Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-84-2022.pdf
PDF · 103.12 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/84/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, Q., G. M. T., zastúpeného N.. C. H., advokátom so sídlom C., G. D. X, proti žalovanej Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C., A. H. XXX/X, zastúpenej advokátkou N.. I. C., so sídlom C., R. X, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 15C/31/2019-401 zo dňa 24. júna 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 15C/31/2019-427 zo dňa 8. augusta 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom R. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. H. XXX/X, C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, uvedené v notárskej zápisnici č. N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX v závete a listine o vydedení z 8.8.2008 nie sú dané. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil vo výroku rozsudku dátum vydania notárskej zápisnice - závetu a listiny o vydedení tak, že správny dátum je 18.8.2008.
1.2 Súd prvej inštancie zdôvodnil rozsudok tým, že dňa 18.8.2008 bola notárkou N.. S. K. spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahovala závet a listinu o vydedení, v ktorej R. H. odkázal všetok svoj majetok a všetky svoje práva výlučne svojej manželke Z. I.. Zároveň vydedil svojho jediného syna M., a to z dôvodu, že mu neposkytoval potrebnú pomoc v chorobe a starobe, ako aj z toho dôvodu, že o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, nenavštevuje ho pravidelne, iba keď mu manželka zavolá, aby prišiel, a aj to vždy nepríde, pretože mu cudzí ľudia boli prednejší. Žalobca pri výsluchu pred súdom prvej inštancie okrem iného uviedol, že so svojim otcom vychádzal vždy dobre. V rokoch 1986 -1987 emigroval do T., otec zostal sám v C., po otvorení hraníc sa vrátil naspäť, dozvedel sa, že otec je znovu ženatý v B.. Potom žil otec v C., chodieval za ním z T., hrávali karty, chodili spolu na pivo. V diskotéke, ktorú prevádzkoval v rokoch 2009 - 2011, zamestnal aj žalovanú. V roku 2008 otec nebol chorý, bol len operovaný na ľadvinové kamene. Otec v živote od neho nežiadal žiadnu pomoc, bol dôchodca, rád tipoval, spoločne dávali športku. Veľakrát sa stalo, že mu zavolal, stretli sa, posedeli si a o tom žalovaná ani nevedela. Na G. prišiel žalobca aj s dcérou na 3 - 4 dni, vnučka bola u otca, on sa išiel zabaviť, otec sa tešil z vnučky. Keby ho otec žiadal o finančnú pomoc, určite by mu pomohol. Vôbec nevedel, že otec mal zlomenú nohu, manželka otca mu to tajila, ona ho ohovárala, nie je pravdou, že otec ho žiadal, aby ho zaviezol autom keď mal zlomenú nohu.
Žalobca poprel tvrdenie, že sa chodil k otcovi najesť alebo pre peniaze, poprel, že prehral peniaze a tieto mu poskytol otec.
1.3 Žalovaná pred súdom prvej inštancie vypovedala, že s poručiteľom začali žiť spolu v roku 1994 v jej byte, zosobášili sa v roku 1999, svadbu urobili bez toho, aby to povedali žalobcovi. Uviedla, že manžel si zlomil nohu, keď boli so žalobcom na hríboch, žalobca ho tam nechal bez pomoci, pričom manžel musel ísť do S. na autobus. O týždeň potom mu zistili, že má rakovinu hrubého čreva, operovali ho, žalobca ho nebol vôbec pozrieť. Žalovaná najprv uviedla, že to bolo po spísaní závetu, nevie v ktorom roku, neskôr doplnila, že to bolo v roku 2006. Žalobca nikdy ku nim neprišiel kým mu nezavolala, pýtal si jesť, častokrát sa stalo, že na otca ani nepozrel. V širších súvislostiach žalovaná uviedla, že ich manželský vzťah s poručiteľom bol normálny, starali sa jeden o druhého, viac on o ňu, lebo bola väčšinou v nemocnici. Keď išla do nemocnice do M., navarila mu do kelímkov, postarala sa o neho. Manžel bol do roku 2008 zdravý, nechodil po lekároch. Keď napríklad išli na sídlisko, zastavili sa u žalobcu buď v krčme, alebo v byte. Manžel sa tešil z vnučky. Žalovaná potvrdila, že v rokoch 1999 - 2008 si boli sebestační ako manželia, spoločne trávili čas, keď zavolala, prišiel aj žalobca. Taktiež finančne si ako manželia vystačili. Keď mal manžel oslavu 70-tych narodenín, urobili oslavu v lesoparku, kde si žalobca navolal kamarátov, manžel bol na to nahnevaný.
1.4 Z výsluchu svedkyne S. K., bývalej priateľky žalobcu, súd prvej inštancie zistil, že žila so žalobcom dva roky, približne do konca roku 2001. Žalobca sa s otcom nestretával, stretli sa na Vianoce, raz za rok. Žalobca mal vzťah k alkoholu a nie k rodine, behal po krčmách a baroch. Keď bolo niečo treba, žalovaná kontaktovala ju, napríklad autom išla pre nich na sídlisko, išla ich zaviesť kde bolo treba a toto robila aj po tom čo boli rozídení, aj v roku 2008. Žalobca nevyhľadával otca, na Vianoce tam išiel na jej podnet, nekontaktoval ho, nezaujímalo ho, čo otec robí. Z výsluchu svedkyne U. I. K., dcéry žalovanej, súd prvej inštancie zistil, že žalobca a jeho otec mali dobrý vzťah, mali len jeden druhého, starali sa o seba, navštevovali sa, komunikovali, všetko bolo v poriadku. Žalobca pomáhal otcovi materiálne, finančne, s peniazmi manipulovala žalovaná. Ona ponižovala poručiteľa, dopovala ho liekmi, nadávala mu. Svedkyňa potvrdila, že v roku 2008 sa stretali spolu ako rodina na sviatky, na narodeniny, meniny, chodili k nim, navštevovali sa všetci, aj poručiteľ chodil k nim pravidelne.
1.5 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení jednak z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4D/156/2018 zo dňa 25.10.2019 bol odkázaný na podanie takejto žaloby, a jednak aj preto, že vyriešením otázky bude mať žalobca ako dedič isté právne postavenie čo do prípadných dedičských nárokov. Aplikujúc § 469a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že dôvody vydedenia musia existovať v čase spísania listiny o vydedení (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 98/2018 zo dňa 24.6.2020). K dôvodu vydedenia spočívajúcemu v neposkytnutí potrebnej pomoci súd uviedol, že aj keď je v listine o vydedení tento dôvod špecifikovaný len veľmi stručne (nad rámec zákonnej dikcie poručiteľ uviedol len to, že syn si myslí, že túto pomoc mu poskytuje manželka), takéto stručné vymedzenie dôvodu nespôsobuje neplatnosť vydedenia, avšak o to viac bolo dôkaznou povinnosťou žalovanej preukázať existenciu tohto dôvodu vydedenia. Podľa súdu bolo preukázané, že pred spísaním listiny o vydedení bol vzájomný vzťah poručiteľa a žalobcu normálny a primeraný kvalite a rozsahu ich vzťahu pred týmto obdobím. Žalobca v tom čase žil v C., natrvalo odišiel do T. v roku 2011. Tvrdil, že do tohto času otca navštevoval, chodil s ním na pivo, hrávali spolu karty, otec žil v manželstve so žalobkyňou a nikdy od neho nežiadal žiadnu pomoc. Aj žalovaná potvrdila, že do roku 2008 boli s manželom - poručiteľom sebestační, poručiteľ bol zdravý, nechodil po lekároch, spoločne chodievali za žalobcom, potvrdila aj to, že žalobca priviedol vnučku, z ktorej sa manžel tešil. Podľa názoru súdu nešlo o neposkytnutie pomoci v rozpore s dobrými mravmi, pretože sám poručiteľ nežiadal o pomoc a i v prípade hypoteticky jedného odmietnutia prepravy poručiteľa na ošetrenie nemožno hovoriť o kvalifikovanom nezáujme poskytnúť pomoc. Poručiteľ nebol v stave nemohúcnosti, neschopnosti sa o seba postarať, pretože žil v manželstve so žalovanou, ako sama uviedla, boli si sebestační, spoločne trávili čas, starali sa jeden o druhého, dokonca poručiteľ viac o ňu. Pokiaľ došlo k zhoršeniu zdravotného stavu poručiteľa v čase po spísaní závetu (v konaní vyšlo najavo, že poručiteľ mal skutočne závažné zdravotné problémy po roku 2008), vzťahy so žalobcom po tomto čase mohli ochladnúť, to však už nebolo právne významné, pretože dôvod vydedenia musí byť daný v čase spísania listiny o vydedení.
1.6 K dôvodu vydedenia spočívajúcemu v neprejavovaní opravdivého záujmu súd prvej inštancie uviedol, že vydedenie z tohto dôvodu prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o blízky
príbuzenský vzťah s potomkom stojí, nezáujem potomka sa ho osobne citovo dotýka, tento stav mu vadí, nie v prípade, keď obe strany bežný príbuzenský vzťah akceptujú a navonok prejavujú spokojnosť. Žalobca tvrdil, že sa s otcom stretával, spoločne trávili čas, hrali karty, podávali športku, chodili na pivo, navštevovali sa, uvedené potvrdzovala aj žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalobca prišiel, keď ho o to požiadala. Nemohlo ísť teda o trvalý nezáujem potomka a skôr sa javí, že poručiteľ sa rozhodol spísať listinu o vydedení pod vplyvom ojedinelej nezhody so žalobcom. Aj tu súd prvej inštancie zdôraznil, že poručiteľ žil v relevantnom čase v manželstve, jeho záujmy a napĺňanie každodenného života a potrieb boli smerované predovšetkým vo vzťahu k manželstvu.
1.7 Svedecké výpovede oboch svedkýň vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôveryhodné. Svedkyňa S. K. žila v partnerskom vzťahu so žalobcom do roku 2001, ako partneri sa rozišli v zlom, čo obaja potvrdili, preto tvrdenia svedkyne považoval súd za účelové v snahe poškodiť žalobcovi. Nakoniec svedkyňa len vo všeobecnosti vykreslila sklony žalobcu k alkoholu, nezáujmu o rodinu, o otca a tvrdila, že bola to práve ona, ktorá poskytovala pomoc poručiteľovi, avšak jednoznačne nevedela povedať, v akej situácii a v ktorom období. Svedkyňa U. I. K. je dcérou žalovanej a je evidentné, že ich vzťah je zlý, naplnený hnevom. Svedkyňa mohla byť motivovaná snahou uškodiť žalovanej.
2.1 Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobcom vnímala ako zlé už od uzatvorenia sobáša s poručiteľom, t. j. od roku 1999. Manžel (poručiteľ) jej vtedy povedal, že syn M. má problémy s alkoholom. Celé nasledujúce obdobie od sobáša až do roku 2008, vnímala ich vzájomný vzťah tak, že občasné návštevy syna v ich spoločnej domácnosti spočívali v tom, že keď ich prišiel navštíviť, väčšinou to skončilo jeho posedením pri fľaške alkoholu. Žalovaná nepovažuje za správne vyhodnotenie svedeckej výpovede S. K. súdom prvej inštancie ako nedôveryhodnej. Podľa žalovanej ide o nezainteresovanú svedkyňu, ktorá vzťahy poručiteľa a žalobcu vie popísať, veď žila so žalobcom v družskom vzťahu v spoločnej domácnosti. Jej výpoveď svedčí o tom, že žalobca o svojho otca neprejavoval žiadny skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal.
2.2 Podľa žalovanej sa súd primáme zaoberal otázkou, či poručiteľ potreboval pomoc súvisiacu so starobou resp. chorobou, avšak súd sa mal zaoberať aj otázkou, či syn poručiteľa prejavoval skutočný záujem o svojho otca, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Za dôležité z výpovede S. K. považuje žalovaná aj tú časť, kde svedkyňa uvádza, že žalobca mal dcéru a vôbec sa o ňu nezaujímal, neplatil na ňu výživné, čo svedčí o tom, že tak ako sa správal k svojmu otcovi, takisto sa správal aj ku svojej dcére. Nevytvoril ani podmienky k tomu, aby si k svojej vnučke mohol vytvoriť vzťah jeho otec. Aj toto bol dôvod, prečo poručiteľ trval na tom, aby sa účinky vydedenia vzťahovali nielen na žalobcu, ale aj na jeho potomkov. Žalovaná poukázala aj na lekárske správy z operačných zákrokov z roku 2006, z ktorých vyplýva, že poručiteľ podstúpil závažnú operáciu hrubého čreva, po ktorej sa liečil približne trištvrte roka. V tom období mal poručiteľ zlomenú nohu, pričom k tomu svedkyňa S. K. uviedla, že keď poručiteľ potreboval ísť k lekárovi na vyšetrenie a išiel na operáciu, išla s ním autom ona. To bolo okolo roku 2008, keď už svedkyňa so žalobcom netvorila spoločnú domácnosť a napriek tomu to bola svedkyňa, ktorá pomáhala pri situáciách, kedy mal jednoznačne pomáhať syn - žalobca.
2.3 Za nepravdivé označila žalovaná tvrdenie žalobcu, že jej a poručiteľovi poskytol finančné prostriedky na kúpu bytu. K tomu opäť poukázala na výpoveď svedkyne S. K., ktorá uviedla, že v dôsledku pozitívneho vzťahu žalobcu k alkoholu bola jeho finančná situácia zlá, bol zadlžený. Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla niektoré okolnosti nadobudnutia bytu, ako aj to, že ona organizovala pohreb poručiteľa, žalobca sa vôbec nezúčastnil pohrebu, čo podľa jej názoru tiež svedčí o tom, že záujem žalobcu o svojho otca nebol skutočný. To, či bol poručiteľ zdravý a ďalšie skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie vyvodil z jej výpovede, podľa žalovanej nemajú žiadny vplyv pri posudzovaní dôvodnosti vydeďovacieho dôvodu. Podľa nej neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by naznačovali tomu, že by poručiteľ vytváral svojím konaním voči svojmu synovi prekážku pre vytváranie dobrých vzťahov. Naopak aj z vydeďovacej listiny vyplýva, že poručiteľ mal záujem o dobrý vzťah so svojím synom, veď je v listine napísané, že prostredníctvom žalovanej žiadal svojho syna, aby ho prišiel pozrieť.
3. V podaní označenom ako „spresnenie odvolania“ žalovaná doplnila, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že poručiteľ sa rozhodol spísať listinu o vydedení pod vplyvom ojedinelej nezhody so žalobcom bez náležitého premyslenia, nie je ničím podložené, je priamo v rozpore so skutkovým stavom. Poručiteľ
bol až do konca svojho života psychicky aj mentálne spôsobilý robiť rozhodnutia, a teda aj právne úkony. Bol si celý čas vedomý toho, že spísal závet a listinu o vydedení, v ktorej žalobcu a jeho potomkov vydedil. Správanie žalobcu ho ničím nepresvedčilo o tom, aby ho zrušil, skôr ho utvrdilo o správnosti takéhoto rozhodnutia. Už v čase spísania vydedenia ho k tomuto rozhodnutiu doviedol vzťah žalobcu k nemu, ktorý sa ho dlhodobo dotýkal, išlo o trvalý stav, nebola to ojedinelá nezhoda. Ďalej žalovaná poukázala na to, že je potrebné klásť dôraz aj na opravdivosť záujmu potomka o poručiteľa, teda ak pôjde zo strany potomka o záujem iba formálny a účelovo predstieraný, mohol by ho poručiteľ platne vydediť práve s poukazom na prejavovanie záujmu nie ozajstného. Napokon uviedla, že žalobca mal v konaní viacero protichodných tvrdení, ktoré prvostupňový súd nevzal do úvahy, práve naopak, v plnom rozsahu výpovedi žalobcu uveril. Napríklad žalobca v žalobe uviedol ako dôvod spísania závetu a listiny o vydedení, že žalovaná poručiteľa manipulovala a psychicky ho vydierala. Toto tvrdenie žalobcu sa v konaní nepreukázalo, naopak, bolo preukázané, že mali s poručiteľom usporiadaný a pekný vzťah. Tvrdenie žalobcu, že otcovi poskytol finančné prostriedky na kúpu bytu a vôbec že otcovi aj finančne pomáhal, sú klamstvo. Vo svojej výpovedi sám žalobca uviedol, že keby ho bol otec žiadal o finančnú pomoc, určite by mu pomohol, z čoho je zrejmé, že ho poručiteľ nežiadal, teda ani finančnú pomoc od neho nedostal.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorého dôvody považoval za správne (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza:
5. Vydedenie je jednostranný prejav poručiteľovej vôle, ktorým poručiteľ vylučuje z dedenia svojho potomka alebo potomkov, ktorí by inak boli neopomenuteľnými dedičmi. Poručiteľ musí niektorý z dôvodov ustanovených v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka presne uviesť v listine o vydedení, to znamená že musí tento dôvod (dôvody) dostatočne ho konkretizovať tak, aby bolo jasné aj tretím osobám, aký dôvod mal poručiteľ pre vydedenie.
6. Súd prvej inštancie správne uviedol, že uvedenie dôvodov vydedenia slovami „z toho dôvodu, že mi neposkytuje a ani neposkytoval potrebnú pomoc v chorobe a starobe, myslím si, že sa spoliehal na to, že mi túto pomoc poskytne manželka“ je extrémne stručné. Nie je možné sa z neho dozvedieť, akú konkrétnu pomoc poručiteľ od vydedeného potomka potreboval, v akej chorobe, kedy a za akých okolností mu potomok túto pomoc odoprel a podobne. Tvrdenie poručiteľa „myslím si, že sa spoliehal na to, že mi túto pomoc poskytne manželka“ de facto ani nemožno považovať za špecifikáciu dôvodu vydedenia, je to len úvaha poručiteľa o možnom dôvode potomkovho nezáujmu.
7. Vzhľadom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu (podľa ktorej nemožno žiadať od strany sporu dôkaz, že niečo neexistuje) je potrebné v sporoch o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, rozdeliť dôkazné bremeno medzi žalobcu a žalovaného. Aj keď ten, kto spochybňuje dôvody vydedenia (žalobca) môže navrhnúť dôkazy k tomu, že v rozhodnom čase poskytol poručiteľovi konkrétnu pomoc, prípadne o poručiteľa (opakovane) prejavil konkrétny záujem, pokiaľ je formulácia dôvodov v listine o vydedení príliš všeobecná, dôkazné bremeno je viac na strane žalovaného, pričom však nemožno pripustiť rozširovanie dôvodov vydedenia.
8. V preskúmavanej veci už zo samotnej vyššie citovanej formulácie, použitej poručiteľom v listine o vydedení, možno vyvodiť, že prípadné neposkytnutie pomoci poručiteľovi (aj keby bolo preukázané) malo objektívne dôvody, a teda nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ žalobca mohol dôvodne predpokladať, že poručiteľovi poskytuje dostatočnú pomoc iná jeho blízka osoba, najmä jeho manželka, nemožno jeho prípadné neposkytnutie pomoci v jednotlivom prípade považovať za relevantný dôvod vydedenia. Z vyjadrenia samotnej žalovanej je zrejmé, že žalovaná poskytovala poručiteľovi dostatočnú pomoc (čo je medzi manželmi dôvodné predpokladať) a že bola spôsobilá mu takúto pomoc poskytnúť, pokiaľ ju vôbec potreboval. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalovaná ešte aj pred jej odchodom do nemocnice poručiteľovi navarila, teda postarala sa o domácnosť. Z vyjadrení strán sporu ani svedkov nevyplynulo, že by poručiteľ napriek tejto pomoci od manželky (a prípadne občas aj od ďalších osôb, napr. svedkyne S. K.) potreboval pomoc od žalobcu, ani že by žalobcu o takúto pomoc žiadal. Vyjadrenia svedkyne S. K. smerovali len k tomu, že žalobca sa s otcom stretával málo (len na
Vianoce), avšak svedkyňa neuvádzala žiaden konkrétny prípad, kedy by poručiteľ požiadal žalobcu o pomoc a tento by mu pomoc odoprel. Naopak, povedala, že ona zostala v kontakte s poručiteľom a jeho manželkou aj po tom, čo sa so žalobcom rozišli a nemala problém im kedykoľvek pomôcť. Z toho je zrejmé, že tak poručiteľ, ako aj žalobca sa mohli dôvodne domnievať, že v prípade potreby sa poručiteľ môže obrátiť so žiadosťou o pomoc na svedkyňu a to aj poručiteľ a jeho manželka robili.
9. V prípade zlomenej nohy poručiteľa nebolo preukázané, že k tomu došlo pred spísaním listiny o vydedení, avšak aj keby tomu tak bolo, išlo o úraz pri spoločnom výlete (zbieraní húb), ktorého účastníkom bol aj žalobca, keď ani poručiteľ ani žalobca nemuseli byť schopní odhadnúť vážnosť zranenia (žalovaná uviedla, že ani manžel nevedel, že to má zlomené). Z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé, či žalobca mal v tom čase objektívne možnosť poručiteľovi poskytnúť primeranú pomoc. Avšak, ako správne uviedol súd prvej inštancie, aj keby išlo o taký prípad, z jedinej situácie nemožno vyvodzovať také kvalifikované neposkytnutie pomoci, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
10. Vo vzťahu k druhému dôvodu vydedenia - neprejavovaniu skutočného záujmu o poručiteľa - odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že tomuto dôvodu súd prvej inštancie venoval v odôvodnení napadnutého rozsudku menej priestoru než prvému dôvodu, avšak dostatočne sa vysporiadal aj s týmto dôvodom (v bode 20 odôvodnenia rozsudku), pričom predchádzajúca argumentácia týkajúca sa sebestačnosti poručiteľa s manželkou sa vzťahuje aj na tento dôvod: Ak poručiteľ žil v usporiadanom manželstve, mohol sa žalobca dôvodne domnievať, že poručiteľovi jeho návštevy až tak veľmi nechýbajú
- o to skôr, keď ho poručiteľ nepozval ani na svadbu. Z vyjadrení žalovanej (a napokon opäť aj z formulácie použitej poručiteľom v samotnej listine o vydedení) vyplýva, že pokiaľ žalovaná žalobcu zavolala, tak prišiel, a to aj s dcérou („manžel sa tešil z vnučky“). To, že neprišiel vždy, keď ho zavolali, nemožno považovať za kvalifikované neprejavovanie záujmu.
11. Tu je možné poukázať na rozpor medzi výpoveďou svedkyne S. K., ktorá tvrdila, že žalovaný chodil k poručiteľovi len na Vianoce, a vyjadrením žalovanej, ktorá potvrdila, že keď žalobcu zavolala, prišiel. Napokon aj k zlomenine nohy poručiteľa malo podľa žalovanej dôjsť na spoločnom výlete, na ktorom bol aj žalobca. Aj keby však syn chodil k otcovi len raz za rok, pokiaľ otec žije v samostatnej domácnosti s manželkou a nedáva synovi najavo, že mu jeho návštevy, prípadne iný záujem syna chýbajú, je aj takýto rozsah stretávania možné považovať za dostatočný. Podobne ako v prípade poskytovania pomoci aj tu je potrebné vziať do úvahy, či samotný poručiteľ dával nejakým spôsobom žalobcovi najavo, že pociťuje záujem z jeho strany ako nedostatočný. To v konaní preukázané nebolo.
12. K žalovanou naznačovanej formálnosti, resp. účelovosti prejavovaného záujmu o poručiteľa odvolací súd uvádza, že žiadna takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Naopak, žalovaná uviedla, že keď žalobcu zavolala, tak k nim prišiel, manžel bol rád, keď žalobca prišiel, ich vzťah bol normálny, dobrý. Z týchto vyjadrení nemožno usudzovať, že by žalobca záujem o poručiteľa len predstieral, prípadne že by konal nejakým spôsobom vypočítavo. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že návštevy žalobcu väčšinou končili jeho posedením pri fľaške alkoholu, nie je zrejmé, kto a prečo žalobcovi tento alkohol dával a v akom rozsahu.
13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie neprevzal výlučne argumentáciu žalobcu, ale dôsledne sa zaoberal aj argumentmi žalovanej, pričom svoje skutkové zistenia založil najmä na vyjadreniach samotnej žalovanej. Na rozhodnutie vo veci nemá vplyv pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdení žalobcu o dôvodoch spísania listiny o vydedení a prípadne o manipulácii žalovanej s poručiteľom (súd neskúmal spôsobilosť poručiteľa spísať túto listinu, ale existenciu v nej uvedených dôvodov vydedenia). Nie je podstatné ani to, či konštatovanie súdu prvej inštancie, že poručiteľ sa rozhodol spísať listinu o vydedení pod vplyvom ojedinelej nezhody so žalobcom, je alebo nie je pravdivé - toto tvrdenie priamo nesúvisí s vyššie uvedeným preskúmavaním dôvodov vydedenia, uvedených v listine o vydedení.
14. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne vec právne posúdil, preto bolo potrebné napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Vzhľadom na potvrdenie rozhodnutia vo veci a vzhľadom na to, že odvolateľka neuviedla žiadne osobitné odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku o trovách konania, odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania (§ 379 písm. a/ CSP).
15. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto by mu proti neúspešnej žalovanej (odvolateľke) patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
Keďže však žalobca bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)