ktoré žalovaný nezaplatil. Žalobca teda úplne opomenul uviesť rozhodujúce skutočnosti o tom, že jeho právny predchodca so žalovaným uzavrel
poistnú zmluvu, že mu na základe tejto poistnej zmluvy poskytoval poistenie, za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť dohodnutú cenu (poistné), ktorú však žalovaný neplatil. Žalobca vôbec neuviedol, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, vôbec nešpecifikoval predmet poistnej zmluvy, dohodnutú cenu poistenia (poistné) a ani spôsob jej platenia. Žalobca v žalobe neuviedol ani len to, že poistné bolo jeho právnym predchodcom vyfakturované v jednotlivých faktúrach. Právny vzťah, ktorý mal vzniknúť na základe uzavretej poistnej zmluvy, podľa názoru súdu ani pri najlepšej vôli nebolo možné subsumovať pod skutkové tvrdenie žalobcu o poskytovaní služieb na základe uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C. s. p.). Navyše, žalobca v konaní ani nepredložil samotnú poistnú zmluvu (táto nebola súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb), a teda ani nepreukázal existenciu poistného vzťahu medzi podnikom a žalovaným. Súd preto nemohol ustáliť, či podnik vyfakturoval poistné v správnej (t. j. v zmluvne dohodnutej) výške a či nárok na jeho zaplatenie vôbec vznikol. Súd nemohol posúdiť ani len to, či poistná zmluva je platný právny úkon a či v nej dohodnuté zmluvné podmienky nie sú v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa.
21. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 30.06.2020 podnik vyfakturoval žalovanému zmluvné pokuty spolu vo výške 428,58 eur (99,29 eur + 329,30 eur). Súd žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 C. s. p. a z § 132 ods. 1 a 2 C. s. p. Žalobca totiž v žalobe neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu (resp. jeho právnemu predchodcovi) vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v požadovanej výške. Žalobca v žalobe uviedol len toľko, že v prípade, ak si (!) uplatňuje zmluvnú pokutu, tak jej výpočet je nasledovný, pričom následne uviedol všeobecný vzorec výpočtu zmluvnej pokuty, vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Žalobca teda neuviedol konkrétne skutočnosti potrebné na uskutočnenie tohto výpočtu, najmä počet dní uplynutých z doby viazanosti, resp. okamih ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalobca v žalobe neuviedol ani len to, na základe akej zmluvy či dodatku si zmluvnú pokutu uplatňuje, akú povinnosť táto zmluvná pokuta zabezpečovala, akú povinnosť žalovaný porušil, aký bol základ zmluvnej pokuty a ako dospel k výpočtu konečnej výšky zmluvnej pokuty (z predmetnej faktúry pritom vyplýva, že ide o dve zmluvné pokuty). Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd preto nemohol ustáliť, či podnik vyfakturoval zmluvnú pokutu v správnej (t. j. v zmluvne dohodnutej) výške a či nárok na jej zaplatenie vôbec vznikol. Súd nemohol posúdiť ani to, či zmluvná pokuta nie je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, napr. či nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Nemohol tiež posúdiť, či nie je daný priestor na moderáciu zmluvnej pokuty v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka.
22. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie poistného a zmluvnej pokuty. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.
23. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie poistného a zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je v tejto časti zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).
24. Ako bolo uvedené už vyššie, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže na to boli splnené podmienky uvedené v § 297 písm. b) C. s. p.: išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- eur. Len zo skutočnosti, že žalobca zanedbal svoju procesnú povinnosť tvrdiť v žalobe rozhodujúce skutočnosti, nie je možné dospieť k záveru, že bolo povinnosťou súdu nariadiť pojednávanie. Súd nepovažoval skutočnosti uvedené žalobcom za sporné, len ich považoval za úplne nedostatočné pre priznanie žalobou uplatneného nároku na zaplatenie poistného a zmluvnej pokuty. Takýto procesný postup súdu alebo samotné jeho rozhodnutie nemožno hodnotiť ako prekvapivé, keďže nikoho by nemalo prekvapovať, že neuvedenie rozhodujúcich skutočností v žalobe vedie k zamietnutiu žaloby.
25. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie poplatkov (poplatok za upomienku a náklady skorého vymáhania), poistného a zmluvnej pokuty spolu vo výške 468,83 eur zamietol. Súd teda priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 130,54 eur.
26. Nezaplatením dlžných súm v lehotách splatnosti (uvedených v jednotlivých faktúrach) sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto v súlade s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 130,54 eur, žalovaný bol v konaní úspešný v zamietnutej časti o zaplatenie sumy 468,83 eur. Žalovaný teda mal v konaní väčší úspech ako žalobca, keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.