Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-31-2022.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Slovenská republika – Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C., o zaplatenie 91 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 91 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91 € od 21.09.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.05.2022, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 91 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91 € od 21.09.2020 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 21.08.2020 bola žalovanej vystavená faktúra č. 8060203417 vo výške 91 €, splatná dňa 20.09.2020, za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení Gabčíkovo za obdobie od 16.05.2020 do 22.05.2020. Žalobca žalovanú vyzýval na úhradu pohľadávky výzvou zo dňa 24.01.2022. Žalovaná si výzvu prebrala dňa 07.02.2022, avšak dlžnú sumu neuhradila. Uloženie povinnosti podľa ust. § 58 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanej zabezpečovaná počas doby nariadenej karantény v karanténnom zariadení.
2. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
3. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie, keďže v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 €. Verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 13.09.2022.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:
5. Výzvou zo dňa 19.10.2020 žalobca vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 91 €.
6. Faktúrou č. 8060203417 zo dňa 21.08.2020, splatná dňa 20.09.2020, žalobca vyfakturoval žalovanej sumu 91 € titulom strava karanténa. Faktúra bola žalovanej doručená dňa 07.09.2020.
7. Uznesením zo dňa 09.09.2022, č.k. 6C/31/2022-32, súd v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k podanej žalobe. Uznesenie spolu so žalobou, prílohami a poučením bolo žalovanej doručené fikciou. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 58 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, keďže mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 91 € v súlade s ust. § 58 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. Súd sa oboznámil aj so žalobcom uvádzaným nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021. V zmysle predmetného nálezu právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40 ústavy. Je ním deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia. Článok 40 ústavy upravuje primárne pozitívny záväzok štátu prijať takú právnu úpravu na úrovni zákona, ktorá zabezpečí ochranu zdravia obyvateľstva, a zabezpečiť zdravotnú starostlivosť (nález č. k. PL. ÚS 10/2013-146 z 10. decembra 2014). Ochranu zdravia na celospoločenskej úrovni zabezpečuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Na základe tohto zákona je vykonávaná prevencia ochorení a iných porúch zdravia, kontrola zdravých životných a pracovných podmienok, sú nariaďované protiepidemické opatrenia, je vykonávaný štátny zdravotný dozor a iné činnosti. Štát týmto na seba prebral pozitívny záväzok ochrany zdravia svojich obyvateľov. Nebezpečné prenosné ochorenia ohrozujú zdravie populácie ako celku. Pri nebezpečných prenosných ochoreniach ide o život a zdravie ohrozujúci stav, ktorý je schopný zanechať vážne trvalé následky na jednotlivcoch či skupinách ľudí, nekontrolovateľne sa šíriť v populácii. Je v súlade s pozitívnym záväzkom štátu vyplývajúcim z čl. 40 ústavy chrániť z pozície štátu pred týmto stavom celú spoločnosť. Zdravie a jeho ochrana je na jednej strane vecou každého jednotlivca, na druhej strane však verejné zdravie je vecou spoločnosti týkajúcou sa každého jej člena. Niet preto pochýb o potrebe a prospešnosti zákonom upravovať opatrenia a ukladať povinnosti na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných ochorení. Pri posudzovaní povinností ukladaných jednotlivcom z uvedených dôvodov je preto potrebné vziať do úvahy aj práva iných fyzických osôb, než sú tie, ktorým sú tieto povinnosti ukladané, pretože každý má právo na ochranu zdravia (čl. 40 ústavy), ktorého súčasťou je i ochrana pred šírením nákazlivých chorôb. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj povinnosti ukladané zákonom o ochrane verejného zdravia, ktoré sú predmetom tohto konania. Keďže Ústavný súd SR vyslovil záver, že predmetné ustanovenie, na základe ktorého si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 91 € titulom nákladov na stravu žalovanej v nariadenej karanténe v karanténnom zariadení Gabčíkovo za obdobie od 16.05.2020 do 22.05.2020, je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho záväzku do omeškania, súd zároveň priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa uplatneného žalobcom, t.j. od
splatnosti vystavenej faktúry, keďže už v tom čase bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.