Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-335-2014.pdf
PDF · 142.86 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/335/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobkyne: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XXX, XXX XX A., Š.D. M. O. U., právne zastúpená: JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom, Námestie slobody 1, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanej: U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX A., Š. M. O. U., právne zastúpená: JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou o vrátenie daru, t a k t o
rozhodol:
Súd žalobný návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.07.2014 spolu so zmeneným žalobným návrhom zo dňa 26.06.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol, že žalovaná je povinná vydať - vypratať nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pre k.ú. A. na liste vlastníctva č. XXX a to parcela registra J.. Č.. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX B., parcela č. XXX - záhrady o výmere XXXX B. a dom so súpisným Č.. XXX postavený na parcele č. XXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať žalobkyni náhradu trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa darovacou zmluvou zo dňa 24.02.2014 darovala žalovanej okrem iného aj nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pre k.ú. A., L.. A. C. D. na LV č. XXX a to parcely registra „C“ parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX B., parcela č. XXX - záhrady o výmere XXXX B. a dom súpisné č. XXX - postavený na parcele reg. „C“ parcela č. XXX. Po predmetnom darovaní nehnuteľností však došlo k podstatnej zmene v správaní žalovanej voči žalobkyni - darkyni, pričom začali medzi nimi vznikať nezhody a hádky, ktoré vyústili až do psychického týrania a verejného ponižovania a potupovania žalobkyne. Po objektívnom posúdení je možné konštatovať, že sa nejedná iba o nezáujem o žalobkyňu, resp. nevďak zo strany žalovanej, ale žalovaná svojimi sústavným konaním a najmä vulgárnymi nadávkami, ktorými ponížila žalobkyňu a to pred jej vlastnými synmi hrubo porušila dobré mravy voči žalobkyni ako aj voči jej synom v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Negatívne správanie žalovanej voči žalobkyni sa prejavilo už dňa 30.04.2014, kedy v súvislosti s konaním na Notárskom úrade W.. H. J. vo A. C. D. došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k hádke, ktorú sa podarilo upokojiť iba z dôvodu agitácie prítomnej notárky. Už pri uvedenej hádke žalovaná nadávala žalobkyni a potupovala ju pred všetkými prítomnými na notárskom úrade. Po uvedenom incidente sa žalovaná zároveň spolu s jej matkou dostavili do miesta bydliska žalobkyne a to iba za účelom provokácie a hádky, pri ktorej okrem iného vyčítali a kládli za vinu žalobkyni smrť jej manžela, o ktorého sa až do konca jeho života starala žalobkyňa aj napriek jeho ťažkému zdravotnému stavu. Pri uvedenej hádke nedošlo k fyzickým útokom pravdepodobne iba z dôvodu prítomnosti H. B., B. O. Ž.. Zároveň od predmetného darovania žalovaná ako zodpovedná sťažuje užívanie predmetných nehnuteľnosti - pozemkov žalobkyni K. B., ktorá má v zmysle darovacej zmluvy neobmedzené užívacie právo k všetkým predmetným nehnuteľnostiam
zapísané aj na liste vlastníctva vo forme vecného bremena. Taktiež odporujúce dobrým mravom je správanie žalovanej, resp. jej matky, ktorým zakázali žalobkyni prechod po verejnej komunikácii vedúcej pred miestom bydliska žalovanej, a ktorého neoprávnenosť musela žalobkyňa rieši s orgánmi obce. K najintenzívnejšiemu porušeniu dobrých mravov správaním žalovanej voči žalobkyni došlo v mesiaci máj 2014, kedy na pokyn žalobkyne jej O. X. B. X. W. B. prišli do miesta bydliska žalovanej za účelom vrátenie stavebného stroja - miešačky, ktorú mala vypožičanú matka žalovanej aj s jej manželom. Pri uvedenej návšteve však opätovne došlo k incidentu, do ktorého sa zapojila aj samotná žalovaná, pričom na priamy dotaz jedného zo synov žalobkyne o tom, že pred uvedeným darovaním nehnuteľností sa žalovaná správala k žalobkyni inak, mu žalovaná obzvlášť vulgárnym spôsobom pred všetkými prítomnými odvetila: „že žalobkyňu má v pi..“, pričom jej uvedené vulgárne vyjadrenie šokovalo prítomných synov žalobkyne. Týmto vulgárnym vyjadrením, ktoré je objektívne považované za najhrubšiu urážku, žalovaná zásadným spôsobom ponížila žalobkyňu a spôsobila jej ujmu na cti pred celou rodinou, v dôsledku ktorej sa žalobkyňa s týmto doposiaľ nevie vyrovnať. Z dôvodu vyššie popísaného správania žalovanej k žalobkyni - darkyni, ktoré objektívne napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vyzvala žalobkyňa žalovanú na vrátenie daru písomnou výzvou zo dňa 26.06.2014. K uvedenej výzve však žalovaná zaujala negatívny postoj, neakceptovala ju a predmetný dar odmietla vrátiť. Zároveň v predmetnej odpovedi žalovaná uviedla, že jej vzťahy so žalobkyňou sú údajne štandardné, žalobkyňu si údajne váži a jej vďačná za predmetné darovanie. Tieto tvrdenia žalovanej sú však iba účelové a vôbec nezodpovedajú realite. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú hlboko narušené z dôvodu správania žalovanej, ktorá si žalobkyňu vôbec neváži a o žiadnej vďačnosti už nemôže byť ani reč. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj ďalší incident z júna 2014 medzi matkou žalovanej a X. B., synom žalobkyne, pri ktorom matka žalovanej na verejnosti vo A. C. D. - Č. hrubo urážala žalobkyňu a jej synov, pričom kričala, že žalobkyňa je „jebn...“ a že všetci sú tam „jebn...“.
Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila z dôvodu, že žaloba nie je dôvodná.
V písomnom vyjadrení k žalobe pred pojednávaním žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že potvrdzuje, že došlo k darovaniu okrem iných aj nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. A., pričom darovacou zmluvou žalobkyňa realizovala vôľu prastarých rodičov žalovanej, ktorí jej ešte za svojho života jej sľúbili darovať nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX, pričom darovacou zmluvou došlo k darovaniu aj nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX a XXX k.ú. A. a to zo strany K. B. a nebohého W. B.. V krátkej dobe po uzatvorení darovacej zmluvy, po smrti darcu W. B., sa žalobkyňa začala domáhať vrátenia daru, pričom sa začala správať účelovo, snažila sa vyvolávať nezhody, vulgárne nadávala žalovanej a členom jej rodiny, zamedzila žalovanej prístup k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXX. V dôsledku uvedeného správania sa žalobkyne a v záujme ochrany svojej osoby a členov vlastnej rodiny žalovaná darovacou zmluvou vrátila žalobkyni nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX a č. XXX. Aj napriek vráteniu darovaných nehnuteľností žalobkyňa naďalej pokračovala a pokračuje vo vyvolávaní nezhôd. Toto správanie žalobkyne je motivované práve snahou vytvoriť dojem o správaní sa voči nej v rozpore s dobrými mravmi. Vo svojom negatívnom správaní sa voči žalovanej je žalobkyňa podporovaná členmi svojej rodiny. Poprela, že by neumožnila žalobkyni užívať darované nehnuteľnosti, pretože žalobkyňa uzamkla tak rodinný dom so súpisným č. XXX, ako aj vstupnú bránu na pozemok. Žalovaná k týmto nehnuteľnostiam nemá žiaden prístup a nemôže tak žalobkyni ani brániť v ich užívaní. Žalovaná sa k svojej starej matke nikdy nesprávala tak, ako je uvedené v žalobe a svojim správaním neporušila ani dobré mravy voči starej matke.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov navrhnutých žalobkyňou a žalovanou, pripojenými listinnými dôkazmi a to notárskou zápisnicou, listom vlastníctva, výzvou na vrátenie daru, odpoveďou na predmetnú výzvu a zistil tento skutkový stav:
Notárskou zápisnicou spísanou dňa 24.02.2014 č. C., C., C. došlo k darovaniu a k zriadeniu vecného bremena a to zo strany darujúcich W. B. a K. B. pre obdarovanú U. A. a to k týmto nehnuteľnostiam: nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. A., dom súpisné č. XX na parcele č. XXX, parcela č. XXX a č. XXX/X, nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX k.ú. A. parc. č. XXX a ďalej nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve žalobkyne zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. A. a to dom so súpisným č.
XXX na parcele č. XXX a parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX B., parcela č. XXX záhrady o výmere XXXX B.. Zároveň touto notárskou zápisnicou došlo k zriadeniu vecného bremena podľa § 151 písm. n-r Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaná je povinná umožniť W.C. B. a K. B. (žalobkyni) ako oprávneným do konca ich života užívať horeuvedené nehnuteľnosti v celom rozsahu.
Podľa listu vlastníctva č. XXX k.ú. A. žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti a to dom so súpisným č. XXX, postavený na parcele č. XXX a parcela č. XXX o výmere XXX B. -zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX o výmere XXXX B. - záhrady, kde ako titul nadobudnutia týchto nehnuteľnosti je uvedená darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena č. C. XXXX/XXXX s ťarchou doživotného práva bývania a užívania v prospech W. B., nar. XX.XX.XXXX a K. B., nar. XX.XX.XXXX.
Výzvou zo dňa 26.06.2014 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovanú na vrátenie daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov, kde túto svoju výzvu odôvodnila tým, že po darovaní nehnuteľnosti došlo k zmene správania sa žalovanej voči žalobkyni, pričom neišlo iba o nezáujem o darkyňu, resp. nevďak, ale sústavným konaním vyústilo až do najhrubšej urážky a poníženia darkyne a to pred jej vlastnými synmi. Negatívne správanie sa prejavilo už aj dňa 30.04.2014 na Notárskom úrade A. A. C. D., kde došlo medzi účastníčkami k roztržke a hádke, ktorú upokojila notárka. Už pri tejto hádke žalovaná nadávala žalobkyni, znevažovala ju a potupovala ju pred osobami prítomnými na notárskom úrade. Po tomto incidente spolu s matkou žalovaná navštívila darkyňu za účelom provokácie a hádky, kde vyčítali žalobkyni vinu smrti jej manžela. Ďalej v tomto liste uviedla, že žalovaná jej znemožňuje spolu s rodinnými príslušníkmi užívať predmetné nehnuteľnosti, voči ktorým má neobmedzené užívacie právo. Ďalej je uvedené, že žalovaná resp. jej matka jej zakazuje prechod cez verejnú komunikáciu, ktorá vedie pred miestom ich trvalého bydliska. K najintenzívnejšiemu porušeniu dobrých mravov došlo v máji 2014, kedy na pokyn žalobkyne jej synovia X. a W. B. prišli do miesta trvalého bydliska žalovanej za účelom vrátenia miešačky, ktorá patrí žalobkyni, kde opätovne došlo k incidentu. Vtedy obzvlášť vulgárnym spôsobom pred všetkými prítomnými žalovaná vyjadrila vzťah k žalobkyni vulgárnym vyjadrením, ktoré je objektívne považované za najhrubšie urážky a popísala skutočné správanie sa voči žalobkyni.
Listom zo dňa 08.07.2014 žalovaná odpovedala právnemu zástupcovi žalobkyne na výzvu na vrátenie daru, kde uviedla, že nie je si vedomá takého správania voči darkyni, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ich vzťahy s darkyňou sú štandardné. Darkyňa je jej stará mama, váži si ju a je jej vďačná za darovanie nehnuteľnosti. Domnieva sa, že v danom prípade ide o nedorozumenie, ktoré si vyriešia normálnou komunikáciou.
Výzvou zo dňa 29.07.2014 žalovaná vyzvala žalobkyňu na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva týkajúcich sa nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a to z dôvodu, že od nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam žalovaná tieto nehnuteľnosti nemohla užívať ako vlastné, pretože dom so súpisnom číslom XXX a vstupnú bránu na pozemok žalobkyňa uzamkla a kľúče si ponechala pre seba. Vstupu na predmetný pozemok bránia aj vypustené psy žalobkyňou, ktoré sa voľne pohybujú na dvore. Poukázala na to, že dom so súpisným č. XXX pôvodne patril prastarej matke žalovanej, ktorá jej ešte ako maloletej za svojho života sľúbila dom do vlastníctva, pretože bola maloletá. Rodinný dom s pozemkami prepísala na žalobkyňu s tým, že po dovŕšení plnoletosti žalovanej žalobkyňa prevedie tieto nehnuteľnosti do jej vlastníctva. Preto žalobkyňu vyzvala, aby jej do 08.08.2014 vydala kľúče od rodinného domu, odstránila visiaci zámok zo vstupnej brány a z dvora odviedla svojich dvoch psov. Na uvedenú výzvu odpovedal právny zástupca žalobkyne dňa 01.08.2014, kde uviedol, že považuje túto výzvu za účelovú. Žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam a patrí jej doživotné a neobmedzené užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam v celom rozsahu. Preto žalovaná je povinná strpieť užívacie právo žalobkyne.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi súdu potvrdila, že došlo k darovaniu nehnuteľnosti tak, ako sú uvedené v notárskej zápisnici zo dňa 24.02.2014, kedy darovala nehnuteľnosti, ktoré boli v jej vlastníctve a jej nebohého manžela žalovanej. K zmene vzťahu medzi ňou a žalovanou došlo dňa 16.03.2014 potom, čo zomrel jej manžel, kedy chcela, aby otčim žalovanej W. S. jej vrátil miešačku, ktorú mal na svojom pozemku, pretože miešačka patrila žalobkyni. Po túto miešačku poslala svojich synov X. B. a W. B., kedy ona stála pred domom žalovanej a počula, ako otčim žalovanej hovorí, že sa postará o to, aby nemali kde bývať. Taktiež počula, ako jej žalovaná nadávala, že je pi..a môže ísť do pi..... Miešačku jej nechceli vrátiť, naťahovali sa, ale nakoniec miešačku jej synovia zobrali a odišli. Hneď potom ju navštívila aj
žalovaná, ktorá si pýtala od žalobkyni kľúče od domu so súpisným č. XXX. Následne na to žalobkyňa hneď navštívila notársky úrad W.. J., kde povedala, že chce aby žalovaná jej vrátila nehnuteľnosti, ktoré jej darovala. Na notárskom úrade došlo k vráteniu nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. XXX a XX z pôvodne obdarovanej teda žalovanej späť na žalobkyňu. Po spísaní tejto darovacej zmluvy žalovaná navštívila žalobkyňu spolu so svojou matkou v jej dome, kde na ňu pľuvali, nadávali a keby pri tom nebola prítomná jej nevesta H. B., boli by ju aj zbili, pretože mama žalovanej sa na ňu rozmachla. Po týchto udalostiach nevesta žalobkyne napísala v jej mene žalovanej smsku, ktorou ju vyzvala, aby doplatila 3 splátky za telefón, ktorý pre žalovanú zobrala žalobkyňa na splátky, pričom na túto smsku jej žalovaná odpísala, či jej chýbajú tieto peniaze. Za svojho života žalobkyňa žalovanej kúpila viacero darčekov, napríklad aj kufor na cestu do Talianska, šaty na stužkovú, ale peniaze za ne jej neskôr vrátila matka žalovanej. Po opätovnom vrátení darovaných nehnuteľnosti žalobkyňa so žalobkyňou sa nestretla, pretože keď ju žalovaná vidí, obchádza ju. Dokonca matka žalovanej jej zakázala, aby chodila okolo ich domu. Pred darovaním nehnuteľností a to počas štúdia žalovanej na strednej škole žalovaná často krát chodila k nim, cez víkendy jej prišla pomôcť poumývať domácnosť, prišla sa k nej učiť. Po smrti jej manžela jej domácnosť navštívila len po pohrebe. Poprela, že by ona vyvolávala nezhody medzi nimi navzájom a že by na ňu žalovaná podala nejaké trestné oznámenia, pretože z polícii nikdy nič nedostala. Bola sa na polícii informovať, či bolo na ňu podané trestné oznámenie, kde jej povedali, že nie. Pod označením nezhody a hádky, ktoré mali vyústiť až do psychického týrania a verejného ponižovania myslela to, že keď išla do kostola ľudia ju zastavili a povedali jej, žalovaná sa spovedala hodinu. Žalovanej darovala nehnuteľnosti z dôvodu ako uviedla, že: „ošalela“. Predmetné nehnuteľnosti chce vrátiť naspäť z dôvodu, že chce dom predať a rozdeliť financie medzi všetky deti. Neskôr žalobkyňa svoju výpoveď opravila, že povedala to iba zo zlosti. V skutočnosti chce si dať dom opraviť a nasťahovať sa doňho, pretože žalovaná jej vyčíta, že sa stará o deti X. B.. Žalovaná nemá kľúč od predmetného domu, pretože ona sa stará o dom a záhradu. V tomto dome si uskladnili aj zemiaky na zimu, a keď jej syn odviezol zemiaky do tohto domu, otčim žalovanej zavolal na jej syna políciu. Vtedy ukázala prstom na otčima žalovanej či mu haraší a to z dôvodu, že chodí predmetný dom obzerať.
Žalovaná vo svojej výpovedi súdu uviedla, že došlo k darovaniu nehnuteľnosti ako sú uvedené v notárskej zápisnici zo dňa 24.02.2014 a to z dôvodu, že jej stará matka, teda žalobkyňa sa bála ako po smrti svojho manžela vyplatí svoje deti z dedičstva a keďže jej chcela pomôcť, povedala jej, nech prepíše nehnuteľnosti na ňu s tým, že ona jej tieto nehnuteľnosti neskôr vráti okrem domu so súpisným č. 299, pretože jej bolo sľúbené ešte prastarou matkou za jej života, že tieto nehnuteľnosti budú prepísané na ňu, keď dovŕši plnoletosť. Žalobkyňa hneď po smrti manžela žiadala, aby jej vrátila naspäť nehnuteľnosti, pričom ona ju poprosila, aby počkala kým zmaturuje. Žalobkyňa však trvala na tom, aby tieto nehnuteľnosti jej vrátila hneď, preto sa dostavili na notársky úrad, kde podpísali darovaciu zmluvu s tým, že dom so súpisným č. XXX a k nemu patriace nehnuteľnosti jej nevrátila, pretože jej bolo sľúbené prastarou matku, že bude patriť jej. Potvrdila, že na notárskom úrade stará matka jej vyčítala, že jej kúpila šaty na stužkovú, že sa o ňu starala, pričom ona jej povedala na to, že prečo si vymýšľa a uviedla, že obe na notárskom úrade plakali. Po odchode z notárskeho úradu každá išla iným autobusom, pretože už na stanici stará matka začala opisovať prítomným ľuďom skutočnosti, ktoré sa udiali na notárskom úrade. Zavolala svojej matke, ktorej oznámila, že jej žalobkyňa vyčítala kúpu šiat a preto zobrali peniaze v cene šiat a odniesli ich žalobkyni. Pri vrátení týchto peňazí bola prítomná aj nevesta žalobkyne H. B., pričom poprela, že by sa žalobkyni vyhrážali. Dokonca ich vtedy vyhnala z domu nevesta žalobkyne a odvtedy sa už v dome žalobkyne nestretli. Súdu taktiež uviedla, že na žalobkyňu podala trestné oznámenia a to z dôvodu, že napríklad ak išla z kostola, tak stará matka na ňu nadávala alebo keď bola niekedy na ulici, tak počula ako stará matka rozpráva iným osobám nadávky na jej osobu. Tieto trestné oznámenia sa skončili len dohovorom zo strany policajtov. Žiadne potvrdenie, ani vyrozumenia o tom z polície nedostala. Dokonca žalobkyňa smskou vyzvala žalovanú, aby si prišla zobrať veci z predmetného domu, pričom ona tak neurobila a preto jej ich žalobkyňa doniesla pred dom. Potvrdila, že stará matka jej zobrala telefón na splátky, pričom ona ho celý vyplatila a pokiaľ ide o konflikt s vrátením miešačky uviedla, že nie je pravdou, že by žalobkyňa videla daný konflikt, pretože keby bola pred ich domom, určite by sama prišla k nim. Jej otčim pôvodne nechcel vrátiť miešačku X. a W. B. z dôvodu, že on túto miešačku dostal do daru. Vyvrátila, že by voči žalobkyni používala nejaké nadávky a podľa nej vtedy X. B. a W. B. boli v podnapitom stave. Potvrdila, že so starou matkou sa nestretáva, pretože jej stále niečo vyčíta, vyhýbajú sa sebe navzájom, vídajú sa iba napríklad v kostole a ani sa jej nepozdraví a jej matka povedala žalobkyni, aby nechodila okolo ich domu a aby ich neohovárala. Žalobkyňa navštívila spoločnosť Tesco, kde pracuje jej mama a žiadala, aby mamu prepustili z práce. Vyvrátila skutočnosť, že by žalobkyňa kúpila žalovanej kufor, pretože kufor bol zakúpený z peňazí, ktoré našetrila prastará
matka za svojho života, pričom išlo o peniaze, ktoré mali byť jej darované. Prastará matka jej nasporila sumu 2.000 eur, pričom túto sumu ona použila pre doučovanie na prijímacie skúšky na vysokú školu a zaplatila si aj zájazd do Francúzsku a nie do Talianska ako uviedla žalobkyňa a zakúpila si pri tom kufor. Od predmetného domu nemá kľúče, a žalobkyňa jej ich nechce dať z dôvodu, že má tam svoje osobné veci. Podanie žaloby si žalovaná zdôvodňuje tým, že syn žalobkyne spolu so svojou manželkou majú dlhy a preto chcú, aby došlo k vráteniu predmetných nehnuteľností. Pri uskladnení zemiakov do predmetného domu syn žalovanej použil nadávku na jej otčima, že je ko...
Právny zástupca žalovanej potvrdil, že žalovaná sa nestretáva so žalobkyňou, vyhýba sa jej z dôvodu, aby nezadávala príčinu ďalším nezhodám vyvolávaným zo strany žalobkyne.
V konaní boli vypočuté deti žalobkyne aj nevesta a zať.
Svedok X. B., syn žalobkyne, súdu uviedol, že v dome žalovanej bola miešačka, ktorá patrí žalobkyni a keďže ju potrebovali, prišiel s bratom W. a svojou manželkou H. do domu žalovanej, kde nikto nebol, pretože boli v krčme. Keď si nakladali miešačku na vozík, vtedy prišiel otčim žalovanej, ako aj žalovaná domov a začali na nich kričať, že miešačka nie je ich. Zároveň prišla v tom čase za nimi aj žalobkyňa, ktorá všetko videla a počula ako kričali, kedy aj žalovaná začala kričať na žalobkyňu, že je pi..., ku.... Zároveň žalovaná a jej otčim sa im vyhrážali, že keď sa do toho dajú, že budú bývať pod mostom a to on, jeho manželka, deti a žalobkyňa. Okrem toho týždeň pred touto udalosťou počul ako žalovaná kričala na žalobkyňu, aby zhoreli, pričom myslela tým aj jeho a pol roka dozadu matka žalovanej nadávala na jeho osobu. Pred darovaním nehnuteľnosti žalovaná so žalovanou mali dobrý vzťah. Konflikty medzi sebou nemali. Žalovaná nemá prístup k domu, nemá ani kľúče od domu. Od domu má kľúče iba žalobkyňa, ktorá má v dome veci a na dvore sú pustení dva psy.
Svedok W. B., taktiež syn žalobkyne vo výpovedi súdu uviedol, že aj keď žalovaná je jeho neter, nemá s ňou už nijaký vzťah. Hnevá sa pre ňu, pretože nadáva na žalobkyňu. V čase, keď bol po miešačku spolu so svojim bratom X., žalovaná použila nadávky na jeho mamu - žalobkyňu, ako aj rodinu, že sú pri..., dzi... a že môžu prísť o obe domy a budú spať pod mostom, pričom v tom čase žalobkyňa stála na ceste pred domom. Žalovaná chodila po dvore, na každého nadávala a na žalobkyňu použila nadávku, že je pi...
Z výpovedi svedkyni B. B., dcéry žalobkyne súd zistil, že vzťah medzi účastníčkami konania je zlý, medzi nimi sú nadávky. Žalovaná jej povedala, že ak získa od žalobkyni domy, bude bývať pod mostom.
Taktiež svedkyňa H. B., nevesta žalobkyne, vo svojej výpovedi opísala skutočnosti ako išla spolu so svojim manželom a W. B. po miešačku, ktorá bola v dome žalovanej. Spočiatku v dome nebol nikto, o nejakú chvíľu prišiel otčim žalovanej W. S., ktorý chytil švagra W. B. za tričko a vyhodil von z dvora. Jej muž ho pritiahol naspäť na dvor a následkom týchto udalosti si sami otvorili bránu na dvor, kde bola miešačka a vtedy prišla žalovaná a začala nadávať na žalobkyňu, že je pi..., že má v pi... a podľa nej to musela žalobkyňa počuť, pretože bola na ulici s deťmi. Okrem toho raz prišla k nim domov žalovaná so svojou matkou, kedy búchali po stole, pľuvali na žalobkyňu, na zem, nadávali na ňu, zakazovali jej chodiť po ulici popod ich dom a chceli žalobkyňu aj napadnúť, avšak ona im v tom zabránila. Vtedy taktiež žalovaná povedala, žalobkyni, že je pi...
Z výpovede svedka M. B., syna žalobkyne súd zistil, že hnevá sa na žalobkyňu z dôvodu, že mu bolo vyčítané, že nebohého otca W. B. dal na psychiatriu. Svoju mamu vníma nervovo a nikdy nepočul, že by si účastníčky navzájom nadávali. Počul o tom, ako sa niektorí súrodenci medzi sebou rozprávali, že chcú, aby predmetný dom žalovaná vrátila žalobkyni, aby sa predal a rozdelili peniaze medzi ostatných, pretože on vie o tom, že B. B. má nejaké dlhy a taktiež H. B. nikde nepracuje. On im na to povedal, že predmetný dom bol sľúbený, že bude darovaný žalovanej.
Svedkyňa B. B. súdu uviedla, že hnevá sa na žalobkyňu, ktorá je jej svokra. Prerušili vzťahy medzi sebou z dôvodu, že jej manžel bol obvinený, že dal zavrieť svojho otca na psychiatriu. Keď si chceli vyjasniť tieto okolnosti, H. B. zavolala na jej manžela políciu. Boli zadržaní, boli vypovedať na polícii, a trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že rodinní príslušníci opakovane menili svoje výpovede. H. B. dokonca žiadala od nich sumu 800 eur, aby trestné stíhanie bolo zastavené. Od žalobkyni počula, že predmetný dom daruje žalovanej, pretože nemá otca. Účastníčky konania mali medzi sebou veľmi dobrý vzťah a
taktiež aj mama žalovanej so žalobkyňou. K terajšiemu vzťahu sa nevedela vyjadriť, pretože žalobkyňu nenavštevuje odkedy zomrel svokor. Podľa nej žalobkyňa má výbušnú povahu, je závistlivá, chamtivá a závidí aj vlastným deťom. Počas života starého otca žalovaná svojho starého otca navštevovala, ľúbila starých rodičov a nosila mu jesť. Domnieva sa, že žalobkyňa sa domáha vrátenia daru z dôvodu, aby mohla dom predať a vyplatiť dlhy svojich detí.
Súd ďalej vypočul svedkyňu B. I., dcéru žalobkyne, ktorá vo svojej výpovedi súdu uviedla, že so žalobkyňou má zle vzťahy, ktoré sa narušili v čase, keď bol ich otec chorý a povedala jej, že potrebné sa o otca lepšie starať. Dokonca ju napadla švagriná H. B. nožíkom. V ich rodine sa stále hovorilo o tom, že predmetný dom sa má darovať žalovanej, avšak ona vie, že niektorí členovia rodiny majú veľké dlhy, konkrétne B. B., ako aj H. B. a domnieva sa, že preto žalobkyňa chce dom naspäť od žalovanej. Počula to aj od žalobkyni. Nepočula, že by voči sebe navzájom účastníčky konania používali nejaké nadávky.
Svedkyňa U. S., matka žalovanej súdu uviedla, že so žalobkyňou, svojou mamou sa nerozpráva, nenavštevuje ju odkedy zomrel jej otec. Na žalobkyňu sa hnevá, pretože ju neustále ohovára, neustále jej pripomína, že žalovanej kúpila nejaké veci a hovorí o nej, že je cigánka. Domnieva sa, že z dôvodu, že B. B. má veľké dlhy a dozvedela sa, že predmetný dom bol darovaný žalovanej, chce, aby tento dom po vydaní žalobkyni sa predal a peniaze sa rozdelili medzi deti. Potvrdila, že si neželá, aby žalobkyňa chodila popod ich dom. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou sa zhoršili keď došlo k opätovnému vráteniu nehnuteľnosti a to predovšetkým dom so súpisným č. XX a k tomu prislúchajúce parcely. Od tohto času sa nenavštevujú. Žalovaná, jej dcéra navštevuje vysokú školu a nemá čas, aby žalobkyňu navštívila, dokonca ani doma jej nepomáha so žiadnymi prácami. Žalovaná podala na žalobkyňu dva krát trestné oznámenie pre ohováranie. Motívom darovania nehnuteľnosti a to dom so súpisným č. XX a k nemu prislúchajúcim parcelám bola skutočnosť, aby po smrti ich otca žalobkyňa nemusela vyplácať ostatných súrodencov s tým, že sa dohodli, že po pol roku žalovaná vráti naspäť nehnuteľnosti žalobkyni.
Svedok W. S., otčim žalovanej súdu uviedol, že so žalobkyňou mal dobré vzťahy. Zmenilo sa to asi po dvoch týždňoch po pohrebe svokra, kedy sa začali riešiť záležitosti ohľadne vydania predmetného domu. Žalobkyňa ich neustále ohovára, vyčíta im, že sa starala o deti. Potvrdil, že v jeho domácnosti sa nachádzala miešačka, ktorú mal u seba z dôvodu, že svokor ju nemal kde uložiť. Po túto miešačku si prišiel W. B. spolu s X. B. a manželkou H. B., pričom nepáčilo sa mu, že túto miešačku si chceli odniesť v čase, kedy on nebol doma. Podľa neho žalovaná na prítomné osoby nekričala, avšak ostatné prítomné osoby navzájom kričali, pričom on ich nepočúval a nevnímal.
Súd v konaní vypočul aj svedkyňu notárku W.. H. J., ktorá potvrdila, že došlo k spísaniu notárskej zápisnici č. C. dňa 24.02.2014 a to tak, že sa dostavila do obce A., kde túto notársku zápisnicu podpísal vtedy žijúci W. B. a žalobkyňa a žalovaná. W. B. spomínal, že nehnuteľnosti darujú žalovanej, aby v prípade, že zomrie a bude prebiehať dedičské konanie, aby sa predtým vysporiadali nehnuteľnosti a žalovaná im je blízka, spolu žili a starali sa o ňu. Dohadovali sa aj o tom, že žalovaná, obdarovaná, má neskôr vrátiť nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX a XXX k.ú. A. a to potom ako bude povolený vklad v katastri nehnuteľnosti. Touto notárskou zápisnicou došlo k darovaniu nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, XXX a XXX, k.ú. A. a zároveň došlo aj k zriadeniu vecného bremena. Ďalšia notárska zápisnica bola spísaná dňa 12.05.2014 č. C. s tým, že pred spísaním tejto notárskej zápisnice ju navštívila žalobkyňa, ktorá žiadala, aby jej boli naspäť vrátené darované nehnuteľnosti z dôvodu, že jej nebol umožnený prístup k nehnuteľnostiam. Pri spísaní druhej notárskej zápisnici došlo k opätovnému vráteniu nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX a XXX k.ú. A. a zároveň aj k hádke medzi účastníčkami, ktoré si vytýkali nejaké veci. Počas hádky obe účastníčky si navzájom niečo vyčítali, žalobkyňa vytýkala žalovanej, že nemá prístup k domu, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, plakali, nepamätá sa však na to, či došlo aj k slovným urážkam z jednej alebo z druhej strany.
V záverečnom návrhu právny zástupca žalobkyne uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi rodinnými príslušníkmi, ako na strane žalovanej, tak aj na strane žalobkyne sú vážne rozpory, ktoré pretrvávajú dlhší čas. Na uplatnenie vrátenia daru sú nevyhnutné dve podmienky a to hrubé porušenie dobrých mravov a takej intenzity, že vzbudzuje pohoršenie. Viacerí svedkovia potvrdili, že žalovaná mala neslušnými výrazmi a to, ako ja ťa mám v pi... a pi... vyjadriť o žalobkyni. Ide o také porušenie, alebo o také správanie sa, ktoré je pozoruhodné najmä pokiaľ ide o intenzitu. Ďalej bolo preukázané, že toto porušenie dobrých vzťahov trvá dlhšiu dobu a to už takmer rok. K hrubému porušeniu
dobrých mravov došlo jednak na verejne prístupnom mieste a to na notárskom úrade, kedy notárka potvrdila, že došlo medzi žalovanou a žalobkyňou k hádke a k hrubému porušeniu dobrých mravov došlo aj pri návšteve žalobkyne, kedy ju žalovaná navštívila spolu so svojou matkou, kde sa hrubo o nich vyjadrovali, pľuvali na ňu, dokonca sa snažili ju fyzicky napadnúť. Rodina sa rozdelila na dve tábory, pričom podľa neho je to spôsobené správaním sa žalovanej. To, že žalovaná sa neprimerane správa k žalobkyni potvrdzuje aj veta, ktorú uviedla, že s takými osobami, ako ona sa nepotrebuje stretávať. Sama žalovaná vo výpovedi potvrdila, že navzájom sa obchádzajú, vyhýbajú sa a nemajú žiadne vzťahy, ktoré by svedčili k tomu, že medzi sebou majú príbuzenský vzťah - vnučka a stará matka.
Právny zástupca žalovanej v záverečnom návrhu uviedol, že vykonaným dokazovaním ako to potvrdila svedkyňa W.. J. bolo preukázané, že notárskou zápisnicou č. C. došlo k darovaniu nehnuteľnosti a to, aby predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania a predišlo sa rozporom pri delení majetku v rámci dedičského konania. S odstupom času žalobkyňa túto dohodu zrušila a žiadala vydať všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru. Nehnuteľnosti a to dom so súpisným č. XXX a k nemu prislúchajúce parcely ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX boli určené žalovanej po prastarej matke. Po smrti svojho manžela sa žalobkyňa snaží navodiť situáciu, že zo strany obdarovanej dochádza k porušovaniu dobrých mravov. Z výpovede svedkov vyplynulo, že rodina je rozdelená na dve tábory, pričom chcel vyzdvihnúť výpovede svedkov M. B., B. B., B. I. a B. B., ktorú žalobkyňu označili za vyvolávača konfliktov a nezhôd a jej správanie považujú za účelové s cieľom vyvodiť dojem, že zo strany žalovanej dochádza k hrubému porušovaniu dobrých mravov. Podľa neho samotná žalobkyňa zadáva príčinu a vyvoláva nezhody, aby bola naplnená skutková podstata uvedená v § 630 Občianskeho zákonníka o povinnosti vrátiť dar žalobkyni. Tiež uviedol, že trovy konania si neuplatňuje vzhľadom na blízky rodinní vzťah medzi účastníkmi konania.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Občiansky zákonník pojem dobrých mravov nevymedzuje. Z kontextu zákona však vyplýva, že ide o súbor určitých morálnych noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecne platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti a u ktorých existuje všeobecný záujem (spoločenská dohoda) ich rešpektovať. Odkaz na dobré mravy zvolil zákonodarca najmä z toho dôvodu, že prakticky by bolo nemožné urobiť v zákone vyčerpávajúci výpočet druhov konaní, ktoré by boli v rozpore s uvedenými hodnotovými normami.
K problematike dobrých mravov zaujal stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. V rozhodnutí č. 88 uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky č. 6 - 7, roč. 1998, sa uvádza, cit.: „Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi.
Ústavný súd Českej republiky vymedzuje dobré mravy ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. A ďalej dodáva, že súlad či nesúlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu. Hodnotenie súladu či nesúladu s dobrými mravmi patrí výhradne do kompetencie všeobecných súdov a pokiaľ nejde o porušenie základných práv a slobôd, nemôže Ústavný súd takýto rozpor posudzovať.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, kedy dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný právny vzťah a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho
správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov.
Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 OZ. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=31&p=1353605-1353606&f=2> Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takomto prípade o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.
R 61/1997: Za členov rodiny darcu v zmysle § 630 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1353605-1353606&f=2> Občianskeho zákonníka treba považovať tie fyzické osoby, ktoré sú s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci k darcovi v pomere príbuzenskom alebo obdobnom, ak darca ujmu, spôsobenú niektorej z nich obdarovaným, pociťuje ako ujmu vlastnú. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.
R 88/1998: K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1353605-1353606&f=2> Občianskeho zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.
R 31/1999: Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že notárskou zápisnicou spísanou dňa 24.02.2014 č. C., C., C. došlo k darovaniu zo strany darujúcich W. B. a K. B. pre obdarovanú U. A. nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k.ú. A., nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX k.ú. A. a ďalej nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve žalobkyni zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. A. a to dom so súpisným č. XXX na parcele č. XXX a parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX B., parcela č. XXX záhrady o výmere XXXX B.. Zároveň touto notárskou zápisnicou došlo k zriadeniu vecného bremena podľa § 151 písm. n-r Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaná je povinná umožniť W. B. a K. B. (žalobkyni) ako oprávneným do konca ich života užívať horeuvedené nehnuteľnosti v celom rozsahu. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníčkami sporné.
Sporné ostalo to, či zo strany žalovanej došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, ktoré by odôvodňovalo vrátenie daru. Žalobkyňa hrubé porušenie dobrých mravov videla v tom, že po darovaní nehnuteľností začali medzi nimi vznikať nezhody a hádky, ktoré vyústili až do psychického týrania a verejného ponižovania a potupovania žalobkyne, žalovaná neprejavuje o ňu záujem, vulgárnymi
nadávkami ju ponížila a to pred jej vlastnými synmi, aj na notárskom úrade. Žalovaná tieto skutočnosti poprela, dokonca ona označila žalobkyňu za vinníka ich nedorozumení a vyvolávania nezhôd.
Na odstránenie týchto rozporov súd vypočul svedkov. Z výsluchov svedkov a to rodinných príslušníkov, a ako to potvrdili účastníci, rodina je rozdelená na dva tábory, časť svedčí v prospech žalobkyne, časť dáva za pravdu žalovanej. Ako nezaujatý svedok bola vypočutá notárka.
V konaní výpoveďou jednej skupiny svedkov súd zistil, že žalovaná mala voči žalobkyni použiť vulgárne nadávky a to pri konflikte, ktorý vznikol pri vrátení miešačky. Potvrdili to 3 svedkovia, a z ostatných prítomných to vyvrátila len žalovaná a jej otčim uviedol, že nepočúval kto čo kričí. Jednoznačne bolo preukázané, že vulgárne nadávky nepoužila žalovaná priamo do očí žalobkyne, pretože táto stalo mimo dvoru žalovanej na ulici. Vulgárnu nadávku mala použiť údajne ešte raz, keď žalovaná navštívila žalobkyňu po vrátení daru, avšak túto skutočnosť potvrdila iba nevesta žalobkyne, opäť z „tábora „ žalobkyne a nie žiaden nezaujatý svedok. To isté platí aj pre pľuvanie na žalobkyňu. Podľa tvrdenia žalobkyne vulgárne nadávky žalovaná mala použiť aj na notárskom úrade, pričom vypočutá notárka uviedla, že sa nepamätá, že by žalovaná použila vulgárne nadávky. Notárka dokonca uviedla, že obe účastníčky na seba kričali, vyčítali si rôzne veci. Toto konanie súd nepovažuje za porušenie dobrých mravov značnej intenzity a ani za sústavné porušovanie, keďže tak sa malo stať dvakrát. Je treba však uviesť aj skutočnosti, ktoré predchádzali incidentu pri vrátení miešačky. Po miešačku nebola žalobkyňa ako vlastníčka miešačky, ale táto poslala svojich synov, pričom pri vstupe na pozemok, kde býva žalovaná, nebol prítomní nikto z tejto rodiny. Vstup na cudzí pozemok bez dovolenia a pritom odnesenie veci, ktoré patria niekomu inému taktiež nespadá pod dobré mravy.
Vykonaným dokazovaním súd ani nemohol vyhodnotiť dôkaz a to podávanie trestných oznámení a dôvod týchto podaní, pretože sama žalobkyňa potvrdila, že z polície neostala žiadne vyrozumenie, vypočutá nebola a žalovanú súdu uviedla, že na polícii nie súd tieto podania evidované.
Žalovaná svoju dohodu splnila, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a č. XXX žalobkyni vrátila. Dôvodom darovania týchto nehnuteľností malo byť zabezpečenie, aby žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, aby neboli predmetom dedičstva po smrti manžela žalobkyne. Nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX sa to netýkalo. Dôvodom darovania týchto nehnuteľností mala byť skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti mala sľúbené do daru žalovaná prastarou matkou po dovŕšení plnoletosti. Po podaní žaloby žalobkyňa uviedla, že tieto nehnuteľnosti darovala žalovanej, pretože „ ošalela“, pričom lekárskymi správami túto skutočnosť nepotvrdila, a jej výsluchom súd usúdil, že vedela posúdiť následky svojho konania, a že si to rozmyslela. Raz uviedla, že chce nehnuteľnosť predať a peniaze z predaja rozdeliť medzi deti a raz uviedla, že si chce dom opraviť a nasťahovať sa tam. Preto aj týmto žalobkyňa dokazuje, že hlavným dôvodom podania žaloby nie je vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, ale túžba žalobkyne naložiť s darovanou nehnuteľnosťou inak.
Vykonaným dokazovaním súd zhodnotil, že konanie žalovanej vytýkané žalobkyňou vo výzve na vrátenie daru a v žalobe nenapĺňajú znaky hrubého porušenia dobrých mravov a nejde ani o sústavné porušovanie dobrých mravov. Negatívne správanie sa žalovanej k žalobkyni, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne.
Pre úplnosť treba dodať, že aj správanie sa žalobkyne nie je úplne v zhode s dobrými mravmi,. Žiadala, aby prepustili z práce matku žalovanej, čo žalobkyňa ani nepoprela, neslušné gesta použila aj na otčina žalovanej. Nevhodné správanie je na oboch stranách, pričom ak jedna strana niečo urobí, druhá jej to opätuje, a obe strany to považujú za štandartné správanie sa v ich rodine, pretože v každej rodine sú tieto hranice rôzne posunuté, pokiaľ ide o morálne pravidlá. To potvrdzuje aj spôsob vrátenia miešačky, nepredchádzala tomu výzva na vrátenia, vstup na pozemok, keď nikto nie je doma, obchádzania sa navzájom, nenavštevovanie, vyčítanie darovaných vecí, zákaz chodenia popod okna. Súd to však nepovažuje za hrubé poručenie dobrých mravov v tejto rodine, kde každý niekomu niečo vyčíta. Účastníčky konania zmluvou formou vecného bremena viazaného na darkyňu - žalobkyňu - dohodli pre žalobkyňu určité práva a pre obdarovanú určité povinnosti obmedzujúce jej vlastnícke právo. Žalovaná je svoj záväzok zo zmluvy povinná plniť. Akým spôsobom má žalobkyňa užívať nehnuteľnosť závisí od nej. Jej právo však nie je vlastnícke, preto pri užívaní nehnuteľnosti nemôže svoje práva zneužívať nad rozsah svojich oprávnení a nemôže si počínať ako vlastníčka. Je nad rámec jej oprávnení zasahovať do
vlastníctva obdarovanej, tzn. že žalovaná má mať kľúče od domu a prístup na pozemok. Po pozemku sa pohybujú psy žalobkyne. O trovách konania súd rozhodol, podľa § 150 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd prihliadol na to, že úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a na blízky rodinný vzťah medzi účastníčkami a to vnučka a stará matka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.