Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Sd-292-2013.pdf
PDF · 104.35 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sd/292/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: S. D., Y. X, D., zastúpeného advokátom JUDr. Ondrej Krempaský, Račianska 66, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 09. 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 12. 2013.
Krajský súd nepriznáva odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 09. 2013 zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 02. 03. 2013, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z. z. Dôvodila tým, že k 02. 03. 2013 navrhovateľ nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa získal 3277 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. To znamená, že ku dňu dovŕšenia 62 rokov veku dňa 02. 03. 2013 získal 8 rokov a 357 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ďalej poukázala na ust. § 255 ods. 5 zsp a uviedla, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR Bratislava č. 3121/2005-1462-2 zo dňa 24. 01. 2005 bol navrhovateľovi priznaný od 01. 01. 2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení § 143c ods. 8 zák. č. 732/2004 Z. z. Celková doba výkonu štátnej služby bola 34 rokov a 191 dní.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, pretože ho považoval za nezákonné, diskriminačné a to len z dôvodu, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok v inom systéme. Podľa pravidiel určených zákonom o sociálnom poistení sa do doby výsluhového dôchodku započítava iba služba v ozbrojených zboroch a nezapočítava sa doba dôchodkového poistenia, ktorú dosiahol mimo tejto služby a to aj napriek tomu, že bol dôchodkovo poistený. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že pomerná časť dôchodku odporkyňa priznáva napr. policajtom, vojakom. Podľa jeho názoru neobstojí záver poisťovne poukazujúci na § 274, ktorý upravuje dôchodkový vek. V čase, keď podal žiadosť, ktorá mu bola zamietnutá, dosiahol dôchodkový vek 62 rokov.
Po podaní odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 27. 09. 2013 odporkyňa vydala v poradí druhé rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 12. 2013, ktorým doplnila odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 27. 09. 2013. V odôvodnení konštatovala, že podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa u odporkyne doba pracovnej činnosti colníka od 24. 06. 1970 do 31. 12. 1999 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií v I. a II. kategórii funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií a teda ani aplikovať § 274 zsp a určiť vek nároku na starobný dôchodok inak ako ustanovuje § 65 zákona. Nakoľko navrhovateľ nezískal žiadnu dobu zamestnania zaradenú do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nárok na starobný dôchodok mu ku dňu 30. 07. 2010 nevznikol. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ podľa § 65 ods. 1 zsp dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t. j. 02. 03. 2013. Do uvedeného dňa nezískal najmenej 15 rokov poistenia. Získal len 3277 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pre priznanie výsluhového dôchodku mu bola započítaná doba výkonu štátnej služby 34 rokov a 191 dní.
Navrhovateľ na pojednávaní súdu bol zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským na základe plnej moci zo dňa 07. 11. 2013. Tvrdil, že v prípade navrhovateľa je potrebné počítať poistnú dobu podľa § 274 zsp od jeho 18. narodenín vrátane tej doby, za ktorú má priznaný výsluhový dôchodok. Podľa jeho názoru ust. § 274 zsp nespochybňuje nárok na starobný dôchodok tých poistencov, ktorí poberajú výsluhové dôchodky podľa zák. č. 328/2002 Z. z. aj keď neboli zaradení do I. a II. kategórie. Práve naopak, u všetkých poistencov zostáva zachovaná spoločná zákonná podmienka a to, že žiadateľ o dôchodok musí byť dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Tvrdenie odporkyne, že navrhovateľ nebol zaradený do zvýhodnenej pracovnej kategórie je nielen účelové tvrdenie, ale aj právne irelevantné a to práve z toho dôvodu, že pre tieto kategórie poistencov bola zákonom stanovená iná veková hranica pre odchod do dôchodku, resp. u týchto kategórií sa posudzuje veková hranica podľa zák. č. 100/1988 Z. z. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uvádza, že navrhovateľ nebol dôchodkovo poistený 15 rokov a do dňa 02. 03. 2013, kedy dosiahol dôchodkový vek 62 rokov získal len 3277 dní, t. j. 8 rokov a 357 dní obdobia dôchodkového poistenia. Tento záver opiera o osobný list dôchodkového poistenia. Pochopiteľne, osobný list dôchodkového poistenia vydáva odporkyňa. Údaje v tomto liste však nemusia odrážať skutočný stav veci. Že tomu tak je aj v tomto prípade potvrdzuje osobný dôchodkový list a údaje v ňom, ktorý odporkyňa vydala dňa 27. 09. 2013. V časti "Vysvetlenie k osobnému listu dôchodkového poistenia" v bode "A" je uvedené:
- doba zamestnania (vrátane doby služby profesionálneho vojaka, policajta), pred 01. 01. 2004,
- obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca po 31. 12. 2013.
Z uvedeného vyplýva, že osobný list dôchodkového poistenia neodráža skutočný stav veci. Navrhovateľ bol colníkom pred 01. 01. 2004 podľa zák. č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, avšak táto skutočnosť nie je zaznamenaná v osobnom dôchodkovom liste navrhovateľa. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak. Táto legislatívna skratka v zákone bola prijatá z toho dôvodu, že pred účinnosťou citovaného zákona ozbrojené sily a ozbrojené zbory mali samostatne vo svojich zákonoch (v prípade colníkov to bol zák. č. 200/1998 Z. z.) upravené otázky sociálneho zabezpečenia. Z uvedeného vyplýva, že v osobnom dôchodkovom liste malo byť uvedené, že aj doba zamestnania do 01. 01. 2004 a nielen doba dôchodkového poistenia po 31. 12. 2003. Odporkyňa v osobnom dôchodkovom liste uviedla iba dobu štúdia a dobu pred a po nástupe k colnej správe. Navrhovateľ bol počas doby štúdia, počas zamestnania v colnej správe a počas zamestnania mimo colnej správy nepretržite dôchodkovo poistený. Odporkyňa sa vo svojom rozhodnutí týmito zásadnými skutočnosťami nezaoberala a stroho konštatovala, že navrhovateľ ku dňu dôchodkového veku získal len 3277 dní, t. j. 8 rokov a 357 dní obdobia dôchodkového poistenia. Zmenou, ku ktorej došlo prijatím zák. č. 328/2002 Z. z. bolo stanovené, že poistné na nemocenské zabezpečenie, na úrazové zabezpečenie, poistné na výsluhové zabezpečenie a atď. sú príjmami osobitného účtu, z ktorého sú vyplácané výsluhové dôchodky atď. Vychádzajúc z § 94 ods. 1, písm. c/ citovaného zákona vyplýva, že colníci, teda aj navrhovateľ, bol dôchodkovo poistený nepretržite s tým, že odvody vyplývajúce z jeho dôchodkového poistenia boli platené až do roku 2002 do všeobecného systému poistenia, o čom odporkyňa má vedomosť a po účinnosti tohto zákona boli príjmom osobitného účtu, z ktorého mu je vyplácaný výsluhový dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že doba dôchodkového poistenia, ktorú uviedla odporkyňa v osobnom liste dôchodkového poistenia nezodpovedá skutočnej dobe dôchodkového poistenia a teda jej závery, že navrhovateľ nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, nezodpovedajú skutočnému stavu veci a dĺžke trvania dôchodkového poistenia navrhovateľa. Podľa názoru odvolateľa ani záver odporkyne týkajúci sa námietky navrhovateľa, že je diskriminovaný aj vo vzťahu k policajtom a vojakom, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií právne nemôže obstáť, je účelový a nevychádza ani z aplikačnej praxe zovšeobecnenej Najvyšším súdom SR. Zaradenie zamestnancov podľa zák. č. 100/1998 Z. z. v spojení s § 274 ods. 2 zsp nepopiera nárok colníkov, teda ani nárok navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku, ak sa dôsledne postupuje podľa týchto rozsudkov. Sporná v tejto právnej veci nie je otázka dôchodkového veku (navrhovateľ nevykonával prácu v I. a II. kategórii). Námietka navrhovateľa smeruje po celý čas k druhej podmienke, ktorú odporkyňa považuje za nesplnenú a to, že navrhovateľ nesplnil dobu dôchodkového poistenia. Odporkyňa poukazuje na to, že tvrdenie navrhovateľa, že postupom odporkyne je diskriminovaný, je len jeho subjektívny pocit, ktorý neodôvodnil žiadnym relevantným dôkazom. Všeobecné konštatovanie diskriminácie neznamená, že postup odporkyne bol skutočne diskriminačný, pokiaľ navrhovateľ dostatočne nepreukáže opak. Odporkyňa podľa názoru odvolateľa navodzuje stav, ako by za nedostatočné dôvody rozhodnutia zodpovedal navrhovateľ. Je nesporné, že odôvodnenie rozhodnutia je založené na všeobecnom konštatovaní a strohej citácii zákonných ustanovení a čo do dôvodov je nepreskúmateľné. Odporkyni z rozsudkov musí byť známe, že rozsudky súdov sa zaoberali nielen otázkou dôchodkového veku u osôb, ktoré boli zaradené do I. a II. kategórie funkcií podľa zák. č. 100/1988 Zb., ale aj otázkou hodnotenia dôb poistenia pre dávky dôchodkového poistenia. Z rozsudkov napr. sp. zn. 7So/138/2011 vyplýva, že odporkyňa nesprávnym výlučne dramatickým výkladom diskriminuje poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky, alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Ako vyplýva z citovaného rozsudku, nová právna úprava nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa zsp vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v zsp a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. Právny zástupca navrhovateľa v ďalšej časti svojho písomného vyjadrenia analyzoval citovaný rozsudok a konštatoval, že odporkyňa je povinná pri priznávaní starobných dôchodkov prihliadať aj na skutočnosti jej známe z úradnej činnosti a jej povinnosťou je dbať na to, aby právne predpisy boli interpretované rovnako, na rovnaké právne vzťahy, v danom prípade doba poistenia musí byť posudzovaná rovnako u všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku, ak dosiahli dôchodkový vek podľa preferovaných zamestnaní, alebo dosiahli dôchodkový vek podľa všeobecného systému. V neposlednom rade vychádzajúc z jednotlivých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR tvrdil, že dôchodkovú dávku je potrebné určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o individuálnych, starobných a pozostalostných dávkach. Nemôže byť sporné, že ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcej pre výšku výsluhového dôchodku. Vychádzajúc z citovaného článku Dohovoru vyplýva, že odporkyňa pri zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov môže vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Na tento postup nemá žiadny vplyv ani to, či výsluhový dôchodca bol zamestnaný v I. a II. kategórii činností. Táto skutočnosť môže mať len vplyv na dôchodkový vek. Rozhodnutie odporkyne je preto nezákonné a nezákonný je aj postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, pretože aj napriek tomu, že navrhovateľ splnil zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, odporkyňa jeho návrh v rozpore s § 65 zsp zamietla. Rozhodnutie preto žiadal zrušiť a vec vrátiť odporkyni na nové konanie.
Navrhovateľ na pojednávaní súdu tvrdil, že svoje postavenie colníka porovnáva z pohľadu rizika s prácou príslušníkov policajného zboru. Mali aj rovnaké platy. Po priznaní výsluhového dôchodku bol jeden kalendárny rok doma, až potom sa zamestnal od 01. 01. 2006 na Colnom úrade Trnava. Pracoval vo Veľkom Mederi na detašovanom pracovisku colného úradu. Po reorganizácii dostal výpoveď, preto od 01. 03. 2011 nepracuje. Uvítal, že ako výsluhový dôchodca mohol pracovať ešte 5 rokov v kolektíve, ktorý poznal a mohol medzi nimi pôsobiť. V minulosti pracoval ako colník v rýchlikoch a vo vlakoch a pracoval aj na colnom prechode.
Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila písomne aj ústne na pojednávaní súdu. Poukázala na námietky navrhovateľa, ku ktorým uviedla, že žiadosťou zo dňa 30. 07. 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 30. 07. 2010. Podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa u odporkyni doba pracovnej činnosti colníka od 24. 06. 1970 do 31. 12. 1999 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vystavených bývalým zamestnávateľom navrhovateľa, navrhovateľ v období služobného pomeru colníka vykonával službu v III. pracovnej kategórii. Z uvedeného dôvodu nemožno v prípade navrhovateľa aplikovať ust. § 274 zsp a určiť vek nároku na starobný dôchodok inak ako ustanovuje § 65 zsp. Keďže navrhovateľ nezískal žiadnu dobu zamestnania zaradenú do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nárok na starobný dôchodok mu ku dňu 30. 07. 2010 nevznikol. Dôchodkový vek 62 rokov navrhovateľ dovŕši dňa 02. 03. 2013. Pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zsp je potrebné získať najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Navrhovateľ však k 02. 03. 2013 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa získal 8 rokov a 357 dní. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, Bratislava č. 3121/2005-1462-2 zo dňa 24. 01. 2005 mu bol priznaný od 01. 01. 2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z. z. v znení § 143c ods. 8 zák. č. 732/2004 Z. z. Celková doba výkonu štátnej služby je 34 rokov a 191 dní. Odporkyňa doručila súdu aj doplňujúce vyjadrenie zo dňa 27. 01. 2014, v ktorom poukázala na ust. § 274 ods. 1, 2 zsp a uviedla, že navrhovateľ dobu profesionálnej služby nemal zaradenú ani do I. ani do II. pracovnej kategórie, preto mu nárok na zníženie dôchodkového veku nevznikol. Zo žiadosti o dôchodok je síce zrejmé, že zníženie dôchodkového veku nežiadal, avšak pri posudzovaní jeho dôchodkových nárokov odporkyňa nemohla opomenúť znenie prechodného ustanovenia § 274 zsp práve preto, že navrhovateľ získal dobu profesionálnej služby. Takýto postup vyplýva z ustálenej súdnej praxe. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že rozhodnutia súdov sa nezaoberajú výlučne len otázkou § 274 zsp odporkyňa uviedla, že naopak ustálená súdna prax Najvyššieho súdu SR sa vzťahuje výlučne na prípady, kedy poistenci v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia získali doby profesionálnej služby v I. alebo II. pracovnej kategórii. Až na základe takto získaných nárokov potom NS SR pripúšťa priznanie starobného dôchodku v pomernej časti za doby poistenia získané vo všeobecnom systéme. Podmienkou pre priznanie sumy starobného dôchodku tak, ako to žiada navrhovateľ je získanie doby profesionálnej služby v I. alebo II. pracovnej kategórii. Keďže navrhovateľ doby profesionálnej služby v I. alebo II. pracovnej kategórii nezískal, nemožno mu priznať starobný dôchodok tak, ako to požaduje. Odporkyňa nemá vedomosť o takom rozhodnutí NS SR, ktoré by umožňovalo, v prípade, ak navrhovateľ nezískal dobu profesionálnej služby v I. alebo II. pracovnej kategórii, priznanie starobného dôchodku v pomernej časti za dobu poistenia vo všeobecnom systéme. Odvolaním napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím preto navrhla ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Podľa § 65 ods. 1 zsp, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 zsp, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 1 zsp, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 60 ods. 2 zsp, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 255 ods. 5 zsp, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Z vykonaného dokazovania v predmete konania, ktorým bol opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu, ktorým bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 30. 07. 2013 mal súd za preukázané, že žiadosťou zo dňa 30. 07. 2013 si navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok od 30. 07. 2010. Odporkyňa pri posudzovaní tejto žiadosti v súlade s príslušnými právnymi predpismi zistila, že navrhovateľ nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia k 02. 03. 2013 a ani k 30. 07. 2010, nakoľko nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. K 02. 03. 2013 získal len 3277 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia zo dňa 27. 09. 2013.
Odporkyňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok mala za preukázané, že navrhovateľovi bol od 01. 01. 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení § 143c ods. 8 zák. č. 732/2004 Z. z. rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 3121/2005-1462-2 zo dňa 24. 01. 2005. Navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok spolu 34 rokov a 191 dní. Podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v Sociálnej poisťovni doba pracovnej činnosti colníka od 24. 06. 1970 do 31. 12. 1999 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej činnosti. Podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vystavených bývalým zamestnávateľom navrhovateľa, navrhovateľ v období služobného pomeru colníka vykonával službu v III. pracovnej kategórii.
Z dôvodu, že doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. ani II. kategórie funkcií, nebolo možné v prípade navrhovateľa aplikovať ust. § 274 zsp a určiť vek nároku na starobný dôchodok inak, ako to ustanovuje § 65 zsp, t. j. 62 rokov veku. Keďže navrhovateľ nezískal žiadnu dobu zamestnania zaradenú do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nárok na starobný dôchodok mu ku dňu 30. 07. 2010 tak ako to žiadal v žiadosti o starobný dôchodok, nevznikol. Do 30. 07. 2010 a zhodne aj do 02. 03. 2013 kedy dovŕšil 62 rokov veku, získal len 8 rokov a 357 dní obdobia dôchodkového poistenia. Tieto získal v období po skončení služobného pomeru colníka, t. j. od 01. 01. 2005 do spísania žiadosti o starobný dôchodok. Navrhovateľ v tomto období pracoval od 01. 01. 2006 do 31. 12. 2000 na Colnom úrade Trnava a od 01. 01. 2011 do 28. 02. 2011 na Colnom riaditeľstve SR Bratislava. Okrem toho má navrhovateľ započítanú dobu poistenia od 01. 09. 1966 do 23. 06. 1970. Takto spolu získal 8 rokov a 357 dní.
Námietkam navrhovateľa týkajúcim sa samotného obsahu osobného listu dôchodkového poistenia nebolo možné vyhovieť. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 09. 2013 jasne a zrozumiteľne vyplýva obdobie dôchodkového poistenia počnúc od 01. 09. 1966 až do 28. 02. 2011. Ďalej z neho vyplýva súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok 3277 dní.
V predmetnej právnej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľ bol od 24. 06. 1970 do 31. 12. 2004 colníkom. Pre priznanie výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 01. 01. 2005, celkove získal 34 rokov a 191 dní obdobia výkonu štátnej služby.
Napriek tomu, že právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 11. 02. 2014 podrobne analyzoval jednotlivé rozhodnutia NS SR súd musel v predmetnej právnej veci konštatovať, že ani z jedného rozhodnutia NS SR a ani zo žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej republike nevyplýva, že by bolo možné duplicitne zhodnotiť dobu výkonu štátnej služby navrhovateľa pre priznanie druhej dávky a to pre priznanie starobného dôchodku, o ktorý si požiadal žiadosťou zo dňa 30. 07. 2013.
Tak, ako to ostatní občania Slovenskej republiky, ktorí v minulosti pracovali v obdobných funkciách štátnej službe zhodne ako navrhovateľ, a požiadali alebo požiadajú o priznanie starobného dôchodku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. musia splniť zákonom predpísané podmienky pre priznanie tejto dávky. Medzi tieto podmienky v prvom rade patrí potrebná doba dôchodkového poistenia a v druhom rade aj dôchodkový vek poistenca.
V prípade navrhovateľa bol tento dôchodkový vek 62 rokov a to z dôvodu, že v konaní u odporkyne nepreukázal, že by v minulosti vykonával funkcie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie v trvaní minimálne 20 rokov. Navrhovateľ, ako to sám potvrdil na súdnom pojednávaní vykonával pracovné činnosti zaradené do III. pracovnej kategórie, t. j. nebol zaradený do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Z uvedeného dôvodu pre prípad navrhovateľa platí ust. § 65 ods. 1 zsp, t. j. dôchodkový vek 62 rokov. Právny zástupca navrhovateľa preto nesprávne poukazuje a nesprávne aplikuje na prípad navrhovateľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a nesprávne namieta prípadný spôsob výpočtu samotnej sumy starobného dôchodku, na ktorý navrhovateľovi nevznikol ani právny nárok.
Z vyššie uvedených dôvodov súd odvolaním napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 09. 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 12. 2013 ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 OSP.
O náhrade trov konania súd rozhodol, podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, lebo v súvislosti s týmto konaním súdu jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nezákonný a čoho sa odvolateľ domáha.