Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/30/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa K. K. nar. X.X.XXXX bývajúceho v J. č. XX zastúpeného JUDr. Martinou Hopferovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Urbánkovej ul. č. 25 proti odporkyni Ľ.D. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J.X. N. C. č. X zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Ľ. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcou v J. N. C. č. X v konaní o zrušenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti a o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 13.1.2015 č.k. -63 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné od navrhovateľa pre odporkyňu naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 30.9.2008 č.k. -29 z 99,58 € na sumu vo výške 30 % zo životného minima počnúc od 28.3.2014 do budúcna, ktoré je navrhovateľ povinný uhrádzať odporkyni vopred vždy do 15. dňa v mesiaci. Vzájomný návrh a návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a jej vzájomnému návrhu na zvýšenie výživného na 250 € od septembra 2010 vyhovel. Vyjadrila názor, že zníženie výživného z dôvodu zmeny schopností, možností, ako aj majetkových pomerov navrhovateľa je neopodstatnené, nakoľko navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného pred tým, ako sa stal práceneschopným a nezamestnaný je odkedy začala študovať na vysokej škole, čím jej vznikli vyššie náklady, čoho si bol navrhovateľ vedomý. Jeho tvrdenie, že v priebehu troch rokov si nemohol nájsť žiadnu prácu, nie je pravdivé, nakoľko mu viac vyhovuje brať podporu a popritom brigádovať, ako by si mal plniť základné povinnosti. Aj u jej matky nastala zmena, nakoľko je od 1.2.2015 evidovaná na úrade práce, čím sa jej zmenili možnosti a schopnosti podporovať ju v štúdiu na vysokej škole. Vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľa, že nemusí študovať v zahraničí, je neopodstatnené, pretože od navrhovateľa nežiadala zaplatenie štúdia v zahraničí, ale základnú vyživovaciu povinnosť, keďže sa na jej výchove nepodieľal ani v najmenšej miere a vysokú školu v zahraničí študuje preto, lebo na Filozofickej fakulte v Prešove im na začiatku štúdia sľúbili, že otvoria pokračovanie magisterského štúdia, čo sa bohužiaľ nestalo, preto hľadala riešenie a možnosti štúdia s predstavou ďalšieho uplatnenia. Absurdné je tvrdenie navrhovateľa o jej nezáujme o neho, nakoľko ich navrhovateľ nekontaktoval a nemali o ňom žiadne správy. Domnieva sa, že zodpovednosť za dieťa by mali mať obaja rodičia a každé dieťa by malo mať právo na život s perspektívou do budúcna, o čo sa snažila jej matka na úkor uťahovania si opaska. Navrhovateľ sa vyjadril, že má boľavé ruky z práce na Cypre, čo je síce možné, ale v tom čase neuhrádzal stanovené výživné, čo museli riešiť exekúciou. Pochopila by zníženie výživného, keby navrhovateľ mal snahu sa o ňu zaujímať a podporoval by ju v čase, keď bol zamestnaný, ale bolo to práve naopak. Po celú dobu sa snaží o ňu nestarať a stará sa len o to, aby platil čo najmenej.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že návrh na zníženie výživného podával z dôvodu, že u neho došlo k výraznej a podstatnej zmene pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine. Posledné rozhodnutie o výživnom ho zaväzovalo platiť 99,58 € v čase, kedy bol zamestnaný a pracoval na Cypre s príjmom 1.000 až 1.100 € mesačne. Po návrate z Cypru si nevedel nájsť stále zamestnanie, preto bol evidovaný na úrade práce od apríla 2011. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že bol aktívny pri hľadaní si zamestnania. V tom čase ešte bol schopný pracovať a zamestnanie si aj skutočne hľadal. Výslovne popiera tvrdenia odporkyne, že je nezamestnaný úmyselne, aby jej nemusel prispievať na výživu. Vzhľadom na svoje vzdelanie sa vo väčšine prípadov jednalo o práce fyzického charakteru. V súčasnosti je práceneschopný od 28.7.2014. Je síce pravdou, že návrh na zníženie výživného podal ešte pred práceneschopnosťou v čase, keď bol len nezamestnaný, ale pre rozhodnutie súdu je relevantný aktuálny skutkový a právny stav v čase rozhodovania súdu. V konaní na súde prvého stupňa predložil aj zdravotné potvrdenia jednotlivých lekárov, z ktorých jednoznačne vyplýva jeho zdravotný stav, aj to, že prednedávnom absolvoval operáciu rúk. Všetky jeho diagnózy majú za následok tŕpnutie prstov na rukách až bolesti predlaktí, drieku a stuhnutosť chrbta, čo ho výrazne obmedzuje vo vykonávaní fyzickej práce a tým sťažuje aj jeho možnosť zamestnať sa. Vzniknutý stav si v žiadnom prípade nespôsobil sám a vznikol objektívne. Pokiaľ matka odporkyne uvádza v odvolaní, že aj u nej nastala zmena pomerov, podotýka, že konanie je vedené o jeho vyživovacej povinnosti k dcére a nie matkinej, preto je relevantná zmena pomerov na strane dieťaťa, nie jeho matky. Domnieva sa, že odporkyňa môže navštevovať školu aj na území Slovenskej republiky, nemusela odcestovať do Austrálie, kde sú výdavky nepomerne vyššie. Odporkyňa neberie do úvahy skutočnosť, že pri určovaní výživného je potrebné prihliadať nie len na odôvodnené potreby oprávneného, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vzhľadom na to, že poberá len dávku v hmotnej núdzi 118,30 €, nie je schopný zabezpečiť ani svoje základné potreby, nie to ešte potreby odporkyne. Poukázal tiež na vyjadrenie odporkyne k návrhu z 13.10.2014, kde uviedla, že po uhradení všetkých výdavkov, ktoré má, jej zostane 200 austrálskych dolárov. Z toho dôvodu sa domnieva, že odporkyňa je schopná sama sa živiť a teda objektívne uspokojovať svoje relevantné životné potreby. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania spolu vo výške 338,80 €.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal aj s argumentáciou odporkyne, ktorá tvorí jej obranu aj v odvolacom konaní a odporkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to, že u navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov v tom smere, že je nezamestnaný, sociálne odkázaný a navyše jeho zdravotný stav mu neumožňuje zabezpečovať si zdroj príjmu ani na uspokojovanie vlastných nevyhnutných potrieb, zmena pomerov u matky odporkyne, ktorá je od februára 2015 tiež nezamestnaná, nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni, preto uvedenú skutočnosť nebolo potrebné ďalej dokazovať. Z ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa upravujúcich rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom nepochybne vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného rodičov k deťom sú na jednej strane odôvodnené potreby dieťaťa a na druhej strane možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, to znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, čo vyplýva aj z ďalšej zásady určovania vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zakotvenej v ust. § 62 ods. 2 vety druhej Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V tomto prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by životná úroveň navrhovateľa prevyšovala životnú úroveň odporkyne. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Podľa , ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko súd prvého stupňa postupoval v zmysle ust. a vymienil si rozhodnutie o trovách konania do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.