Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/184/2008

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne C.. X. T., rod. B. /predtým vydatej Z./, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., V. XX/A, t. č. bytom O. K., U. X, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovaným 1/ Slovenskej republike

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, 2/ Slovenskej republike

- Generálna prokuratúra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody, o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Súd náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala zaplatenia 100.000,- Sk s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01. 09. 2008 do zaplatenia z titulu náhrady škody v zmysle spôsobenej bezdôvodným vykonaním trestného stíhania.

V priebehu konania žalobu vzala späť, s ktorým späťvzatím žaloby zástupcovia žalovaných v 1. a 2. rade súhlasili, preto súd konanie zastavil v zmysle ,

Súd v priebehu konania uznesením č. k.: - 208 zo dňa 28.05.2012 náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal. Proti predmetnému uzneseniu podali včas odvolanie žalované v 1. a 2. rade. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní uznesenia súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd (okrem iného) poukázal na to, že v sporovom konaní (ako tomu je aj v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, prípadne sa skúma zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa hodnotí vždy iba podľa procesného výsledku. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa ust. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania je možné nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí sa nevyhnutne vysporiadať so

všetkými doň patriacimi okolnosťami, pretože len na tomto základe možno potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. V okolnosti, že žalobkyňa sa „v priebehu konania dostala do dôkaznej núdze, preto žalobu vzala späť“ nemožno vidieť relevantný dôvod pre aplikáciu a to bez ohľadu na výsledky trestného konania, ktoré sa voči žalobkyni v minulosti viedlo.

Odvolací súd tiež poznamenal, že z a ani zo zásad jeho aplikácie prijímaných súdnou praxou nemožno vyvodiť, že by neunesenie dôkazného bremena bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa preto, aby súd nepriznal náhradu trov účastníkovi, ktorému inak takýto nárok vznikol. Takýto argument nezakladá výnimočnosť veci ani z hľadiska okolností danej veci a ani z hľadiska pomerov účastníkov.

Krajský súd v Košiciach na základe uvedeného uložil súdu prvého stupňa znovu rozhodnúť o náhrade trov účastníkov a takéto rozhodnutie náležite odôvodniť. Ak súd dospeje k záveru, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania a je povinná uhradiť jeho trovy, uvedie, podľa akého právneho predpisu (a na základe akých skutočností a v akej výške) žalované majú nárok na náhradu hotových výdavkov, berúc do úvahy ich účelnosť a to, či nároky boli uplatnené včas ( ). V prípade, že o trovách rozhodne opätovne podľa , vezme do úvahy len relevantné dôvody vyplývajúce z tohto ustanovenia tak, aby bola zrejmá výnimočnosť pre jeho aplikáciu. Rozhodnutie musí byť preskúmateľné, zrozumiteľné a presvedčivé a musí sa vysporiadať so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými pri rozhodnutí o trovách.

V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: - 228 zo dňa 28. 09. 2012) tunajší súd opätovne pristúpil k posúdeniu predmetnej právnej veci v časti náhrady trov konania.

V zmysle ustanovenia prvej vety , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Žalobkyňa v priebehu konania vzala žalobu v celom rozsahu späť, pričom predmetné späťvzatie žaloby je potrebné hodnotiť ako procesný neúspech žalobkyne v konaní, nakoľko k späťvzatiu nedošlo z dôvodu správania sa žalovaných po podaní návrhu na súd v zmysle druhej vety

Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. ( ).

V zmysle podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Žalovaná v 1. rade prostredníctvom telefaxu dňa 04. 11. 2010 (t. j. do troch pracovných dní od vyhlásenia uznesenia o zastavení konania) predložila súdu vyčíslenie trov konania, avšak predmetné podanie nebolo úplné pre chýbajúcu druhú stranu. Podanie urobené žalovanou v 1. rade telefaxom bolo doplnené predložením jeho originálu (vrátane druhej strany tohto podania) až dňa 10. 11. 2010, t. j. po uplynutí zákonom stanovej lehoty na doplnenie podania urobeného telefaxom, a preto súd na predmetné podanie nemohol prihliadať. Vychádzajúc z vyššie cit. ustanovení súd náhradu trov konania žalovanej v 1. rade nepriznal, nakoľko ku dňu vyhlásenia uznesenia o zastavení konania jej žiadne trovy konania, na ktorých náhradu by mala nárok, zo spisu nevyplývajú.

Žalovaná v 2. rade v zákonnej lehote predložila súdu vyčíslenie trov konania pozostávajúcich z cestovného na pojednávania konané v dňoch 23. 07. 2010, 12. 10. 2010 a 02. 11. 2010, a to na trase V. - O. - E.. Po preskúmaní takto uplatnených trov súd nepovažoval trovy vzniknuté na strane žalovanej v 2. rade za účelne vynaložené, pokiaľ žalovaná v 2. rade zastupovaním v konaní poverila prokurátora Generálnej prokuratúry SR (so sídlom v V.) a následne na ďalšie pojednávania prokurátora Krajskej prokuratúry v O., ktorí cestovali služobným motorovým vozidlom z V. do E. a späť a z O. do E. a späť na jednotlivé pojednávania, napriek tomu, že v obvode Okresného súdu Rožňava pôsobí niekoľko prokurátorov na Okresnej prokuratúre v E., z ktorých žalovaný si mohol zvoliť zástupcu, ktorého by poveril zastupovaním v prejednávanej veci.

Na základe uvedeného preto žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že po a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a/) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľrozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.