Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/37/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudkýň JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2 proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. E. X, o zaplatenie 4.886,04 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10.2.2023 č.k. -180 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 4.886,04 eur s prísl. titulom plnenia zmluvy o úvere. Stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu D. D. F. a žalovaná uzavreli dňa 17.8.2015 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6.000,00 eur, z ktorej sumy 4.466,73 eur sa malo použiť na splatenie iných dvoch úverov poskytnutých žalovanej. Zvyšok úveru bol poskytnutý bezúčelovo. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť v 108 mesačných splátkach s termínom konečnej splatnosti 15.9.2024, výškou splátky 118,85 eur vrátane poplatku za poistenie vo výške 4,02 eur, ročnou úrokovou sadzbou 17,90%, priemernou RPMN 15,44% a RPMN vo výške 20,95%. Celková čiastka spojená s úverom bola uvedená vo výške 12.825,51 eur, so splatnosťou prvej splátky 15.10.2015 a poslednou dňa 15.9.2024. V zmluve je uvedená adresa trvalého pobytu žalovanej G. X H. C.. Právna predchodkyňa žalobcu vyzvala žalovanú výzvou zo dňa 30.10.2019 na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.807,96 eur a upozornila ju na možnosť úver zosplatniť. Výzva bola zaslaná žalovanej dňa 4.11.2019 na adresu D. X H. C. a dňa 2.12.2019 sa zásielka vrátila s poznámkou, že je neprevzatá v odbernej lehote. Následne právna predchodkyňa žalobcu zaslala žalovanej oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti ku dňu 1.12.2019 listom zo dňa 2.12.2019. Oznámenie bolo zaslané 4.12.2019 na adresu D. X H. C. a zásielka sa vrátila s poznámkou pošty – neprevzatá v odbernej lehote. Ďalšou výzvou zo dňa 16.12.2019 právna predchodkyňa žalobcu vyzvala žalovanú na zaplatenie dlhu a upozornila ju, že pohľadávku môže postúpiť na tretiu osobu. Napokon listom zo dňa 31.3.2020 právna predchodkyňa žalobcu oznámila žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2020 postúpila pohľadávku na žalobcu.

3. Vychádzajúc z ust. , , , , , , , súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným.

4. Nakoľko v danom prípade žalobca uplatnil pohľadávku voči žalovanej, ktorá na neho bola postúpená pôvodným veriteľom D. D. F., súd prvej inštancie zameral dokazovanie na skúmanie, či boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky.

5. Vychádzajúc zo znenia ust. je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo, že predmetom postúpenia sa môže stať len pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti, teda bola predčasne zosplatnená. Na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo tak významným zistenie, či došlo k platnému zosplatneniu úveru predtým, ako bola predmetná pohľadávka na žalobcu postúpená dňa 24.3.2020. Žalobca tvrdil, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 1.12.2019, preto súd zameral dokazovanie na zistenie, či ide o platné zosplatnenie, teda vykonané v súlade so zákonom.

6. V tej súvislosti súd prvej inštancie uzavrel, že právna predchodkyňa žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej pred uzavretím daného spotrebiteľského úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou, čím porušil ust. Pri zisťovaní disponibilného príjmu žalovanej totiž zohľadnil len výdavky v sume zákonného životného minima, nezobral do úvahy ďalšie výdavky spojené s bývaním vo vlastnom dome/byte s dvomi ďalšími maloletými deťmi (najmenej 100,00 eur) a tiež mesačnú splátku revolvingového úveru, t.j. kreditnej karty s úverovým rámcom 300,00 eur (15,00 eur mesačne). Je pritom zrejmé, že pri zohľadnení všetkých týchto výdavkov disponibilný príjem žalovanej by nepostačoval na splácanie mesačnej splátky vo výške 118,50 eur. Právna predchodkyňa žalobcu síce nahliadla do úverového registra, išlo však o tri týždne staré údaje, preto nebolo možné z týchto údajov vychádzať. Takýto postup súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti vyplývajúce z spomínaného zákona, z čoho vyvodil, že v zmysle nebola právna predchodkyňa žalobcu oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

7. Navyše súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal doručenie upozornenia pred zosplatnením žalovanej jeho právnou predchodkyňou tak, ako vyplýva z . Nie je totiž zrejmé, prečo bola zásielka doručovaná na adresu žalovanej D. X H. C., keď v zmluvnej dokumentácii žalovaná uviedla adresu G. X H. C.. Žalobca nepredložil iný relevantný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že žalovaná uviedla adresu D. X H. C. ako adresu pre doručovanie zásielok. Takýmto dôkazom nie je ani email predložený žalobcom, ktorý takúto žiadosť žalovanej neobsahuje. Aj keď žalovaná zásielku – oznámenie o postúpení pohľadávky dňa 3.4.2020 prevzala na adrese D. X H. C., táto skutočnosť nie je dôkazom toho, že na tejto adrese bývala aj v októbri 2018.

8. Na základe týchto zistení žalobu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle tak, že stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne vec posúdil ohľadom skúmania bonity jeho právnou predchodkyňou. Jeho právna predchodkyňa skúmala bonitu žalovanej, o.i. aj dopytom do úverového registra, z čoho vyplýva, že v danom prípade bol dodržaný zákon. Poskytnutý refinančný úver vo výške 6.000,00 eur so splátkou 118,85 eur mesačne mal nahradiť ďalšie dva existujúce záväzky vo výške 4.466,73 eur s celkovou výškou splátky 115,82 eur. Išlo o takmer totožnú výšku mesačného finančného zaťaženia pred poskytnutím úveru, preto nemohlo dôjsť k zhoršeniu finančnej situácie žalovanej. Žalovaná deklarovala príjem vo výške 497,98 eur, pričom maximálne splátkové zaťaženie predstavuje 55% z akceptovaného príjmu, teda 273,89 eur. Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok (aj po odrátaní životného minima na tri osoby), teda podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Nebol dôvod zarátať ďalšiu výšku splátky 15,00 eur, nakoľko tento úver bol zarátaný v novoposkytnutom úvere. V tej súvislosti poukázal na iné rozhodnutia krajských súdov, potvrdzujúcich jeho argumentáciu. Žalobca sa nestotožňuje ani so záverom súdu o neunesení bremena o doručení upozornenia v zmysle . S poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít (R 4/2021, sp.zn. a Najvyššieho súdu SR), je zrejmé, že v zmysle prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď k nej dôjde. Je teda významným, či sa dostane do sféry jeho dispozície. Vhodenie

oznámenia o uložení zásielky na pošte do poštovej schránky s možnosťou si jej vyzdvihnutia v odbernej lehote potvrdzuje skutočnosť, že adresát sa mohol s touto zásielkou oboznámiť. Žalobca preukázal priložením podacieho hárku k výzve, ako aj printscreenom potvrdenia zo stránky Slovenskej pošty jej vrátenie odosielateľovi z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Podľa podacieho hárku je nesporné a riadne preukázané, že právny predchodca žalobcu doručoval výzvu na adresu uvedenú žalovanou, kde si ďalšie zásielky riadne preberala. Navyše podľa Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej pošty „banka používa na doručovanie písomností klientovi kontaktné údaje, ktoré klient banke oznámil“. V danom prípade spotrebiteľka uviedla adresu Slobody 5 v Košiciach. Navyše dôkazy predložené žalobcom neboli zo strany žalovanej rozporované, preto súd nemal mať pochybnosť o jej dôveryhodnosti.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“), v rozsahu danom ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

12. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa , a , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti ustanovené , preto nemožno uzavrieť, že by rozhodnutie bolo nepreskúmateľným.

14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca uvádza skutočnosti, ktoré už uviedol pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k porušeniu ust. Aj podľa názoru odvolacieho súdu právna predchodkyňa žalobcu nekonala s odbornou starostlivosťou, nakoľko pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver nezobrala do úvahy komplexne jej príjmy, výdavky, ako aj rodinný stav, aj keď disponovala údajmi z úverového registra. Vychádzajúc z predložených dôkazov a informácií, ktoré mala právna predchodkyňa žalobcu o žalovanej k dispozícii pred uzavretím preskúmavanej zmluvy o úvere a po zohľadnení disponibilného zostatku niet pochýb o tom, že žalovaná nebola v čase poskytnutia úveru schopná tento riadne splácať, a to predovšetkým s prihliadnutím na jej rodinnú situáciu, keďže bola samoživiteľkou a žila s dvomi maloletými deťmi. Niet pochýb o tom, že bolo potrebné zobrať do úvahy aj nevyhnutné výdavky žalovanej na bývanie a chod domácnosti, ale tiež zohľadniť, že išlo o samoživiteľku. V tomto smere bol prístup právnej predchodkyne žalobcu formalistický bez zohľadnenia aktuálnej rodinnej, sociálnej a finančnej situácie žalovanej, keď niet pochýb o tom, že v čase poskytnutia úveru nebola schopná tento úver splácať. Na tomto závere nemení nič tá skutočnosť, že poskytnutý úver zahŕňal aj iné skôr poskytnuté úvery. Je vždy povinnosťou úverového veriteľa skúmať bonitu klienta bez ohľadu na to, aké úvery dovtedy splácal. Preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že právna predchodkyňa žalobcu nebola oprávnená vyžadovať jednorazové splatenie úveru v zmysle

16. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní nepreukázal tú skutočnosť, že by jeho právna predchodkyňa pred zosplatnením dlhu doručila žalovanej upozornenie tak, ako vyplýva z . Z dôkazov obsiahnutých v spise súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná na účely doručovania jej zásielok oznámila v zmluve adresu G. X H. C.. Právna predchodkyňa žalobcu zásielky žalovanej doručovala na adresu D. X H. C. bez toho, aby hodnoverným

spôsobom mala preukázané, že žalovaná sa na tejto adrese zdržiava. Pokiaľ žalobca za tým účelom predložil email, z ktorého malo vyplynúť, že žalovaná oznámila jeho právnej predchodkyni zmenu adresy bydliska, táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že aktuálna judikatúra považuje za doručenú zásielku aj vtedy, ak sa dostala do dispozičnej sféry adresáta, avšak tento ju nevyzdvihol, tieto závery je možné použiť len v prípade, pokiaľ sa adresa, na adrese, kde sa mu zásielka doručuje aj zdržiava. V danom prípade táto skutočnosť nebola preukázaná.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny, nakoľko žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku voči žalovanej, vrátane výroku o trovách konania.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).