Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-108-2014.pdf
PDF · 64.12 KB
Case nature
Subarea
17C/108/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: K. K., R.. X.X.XXXX, D. J. XX, zastúpeného JUDr. Martinou Hopferovou, advokátkou, Urbánkova 25, Košice, proti odporkyni: Ľ. Š., R.. XX.X.XXXX, D. N. C. X, J., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Ľ. Š., R.. XX.X.XXXX, D. N. C. X, J., v konaní o zrušenie event. zníženie vyživovacej povinnosti a o vzájomnom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2014 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni, určenej rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 22P/112/2007, k 28.3.2014 eventuálne pre prípad, že odporkyňa ešte študuje, zníženia zo sumy 99,58 eur na sumu vo výške 30% zo životného minima, počnúc mesiacom marec 2014. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd rozsudkom č.k. 17C/108/2014-63 zo dňa 13.1.2015 znížil výživné zo strany navrhovateľa pre odporkyňu, naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 22P/112/2007-29 z 30.9.2008, zo sumy 99,58 eur na sumu vo výške 30% zo životného minima počnúc od 28.3.2014 do budúcna, vzájomný návrh a návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.3.2015 podala zástupkyňa odporkyne odvolanie proti rozsudku č.k. 17C/108/2014-63 zo dňa 13.1.2015.
O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 7Co/30/2015-96 zo dňa 28.8.2015 a to tak, že rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti potvrdil. Uznesenie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.2015.
Podaním doručeným súdu dňa 28.9.2015 odporkyňa žiadala, aby súd o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Musí však
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Ustanovenie § 150 má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Je to odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa také rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Pojem „dobré mravy“ nie je definovaný v žiadnom právnom predpise. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných.
Súd konštatuje, že danom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd videl v osobných a majetkových pomeroch odporkyne, ktorá je stále finančne odkázaná na rodičov, je bez príjmu, pričom študuje na vysokej škole a v prípade priznania trov konania navrhovateľovi by ich musela platiť z výživného, ktoré jej poskytuje navrhovateľ a taktiež v povahe uplatneného nároku - jedná sa o vyživovaciu povinnosť medzi otcom a dcérou ako aj v okolnostiach daného prípadu, kedy navrhovateľ pred podaním návrhu nekontaktoval odporkyňu ani jej matku ohľadom vysvetlenia jeho situácie, čím mohol ovplyvniť jej postoj k jeho návrhu a možno by sa ani nedal zastupovať advokátom. Súd má za to, že zaviazanie už aj tak „poškodenej“ odporkyne v dôsledku zníženia výživného, ktoré žiadnym spôsobom nezavinila k úhrade trov konania by bolo voči nej neprimerane tvrdé, preto náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v troch vyhotoveniach písomne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.