Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sd/54/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa Z. I., nar. XX.S. XXXX, bytom K., Ul. S. K.N.. Y.. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v Bratislave 3, Ul. Sibírska č. 4, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul.29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 15.mája 2015 č. XXX XXX XXXX X podľa v spojení s ustanovením a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 735,05 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Mariánovi Ďurinovi, advokátovi, do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

V predmetnej veci Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave dňa 15.05.2015 pod č. XXX XXX XXXX X . vydala rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku a to podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, o sociálnom poistení v znení , .

Citovaný výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 05.11.2014 č.k.: , ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporkyne zo dňa 16.05.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odporkyňa uviedla, že podľa právneho názoru krajského súdu v ďalšom konaní jej úlohou bolo opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, posúdiť, či spĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému a vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo základné kritéria upravené v § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení.

Odporkyňa tiež uviedla, že z uvedeného rozsudku vyplýva, že súd rozhodnutie zrušil z dôvodu, že z odôvodnenia prvšieho rozhodnutia nie je zrejmé, ani na základe akých skutočností a akej správnej úvahy odporkyňa dospela k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienku nepretržitého zamestnania do 31.12.2003, s odkazom na ustanovenie § 261 Zákona o sociálnom poistení.

Odporkyňa konštatovala, že rešpektovala právny názor súdu a opätovne posúdila nárok navrhovateľa na starobný dôchodok. Následne vykonaným dokazovaním mala zistený tento skutkový stav a to, že navrhovateľ žiadosťou o dôchodok si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 11.04.2011. Ďalej na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 15.05.1999 mala preukázané, že navrhovateľovi bol od 01.04.1999 priznaný podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR

a Železničnej polície priznaný výsluhový príspevok. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 26.11.2013 vyplýva, že navrhovateľovi pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 03.08.1964 do 31.07.1966, ktorá bola zaradená do I. kategórie funkcií a doba služobného pomeru od 16.03.1967 do 31.03.1999 rovnako zaradená do I. kategórie funkcií.

Ďalej uviedla, že v upravuje, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií, sa priznávajú do 31.12.2023.

Podľa v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.januárom 200 hodnotí doba služby zaradené do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h/ tohto zákona.

Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov.

Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom napr. v rozsudku NS SR sp. zn.: z 15.augusta 2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií vychádzala z ustanovenia , ods. (?), ods. 4, a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa od 02.marca 2000, t.j. dovŕšením 55. roku veku, čo je pred dňom nadobudnutia účinnosti o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa v znení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.januárom 2004, a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01.januárom 2004.

Odporkyňa dôvodila tiež tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor (napríklad v rozsudkoch sp. zn.: z 26.09.2012 a sp. zn.: z 24.11.2011, sp. zn.: z 29.04.2015), že ak nárok na starobný dôchodok vznikol podľa piatej časti o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov pred nadobudnutím účinnosti osobitného právneho predpisu, priznať starobný dôchodok nie je príslušná Sociálna poisťovňa, ale orgán uvedený v v znení .

Najvyšší súd SR konštatuje aj to, že príslušnosť rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok upravená v v znení neskorších predpisov nie je dotknutá ani právnou úpravou uvedenou v v znení .

Vzhľadom na preukázaný skutkový a právny stav a podľa o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle o sociálnom poistení.

Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01.januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú.

Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani s prihliadnutím na ustanovenie .

Podľa § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 01.januárom 2004 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný do 31.decembra 2003, suma starobného dôchodku sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2003, ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho náhradné doby uvedené v o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Podľa v znení o sociálnom zabezpečení v znení sa za náhradnú dobu považuje aj doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu.

Podľa potvrdenia Okresného úradu práce Poprad zo dňa 22.01.2003 vyplýva, že navrhovateľ bol v dobe od 01.04.1999 do 14.01.2003 vedený v evidencii úradu práce ako nezamestnaný a podpora v nezamestnanosti sa mu vyplácala v dobe od 01.04.1999 do 31.12.1999. Z evidenčného materiálu sociálnej poisťovne ústredia ďalej vyplýva, že opätovne sa zamestnal od 24.06.2005 u zamestnávateľa SBS Dynasty, a.s., Mlynské Nivy 73/A, Bratislava... . Uvedené vyplýva aj z jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku z 11.04.2014, ktorú vlastnoručne podpísal.

Pretože navrhovateľ nesplnil podmienku nepretržitého zamestnania podľa zákona č o sociálnom poistení, keďže od 02.03.2000, t.j. od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2003, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov.

Z obsahu dávkového spisu nie je sporné, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 01.03.2000, t.j. pred účinnosťou . Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Nárok na starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 01.januárom 2004, to vylučuje príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o žiadosti na starobný dôchodok. Pretože odporkyňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, preto jeho žiadosť bola zamietnutá. Odporkyňa vydala rozhodnutie o tom, že nie je príslušná rozhodnúť o žiadosti o starobný dôchodok, nie však o nároku na starobný dôchodok. Týmto bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.: -22 z 05.11.2014.

Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznať náhradu trov konania.

Namietal, že odporkyňa nepočíta obdobie vojenskej základnej služby ako I. kategóriu funkcií, čo vyplýva z osobného listu dôchodkového zabezpečenia a z dokumentácie, ktorú má k dispozícii niet pochýb o tom, že navrhovateľ dňa 02.03.2000 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov, celkovo odpracoval 34 rokov a 22 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií:

- ako vojak základnej služby v ČSĽA od 03.08.1964 do 31.07.1966, t.j. 728 dní

- ako policajt v policajnom zbore od 16.03.1967 do 31.03.1999, t.j. 11704 dní, spolu: 12432 dní, t.j. 34 rokov a 22 dní.

Celkovo odpracoval 9 rokov a 285 dní v zamestnaní III. kategórie funkcií:

- samostatne hospodáriaca osoba od 01.07.1960 do 12.11.1963, t.j. 1230 dní

- Hydrostav Košice od 13.11.1963 do 02.08.1964, t.j. 264 dní

- samostatne hospodáriaca osoba od 01.08.1966 do 09.10.1966, t.j. 70 dní

- ČSAD POPRAD od 10.10.1966 do 15.03.1967, t.j. 157 dní

- evidovaný nezamestnaný na ÚP od 01.04.1999 do 14.01.2003, t.j. 1385 dní,

- SBS DYNASTY od 24.06.2005 do 30.09.2006, t.j. 464 dní, spolu: 3570 dní, t.j. 9 rokov a 285 dní.

V čase evidovanej nezamestnanosti v termíne od 01.04.1999 do 31.12.1999 navrhovateľ poberal podporu v nezamestnanosti.

Navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa mu pravdepodobne dôsledne neposudzovala odpracované obdobie „od 01.07.1960 do 16.03.1999 (t.j. pred vznikom policajnej kariéry)“ a tiež po jej ukončení od 31.03.1999 do 30.09.2006. Je to významné obdobie 3570 dní, t.j. 9 rokov a 285 dní, ktoré nemožno prehliadnuť mlčaním, alebo nad ním mávnuť rukou. Vyrátané odpracované dni v civilnom sektore, vrátane štúdia, nelícujú s údajmi, ktoré uvádza odporkyňa. Rozdiel je výrazný a to nie je zanedbateľné. Rovnako vyjadruje hlboké znepokojenie, že odpracované obdobie pred 18.rokom života sa podľa vôbec neberie do úvahy, ale naopak, podľa je to už od 15. rokov života, pričom oba zákony sú sociálne zákony, patriace do rovnakého právneho poriadku SR, stále sa používajú pri hodnotení odpracovaného obdobia. Je to len ďalšou vizitkou toho, v akej nízkej kvalite sú prijímané sociálne zákony, v dôsledku ktorých sa časť poistencov oprávnene cíti diskriminovaná.

Navrhovateľ pracoval v ozbrojených zboroch od 16.03.1967 do 31.03.1999 (k tomu treba zarátať aj obdobie výkonu VZS v dĺžke 728 dní), pričom mu bola zhodnotená doba pre nárok na výsluhový príspevok podľa rozhodnutia MV SR čís.j.: SPC-33.658/6-99 zo dňa 10.05.1999 podľa a a o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS, ŽP. Odporkyňa má k dispozícii toto rozhodnutie o priznaní výsluhového príspevku. Ten mu bol a stále aj je vyplácaný z rozpočtu MV SR a nie z prostriedkov sociálnej poisťovne. Z výkonu služby v PZ bol navrhovateľ uvoľnený dňa 31.03.1999 na základe vlastnej žiadosti v súlade s ustanovením v nadväznosti na . Aj podľa nepresného osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľ spĺňa všetky podmienky na vznik starobného dôchodku oveľa skôr, ako vo veku 62 rokov. Do výsluhového dôchodku navrhovateľ odišiel dňa 31.03.1999, kedy mal 54 rokov a 29 dní (ročník narodenia 1945), splnil podmienku veku, (podľa Zákona o sociálnom zabezpečení mohol ísť do starobného dôchodku oveľa skôr, už vo veku 55 rokov). Toto odpracované obdobie je kľúčovým obdobím, ktoré si odporkyňa musí všímať a adekvátne hodnotiť v prospech navrhovateľa.

Navrhovateľ sa domnieva, že iný a oveľa spravodlivejší výpočet starobného dôchodku by vznikol pri posudzovaní všetkých odpracovaných dôb a to od skutočného termínu odchodu z policajnej služby, t.j. 31.03.1999 a vykonávaní pracovnej činnosti v trvalom pracovnom pomere pred službou, ale aj po tomto odchode do civilu.

Ustanovenie § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zakotvuje vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie až do 31.12.2023. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výkon zamestnania v I. a II. kategórií funkcií podľa má vplyv na prepočet starobného dôchodku, podľa , ako aj skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t.j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa . Preto v zmysle ustanovenia nie je možné stanoviť pre navrhovateľa iné, menej výhodné podmienky na

posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok, resp. na jeho nové prepočítanie. Navrhovateľ tvrdí, že dôchodkový vek sa zníži iba za výkon prác zaradených do I. a II. kategórie funkcií a ním odpracované dni v I. kategórii funkcií, získané zo všeobecného systému poistenia, na tento účel odporkyňa nedostatočne zohľadnila, čo osobu navrhovateľa vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje.

S rozhodnutím odporkyne o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku navrhovateľ zásadne nesúhlasí. Podľa prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, a preto nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Navrhovateľ vykonával vojenskú základnú službu a službu v PZ v rozsahu 34 rokov a 22 dní a tá sa stala zakladajúcou na nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, pričom mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Tohto roku navrhovateľ dosiahol fyzicky vec 70 rokov. Navrhovateľ je sklamaný osudom prvého rozsudku Krajského súdu v Prešove. Procesným právom účastníka konania je aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia s použitím prvej vety totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Navrhovateľ sa nazdáva, že pôvodný rozsudok Krajského súdu v Prešove spĺňal všetky zákonné kritéria a nedopustil sa voči odporkyni porušením právnych predpisov, ani sa odporkyni (osobne prítomnej na všetkých pojednávaniach) neodňala možnosť náležite, skutkovo a aj právne argumentovať listinnými a inými dôkazmi proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému mala predsa zákonom vytvorenú aj možnosť podania opravného prostriedku - odvolania v lehote 15 dní. To však odporkyňa neurobila a nechala v dôsledku svojej nečinnosti rozsudok schválne správoplatniť. Prečo sa neodvolala na NS SR, ak s rozsudkom nesúhlasila a znova pripravovala identické podmienky na to isté zamietavé rozhodnutie? Je to azda korektný a ústavne konformný postup odporkyne?

Navrhovateľ je presvedčený, že Krajský súd v Prešove dostatočne precízne a vyčerpávajúco odôvodnil pôvodné súdne rozhodnutie, a preto sa oprávnene nazdáva, či nové konanie nebolo už porušením jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Úmyselne cielené práve voči nemu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa SR a Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. , , , ). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom Krajský súd v Prešove preskúmaval rozhodnutie odporkyne, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, pôvodné súdne rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a obsahovalo odpovede Krajského súdu v Prešove na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu. Dôvody boli jasne špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu. Odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ta, ako bolo čisto formulované, je presvedčivé, fundované a riadne odôvodnené. Preto sa navrhovateľ domnieva, či zo strany odporkyne nešlo o vedomé zneužívanie a nerešpektovanie právnych predpisov SR na sústavné podávanie nových a nových rozhodnutí, ktoré sú nacielené v neprospech svojich poistencov. Navrhovateľ je presvedčený, že vydaním ďalšieho zamietavého rozhodnutia odporkyne došlo k porušeniu jeho práva. Takéto prekvapivé rozhodnutie naozaj neočakával.

Navrhovateľ oprávnene tvrdí, že v jeho veci bolo už raz rozhodnuté dňa 05.11.2014 a tento fakt nemožno prehliadnuť. Navyše „Rozsudok v mene Slovenskej republiky“ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, preto toto pôvodné rozhodnutie orgánu štátnej moci musí byť tým dňom každým rešpektované. A to najmä v prípade, ak Slovenská republika hneď v úvode v (prvá alinea) deklaruje, že je zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Toto základné ustanovenie SR odporkyni vôbec neprekáža, že nerešpektuje rozhodnutia orgánu štátnej moci? Prekážka

rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v ďalšom novom konaní prejednať tá istá vec. V skutočnosti znovu išlo o tú istú vec, odporkyňa vydala fakticky dve rovnaké zamietavé rozhodnutie vyvolávajúce súdne konania o tom istom nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a sa týka to rovnakého predmetu konania a okruhu tých istých osôb. Ide o ten istý predmet konania, o tom istom nároku vymedzenom žalobným petitom vyplývajúcim z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Poukazuje na to, že pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako Krajský súd v Prešove po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn.: zo dňa 13.10.2009).

Keďže odporkyňa svoje pôvodné rozhodnutie sp. zn.: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2014 v konaní pred Krajským súdom v Prešove sp.zn.: nedokázala obhájiť, v dôsledku čoho bol vydaný rozsudok na zrušenie jej rozhodnutia (pozn. O tomto fakte odporkyňa taktne mlčí a vo svojom najnovšom rozhodnutí sa o ňom ani nezmieňuje). Pýta sa, či takéto nadbytočné zaťažovanie súdov je v súlade s právnym poriadkom SR, alebo to, čo sa dnes deje, je príkladom postupného rozkladu základov právneho štátu, alebo deravých právnych noriem, keď jeden z účastníkov nerešpektuje rozhodnutie orgánu štátnej moci alebo zneužíva právny systém. Vo veci navrhovateľ Z. I. proti odporkyni sociálnej poisťovni ústrediu si navrhovateľ uplatnil trovy právneho zastúpenia vzniknuté dôvodu súdneho konania.

Odporkyňa sa k veci vyjadrila písomným podaním zo dňa 05.08.2015. Navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zotrvávajúc na zistenom skutkovom stave a na právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Vo vyjadrení opätovne akcentovala, že Najvyšší súd SR vyslovil právny názor v rozsudkoch sp. zn.: z 26.09.2012, z 24.11.2011, z 29.04.2015, že ak nárok na starobný dôchodok vznikol podľa piatej časti o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pred nadobudnutím účinnosti osobitného právneho predpisu, priznať starobný dôchodok nie je príslušná sociálna poisťovňa, ale orgán uvedený v v znení .

Odporkyňa ďalej uviedla, že Najvyšší súd SR konštatoval aj tú skutočnosť, že príslušnosť rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok upravená v Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nie je dotknutá ani právnou úpravou uvedenou v v znení .

Vzhľadom na preukázaný skutkový a právny stav a podľa o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pretože navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.januárom 2004 a tieto vzhľadom na ním citované ustanovenia príslušnej sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú, nie je sociálna poisťovňa príslušná o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok rozhodnúť. Navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok nevznikol ani s prihliadnutím na ustanovenie Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého má poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 01.januárom 2004 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, je po vzniku nároku na starobný dôchodok je nepretržite zamestnaný do 31.decembra 2003, suma starobného dôchodku sa určí podľa tohto zákona a náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 31.decembra 2003.

Ďalej uviedla, že podľa právnej úpravy účinnej do 31.decembra 2003, ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítajú sa doňho náhradné doby uvedené v v znení neskorších predpisov. Podľa v znení v znení sa za náhradnú dobu považuje aj doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu.

Podľa potvrdenia Okresného úradu práce Poprad zo dňa 22.01.2003 vyplýva, že navrhovateľ bol v dobe od 01.04.1999 do 14.01.2003 vedený v evidencii úradu práce ako nezamestnaný a podpora v nezamestnanosti sa navrhovateľovi vyplácala v dobe od 01.04.1999 do 31.12.1999. Z evidenčného materiálu sociálnej poisťovne ústredia ďalej vyplýva, že navrhovateľ sa opätovne zamestnal od

24.06.2005 u zamestnávateľa SBS Dynasty, pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 11.04.2014, ktorú navrhovateľ vlastnoručne podpísal. Keďže navrhovateľ nesplnil podmienku nepretržitého zamestnania podľa § 261 ods. 1 zákona, keďže od 02.03.2000, t.j. od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2003, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa zákona v znení neskorších predpisov.

Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa v znení neskorších predpisov, nezaniká uplynutím času. Pretože navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 a zároveň nesplnil ani podmienku nepretržitého zamestnania podľa ustanovenia zákona, je príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o žiadosti o starobný dôchodok vylúčená. Príslušný na rozhodnutie je odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Odporkyňa poukázala na to, že vydala rozhodnutie o tom, že nie je príslušná rozhodnúť o žiadosti o starobný dôchodok, nie však o nároku na starobný dôchodok. Na záver uviedla, že námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku sú irelevantné a nesúvisia s predmetom prejednávanej veci. S poukazom na vyššie uvedené má za to, že postupovala pri posudzovaní žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľa správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení (zabezpečení).

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie, jeho vydaniu predchádzajúci postup, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Z predloženého administratívneho spisu vyplývajú skutočnosti tak, ako sú prezentované v odôvodnení a vo vyjadrení odporkyne. Rovnako je nesporné, že navrhovateľovi bolo rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky orgánom sociálneho zabezpečenia zo dňa 10.05.1999 č.p.: SPC-33.658/6-99 priznaný výsluhový príspevok od 01.04.1999 vo výške 15.550,--Sk mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ bol uvoľnený zo služobného pomeru dňom 31.03.1999 na základe personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku zo dňa 24.02.1999 č. 9 a služobný pomer trval 34 skončených rokov s prihliadnutím na započítanú dobu výkonu štátnej služby podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže... . Výsluhový príspevok navrhovateľovi patrí v celkovej výmere 58,5 %, t.j. za 15 rokov 30% a ďalších ukončených 19 rokov zvýšenie o 28,5 %.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že žiadosťou zo dňa 11.04.2014 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 11.04.2011. Z údajov uvedených v žiadosti o starobný dôchodok vyplýva, že navrhovateľ v dobe od 01.07.1960 do 12.10.1963 bol samostatne hospodáriaca osoba, od 13.11.1963 do 11.08.1966 Hydrostav Košice, od 12.08.1966 do 09.10.1966 samostatne hospodáriaca osoba, od 01.09.1966 do 19.09.1966 Dopravný podnik Košice, od 10.10.1966 do 15.03.1967 Dopravný závod Poprad, v dobe 16.03.1967 do 31.03.1999 je doba služobného pomeru, v dobe 01.04.1999 do 14.01.2003 nezamestnaný - evidovaný, od 15.01.2003 do 23.06.2005 nezamestnaný - neevidovaný, od 24.06.2005 do 30.05.2006 SBS Dynasty, a.s., Bratislava a od 01.10.2006 do dňa podania žiadosti o starobný dôchodok nezamestnaný - neevidovaný.

Primárnym argumentom napriek rozsiahlemu odôvodneniu rozhodnutia odporkyne je, že vzhľadom na ustanovenie . V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa jednoznačne uviedla, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 02.03.2000, t.j. pred účinnosťou a právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času s tým, že nárok na starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 01.januárom 2004, čo vylučuje príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o žiadosti o starobný dôchodok.

Uvedené skutočnosti sú podľa názoru súdu pravdivé iba čiastočne a aj argumentácia odporkyne uvedenými rozsudkami NS SR nie je dôvodná, pretože každú vec je potrebné posudzovať individuálne.

Odporkyňa uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR veľmi generalizuje a uplatňuje na každú vec, aj keď je zrejmé, že navrhovateľ žiada, aby mu bol priznaný starobný dôchodok s prihliadnutím na dobu výkonu tzv. civilného zamestnania.

o sociálnom zabezpečení síce v osobitnej časti upravoval v podmienky nároku na starobný dôchodok, podľa ods. 1 - vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií... .

o sociálnom zabezpečení v upravoval, že na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení a/ zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení, vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby, c/ samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby, d/ osoby zárobkovo činné v cudzine za podmienok uvedených v .

Podľa § 8 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení - zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1.

Citované ustanovenie § 132 ods. 1 síce používa pojem zamestnanie, avšak z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že na účely výsluhového príspevku navrhovateľovi bola započítaná iba doba služby ako príslušníka Policajného zboru.

Odporkyňa tvrdí, že o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok má rozhodnúť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Podľa o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01.januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01.januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa o sociálnom zabezpečení - vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Podľa o sociálnom zabezpečení - o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov ZNB a o vojakov z povolania v pôsobnosti FMV, orgán príslušného ministerstva.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - starobné dôchodky profesionálnych vojakov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa od účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov... - ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 01.januárom 2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada o zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, vyžiada

si útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného na starobné poistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné na starobné poistenie a údaje o poistencovi odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania, ak také poistné nebolo zhodnotené pre nárok na dôchodok a jeho výšku Sociálnou poisťovňou. Starobný dôchodok podľa osobitného predpisu v takom prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Poznámka pod čiarou odkazuje na ustanovenie .

Podľa o sociálnom poistení - poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 01.januárom 2004, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.decembri 2003 do 31.júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, b/ počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok.

Z výroku rozhodnutia to nevyplýva. Podľa názoru súdu odporkyňa rozhodovala o uplatnenom nároku na starobný dôchodok a to podľa o sociálnom zabezpečení, ale aj o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, o čom svedčí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Ak je podľa názoru odporkyne vo veci príslušný rozhodnúť orgán sociálneho zabezpečenia MV SR, potom bola povinná vec tomuto orgánu postúpiť.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov síce v upravuje iba postúpenie veci organizačnej zložke nepríslušnou na rozhodnutie príslušnej organizačnej zložke, avšak podľa názoru súdu toto ustanovenie je analogicky aplikovateľné aj v prípade, že je potrebné postúpiť vec sociálnou poisťovňou ústredím inému príslušnému orgánu. Naviac rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok správnej úvahy v odôvodnení rozhodnutia, pretože za dostatočne presvedčivo odôvodnené rozhodnutie nemožno považovať také rozhodnutie, ktoré je citáciou právnych predpisov.

Aj keď navrhovateľ podal samostatnú žiadosť o priznanie starobného dôchodku, je však evidentné, že mu ide o zvýšenie výsluhového príspevku, ktorý je považovaný za výsluhový dôchodok. Ak odporkyni nebolo zrejmé, čo navrhovateľ žiada, potom bola povinná postupom podľa o sociálnom poistení odstrániť vady podania, pretože podľa prvá veta citovaného zákona podanie sa posudzuje podľa obsahu.

v ustanovení v spojení s upravuje, že pri preskúmaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V postupe odporkyne došlo k takej vade konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia z vyššie uvedených dôvodov.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporkyňa povinná v konaní postupovať v intenciách tohto rozsudku a výrok rozhodnutia podrobne odôvodniť.

O náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania.

Právny zástupca trovy konania vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 09.10.2015 tak, že žiadal postupovať podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb aplikujúc ustanovenie , teda základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci vo výške 1/13 výpočtového základu, teda 64, eur za jeden úkon právnej služby v rok 2015 a to v spojení s ustanovením , , , , ktoré vyčíslil tak, že:

Dátum Označenie právneho úkonu Suma 19.06.2015 Prevzatie a príprava zastúpenia - plná moc 64,53 eur + paušálne výdavky +8,39 eur

26.06.2015 podanie návrhu (žaloba) 64,53 eur + paušálne výdavky +8,39 eur

06.10.2015 účasť na súde o 11.15 hod. (autom) 64,53 eur + paušálne výdavky +8,39 eur

+ náhrada za stratu času z G. do K. a späť (cesta mimo sídla AK); t.j. 10 polhodín tam a 10 polhodín späť (1/60-tina z výpočtového základu x 4 polhodiny) - autom +279,60 eur

+ cestovné pri účasti na súde OMV zn. Škoda Fabia 2x 401 km; priemerná spotreba 5,6 km; cena benzínu: 1,245 eur; zákl. náhrada za používanie OMV pri prac. cestách: 0,183 eur/1km, výpočet: ( x x 802 x 1,245) + (0,183 x 802) = 55,92 + 146,77 +202,69 eur

+ iné výdavky: 34,00 eur ubytovanie (20,-- eur; podľa dokladu) stravné (4,20 + 9,80 eur); podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 296/2014 z 24.10.2014 o sumách stravného)

Spolu za právne úkony: 193,59 eur Spolu paušálne výdavky: 25,17 eur Spolu náhrada za stratu času: 279,60 eur Spolu cestovné náhrady: 202,69 eur Spolu iné výdavky: 34,00 eur

Spolu: 735,05 eur

Súd predmetné vyčíslenie trov konania preskúmal a dospel k záveru, že je v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. a uložil odporkyni nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 735,05 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa na bežný účet č.: 1775 5428 (1117755428/8410), otvorený v ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).