Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sd-54-2014.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/54/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa R. U., bytom ul. Y. T. XXXX/XX, T., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. mája 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.05.2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. (ďalej len „zákona“) žiadosť navrhovateľa zo dňa 11.04.2014 o priznanie starobného dôchodku od 11.04.2011 zamietla.
Rozhodnutie odôvodnila tým, že v konaní o starobnom dôchodku bolo preukázané rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 15.05.1999, že navrhovateľovi bol od 01.04.1999 priznaný podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície výsluhový príspevok. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26.11.2013 mu bola pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 03.08.1964 do 31.07.1966 zaradená do I. kategórie funkcií a doba služobného pomeru od 16.03.1967 do 31.03.1999 zaradená do I. kategórie funkcií.
Citovala ust. § 274 ods. 1 zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023.
Ďalej citovala ust. § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a dôvodila, že zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenom napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7So 138/2011 zo dňa 15.08.2012, ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom,
má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia a zabezpečuje primerané poistné plnenia za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Ďalej uviedla, že vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií vychádzala z ust. § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradené do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. od 02.03.2000, t.j. dovŕšením 55. roku veku, čo je pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Citovala ust. § 259 ods. 1 zákona, podľa ktorého v konaní o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01.01.2004.
Dôvodila, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor napríklad v rozsudkoch sp.zn. 9So 103/2011 zo dňa 26.09.2012 a 9So 129/2010 zo dňa 24.11.2011, že ak nárok na starobný dôchodok vznikol podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. pred nadobudnutím účinnosti osobitného právneho predpisu, priznať starobný dôchodok nie je príslušná Sociálna poisťovňa, ale orgán uvedený v § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Najvyšší súd konštatoval aj to, že príslušnosť rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok upravená v § 142 zákona č. 100/1988 Zb. nie je dotknutá ani právnou úpravou uvedenou v § 143a zákona č. 328/2002 Z.z. Vzhľadom na preukázaný skutkový a právny stav a podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a preto jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku postupuje Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcii personálnych a sociálnych činností Bratislava ako príslušnému orgánu rozhodnúť o žiadosti o priznanie starobného dôchodku.
Konštatovala, že je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
V závere dôvodila, že podľa § 261 ods. 1 zákona má poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 01.01.2004 a nepoberal tento dôchodok nárok na starobný dôchodok, ak po vzniku nároku na starobný dôchodok je nepretržite zamestnaný do 31.12.2003. Pretože túto podmienku nespĺňa, nakoľko od 02.03.2000, t.j. od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2003 nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa zákona.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a trval na priznaní nároku na starobný dôchodok s poukázaním na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v judikáte č. R83/2013 sp.zn. 7So 138/2011.
K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 22.07.2014 a poverený zástupca odporkyne s poukázaním na toto vyjadrenie navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Z obsahu dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 11.04.2014 odporkyni žiadosť o priznanie starobného dôchodku, ktorá bola odporkyni doručená dňa 16.04.2014.
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-33658-13/2013-VZ zo dňa 26.11.2013 navrhovateľovi bol podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície priznaní od 01.04.1999 výsluhový príspevok. Na určenie sumy priznanej dávky mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 34 rokov a 22 dní. Pre účely priznania tohto nároku na dávku mu bola zhodnotená doba od 03.08.1964 do 31.07.1966 základná vojenská služba v I. kategórií funkcií, od 16.13.1967 do 31.03.1999 príslušník Policajného zboru I. kategória funkcií. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgánu sociálneho zabezpečenia Č.p.: SPC-33.658/6-99 zo dňa 10.05.1999 o priznaní výsluhového príspevku od 01.04.1999 podľa § 210 ods. 1 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z.
Podľa § 274 ods. 1 zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ tohto zákona.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 21 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo
e) 60 rokov.
Vychádzajúc z potvrdení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na základe skutočnosti, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, odporkyňa v súlade so zákonom konštatovala, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku, t.j. od 02.03.2000.
Odôvodnenie odporkyne, v ktorom poukazuje na ust. § 142 zákona č. 100/1988 Zb. a na základe ktorého vyvodzuje záver, že nie je príslušnou na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a že príslušným je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorému žiadosť odstupuje, je však nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Odporkyňa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So 103/2011 a 9So 129/2010, z ktorých má vyplynúť právny záver, že nie je príslušná na priznanie starobného dôchodku v prípade, ak nárok na starobný dôchodok vznikol podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a že príslušným na rozhodnutie je orgán uvedený v § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. V tomto prípade je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So 129/2010 vychádza z úplne odlišného skutkového stavu, kde ide o zvýšenie už priznaného starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania, pričom starobný dôchodok bol priznaný podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.
Podľa ust. § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. V danom prípade nestačí ak v odôvodnení rozhodnutia poukáže odporkyňa iba na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ich čiastkové právne závery, ale je potrebné, aby uviedla všetky skutočnosti, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie, tak ako to je uvedené v citovanom ustanovení § 209 ods. 4, ako aj správnu úvahu, na základe ktorej hodnotila nadobudnuté dôkazy a citovala a vyložila obsah právnych noriem, na základe ktorých rozhodovala.
V spise odporkyne sa nachádza aj list Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU- OSZ-33.658-16/2014-VZ zo dňa 30.06.2014, ktorým bola odporkyni vrátená žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa s názorom odporkyne vo veci rozhodovania o nároku navrhovateľa nestotožnilo. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že princíp právnej istoty je neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s ktorým je úzko spojené aj právo občana na spravodlivé a zákonné rozhodovanie o jeho právach a právom chránených záujmoch.
Nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov je aj konštatovanie odporkyne, že podľa § 261 ods. 1 zákona má poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 01.01.2004 a nepoberal tento dôchodok nárok na starobný dôchodok, ak po vzniku nároku na starobný dôchodok je nepretržite zamestnaný do 31.12.2003 z dôvodu, že navrhovateľ túto podmienku nespĺňa, pretože od 02.03.2000, t.j. od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2003, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
Podľa § 261 ods. 1 zákona, suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 01.01.2004 je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona.
Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje ako sa určuje suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 01.01.2004 a nie podmienky nároku na starobný dôchodok, tak ako to odporkyňa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia interpretuje. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ani na základe akých skutočností a akej správnej úvahy dospela odporkyňa k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienku nepretržitého zamestnania do 31.12.2003.
Pretože úlohou súdov v preskúmavacom konaní rozhodnutí správnych orgánov podľa piatej časti O.s.p. nie je zisťovanie skutkového stavu, ani nahrádzanie alebo doplňovanie odôvodnení rozhodnutí, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ust. § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní je opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, posúdiť či spĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému a vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo základné kritériá uvedené v ust. § 209 ods. 4 zákona.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.