Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-113-2015.pdf
PDF · 112.57 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/113/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Pivovar Popper, s.r.o., so sídlom S. Sakalovej 476, 014 01 Bytča, IČO: 36 399 078, v zastúpení KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/59809/2015 zo dňa 09.02.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 13.04.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „žalovaný“) č. 1100308/1/59809/2015 zo dňa 09.02.2015 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“, „napadnuté rozhodnutie“, „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina, kontaktné miesto Bytča (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) č. 9517301/5/4959081/2014/Hral zo dňa 07.11.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým správca dane podľa § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 32,00 Eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie 2011 v ustanovenej lehote. Žalovaný sa v dôvodoch rozhodnutia stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. Poukázal na ust. § 156 ods. 1 písm. d), § 156 ods. 2, 5, ods. 8 písm. b), § 158 ods. 1, § 2 písm. b) a f) zákona č. 563/2009 Z.z. a konštatoval, že uznesením č.k. 1R/2/2012 zo dňa 02.05.2012 Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o návrhu na povolenie reštrukturalizácie žalobcu tak, že začína reštrukturalizačné konanie. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 88/2012 zo dňa 09.05.2012 a účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňom 10.05.2012. Uznesením č.k. 1R/2/2012 zo dňa 14.05.2012 Okresný súd Banská Bystrica povolil reštrukturalizáciu žalobcu a ustanovil správcu. Účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 19.05.2012, vzhľadom na zverejnenie uvedeného uznesenia v Obchodnom vestníku č. 95/2012 zo dňa 18.05.2012. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/2/2012 zo dňa 22.11.2012 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 230/2012 zo dňa 28.11.2012 a účinky ukončenia reštrukturalizácie nastali dňom 29.11.2012. K tvrdeniu žalobcu, že nárok, ktorý bol predmetom rozhodovania žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, mal byť prihlásený do reštrukturalizačného konania uviedol, že otázka prihlásenia tejto pohľadávky je právne irelevantná. V súlade § 158 ods. 1 Daňového poriadku sa za pohľadávku považuje daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku dlžná suma
po lehote splatnosti dane. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku daňou sa rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania. Každý nedoplatok je pohľadávkou, bez ohľadu na to, či ide o daňový nedoplatok na dani podľa osobitných predpisov alebo o daňový nedoplatok na sankcii. Daňový poriadok ako osobitný predpis upravujúci vznik, povahu a vnútornú charakteristiku verejnoprávnych pohľadávok daňové nedoplatky s povahou sankcií za príslušenstvo pohľadávky nepovažuje, a to ani na účely konkurzného a reštrukturalizačného konania. Úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň na rok 2011 v zákonom stanovenej lehote splatnosti vyrubený rozhodnutím č. 9517301/5/49590812014/Hral zo dňa 07.11.2014, bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, nemohol byť preto uplatnený prihláškou do reštrukturalizácie, keďže účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňom 10.05.2012, preto námietka žalobcu, že správca dane postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je neopodstatnená, nakoľko správca dane, pri vyrubení úroku z omeškania, postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.
Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 156 ods. 2 a § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, § 113 ods. 1, § 116 ods. 1 a 4 a § 120 ods. 1, § 155 ods. 2 a § 199 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. a uviedol, že začatie reštrukturalizačného konania vo vzťahu k žalobcovi nastalo dňom 10.05.2012. Následne 19.05.2012 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Žalobca vyslovil názor, že správcovi dane vzniklo právo na vyrubenie úroku z omeškania za príslušné zdaňovacie obdobie 2011 už pred začatím reštrukturalizačného konania, nakoľko pohľadávka správcu dane spočívajúca v preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti za IV. štvrťrok 2011 vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a zároveň v tom čase existoval aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 05.01.2012 do 30.01.2012. Keďže boli splnené podmienky na vyrubenie zákonného úroku z omeškania, s poukazom na § 156 ods. 2 Daňového poriadku, mal byť tento úrok z omeškania prihlásený do reštrukturalizácie a ako daňová pohľadávka mal byť prihlásený prihláškou. Správca dane však túto pohľadávku, vzniknutú pred začatím reštrukturalizačného konania, v reštrukturalizácii riadne a včas neprihlásil, preto sa stala nevymáhateľnou.
Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za rozporuplné, keď na jednej strane sa žalovaný odvoláva na § 158 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 2 písm. b) a na druhej strane tvrdí, že Daňový poriadok daňové nedoplatky spočívajúce v úrokoch z omeškania za príslušenstvo pohľadávky nepovažuje. Ak teda samotný Daňový poriadok nepriznáva úrokom z omeškania status príslušenstva, ale status pohľadávky, tak ako to žalovaný vo svojom odôvodnení uviedol, už len z tohto dôvodu mala byť pohľadávka žalovaného, spočívajúca vo vzniknutých úrokoch z omeškania, prihlásená do reštrukturalizačného konania ako pohľadávka.
Žalobca nesúhlasil s názorom, že pohľadávka úrokov z omeškania nastala splatná 15.-dňom odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania.
Uviedol, že Daňový poriadok na jednej strane priznáva právo vyrubiť úrok z omeškania správcovi dane, avšak na strane druhej presne vymedzuje aj obdobie, za ktoré je možné úrok z omeškania vyrubiť. Poukázal na § 156 ods. 2 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva akcesorická povaha úroku z omeškania k hlavnému záväzku platenia dane. Iba ak sa dlžník dostane do omeškania s platením dane, vznikne správcovi dane právo vyrubiť úrok z omeškania, a to len za obdobie, za ktoré je s platením dane dlžník v omeškaní. Daňový poriadok priznáva úroku z omeškania právny status pohľadávky, potom je v tomto kontexte veľmi dôležité rozpoznávať vznik pohľadávky a jej splatnosť. Nárok na úrok z omeškania vzniká správcovi dane priamo zo zákona a za obdobie, za ktoré je daňovník s platbou dane v omeškaní, po lehote splatnosti. Zákon výslovne splnomocňuje a zároveň ukladá správcovi dane povinnosť rozhodovať o právach a povinnostiach daňových subjektov výlučne len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené daňovému subjektu. Vydanie rozhodnutia, ktorým správca dane ukladá povinnosť zaplatiť úrok z omeškania však v žiadnom prípade neznamená, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, resp. pohľadávka správcu dane spočívajúca v zaplatení úrokov z omeškania vznikla až vydaním prvostupňového rozhodnutia. Týmto rozhodnutím bola len výslovne uložená povinnosť zaplatiť správcovi dane pohľadávku spočívajúcu v úroku z omeškania za obdobie od 05.01.2012 do 30.01.2012 a určená jej splatnosť. Uvedené rozhodnutie sa napokon po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti stáva exekučným titulom. Na základe tohto rozhodnutia nevzniká nárok na zaplatenie, tento nárok sa len v rozhodnutí deklaruje, pričom na základe vydaného rozhodnutia je možné nárok následne vymáhať. Poukázal na § 158 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý odkazuje na zákon
č. 7/2005 Z.z., teda výslovne veriteľom stanovuje povinnosť prihlásiť si prihláškou svoju pohľadávku, inak ich nárok zaniká. Prihláška je teda procesná forma uplatnenia hmotného práva, pričom po začatí reštrukturalizačného konania nemožno de facto tvrdiť, že dlžník je aj naďalej v omeškaní s platením svojich záväzkov. Uvedené predpokladá aj znenie § 156 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré stanovuje, že správca dane je oprávnený vyrubiť úroky z omeškania len do dňa začatia reštrukturalizačného konania. S poukazom na § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. a s poukazom na zverejnenie uznesenia konkurzného súdu o začatí reštrukturalizačného konania, teda 10.05.2012, bol tento deň dňom začatia reštrukturalizačného konania. Tento deň bol zároveň rozhodujúci pre posúdenie okamihu vzniku pohľadávky, resp. nároku správcu dane na vyrubenie sankcie a teda pre posúdenie toho, či sa jedná o pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, ak vznikla do dňa, ktorý predchádza dňu začatia reštrukturalizačného konania. Podľa žalobcu posudzovaná pohľadávka nespadá pod režim tzv. prednostných pohľadávok, t.j. pohľadávky, ktoré vznikli počas reštrukturalizačného konania, preto je nevyhnutné, aby bola riadne a včas prihlásená, pričom zmeškanie lehoty na podanie prihlášky nie je možné odpustiť. Z hľadiska zákona č. 7/2005 Z.z. je relevantné, kedy správcovi dane vznikol nárok na vyrubenie úroku z omeškania, t.j. kedy pohľadávka vznikla, čo znamená, že rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis, v tomto prípade nárok na vyrubenie úroku z omeškania za včasné neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2011, kauzálne súvisí s obdobím pred začatím reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi začalo 10.05.2012 a keďže pohľadávka správcu dane vznikla pred týmto termínom, musela a mala byť uplatnená prihláškou. Keďže správca dane neuplatnil túto pohľadávku reštrukturalizačnou prihláškou, zaniklo v súlade s § 120 ods. 1 a § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. jeho právo túto pohľadávku voči žalobcovi uplatňovať. Poukázal, že správca dane si prihláškou uplatnil len daňový nedoplatok predstavujúci výšku neodvedeného preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, avšak samotné úroky z omeškania ako príslušenstvo k pohľadávke, správca dane neprihlásil, ale dodatočne až prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 07.11.2014 vyrubil. Tento postup považoval žalobca za nezákonný. Uviedol, že nárok na úroky z omeškania vznikne správcovi dane len pre prípad omeškania s plnením svojich povinností odviesť preddavky na daň zo strany daňového subjektu riadne a včas a preto je nutné prihliadnuť na ich akcesorickú povahu k hlavnému záväzku. Hlavný záväzok vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, nakoľko sa jedná o preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti za IV. Štvrťrok 2011, avšak splatným sa stal až dňa 05.01.2012. Nasledujúcim dňom po splatnosti sa žalobca dostal do omeškania s platením hlavného záväzku. Žalobca poukázal aj na samotnú definíciu dane, ku ktorej sa okrem príslušnej dane vyrubenej podľa osobitného predpisu rozumie aj úrok z omeškania, ktorý je na samotnú daň priamo naviazaný. Z uspokojenia je vylúčené aj príslušenstvo pohľadávok u tých pohľadávok, ktoré sa prihlasujú prihláškou a právo na príslušenstvo so vznikom po začatí reštrukturalizačného konania. Príslušenstvo, na ktoré vzniklo právo do začatia reštrukturalizačného konania si veritelia môžu uplatniť prihláškou.
Pokiaľ by aj žalobca pripustil tvrdenia žalovaného, že Daňový poriadok daňové nedoplatky s povahou sankcie za príslušenstvo pohľadávky nepovažuje, muselo by byť prihliadnuté na akcesorickú povahu tejto pohľadávky k hlavnej pohľadávke. Z Daňového poriadku je zrejmé, že úroky z omeškania sú súčasťou pohľadávky, teda súčasťou hlavného záväzku, ktorého osud sledujú. Ak teda hlavný záväzok
- pohľadávka vznikla pred povolením reštrukturalizačného konania, musela byť prihlásená prihláškou. Keďže sa aj žalobca s platením dane dostal do omeškania ešte pred začatím reštrukturalizačného konania, musí prihliadať jednak na samotné účinky reštrukturalizačného konania, ako aj na účel tohto konania. Predpokladom existencie omeškania je existencia obligácie, teda omeškanie môže trvať len v takom rozmedzí, v akom trvá samotná obligácia. Daňový poriadok predpokladá splnenie povinnosti odviesť zrazenú daň riadne a včas, pričom ak daňovník nesplní svoju povinnosť v určenom čase, dostáva sa do omeškania. Omeškanie je potom dôvodom vzniku zodpovednostného záväzku za omeškanie, ktorý Daňový poriadok klasifikuje ako sankciu za omeškanie. Ak teda omeškanie s platením dane vzniklo už pred povolením reštrukturalizačného konania, je zároveň výlučne a bezprostredne naviazané na pohľadávku spočívajúcu v nezaplatení príslušnej dane, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, mal byť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti preddavkov na daň až do dňa povolenia reštrukturalizácie uplatnený prihláškou, inak je uspokojenie tohto úroku z omeškania automaticky zo zákona vylúčené. V opačnom prípade by sa pripustilo neprimerané zvýhodnenie veriteľa, ktorým je príslušný správca dane oproti ostatným veriteľom, čo je v konkurznom konaní, resp. reštrukturalizačnom konaní absolútne vylúčené. Správny orgán prekročil tak právomoc zakotvenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Uvedené skutočnosti žalobca namietal aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé, akými úvahami sa žalovaný pri svojom rozhodovaní spravoval, pričom len odcitoval zákonné ustanovenia, bez náležitého vysvetlenia, pričom sa žiadnym spôsobom nezaoberal námietkami žalobcu, ktorý poukazoval predovšetkým na akcesorickú povahu úroku z omeškania. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach v konaní č. 6Sil/9778/2010-44. Súčasne žiadal odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia a priznať trovy konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 24S/58/2015-26 z 20.04.2015 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako miestne príslušnému súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 16.06.2015. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí. Uviedol, že posudzovaný úrok z omeškania nemohol byť prihlásený do reštrukturalizačného konania, nakoľko v zákonnej lehote v danom čase nevnikol, v dôsledku čoho potom reštrukturalizačný správca nemohol ho zahrnúť do reštrukturalizačného plánu. Úrok vznikol po začatí reštrukturalizačného konania. Začatím reštrukturalizačného konania sa daňové konania neprerušujú, čo znamená, že správca dane pokračuje voči daňovému subjektu v ďalších zákonných postupoch súvisiacich s daňovým konaním. Zákaz vyrubenia úroku z omeškania daňovému subjektu po začatí reštrukturalizačného konania ako aj jeho ukončenie neukladá žiadny právny predpis. S poukazom na ust. § 156 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení novely zákona č. 440/2012 Z.z. mohol správca dane s účinnosťou od 01.01.2013 vyrubiť úrok z omeškania aj daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní. Skutočnosť, či splatnosť úročenej sumy preddavkov spadá do obdobia pred či po začatí reštrukturalizácie, podľa žalovaného, nemá vplyv na vyrubenie sankcie. Jediným obmedzením, ktoré ukladá zákon, je, že nemožno vyrubiť úrok z omeškania, po uplynutí prekluzívnej lehoty stanovenej v § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Podľa žalovaného postup správcu dane nebol v rozpore s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z. ani zákona č. 563/2009 Z.z., na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe a teda aj námietka postupu žalovaného v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je nedôvodná.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na základe riadne a včas podanej žaloby bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 250f ods. 1,2 O.s.p. a § 156 ods. O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 06.10.2015 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. ju zamietol z nasledovných dôvodov:
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov vymedzených v žalobe (resp. opravnom prostriedku). To znamená, že krajský súd ako správny súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných bodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe v lehote na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok), ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie b) daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 2)a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, 3) f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. 3) § 77 až 83 zákona č. 582/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.
Podľa § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.
Podľa § 158 ods. 2 cit. zákona, suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za záväzok.
Podľa § 158 ods. 3 cit. zákona, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.
Podľa § 158 ods. 4 cit. zákona, záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.
Podľa § 158 ods. 5 cit. zákona, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 48) 48) Zákon č. 7/2005 Z.z.o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 156 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, 92) e) daň vybranú zrážkou, 92) f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 92) 92) Zákon č. 595/2003 Z.z.v znení neskorších predpisov.
Podľa § 156 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení k 31.12.2012, úrok z omeškania sa nevyrubí a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, 33) b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu 3)za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní, e) z úroku z omeškania a pokuty.
Podľa § 156 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, úrok z omeškania sa nevyrubí a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, 33)
b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu 92c)za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) z úroku z omeškania a pokuty. 33) Zákon č. 98/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Zákon č. 104/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Zákon č. 107/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z.z.v znení neskorších predpisov. 92c) Zákon č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňový nedoplatok zanikne dňom a) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník zomrel, b) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb, c) zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu, d) právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157, e) nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, f) zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, g) nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 28.04.2015, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Podľa § 121 cit. zákona, prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.
Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku je možné ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že posudzovaná pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania (10.05.2012) a túto mal správca dane prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní postupom podľa zákona č. 7/2005 Z.z., túto námietku nepovažoval súd za dôvodnú.
Nevyhnutným predpokladom, aby správca dane postupoval podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku a prihlásil pohľadávku (úrok z omeškania) do reštrukturalizačného konania je existencia takejto pohľadávky. Daňový nedoplatok, v zmysle § 158 ods. 1 Daňového poriadku, na účely konkurzu a reštrukturalizácie, sa považuje za pohľadávku. Úrok z omeškania nemohol byť daňovým nedoplatkom, keďže nebol vyrubený, pre účely konkurzu a reštrukturalizácie sa nepovažoval za pohľadávku, ktorá by mala byť prihlásená do reštrukturalizácie a teda ani nemohli nastať účinky § 120 zákona č. 7/2005 Z.z. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že úrok z omeškania zanikol v zmysle § 84 ods. 1 písm.
g) Daňového poriadku, pretože podľa uvedeného ustanovenia zanikajú len tie pohľadávky, ktoré vznikli (vyrubený úrok z omeškania) a ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, hoci prihlásené byť mali a mohli, posudzovaná pohľadávka dikciu tohto ustanovenia nenapĺňa.
Krajský súd poukazuje na ustanovenie § 156 zákona č. 563/2009 Z.z. a § 63 cit. normy (v znení účinnom do 31.12.2012, teda aj v čase začatia reštrukturalizačného konania - 10.05.2012 a aj v znení v čase vydania napadnutého rozhodnutia), z ktorých vyplýva kompetencia žalovaného rozhodnúť o povinnosti žalobcu zaplatiť úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2011 v ustanovenej lehote. Postup žalovaného, ktorý vyrubil úrok z omeškania správnym rozhodnutím, vyplýva priamo zo zákona a pohľadávka (úrok z omeškania), o ktorej je príslušný rozhodovať žalovaný, v spojení s prvostupňovým správnym orgánom (správcom dane), vzniká len po právoplatnosti takéhoto (v danom prípade preskúmavaného) rozhodnutia. V posudzovanej veci pohľadávka žalovaného, titulom úroku z omeškania v sume 32,00 Eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2011 v stanovenej výške z dlžnej sumy 3.124,93 Eur za obdobie omeškania od 05.01.2012 do 30.01.2012, vznikla dňom právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (13.02.2015).
Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania momentom nezaplatenia dane (preddavku dane) v stanovenej lehote bez toho, aby správca dane o vyrubení úroku z omeškania rozhodol. Naopak, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania vyrubí (týmto momentom vznikne aj pohľadávka úroku z omeškania). Úrok z omeškania sa teda môže stať splatným až jeho vyrubením, keď správca dane rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť.
V konaní bolo nesporne preukázané, že reštrukturalizačné konanie, ktoré začalo 10.05.2012, bolo ukončené dňom 29.11.2012.
Od 01.01.2013 došlo k zmene ustanovenia § 156 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré s účinnosťou do 31.12.2012 upravovalo v § 156 ods. 6 písm. d), že úrok z omeškania sa nevyrubí daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní. S účinnosťou od 01.01.2013 toto ustanovenie bolo z úpravy § 156 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vypustené. Uvedené ustanovenie teda neumožňovalo správcovi dane počas reštrukturalizačného konania vyrubiť daňovému subjektu úrok z omeškania. Toto ustanovenie vo vzťahu k žalobcovi mohlo byť účinné iba od 10.05.2012 do ukončenia reštrukturalizácie. Pokiaľ správca dane vyrubil úrok z omeškania po 01.01.2013, postupoval v súlade s platnou úpravou, ktorá platí aj v súčasnosti a ktorá nezakazovala správcovi dane vyrubiť daňovému subjektu úrok z omeškania pokiaľ je v reštrukturalizačnom konaní. Potom postup správcu dane, ktorý po 01.01.2013 správnym rozhodnutím vyrubil žalobcovi úrok z omeškania, bol v súlade s právnou úpravou účinnou v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Krajský súd poukazuje, že zo znenia § 156 ods. 6 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 vyplýva len povinnosť správcu dane nevyrubiť daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní úrok z omeškania, avšak súčasne neupravuje (z gramatického znenia tohto ustanovenia, ani z iných ustanovení tohto zákona, ani zákona č. 7/2005 Z.z., to nevyplýva), že by povinnosť, ktorú mal správca dane do 31.12.2012 sa spájala so zánikom nároku na úrok z omeškania (zánikom práva vyrubiť/vymáhať úrok z omeškania.
Zákon č. 563/2009 Z.z. upravuje spôsoby zániku daňového nedoplatku v § 84 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorý v ods. 1 písm. g) v znení neskorších predpisov upravuje zánik pohľadávok, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené a zakazuje takéto pohľadávky správcovi dane dodatočne vyrubiť. V danom prípade sa však nejednalo o vzniknutú pohľadávku, preto ani nemohla byť riadne a včas prihlásená do reštrukturalizačného konania, preto nie je možné na účinky zániku daňového nedoplatku upravené v § 84 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. prihliadať. Ani z iných ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z. nevyplýva, že by po 01.01.2013 správca dane nemohol vyrubiť daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní, resp. ktorého reštrukturalizačné konanie už bolo ukončené, úrok z omeškania. Ani z ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. nevyplýva, s poukazom na § 132 zákona č. 7/2005 Z.z, že by právo na úroky z omeškania zaniklo z dôvodu, že neboli obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne, keďže zaradenie pohľadávky do reštrukturalizačného plánu predpokladá (§ 132 zákona č. 7/2005 Z.z.) existenciu prihlásenej pohľadávky (vzniknutú pohľadávku), pričom posudzovaný úrok z omeškania takouto pohľadávkou nie je.
Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Žalobca v konaní nemal úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu nevzniká právo na náhradu trov konania. Preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.