Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_54Csp-99-2022.pdf
PDF · 89.59 KB
Case nature
Area
Subarea
54Csp/99/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Zuzanou Husovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. Remedium Legal, s.r.o., IČO:53 255 739, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: B. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I.: K. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 860,82 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2022 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 860,82 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.07.2021 uzatvorenej medzi postupcom Tatra banka, a.s. Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 postúpil veriteľ na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 22.06.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Žalobca uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Na základe Zmluvy poskytol postupca peňažné prostriedky žalovanému. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 - 507 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka. Ďalej žalobca uviedol, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 22.06.2011, Upomienku zo dňa 07.08.2019 (č. l. 8), Platobnú históriu na č. l. 13, Výpis z účtu na č. l. 37, Všeobecné obchodné podmienky Tatra banka, a.s. a Obchodné podmienky na č. l. 38, Sadzobník poplatkov na č. l. 88, Zmluvu o postúpení pohľadávky na č. l. 97 s prílohou, Oznámenie o postúpení pohľadávky na č. l. 117, pokus o zmier na č. l. 119.
3. Súd doručil žalobu spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie žalovanej do jej elektronickej schránky (č. l. 137). Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v konaní nespochybnila a v spore zostala pasívna.
4. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie vytýčené na deň 25.10.2022. Podaním zo dňa 20.10.2022 žalobca cestou svojho právneho zástupcu požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím bez svojej osobnej účasti. Žalovaná sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Súd vec prejednal v neprítomnosti strán sporu.
5. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
6. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu v právnom postavení veriteľa a žalovaná v právnom postavení dlžníka uzatvorili Zmluvu. Zo Zmluvy súd zistil, že išlo o Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby, v rámci ktorého poskytol právny predchodca žalobcu voliteľné prečerpanie na bežnom účte. Z Upomienky súd zistil, že táto obsahovala výšku dlžnej sumy k 06.08.2019 23,79 Eur. Zo Zmluvy o postúpení a Oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Tatra banka, a.s. a žalobcom.
7. Podľa § 710 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, ďalej „OBZ“ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
8. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 1 ods. 2, prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy úvere (ďalej len „ZoSÚ") v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúknutý alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. e) ZoSÚ sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
11. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
14. V tomto prípade možno žalovanú s určitosťou považovať za spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane právneho predchodcu žalobcu možno považovať za dodávateľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
15. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej nie je dôvodný.
16. Skutkové tvrdenia uvedené v žalobe sú nedostatočné. Žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní žalobou uplatneného nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) C. s. p. a z § 132 ods. 1 a 2 C. s. p. Žalobca totiž v žalobe neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny. Žalobca neuviedol ani to, ako dospel k výške sumy, ktorú si uplatnil v súdnom konaní. Pritom zo Zmluvy vyplýva, že medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté voliteľné prečerpanie na bežnom účte vo výške 100,00 Eur, preto pokiaľ si žalobca v konaní nárokoval zaplatenie 860,82 Eur s príslušenstvom, bol povinný zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako túto sumu vypočítal. Výška istiny nevyplýva jednoznačne ani z listinných dôkazov, pričom pripojená platobná história je pre súd nepreskúmateľná.
17. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie napriek tomu, že boli splnené podmienky na rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, vytvoril preto dostatočný priestor pre žalobcu, aby, v prípade, že by sa pojednávania zúčastnil, sa po oboznámení s predbežným právnym posúdením súdu mohol k veci vyjadriť a uplatniť prípadné prostriedky procesného útoku.
18. Konajúci súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v zmysle § 132 ods. 2 C. s. p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ak žaloba obsahuje tvrdenie skutočností, z ktorých je možné vyvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, príp. aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech strany vo veci samej (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4457/2007). Žalobca podľa názoru súdu v podanej žalobe neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia potrebné na verifikáciu správnosti výpočtu istiny.
19. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie ním uplatneného nároku.
20. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať
všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Súd nepovažoval skutočnosti uvedené žalobcom za sporné, len ich považoval za úplne nedostatočné pre priznanie žalobou uplatneného nároku. Takýto procesný postup súdu alebo samotné jeho rozhodnutie nemožno hodnotiť ako prekvapivé, keďže nikoho by nemalo prekvapovať, že neuvedenie rozhodujúcich skutočností v žalobe vedie k zamietnutiu žaloby.
21. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol napriek písomnej výzve žalobcu v nepretržitom omeškaní so splnením peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 dní, súd nad rámec vyššie uvedenej argumentácie, ktorá by sama o sebe stačila na zamietnutie žaloby, konštatuje, že žalobca predložil v konaní jednu Upomienku, avšak nepreukázal jej odoslanie, ani doručenie žalovanému. Uvedené má vplyv na platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky a teda aj aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, ktorú je súd povinný skúmať ex offo. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 ako R 6/2022: „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“ (V tejto právnej veci pritom súdy prvej a druhej inštancie konštatovali, že žalobca predložil výzvu, ale žiadnym spôsobom nepreukázal jej doručenie, a preto nepreukázal, že by jeho právny predchodca vyzval žalovaného akýmkoľvek spôsobom na splnenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere vzniknutého za obdobie pred postúpením pohľadávky, a teda nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.)
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, avšak žiadne trovy jej nevznikli, preto súd z dôvodu hospodárnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.