Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_56Cb-174-2024.pdf
PDF · 84.78 KB
Case nature
Subarea
56Cb/174/2024
Uznesenie
Okresný súd Nitra sudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: JP2M Group, s. r. o. so sídlom Kotrčiná Lúčka 43, 013 02 Kotrčiná Lúčka, IČO: 53 621 352, zastúpený MaxLaw, s.r.o., D. Dlabača 775/33, 010 01 Žilina, IČO: 36 419 834, proti žalovanému: LUMA - SK, spol. s r. o. so sídlom Dolná Tižina 221, 013 04 Dolná Tižina, IČO: 36 428 001, o zaplatenie 73 563,93 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a alternatívne zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd nariaďuje toto zabezpečovacie opatrenie:
Súd z r i a ď u j e záložné právo k nehnuteľnostiam v kat.úz. A., okres Levice, zapísaným na LV č. XXX ako parcely registra C, parc.č. 173/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 751 m2 a parc.č. 173/8, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 210 m2 spolu so stavbou budova 6 b.j., súp. č. XXX na parc.č. 173/8 v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky uplatnenej v upomínacom konaní sp.zn. 6Up/1171/2024 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1./ Žalobca podal dňa 17.09.2024 na Okresný súd Levice návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil žalovanému zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, prenajatia, výmeny, vypožičania, scudzenia, zaťaženia v prospech tretej osoby, vkladu do právnickej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby, najmä vecného bremena, záložného práva alebo akéhokoľvek iného zaťaženia, rozdelenia alebo zlúčenia nehnuteľností v kat.úz. A., zapísaných na LV č. XXX na účely zabezpečenia jeho pohľadávky uplatnenej v upomínacom konaní a alternatívne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude zriadené záložné právo k týmto nehnuteľnostiam na účely zabezpečenia pohľadávky v upomínacom konaní. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanému dodal služby podľa zmluvy o dielo, ktoré si vyfakturoval, pričom zo strany žalovaného došlo iba k čiastočnej úhrade v sume 30 000 eur a preto si zvyšok pohľadávky v sume 73 563,93 eura s príslušenstvom uplatnil v upomínacom konaní sp.zn. 6Up/1171/2024, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz, avšak na strane žalovaného došlo k personálnym zmenám v osobe konateľov a k podaniu odporu proti platobnému rozkazu, čo u neho vzbudzuje dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. K návrhu pripojil faktúry, ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené ako aj výpis z LV č. XXX pre kat.úz. A., z ktorého vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na tomto LV a špecifikovaných vo výrokovej časti uznesenia je žalovaný. Z ďalších pripojených dokladov vyplýva, že v upomínacom
konaní bol vydaný platobný rozkaz na sumu 73 563,93 eura s úrokmi z omeškania, proti ktorému žalovaný podal odpor s tým, že má pochybnosti o existencii dojednaní so žalobcom a popiera, že by predtým zrealizovaná platba mala účinky uznania dlhu. Zároveň žalovaný výslovne uviedol, že neuznáva nárok uplatňovaný žalobcom v konaní ani sčasti. O uvedenom odpore rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp.zn. 6Up/1171/2024 zo dňa 27.08.2024 s tým, že odpor proti platobnému rozkazu odmietol a to z dôvodu, že podľa odpovede Finančného riaditeľstva SR žalovaný všetky žalobcom vystavené faktúry, ktoré sa týkajú uplatneného nároku uviedol vo svojom kontrolnom výkaze a teda sumy uvedené v týchto faktúrach vo vzťahu k finančnej správe žiadnym spôsobom nerozporoval a v plnej miere uznal.
Podľa § 343 ods. 1 – 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 – 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
2./ Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy strán sporu, osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená.
3./ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho zriadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva – veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
4./ Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení uvedené v ustanovení § 324 a nasl. CSP, je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného,
ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu.
5./ Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 294/2020 zo dňa 04.08.2020).
6./ Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
7./ Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
8./ Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitnou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.
10./ Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Z uvedeného vyplýva, že regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením.
Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s § 127 CSP ako aj všeobecné náležitosti žaloby v súlade s § 132 CSP.
11./ Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak zároveň ako alternatívny návrh aj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pričom podľa názoru súdu nejde o alternatívny návrh, ale o návrh eventuálny s tým, že ak súd primárnemu petitu nevyhovie, tak žalobca žiada vydať rozhodnutie v zmysle eventuálneho petitu. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalobcu ide o zabezpečenie peňažnej pohľadávky, tak podľa názoru súdu nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, pretože toto prichádza do úvahy iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na zabezpečenie peňažnej pohľadávky v prípade obavy ohrozenia exekúcie primárne slúži zabezpečovacie opatrenie, ktorým súd zriadi záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Z uvedených dôvodov súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
12./ V prípade zamietnutia primárneho petitu súd musí rozhodnúť o eventuálnom petite, ktorým je v tomto prípade návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj predloženými dokladmi a s ostatným spisovým materiálom dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne, pretože v návrhu boli osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť nariadením zabezpečovacieho opatrenia ochrana. Žalobca preukázal existenciu peňažnej pohľadávky proti žalovanému, ktorej sa domáha v upomínacom konaní, pričom preukázal existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená tým, že žalovaný jeho nárok neuznáva a proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, ktorým spochybnil celú pohľadávku žalobcu napriek tomu, že faktúry vystavené žalobcom, ktoré sú základom uplatňovania tejto pohľadávky uviedol žalovaný vo svojom kontrolnom výkaze, z čoho vyplýva, že tieto faktúry nerozporoval a v plnej miere uznal sumy uvedené v nich. Tvrdenia uvedené žalovaným v podanom odpore proti platobnému rozkazu však vyvolávajú obavu z ohrozenia možnej exekúcie a tým bol splnený predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
13./ Keďže zabezpečovacím opatrením sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie a pri rozhodovaní o takomto návrhu sa neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu, tak striktne ako v konaní vo veci samej a preto súd v záujem poskytnutia ochrany ohrozeným právam žalobcu nariadil zabezpečovacie opatrenie v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebráni žalovanému vo vykonávaní podnikateľskej činnosti a v užívaní nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené záložné právo a podľa názoru súdu ani nevzniká zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá bude zabezpečená a hodnotou veci, ktorá bude predmetom záložného práva, keďže žalobca disponuje pohľadávkou vo výške 73 563,93 eura s príslušenstvom.
14./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obe strany mali iba čiastočný úspech, pretože návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo vyhovené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Nitra. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).