Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/83/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci žalobkyne O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Z. XXX, t. č. G. K. XX, proti žalovanému C. D. S., S. U.: XX XXX XXX so sídlom Z. 5, I., zastúpený X. P., S., U.: XX XXX XXX so sídlom Z. 5, I. o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. -24 zo dňa 1. júna 2022, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e.

Výrok III. o náhrade trov konania z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému zdržať sa na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 17.05.2007 výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor k.ú. G. K., okres Z., F. G. K., podiel 1/1, rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele registra „C“: parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 872 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Výrokom II. žalobkyni uložil povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej. Výrokom III. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. Rozhodol podľa , , , , , , veta prvá . Konštatoval, že súd môže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len za situácie, že už z návrhu na jeho nariadenie sú zrejmé také skutkové tvrdenia a označené také dôkazy, ktoré osvedčujú aspoň pravdepodobnosť existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a súčasne preukazujú, že skutočne hrozí vznik, či rozširovanie škody alebo ujmy na právach a oprávnených záujmoch toho, kto navrhuje neodkladné opatrenie, keďže výlučne na ňom spočíva dôkazné bremeno. Súd po zistení, že žalobkyňa osvedčila bezodkladnú potrebu usporiadania existujúceho vzťahu medzi ňou a žalovaným a osvedčila, že medzi sporovými stranami je daný právny vzťah založený zmluvou, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, nariadil požadované neodkladné opatrenie. Uviedol, že v dôsledku realizácie sporného práva žalovaným, teda výkonom práva záložného veriteľa prostredníctvom dobrovoľnej dražby môže dôjsť k ujme na strane žalobkyne v oblasti nerušeného výkonu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Z poznámky na príslušnom liste vlastníctva a z pripojeného návrhu notárskej zápisnice vyplýva, že v dôsledku neplnenia povinnosti dlžníkom veriteľ začal výkon záložného práva, avšak nakoľko postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.08.2011 a k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 07.10.2021, môže byť vymáhaná pohľadávka premlčaná, keďže nebola uplatnená pred súdom. Za stavu, keďže by malo ísť o premlčanú pohľadávku (premlčanie dlhu žalobkyňa namieta) prichádza do úvahy aj premlčanie záložného práva, ktoré skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. Vychádzajúc z názoru, že tu je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a nárok žalobkyne na poskytnutie právnej úpravy vo formy nariadenia neodkladného opatrenia trvá z dôvodu, že žalovaný si uplatňuje zaplatenie premlčanej pohľadávky výkonom záložného práva, navrhovanému neodkladnému

opatreniu vyhovel a zároveň žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. S ohľadom na úspech žalobkyne vo veci, rozhodol tak, že žalobkyni podľa priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. V odvolaní zdôraznil, že pre nedodržanie zmluvných povinností žalobkyne zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2007 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou J. I. a to podaním zo dňa 19.08.2011. Je zrejmé, že najskôr dňom nasledujúcim, t.j. 22.05.2015 bolo možné pristúpiť k výkonu záložného práva. Výkon záložného práva, ktorý sa žalobkyňa snaží zmariť, sa začal ešte v čase, kedy nebola premlčaná pohľadávka zo zmluvy, ani samotný výkon záložného práva. V odvolaní citoval ust. , , , , . Uviedol, že registrácia oznámenia o začatí výkonu záložného práva predstavuje samotné začatie výkonu záložného práva. Týmto okamihom záložný veriteľ zahájil výkon záložného práva, pričom v prípade nehnuteľnosti ide o výkon záložného práva jej predajom na dobrovoľnej dražbe. Žalovaný uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 07.10.2021 medzi ním ako záložným veriteľom a postupcom (právnym predchodcom žalovaného) pokračoval vo výkone záložného práva, s ktorým začal postupca, čo bolo žalobkyni oznámené listom zo dňa 20.04.2022. S poukazom na nález Ústavného súdu SR -30 zo dňa 08.12.2011 uviedol, že pokiaľ nedošlo k premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky a záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva, resp. s predajom zálohu, ako v prejednávanom prípade, nemožno sa úspešne domôcť námietky premlčania záložného práva zo strany záložcu. Zastával názor, že vzhľadom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva a existencie zákonom špecifikovaných prostriedkov právnej ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka v zmysle , o dobrovoľných dražbách, odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. S odkazom na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov (KS Žilina sp.zn. , KS Nitra sp.zn. , KS Bratislava sp.zn. , KS Bratislava sp.zn. , KS Bratislava sp.zn. ) uviedol, že argumentácia žalobkyne obsiahnutá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je relevantná v konaní o určenie neplatnosti dražby podľa zák. o dobrovoľných dražbách a nie ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Zastával názor, že vzhľadom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým by došlo či už k potvrdeniu neodkladného opatrenia, alebo k jeho zrušeniu, nepredstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, keďže takýmto rozhodnutím bude až rozhodnutie vo veci samej, by bolo nesprávne, aby súd v predmetnom uznesení o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol aj o trovách konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Vyjadrila súhlas s argumentáciou žalovaného, že premlčanie pohľadávky a premlčanie záložného práva sú dva samostatné inštitúty. Zotrvala na názore, že k premlčaniu pohľadávky došlo dňa 20.08.2014 a k premlčaniu záložného práva došlo dňa 21.08.2014, keďže záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. V odvolaní uvedený dátum 22.05.2015 jej nedáva žiadny zmysel. Tvrdenie žalovaného, že uplatnil právo u iného príslušného orgánu, a to tým spôsobom, že oznámil začatie výkonu záložného práva žalobkyni a Správe katastra Z., nepovažuje za uplatnenie práva u iného príslušného orgánu, a teda nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Priznanie práv z pohľadávok a práv zo záložných zmlúv sa neuplatňujú na okresných úradoch, ale na príslušnom súde. Za nenáležité označila upriamenie pozornosti na nález Ústavného súdu SR zo dňa 08.12.2011, z ktorého je vynechaná podstatná citácia, z ktorej vyplýva, že vznesením námietky premlčania pohľadávky nie je možné pokračovať vo výkone premlčaného záložného práva. Nesúhlasila ani s argumentáciou žalovaného, že sa mala brániť až žalobou o neplatnosti dražby, nakoľko k dobrovoľnej dražbe ani len nemá dôjsť. Akékoľvek úvahy o realizácii dobrovoľnej dražby považuje za účelové. Poukazuje na to, citácie judikatúry zo strany žalovaného s predmetným konaním nie sú skutkovo totožné.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne polemizuje s názorom žalobkyne o premlčaní pohľadávky z úveru a premlčaní záložného práva. Zdôrazňuje, že právo zo záložnej zmluvy si záložný veriteľ nemôže uplatniť na súde, keďže neexistuje procesný rámec, v zmysle ktorého by sa mohol na súde domáhať výkonu záložného práva, resp. zákon mu neumožňuje podať žalobu na určenie, že je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva. Jedinou možnosťou podľa názoru žalovaného je teda

uplatnenie pohľadávky, čo však nemožno stotožňovať s uplatnením a začatím výkonu záložného práva. Zotrval na názore vyplývajúceho z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. podporeného aj uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.01.2022, z ktorého jednoznačne vyplýva, že začatie výkonu záložného práva má priamy súvis s plynutím premlčacej doby záložného práva, a teda podľa názoru žalovaného, pokiaľ sa začalo s výkonom záložného práva v premlčacej dobe, tak ako v prejednávanom prípade, tak sa nemožno úspešne dovolať premlčania výkonu záložného práva. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, že vznesením námietky premlčania nie je možné pokračovať vo výkone záložného práva. Uvedený názor považoval za prípustný len v prípade, ak došlo k vzneseniu námietky premlčania výkonu záložného práva a zároveň záložné právo a jeho výkon sú aj skutočne premlčané, čo však nie je daný prípad, keďže výkon záložného práva v danom prípade nemožno považovať za premlčaný. Uviedol, že v prípade konaní o neodkladnom opatrení je bežnou aplikačnou praxou odvolacích súdov, že rozhodujú tak, že návrh na nariadenie neodkladných opatrení zamietajú.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že k premlčaniu pohľadávky došlo dňa 20.08.2014, avšak k premlčaniu záložného práva nedošlo dňa 21.08.2014, ale došlo k prerušeniu premlčacej doby odo dňa podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby dražobníkovi až do dňa vykonania neúspešnej dražby dražobnou spoločnosťou, ktorú v tom čase poverila J. I.. Následne plynula premlčacia doba ďalej a žalovaný od J. I.., kúpil premlčanú pohľadávku zabezpečenú premlčaným záložným právom. Nakoľko proces dražby trvá približne tri mesiace, k premlčaniu záložného práva došlo približne koncom roku 2014 alebo začiatkom roka 2015, čo zodpovedá tvrdeniu žalovaného, že „oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ oznámil postupca dňa 23.09.2011. Pre upresnenie konkrétneho dátumu premlčania navrhuje súdu vykonať dôkaz a vyžiadať od žalovaného spis dražby začatej v roku 2011, s ktorým žalovaná nedisponuje. Bez ohľadu na to, či k premlčaniu záložného práva došlo v roku 2014 alebo v roku 2015, je presvedčená, že ku dňu postúpenia pohľadávky ako aj záložného práva v roku 2011 boli už obe dávno premlčané. Nesúhlasila s názorom žalovaného, že výkon záložného práva v roku 2022 je pokračovaním výkonu záložného práva z roku 2011, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný opätovne doručoval oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a nepokračoval v pôvodne oznámenom výkone záložného práva, preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a výroku III. je potrebné potvrdiť podľa , nakoľko je vo výroku vecne správne.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečo sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. 12. Jedným z prípadov, kedy je možné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle je potreba bezodkladne upraviť pomery. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Súd, ktorý o navrhovanom neodkladnom opatrení rozhoduje, vychádza pri rozhodovaní z návrhu, v ktorom navrhovateľ neodkladného opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa je povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou. Netýka sa dokazovania, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.

13. V posudzovanej veci je z tvrdení žalobkyne zrejmé, že dňa 18.05.2007 uzatvorila zmluvu o hypotekárnom úveru č. XXXXXXXXXX s veriteľom J. I.,, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 434 000 Sk. Zmluvou o záložnom práve zo dňa 17.05.2007 bola medzi záložným veriteľom J. I.. a záložcom Z. Z. uzavretá zmluva o záložnom práve na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z uzavretej zmluvy o hypotekárnom úvere. Uvedená nehnuteľnosť, ktorá je predmetom záložného práva

- rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X s príslušenstvom a pozemok parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 872 m2, nachádzajúce sa v k.ú. obec G. K., okres Z., sú podľa výpisu z LV č. XXXX v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

14. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

15. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

16. Podľa začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenie zo .

17. V posudzovanej veci žiadna zo strán nepopiera, že pre nedodržanie zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o hypotekárnom úvere došlo právnym predchodcom žalovaného k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.08.2011, čím sa stal dlh zo zmluvy splatným v celom rozsahu.

18. Z výpisu z LV č. XXXX je zrejmé, že právny predchodca žalovaného - pôvodný veriteľ, pristúpil v roku 2011 k výkonu záložného práva, čo vyplýva z oznámenia o začatí výkonu záložného práva, a to predajom na dražbe. Podľa tvrdení žalobkyne žalovaný proti žalobkyni nárok na plnenie zo zmluvy o úvere neuplatňoval, čo žalovaným nebolo spochybnené. Z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný začal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, čo vyplýva z oznámenia o začatí výkonu záložného práva pod P XXX/XX-VZ XX/XX. Aj keď žalovaný v podanom odvolaní uvádza, že žalovaný len pokračuje vo výkone záložného práva, s ktorým začal postupca a ktoré vzniklo na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 17.05.2007, toto tvrdenie žalovaného nie je ničím osvedčené a nevyplýva ani zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 07.10.2021. Tak, ako žalovaný uvádza, postupca oznámil listom z 08.10.2021 žalobkyni postúpenie pohľadávky z hypotekárneho úveru na žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo 07.10.2021 a následne bola žalobkyňa vyzvaná na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti dňa 28.04.2022 s tým, že organizáciou dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom je nehnuteľnosť patriaca do výlučného vlastníctva žalobkyne, bola poverená spoločnosť Q W. 19. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila notársku zápisnicu, v ktorej je uvedená ako dlžník, povinná osoba a žalovaný ako veriteľ, oprávnená osoba. V uvedenej zápisnici by o. i. žalobkyňa vyhlásila, že dlh voči veriteľovi uznáva čo do právneho dôvodu a výšky a vyhlásila by, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Podpisom by sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

20. Žalobkyňa nepopiera existenciu záložného práva a zabezpečovanej pohľadávky žalovaného, avšak zastáva názor, že ide o premlčanú pohľadávku. Skutočnosť, že môže ísť o premlčaný dlh, vyplýva aj z textu notárskej zápisnice, kde sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Z ust. vyplýva, že v spotrebiteľských veciach je fakticky vylúčený výkon záložného práva inak ako predajom na dobrovoľnej dražbe. Podľa o dobrovoľných dražbách žalovaný pristúpil k realizácií výkonu záložného práva ako záložný veriteľ, realizuje dobrovoľnú dražbu, aj keď žalovaný sa bráni tým, že pokračuje vo výkone záložného

práva svojho právneho predchodcu, z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že žalovaný začal nový výkon záložného práva, preto sú aj dôvodné pochybnosti o tom, či dlh žalobkyne nie je premlčaný. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ), nevykonáva sa dokazovanie, preto ani nemôže dôjsť k zisteniu a ustáleniu skutkového stavu veci, hmotnoprávne posudzovať, či pohľadávka zabezpečená záložným právom je premlčaná a či je premlčané záložné právo, nakoľko toto posúdenie bude až predmetom konania vo veci samej. Za daného stavu je odvolací súd súladný s názorom súdu prvej inštancie, že tu je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a nárok žalobkyne na poskytnutie právnej ochrany vo forme nariadenia neodkladného opatrenia je daný s tým, že nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konania nastať, t. j. že by mohlo dôjsť k nevyváženému zásahu do vlastníckych práv žalobkyne zo strany žalovaného ako záložného veriteľa. Za daných okolností je nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia primeraným a účinným prostriedkom na ochranu práv žalobkyne ako spotrebiteľa.

21. Aj keď súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv formou dobrovoľnej dražby nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade s ohľadom na to, že veriteľ pre nedodržanie zmluvných povinností zo zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 16.05.2007 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 19.08.2011 (t. j. pred viac ako 11 rokmi) je primerané, aby sa žalovaný zdržal výkonu záložného práva (jeho výkon oznámil v roku 2022), a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým boli upravené pomery medzi stranami, ako vecne správny potvrdil.

22. Podľa , ktoré sa v zmysle použije aj pre odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Súd nerozhoduje o trovách konania v prípade, ak rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takisto v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523336'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD2528401SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Nakoľko v danej veci na nariadené neodkladné opatrenie nadväzuje žaloba podaná žalobkyňou proti žalovanému, konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. , o trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí o uplatnenom nároku. Odvolací súd z uvedených dôvodov zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancii vo výroku o trovách konania (výrok III.).

24. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).