Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sd-60-2015.pdf
PDF · 122.24 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sd/60/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa E. R., bývajúceho v R. V., Ul. H. č. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska č. 66, Bratislava proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. júna 2015 č. 470 803 7240 0 a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Z a v ä z u j e odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 903,25 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Ondrejovi Krempaskému do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
V preskúmavanej veci odporkyňa rozhodnutím zo dňa 30.06.2015 č. 470 803 7240 0 zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 02.06.2015 podľa ustanovenia §65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Uvedený výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že citovala ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 65 ods. 1, podľa ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a v § 274 neustanovuje inak. Podľa uvedeného právneho ustanovenia navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t.j. k 03.08.2009. K uvedenému dňu navrhovateľ nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a do tohto dňa získal 4506 dní obdobia dôchodkového poistenia, s odkazom na presný rozpis v osobnom liste dôchodkového poistenia.
Odporkyňa ďalej argumentovala tým, že podľa § 60 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení rok dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva, že navrhovateľ k 03.08.2009 získal 12 rokov a 126 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Uviedla, že sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané po 31.12.2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov (§ 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení).
Odporkyňa mala preukázané z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2003 zn. 23163/2003-8904, že navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Celková doba výkonu služby je 31 rokov a 90 dní.
Z potvrdenia Ústavu na výkon väzby Prešov č. ÚVV-14/2006 zo dňa 27.03.2006 navrhovateľ v období od 01.12.1969 do 31.07.1970 bol v služobnom pomere príslušníka Zboru nápravnej výchovy v Prešove a táto doba služby bola zaradená do I. kategórie funkcií.
Odporkyňa tiež konštatovala, že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného Colným úradom Poprad doba pracovnej činnosti colníka od 01.12.1974 do 30.06.2003 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, bola zaradená do III. pracovnej kategórie.
Uviedla, že zosúladila aplikačnú prax so všeobecným názorom NS SR, ktorý bol deklarovaný v rozsudkoch vzťahujúcich sa na poistencov, ktorým sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok.
V ďalšej časti odôvodnenia odporkyňa citovala § 274 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, vrátane doby služby zaradenej do kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023 a podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov.
Uviedla, že podľa Zákona o sociálnom zabezpečení § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ sa služba zaradená do I. kategórii funkcií hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie. Na základe zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ v I. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov, a preto nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nárok na zníženie dôchodkového veku navrhovateľovi nevznikol. Keďže navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok doba služby od 01.12.1969 do 31.07.1970 a od 01.12.1974 do 30.06.2003 v súlade s § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nebola hodnotená. Pretože navrhovateľ nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok, žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 02.06.2015 bola zamietnutá.
Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným návrhom navrhovateľ, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a priznať náhradu trov konania.
Konštatoval, že odporkyňa poukázala len všeobecne na viaceré rozsudky, ale neuviedla konkrétny rozsudok, ktorý by potvrdzoval jej závery a rozsudky, ktorými opakovane bolo rozhodnuté v totožných veciach, závery odporkyne vyvracajú a táto sa zamerala výlučne na otázku spojenú s kategóriami funkcií. Je zrejmé, že navrhovateľovi žiadosť zamietla z dôvodu, že činnosť colníka nebola zaradená ani do I. ani do II. kategórie a závery odôvodnila nepravdivým tvrdením, že navrhovateľ nesplnil celkovú dobu posúdenia. Akcentoval, že žiadal priznať dôchodok, lebo splnil obidve zákonné podmienky § 65 zákona, t.j. dovŕšil vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov a do až do účinnosti zákona č. 328/2003 Z.z., bol dokonca len v právnom vzťahu s odporkyňou.
Namietal, že odporkyňa postupovala nielen v rozpore s citovaným ustanovením, ale rozhodla v rozpore aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné a sú v nich dané odpovede aj na aplikáciu jednotlivých ustanovení, ktoré
bez vlastnej správnej úvahy v odôvodnení rozhodnutia odporkyňa cituje. Konštatoval, že odporkyňa uviedla, že navrhovateľ k dňu 03.08.2009 podľa § 60 ods. 9 zákona získal len 12 rokov a 126 dní dôchodkového poistenia, pričom tento záver nie je ničím podložený a vyplýva z toho, že odporkyňa zamieňa celkovú dobu poistenia s dobou zhodnotenou z celkovej doby poistenia, odpočítava dobu, ktorá bola navrhovateľovi zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku a nerešpektuje čl. 33 medzinárodného dohovoru č. 128.
Ďalej navrhovateľ prezentoval názor, že je nesporné, že odôvodnenie rozhodnutia odporkyne je založené na všeobecnom konštatovaní a strohej citácii zákonných ustanovení a čo do dôvodov je nepreskúmateľné, pričom odporkyni z rozsudkov musí byť známe, že rozsudky súdov sa zaoberali nielen otázkou dôchodkového veku u osôb, ktoré boli zaradené do I. a II. kategórii funkcií podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, ale aj otázkou hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia, spôsobu výpočtu a pod.. Z rozsudkov, napr. sp. zn.: 7So/138/2011 vyplýva, že odporkyňa nesprávnym výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, pretože im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia a v danom prípade sa odporkyňa obmedzuje na citáciu právnych predpisov.
Následne navrhovateľ cituje z uvedeného rozsudku (citácia): „Absolútne vylúčenie hodnotenie doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistené plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu."
Navrhovateľ uzavrel, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tento a aj ďalšie rozsudky sa nezaoberajú problematikou izolovane a odporkyňa o týchto skutočnostiach má vedomosť. Zásadnou otázkou v predmetnej veci je posúdenie celkovej doby poistenia navrhovateľa. Ako vyplýva z uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR, navrhovateľ splnil podmienku doby poistenia. Aj tento, ako aj ďalšie rozsudky sú založené na tom, že pri posudzovaní doby poistenia odporkyňa musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a je povinná pri priznávaní starobných dôchodkov prihliadať aj na skutočnosti známe z úradnej činnosti a jej povinnosťou je dbať na to, aby právne predpisy boli interpretované rovnako na rovnaké právne vzťahy, v danom prípade doba poistenia musí byť posudzovaná rovnako u všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku, ak dosiahli dôchodkový vek podľa preferovaných zamestnaní alebo dosiahli dôchodkový vek podľa všeobecného systému.
Navrhovateľ ďalej konštatoval, že odporkyňa je účastníčkou konania vo všetkých dôchodkových sporoch, má vedomosť aj o najnovšom rozsudku NS SR č. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, ktorým bol zmenený potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.: 19Sd/292/2013-21 z 18.02.2014 a tento rozsudok odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru, ako aj na čl. 33 Dohovoru č. 128 dal jednoznačnú odpoveď na to, že predchádzajúca judikatúra sa vzťahuje aj na tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do I. a II. kategórii funkcií. Pre navrhovateľa je nepochopiteľný postup odporkyne a jej rozhodnutie považuje za svojvoľné, teda arbitrárne. Poisťovňa zjavne diskriminuje navrhovateľa (nielen
jeho), nerešpektuje medzinárodný dohovor, ktorý má vyššiu právnu silu ako národné právne predpisy a na rovnakú vec rozdielne interpretuje právne predpisy.
Z rozsudku sp. zn.: 10So/59/2014 ďalej navrhovateľ citoval, že: „Ako vyplýva z obsahu spisu odporkyne pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok citovaný judikát nerešpektovala a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn.:1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzne nielen pre adresáta, t.j. správny orgán ale aj konajúci súd. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného súdu alebo medzinárodného súdneho), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, alebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka a na ktorý musí v rámci svojich oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných ustanovení prihliadať." Najvyšší súd dospel k nasledujúcemu záveru, citujem: „V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č.... zo dňa... priznaný od 01.01.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128."
Navrhovateľ tiež zdôraznil, že na základe uvedených záverov je nesporné, že odporkyňa rozhodovala v rozpore s citovanými právnymi predpismi, judikatúrou, aj medzinárodným dohovorom.
V ďalšej časti návrhu citoval č. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určitých podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa pri zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov môže vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Na tento postup nemá žiaden vplyv ani to, či výsluhový dôchodca bol zaradený do I. a II. kategórie činnosti a táto skutočnosť môže mať len vplyv na dôchodkový vek. Skutočnosť, že odporkyňa nepostupovala pri zápočte doby poistenia v súlade so zákonom, je možné odôvodniť aj poukazom na rozsudky sp. zn.: 7So/11/2011 z 28.09.20111, 9So/159/2011, 9So/138/2011, 10So/59/2014 a ďalšie. Z týchto rozsudkov vyplýva, že po zohľadnení doby služby a ostatných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení, je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o individuálnych (správne invalidných), starobných a pozostalých dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 41691 Zb.. Ďalej navrhovateľ uvádza, že nemôže byť sporné, že ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcej pre výšku výsluhového dôchodku.
Argumentoval aj tým, že z ustanovenie § 274 Zákona o sociálnom poistení vyplýva jediný záver, ktorý spočíva v tom, že výsluhový dôchodca, ktorý bol zaradený podľa predchádzajúcej právnej úpravy do I. alebo II. kategórie funkcií, môže požiadať o priznanie starobného dôchodku už vtedy, ak dosiahol
dôchodkový vek podľa Zákona o sociálnom zabezpečení. Pre výsluhového dôchodku, ktorý nebol zaradený ani do jednej z týchto kategórii, však nevyplýva záver, že nemôže požiadať o priznanie starobného dôchodku, lebo takýto dôchodca môže požiadať o priznanie výsluhového dôchodku až potom, keď dosiahne dôchodkový vek uvedený v § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, čo nezodpovedá predmetnej veci.
Navrhovateľ tiež namietal, že nežiadal priznanie starobného dôchodku podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení. Judikatúra, na ktorú konkrétne poukázal, na rozdiel od všeobecného konštatovania odporkyne, jej závery vyvracia. Skorší odchod do dôchodku vo vzťahu k citovanému ustanoveniu zvýhodňuje tých policajtov, ktorí boli zaradení do I. a II. kategórie funkcií, ktoré bolo zrušené v roku 1992. Z uvedeného vyplýva, že táto skupina policajtov zaradených do I. a II. kategórie funkcií môže požiadať o priznanie dôchodku ešte predtým, ako dovŕšila dôchodkový vek uvedený v § 65 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ostatní policajti (podľa legálnej definície § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak), tzn. že tí, ktorí neboli zaradení do I. alebo II. kategórie, nemôžu sa domáhať priznania starobného dôchodku skôr, ako dovŕšia dôchodkový vek podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení. Je to jediný rozdiel, ktorý z tohto zákona vyplýva. Na ostatných policajtov sa ostatné ustanovenia zákona vzťahujú rovnako. V predmetnej veci navrhovateľ má na mysli posudzovanie doby poistenia. Žiadny právny predpis ani judikatúra celkovú dobu poistenia pre vyššie uvedené skupiny policajtov neupravuje odlišne, a teda ak sa uznáva podmienka celkovej doby poistenia za splnenú u policajtov zaradených do I. a II. skupiny, neexistuje žiadna zákonná prekážka ani judikatúra, ktorá by pripúšťala posúdenie doby poistenia u ostatných policajtov inak. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že poisťovňa pristupuje k navrhovateľovi diskriminačne, keď ustanovenie § 274 viaže aj na celkovú dobu poistenia, a teda dobu 12 rokov a 126 dní považuje za dobu stratenú, čo je v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou a medzinárodným dohovorom.
Preto neexistoval zákonný dôvod na postup, ktorý zvolila odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi, pretože navrhovateľ ku dňu podania žiadosti splnil zákonné podmienky § 65 na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a preukázateľne bol poistený viac ako 15 rokov.
V závere návrhu na preskúmanie navrhovateľ poukázal na to, že judikatúra Najvyššieho súdu SR, medzinárodný dohovor, ako aj aplikačná prax odporkyne vo vzťahu k iným výsluhovým dôchodcom (nároky všetkých sú upravené v zákona č. 328/2002 Z.z.) potvrdzujú, že postup odporkyne nie je v súlade s právnymi predpismi.
Odporkyňa sa k návrhu na preskúmanie vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 25.08.2015 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
K skutkovému a právnemu stavu uviedla, že navrhovateľ žiadosťou napísanou 02.06.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 02.06.2012.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa§ 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a v § 274 neustanovuje inak.
Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.decembra 2023.
Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2003 zn. 23163/2003-8904 navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhový dôchodok. Celková doba výkonu služby je 31 rokov a 90 dní.
Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného Colným úradom Poprad vyplýva, že doba pracovnej činnosti colníka od 01.12.1974 do 30.06.2003 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie.
V prípade navrhovateľa pri hodnotení doby služby colníka odporkyňa nepostupovala v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pretože podľa ustálenej judikatúry postupuje odporkyňa v konaní o dôchodkovej dávke u poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií a nebol im priznaný, resp. nevznikol im nárok na starobný dôchodok, resp. nie je vyplácaná dávka priznaná v osobitnom systéme vo výške starobného dôchodku podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ má podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR priznaný výsluhový dôchodok, podľa preukázaného stavu výkonu zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté v colnej správe nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.
Podľa potvrdenia Ústavu na výkon väzby Prešov č. ÚVV-14/2006 z 27.03.2006 navrhovateľ bol v období od 01.12.1969 do 31.07.1970 v služobnom pomere príslušníka Zboru nápravnej výchovy v Prešove. Táto doba služby bola zaradená do I. kategórie funkcií.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov.
Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1088 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb..
Navrhovateľ získal v I. kategórii funkcií menej ak jeden rok, teda nespĺňa podmienky stanovené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. V zmysle uvedeného a na základe toho, že navrhovateľ v I. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov, nespĺňa podmienky stanovené v § 21 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o sociálnom zabezpečení, preto mu nárok na zníženie dôchodkového veku nevznikol.
Pri hodnotení doby služobného pomeru príslušníka Zboru nápravnej výchovy v Prešove od 01.12.1969 do 31.07.1970 postupovala odporkyňa v súlade s ustálenou judikatúrou, no keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v trvaní, ktoré by zakladalo nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno túto dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.
Navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 03.08.2009 a k tomuto dátumu získal 12 rokov a 126 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda nesplnil jednu z podmienok stanovených v § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá.
Námietku navrhovateľa o diskriminácii nepovažuje odporkyňa za dôvodnú, pretože v prípade navrhovateľa sa nepostupuje inak, ako u iných poistencov v rovnakých, resp. obdobných prípadoch.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého dávkového spisu odporkyne a zistil tento skutkový stav.
Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou, ktorá bola napísaná dňa 02.06.2015, s dátumom uplatnenia nároku tým istým dňom, požiadal o priznanie starobného dôchodku a to od 02.06.2012. Navrhovateľ súčasne v žiadosti vo vzťahu k dobe zamestnania uviedol, že od 01.09.1962 do 25.07.1965 študoval, od 16.07.1965 do 01.12.1969 bol zamestnaný Východoslovenské železiarne, n.p. Košice, od 01.12.1969 do 31.07.1970 vykonával zamestnanie v Ústave na výkon väzby Prešov, od 01.08.1970 do 30.11.1974 Autobrzdy Jablonec, n.p. Prešov, od 01.12.1974 do 30.06.2003 doba služobného pomeru, od 01.07.2003 do 31.03.2008 nezamestnaný - neevidovaný, v dobe od 01.07.2003 poberá výsluhový dôchodok, v dobe od 01.04.2008 do 31.12.2008 PL J., s.r.o. S. a od 01.01.2009 nezamestnaný - neevidovaný. Žiadosť o priznanie starobného dôchodku súčasne obsahuje poznámku pokračovanie štúdia Y., n.p. Snina denná od 01.08.1964 do 13.08.1965, výučný list zo dňa 13.08.1965 a chýbajúce doklady boli priložené pri predošlej žiadosti o dôchodok.
Tak, ako uvádza odporkyňa, z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 19.06.2003 zn. 23163/2003-8904 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok v sume 14.947,-- Sk mesačne podľa ustanovení § 38 ods. 1, § 39, § 68 ods. 2 písm.a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že celková doba výkonu štátnej služby podľa § 58 zákona je 31 rokov a 90 dní a pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 30 rokov.
Súčasne z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ si už v minulosti uplatnil nárok na starobný dôchodok a to žiadosťou, ktorá bola spísaná dňa 02.12.2013 a dôchodok žiadal priznať od 02.12.2010.
Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 27.12.2013 žiadosť o starobný dôchodok zamietla podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žiadosť bola zamietnutá s rovnakou právnou argumentáciou ako napadnuté rozhodnutie.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ tak, ako namieta v návrhu na preskúmanie rozhodnutia, nežiadal o priznanie starobného dôchodku v dôsledku zamestnania v I. kategórii funkcií, a teda aj podľa názoru súdu argumentácia odporkyne v odôvodnení rozhodnutia ustanovením § 274 Zákona o sociálnom poistení a ustanovením § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení je nenáležitá.
Je bez akýchkoľvek pochybností, že navrhovateľ žiada, aby mu bol starobný dôchodok priznaný podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a to v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 416/1991.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru - ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktoré sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom k dňu 02.06.2012 v ustanovení § 65 ods. 1 upravoval, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ďalšími podmienkami upravenými v ods. 3, podľa ktorého mužovi, ktorý v období od 01.januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta a/ v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b/ v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.
Z uvedeného teda vyplýva, že dôchodkový vek navrhovateľa je 62 rokov, ktorý navrhovateľ dovŕšil v roku 2009.
Je síce pravdou, že ustanovenie § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení upravuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nemožno duplicitne započítavať dobu výkonu služby policajta aj pre uplatnený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok v tzv. všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Zákon č. 461/2003 Z.z. v § 60 ods. 2 upravuje, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že oproti poistencom, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok výlučne zo všeobecného systému, je navrhovateľ diskriminovaný, sa súd stotožňuje.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 1 (1) upravuje, že Slovenská republika je zvrchovaný demokraticky a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa bodu 2 tohto článku Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Takýmto je aj Dohovor č. 128, ktoré súd cituje v rozsudku vyššie.
S poukazom na navrhovateľom citované rozsudky NS SR jednoznačne vyplýva, že v rozpore s judikačnou praxou NS rozhodla odporkyňa, ak žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietla nerešpektujúc aj zákaz diskriminácie a nepostupovala tak, že nevypočítala navrhovateľovi teoretickú výšku dôchodku započítaním celej doby poistenia, vrátane doby poistenia v služobnom pomere a civilných zamestnaní. Od teoretickej výšky dôchodku je potrebné odpočítať sumu výsluhového dôchodku a rozdiel medzi týmito sumami je starobný dôchodok navrhovateľa zo všeobecného systému. Nepostupujúc uvedeným spôsobom je navrhovateľ diskriminovaný oproti poistencom, ktorí sú poistencami iba vo všeobecnom systéme.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporkyňa vo veci rozhodla na základe nesprávneho právneho názoru, rozhodnutie nedostatočne odôvodnila, preto podľa §250j ods. 2 písm. a/ a d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2, § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa v ďalšom konaní je povinná o žiadosti navrhovateľa opätovne rozhodnúť a vo veci postupovať podľa právneho názoru súdu uvedenom v tomto rozsudku.
Aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. súd navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania, ktorá bola právnym zástupcom vyčíslená nasledovne:
Trovy právneho zastúpenia sú určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. § 11 a § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1 úkon sa rovná 1/13 výpočtového základu. 1 úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a/ prevzatie 64,53 eur 1 úkon podľa § 14 ods. 1 písm. c/ návrh na preskúmanie 64,53 eur
1 úkon podľa § 14 ods. 1 písm. d/ účasť na pojednávaní 06.10.2015 64,53 eur, 3x režijný paušál á 8,39 eur spolu 25,17 eur
cestovné a strata času 06.08.2015: strata času 5 hod. 55 min. Bratislava - Prešov 12x á 13,98 eur = 167,76 eur strata času 5 hod. 55 min. Prešov - Bratislava 12x á 13,98 eur = 167,76 eur použitie OA Bratislava - Prešov a späť za km 423 x 2 km x 0,183 = 154,82 eur nafta spotreba 5,2 x 1,105 cena nafty x 846 km:100 = 48,61 eur,
trovy právneho zastúpenia = 757,71 eur DPH 20% = 151,54 eur spolu = 903,25 eur.
Súd postupujúc podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov preskúmal vyčíslené trovy konania a dospel k záveru, že tieto zodpovedajú uvedeným ustanoveniam vyhlášky č. 655/2004 Z.z., zákona č. 238/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, preto uložil povinnosť odporkyni nahradiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu na účet vedený v Tatrabanke, a.s., č. 2629704223/1100 do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.