Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-151-2021.pdf
PDF · 104.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/151/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne nám. 1, IČO: 00 603 481, proti žalovanej: E.. H.. R. A., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom v T., S. XX, o zaplatenie 1.262,48 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. mája 2021 č.k. 17C/97/2018-126 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie rozsudkom (potom, čo konanie v časti o zaplatenie sumy 398,60 eura a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 398,60 eura od 30. 6. 2017 do zaplatenia zastavil pre späťvzatie žaloby v tejto časti) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 846,71 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 383,32 eura od 17. 8. 2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 463,39 eura od 17. 3. 2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a ustálil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,14 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalovaná bola do 8. 10. 2020 vlastníčkou garáže so súpisným č. XXX postavenej na parcele č. XXXXX/X, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Nové Mesto vo vlastníctve žalobcu, pričom garáž nadobudla dňa 8. 12. 1998 na základe dedičského rozhodnutia 22D 966/97, Dnot 17/98. Žalovaná dotknutú nehnuteľnosť, t.j. garáž, previedla na kupujúcich O.. I. U. a O.. Q. U. Kúpnou zmluvou (V-24428/2020 zo dňa 9. 10. 2020). 3/Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 8. 2018, domáhal pôvodne proti žalovanej zaplatenia sumy 799,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 799,- eur odo dňa nasledujúceho po dni zaslania výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia (t. j. od 30. 6. 2017) do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sa domáha od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu v celkovej výške 799,- eur za obdobie od 1. 8. 2014 do 30. 6. 2018, ktoré žalobcovi vzniklo neoprávneným užívaním pozemku žalovanou bez právneho dôvodu. Spolu s bezdôvodným obohatením žiadal žalobca priznať počnúc odo dňa nasledujúceho po dni zaslania výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia (t. j. od 30. 6. 2017) úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 799,- eur v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil ako výšku obvyklého nájomného za nájom zisteného podľa rozhodnutia č. 28/2011 a rozhodnutia č. 33/15 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Výška úhrady za užívanie pozemku bez právneho dôvodu bola v súlade s rozhodnutím primátora č. 28/2011, č. 33/2015 stanovená vo výške 12,- eur/m2/rok, úhrada za 17 m2 za obdobie od 1. 8. 2014 do 31. 12. 2015 predstavuje sumu 289,- eur a úhrada za 17 m2 za obdobie od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2018 predstavuje 510,- eur, t. j. celkom 799,- eur. 4/Keďže žalobca v časti o zaplatenie istiny 398,60 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,60 eura vzal žalobu späť pred začatím pojednávania (čím reagoval na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej), súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 146 ods. 1 veta druhá CSP. 5/Podaním z 23.11. 2020 žalobca rozšíril žalobný petit o povinnosť žalovanej uhradiť v prospech žalobcu sumu 463,48 eura ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1. 7. 2018 do 8. 10. 2020. Žalobca potom celkom žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu bezdôvodného obohatenia v sume 863,88 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania v zmysle § 517 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení jeho zmeny č. 586/2008 Z. z. a nariadenia č. 21/2013 Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda 5,00 % odo dňa nasledujúceho po dni zaslania výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia - od 30. 6. 2017 až do zaplatenia, a priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania. 6/Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti (garáže) nachádzajúcej sa na dotknutej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, užívala dotknutú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Tvrdenie, že žalovaná užíva garáž, ktorá je postavená na pozemku vo vlastníctve žalobcu, napokon ani žalovaná nerozporovala. Pokiaľ teda žalovaná užívala pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, a týmto sústavným konaním sa bezdôvodne obohacovala, je povinná bezdôvodné obohatenie vydať. Umiestnenie stavby bráni vlastníkovi pozemku tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby tak dochádza zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Žalovaná užívaním pozemku prijímala plnenie bez poskytnutia náhrady za vykonanie jej nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jej majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať vec žalobcu, bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, aby za užívanie pozemku poskytovala žalobcovi plnenie. Na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože bezdôvodne sa obohatí aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, znížili a jeho majetok by sa dôsledkom toho zmenšil. Užívaním nehnuteľnosti žalobcu bez právneho titulu sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila a získala tak majetkový prospech, ktorý musí žalobcovi, na úkor ktorého sa obohatila, vydať. Žalovaná v danom prípade nemôže vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu užívacieho práva, do úvahy preto prichádza poskytnutie peňažnej náhrady. 7/Žalobca požadoval od žalovanej nájomné za pozemok vo výške podľa rozhodnutí primátora hlavného mesta. Žalovaná počas celého konania tvrdila, že chcela pozemok odkúpiť, na uzavretie nájomnej zmluvy nepristúpila a ani počas niekoľkých rokov nedošlo k usporiadaniu užívania pozemku. To, že žalovaná mala vôľu usporiadať daný vzťah odkúpením pozemku, zriadením vecného bremena či nájomnou zmluvou a podľa jej vyjadrenia sa mesto dostalo do tohto sporu vlastnou vinou, nie je postačujúce na to, aby súd žalobcovi nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Faktom je, že strany kúpnu zmluvu neuzavreli, žalobca ako vlastník pozemku je oprávnený rozhodovať o tom, ako naloží so svojím vlastníctvom (či ho predá alebo nie) a rovnako nedošlo ani k uzavretiu nájomnej zmluvy. Následne si žalobca uplatnil náhradu bezdôvodného obohatenia podľa rozhodnutí primátora, ktorými sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Tento postup žalobcu súd vyhodnotil ako logický, korektný a v súlade so zákonom. 8/Hodnota odplaty je stanovená na základe Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislava, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno vo výške 12,- eur / m2 / rok. Za obdobie od 15. 8. 2016 - 30. 6. 2018 si žalobca uplatnil sumu 400,40 eura. Podľa výpočtu súdu správne má ísť o sumu 383,32 eura (výmera pozemku je 17 m2, potom 17 m2 x 12,- eur/rok = 204,- eur/rok na 17 m2 a na 1 mesiac pripadá 17,- eur; v 8/2016: 17 dní = 9,32 eura a za mesiace 9/2016 - 6/2018 je to 22m x 17,- eur = 374,- eur, spolu 383,32 eura). Následne žalobca žiadal o zaplatenie sumy 463,48 eura za obdobie od 1. 7. 2018 do 8. 10. 2020. Podľa výpočtu súdu správne má ísť o sumu 463,39 eura (výmera pozemku je 17 m2, potom 17 m2 x 12,- eur/rok = 204,- eur/rok na 17 m2 a na 1 mesiac pripadá 17,- eur; za mesiace 7/2018 - 9/2020 je to 27m x 17,- eur = 459,- eur, v 10/2020: 8 dní = 4,39 eura a spolu 463,39 eura). Keďže súd prvej inštancie mal ustálené, že žalovaná za obdobie od 15. 8. 2016 - 30. 6. 2018 a od 1. 7. 2018 do 8. 10. 2020, za ktoré žalobca požadoval uhradiť dlžnú sumu, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia neuhradila žiadnu sumu, pričom nárok žalobcu súd uznal vo výške 383,32 eur (15. 8. 2016 - 30. 6. 2018) a 463,39 eura (1. 7. 2018 - 8. 10. 2020), t. j. spolu 846,71 eura, súd rozsudkom zaviazal žalovanú uhradiť doplatok za toto obdobie titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 846,71 eura a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. 9/Priznaná suma tak predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 15. 8. 2016 do 8. 10. 2020, pričom žalovaná bola vlastníčkou stavby postavenej na pozemku žalobcu v rozhodnom čase. Bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní pozemku tým, že je na ňom zriadená stavba. Výšku obvyklého nájmu v sume 12,- eur za m2/rok, určenú primátorom mesta, mal súd za primeranú. Žalovaná nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že nejde o obvyklú cenu nájmu za obdobné pozemky. 10/Žalobca výzvou zo dňa 16. 7. 2018 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 782 eur za obdobie 8/2014
- 6/2018, a to do 15 dní od doručenia výzvy, túto žalovaná prevzala dňa 1. 8. 2018 a mala plniť do 15- tich dní od jej doručenia, t. j. do 16. 8. 2018. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. 2. 2013 vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy 383,32 eura od 17. 8. 2018 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. Pokiaľ ide o obdobie 1. 7. 2018 - 8. 10. 2020, žalobca v tomto prípade nepreukázal zaslanie výzvy na plnenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalovanej. Žalovaná sa prvýkrát dozvedela o tom, že má vydať bezdôvodné obohatenie vo výške uplatnenej žalobcom 463,48 eura až doručením podania žalobcu zo dňa 23. 11. 2020, ktoré jej bolo doručené dňa 16. 3. 2021 a nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. 2. 2013 vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy 463,39 eura od 17. 3. 2021 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol. 11/Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že v skoršom konaní došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu, keď žalobca vyhovel požiadavke na odkúpenie pozemku a odpustenie dlhu, pričom aj v uznesení súdu prvej inštancie č.k. 16C/100/2014-88 sa uvádza: „navrhovateľ vyhovel požiadavke odporkyne na odkúpenie sporného pozemku“, žalobca argumentoval, že dôvodom späťvzatia (skoršej) žaloby bola žiadosť žalovanej o odpustenie dlžnej sumy 1.615,24 eura s príslušenstvom (za obdobie od 1.9.2006 do 30.8.2014). Tejto žiadosti žalovanej žalobca vyhovel na základe prerokovania a schválenia žiadosti na pravidelnej porade primátora. Žiadosť žalovanej o odkúpenie pozemku na porade primátora prejednávaná nebola a je chybou uznesenia, že takýto dôvod uvádza. Zo zápisnice z pravidelnej porady primátora zo dňa 3.5.2016 je zrejmé, že na tejto porade bola vec prejednaná a rozhodnutá len v rozsahu žiadosti žalovanej zo dňa 21.3.2016 o odpustenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.615,24 eura s príslušenstvom. Zároveň žalobca uviedol, že nemá záujem odpredať pozemok a žalovaná po späťvzatí žaloby v konaní 16C/100/2014 naďalej neuhrádzala odplaty za užívanie pozemku pod stavbou jej garáže. 12/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a § 256 odsek 1 CSP vzhľadom na to, že pôvodne sa žalobca podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodné obohatenia zaplatením sumy 799,- eur a po tom, ako žalovaná vzniesla námietku premlčania voči tomuto uplatnenému nároku žalobcu, žalobca zobral späť žalobu v časti 398,60 eura, teda zastavenie konania zapríčinil sám, nešlo v danom prípade o situáciu, kedy by k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovanej. V danom prípade bolo zastavenie konania v časti o zaplatenie 398,60 eura zavinené procesným úkonom žalobcu. Neúspešný bol tiež žalobca v časti, v ktorej súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (v časti 17,17 eura). Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 846,71 eura (383,32eura + 463,39 eura) a v tejto časti možno pripísať úspech žalobcovi a neúspech mal v rozsahu 415,77 eura (799,- eur + 463,48 eura = 1.262,48 eura - 846,71 eura = 415,77 eura). Naopak, žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu 415,77 eura a neúspech v rozsahu 846,71 eura. V konaní bol žalobca úspešný v percentuálnom vyjadrení 67,07 % a neúspešný v rozsahu 32,93 %. Žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 32,93 % a neúspešná v rozsahu 67,07 %. Súd teda posúdil pomer úspechu a neúspechu v konaní a dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,14 % (67,07 % - 32,93 %) celkových trov konania posudzujúc úspech podľa uplatnenej istiny žalovanej sumy. 13/Proti tomuto rozsudku v zastavujúcej časti, v žalobe vyhovujúcej časti a časti týkajúcej sa náhrady trov podala včas odvolanie žalovaná. Podľa odvolateľky žalobca nepreukázal nárok uplatnený žalobou a zároveň svojim konaním opätovne zamedzil platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, kedy by bol vzťah medzi stranami usporiadaný, čím by sa dalo predísť súdnemu sporu. Súd v tomto smere ignoroval argumenty a dôkazy žalovanej. Žalobca nepredložil dôkazy o stanovení výšky nároku, neuviedol, z akých odborných podkladov vychádzal. Zaplatenie žalovanej sumy považovala žalovaná za rozporné s dobrými mravmi, keď žalobca odmietol akceptovať návrh nájomnej zmluvy podpísanej žalovanou, neumožnil odpredaj pozemku, s ktorými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Podľa žalovanej žalobca preferuje neusporiadaný vzťah k pozemku, prostredníctvom súdneho sporu sa snaží bezdôvodne obohatiť, navyše v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa snažil nátlakom zmeniť pôvodne stanovené podmienky užívania pozemku bez akejkoľvek možnosti dohody s vlastníčkou garáže, ktorá od začiatku komunikácie vyjadrovala opakovane záujem o vyriešenie nevysporiadaného vzťahu. Nájomné nebolo historicky od postavenia garáže stanovené a žalobca požadoval toto len na základe rozhodnutia poslancov mesta, nájomné nebolo stanovené znalcom s prihliadnutím na miestnu situáciu. Žalovaná trvala na tom, že v snahe usporiadať vzťah k pozemku nepochybila, nedopustila sa porušenia zákona, snažila sa o korektné usporiadanie vzťahov, na druhej strane považovala konanie žalobcu za nekorektné a nehospodárne, kedy mu neprináleží žiadna náhrada trov konania. Žalovanej nebolo zrejmé, ako prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,14%, keď žalobca bol zastupovaný svojim zamestnancom, nie je teda zrejmé, aké trovy konania by mala žalobcovi nahradiť. Nakoniec potreba porady s právnikom vyvolala trovy aj na strane žalovanej, ktoré jej však nikto nikdy nenahradí, nehovoriac o časovej ujme a stresu kvôli opakovanému dostavovaniu sa na súdne pojednávanie. Žalovaná preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. 14/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná napriek rozsiahlej argumentácii neupresnila, akým nesprávnym procesným postupom mal súd znemožniť žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva a čím konkrétne malo prísť k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces. Rovnako neuviedla, ktoré navrhované dôkazy súd nevykonal, resp. k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd dospieť. Pokiaľ žalovaná napadla aj konanie zastavujúcu časť výroku rozsudku, tu sa súd vyporiadal s čiastočným späťvzatím žaloby v zmysle procesných pravidiel, ide o bežný procesný postup, s ktorým navyše žalovaná súhlasila. Vo vzťahu voči žalobe vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie bol žalobca toho názoru, že riadne preukázal svoj nárok, tento podložil listinnými dôkazmi. Čo sa týka ďalších tvrdení žalovanej, upozornil žalobca na to, že ako prvý inicioval uzavretie nájomného vzťahu k pozemku, k čomu však žalovaná nepristúpila. Nakoniec aj bez platného nájomného vzťahu má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od subjektu, ktorý sa na jeho úkor obohatil, v zmysle § 451 OZ. Nie je pravda, že by žalobca neprejavil dobrú vôľu vo vzťahu k žalovanej, v predchádzajúcom súdnom spore žalovanej odpustil dlžnú sumu za iné obdobie užívania pozemku pod stavbou garáže, napriek tomuto si žalovaná neuvedomila, že je povinná platiť žalobcovi ako vlastníkovi pozemku pod stavbou odplatu za užívanie tohto pozemku. Ohľadne námietok žalovanej voči procesnému postupu súdu žalobca považoval tieto za nepravdivé, obe strany mali rovnaký priestor vyjadriť sa k veci a námietky žalovanej neboli ignorované, s týmito sa súd riadne vysporiadal. Čo sa týka rozpornosti uplatneného nároku s dobrými mravmi, toto podľa žalobcu nie je namieste, žalobca rovnako odmietol akýkoľvek nátlak voči žalovanej. Výšku odplaty oprel žalobca o všeobecne záväzné právne akty a rozhodnutia so všeobecnou záväznosťou, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie primátora hlavného mesta, na základe ktorého vypočítal výšku žiadanej odplaty za užívanie pozemkov. Čo sa týka údajnej miestnej situácie, žalovaná nemôže mať relevantné informácie o zámeroch žalobcu v danej lokalite. Vo vzťahu k náhrade trov konania spôsob určenia výsledného rozsahu trov vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, podľa žalobcu by bolo namieste, aby sa žalovaná s týmto riadne oboznámila. Žalobcovi vznikli trovy v podobe zaplateného súdneho poplatku, nie v podobe trov právneho zastúpenia, ako táto mylne namietala. Žalobca teda považoval argumenty žalovanej za irelevantné a navrhol potvrdenie napadnutých častí rozsudku súdu prvej inštancie. 15/Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. (CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 16/Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti žalobca vzal žalobu späť (hoci v reakcii na námietku premlčania vznesenú žalovanou), kedy vždy dochádza k zastaveniu konania. Len v prípade, ak by k späťvzatiu žaloby, hoci čiastočnému, nedošlo, súd by v tejto časti žalobu zamietol, konštatujúc nedôvodnosť uplatneného nároku. 17/Žalovaná súdu vytýkala, že nezobral ohľad na jej snahu o usporiadanie pomerov ohľadom stavby jej garáže na pozemku vo vlastníctve žalobcu, či už odpredajom pozemku žalovanej alebo uzavretím nájomnej zmluvy či zriadením vecného bremena. Vo všeobecnosti princíp zmluvnej voľnosti nenúti nikoho nakladať s predmetom svojho vlastníctva inak, ako sám mieni. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že aj bez platného nájomného vzťahu, resp. zriadenia vecného bremena má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ. 18/V súdenej veci ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktorý je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide teda tiež v prípade užívania pozemku bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tento pozemok užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať pozemok. Keďže príjemca takéhoto plnenia (vzhľadom na jeho povahu) nie je schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). 19/V danom prípade bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej nevzniklo jej protiprávnym konaním, vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, jeho výška je odôvodnená všeobecne záväzným rozhodnutím orgánu mesta. Skutočnosť, že medzi stranami doposiaľ nedošlo (a už ani nedôjde, vzhľadom na zmenu v osobe vlastníka stavby) k uzavretiu nájomnej resp. inej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho žalovanú pozemok užívať (za primeranú odplatu), nie je v danom prípade právne významná, rovnako tak prípadná ochota či neochota jednej alebo druhej strany v naznačenom smere, keď aj existujúce pomery umožňovali medzi stranami spravodlivé usporiadanie veci (vydaním bezdôvodného obohatenia). 20/Úspech strán sporu súd vypočítal tak, že preskúmal percentuálny úspech žalobcu a žalovanej. Pomer úspechu v prvoinštančnom konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, žalobcu, odpočítal úspech menej úspešnej strany, žalovanej, pričom ustálil úspech žalobcu na 34,14 %, v ktorom rozsahu potom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Tak ako uvádzal žalobca, tomuto vznikli trovy v podobe zaplateného súdneho poplatku, nie v podobe trov právneho zastúpenia, ako nesprávne namietala žalovaná. 21/So zreteľom na obsah odvolania sa odvolací súd zaoberal i posúdením, či súd prvej inštancie svojim postupom neodňal žalovanej možnosť konať pred súdom, pričom odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka/strany občianskeho súdneho konania. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnym názorom (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom (II.ÚS 3/97). Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces (IV.ÚS 115/03). V danom prípade súd prvej inštancie podrobne uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán a výsledky vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. 22/Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd odvolaním napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý po dokazovaní vykonanom v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ako vecne správnu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, stotožniac sa i s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). 23/V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania a bolo by celkom nehospodárne, aby súd priznal nárok na náhradu a následne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP určil samostatným uznesením výšku nároku v rozsahu 0,- €. 24/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).