Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-118-2015.pdf
PDF · 95.57 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/118/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: W. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I.. Y. XXXX/X, X., o zaplatenie 3 818,96 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 60,- eur, v časti istiny prevyšujúcej sumu 2936,71 eur, v časti 17,9 % úroku ročne zo sumy 3482,79 eur od 14.6.2014 do zaplatenia, v časti 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3482,79 eur od 14.6.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Súd žalobcovi vracia zo zaplateného súdneho poplatku za návrh sumu 29,80 eur prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3212,88 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3482,79 eur od 23.5.2014 do 13.6.2014, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3352,79 eur od 14.6.2014 do 23.9.2014, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3342,71 eur od 24.9.2014 do 2.10.2014, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3242,71 eur od 3.10.2014 do 23.10.2014, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3140,71 eur od 24.10.2014 do 17.12.2014, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3038,71 eur od 18.12.2014 do 16.1.2015, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2936,71 eur od 17.1.2015 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd návrh v časti 17,9 % úroku ročne od 23.5.2014 do zaplatenia a v časti 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy nezaplatených úrokov vo výške 247,61 eur od 23.5.2014 do zaplatenia z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 180,95 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.5.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 3482,79 eur s nezaplateným úrokom vo výške 266,66 eur, s nezaplateným sankčným poplatkom vo výške 9,51 eur, s úrokom vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny od 23.5.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a z nezaplatených úrokov od 10.5.2014 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanému
na základe Zmluvy č. 030481 z 1.2.2013 poskytol na žalovaným určený účet peňažné prostriedky vo výške 4 000,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach do 15.1.2018. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, a tak ho žalobca prípisom zo 17.4.2014 vyzval k úhrade predčasne zosplatneného úveru v lehote do 9.5.2014. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému k 23.5.2014 predstavuje sumu 3818,96 eur a pozostáva z nezaplatenej istiny úveru vo výške 3482,79 eur, úroku vo výške 266,66 eur, sankčného poplatku vo výške 9,51 eur a poplatkov vo výške 60,- eur. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky sú od 10.5.2014 sankcionované sankčnou províziou (úrokom z omeškania) vo výške 5% ročne.
Žalobca prípisom doručeným súdu dňa 20.3.2015, resp. 7.9.2015 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaný do podania žalobného návrhu uhradil sumu 517,21 eur. Taktiež špecifikoval jednotlivých zložiek žalovanej sumy vo výške 3758,96 eur s tým, že žalobca zobral návrh v časti poplatku vo výške 60,- eur zobral späť. Uviedol, že nezaplatený úrok vo výške 266,66 eur predstavuje dlžný úrok vo výške 17,90%. Taktiež uviedol, že žalovaný po podaní žalobného návrhu uhradil sumu 546,08 eur, preto v tejto časti berie návrh späť. V závere uvedeného podania uviedol, že navrhuje žalovaného zaviazať na zaplatenie istiny vo výške 2936,71 eur ako aj úroku vo výške 266,66 eur a úroku z omeškania vo výške 9,51 eur so 17,9 % úrokom ročne zo sumy 3482,79 eur od 23.5.2014 do 13.6.2014, so 17,9 % úrokom ročne zo sumy 3352,79 eur od 14.6.2014 do 23.9.2014, so 17,9 % úrokom ročne zo sumy 3342,71 eur od 24.9.2014 do 2.10.2014, so 17,9 % úrokom ročne zo sumy 3242,71 eur od 3.10.2014 do 23.10.2014, so 17,9 % úrokom ročne zo sumy 3140,71 eur od 24.10.2014 do 17.12.2014, so 17,9 % úrokom ročne zo sumy 3038,71 eur od 18.12.2014 do 16.1.2015, so 17,9 % úrokom ročne zo sumy 2936,71 eur od 17.1.2015 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3482,79 eur od 23.5.2014 do 13.6.2014, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3352,79 eur od 14.6.2014 do 23.9.2014, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3342,71 eur od 24.9.2014 do 2.10.2014, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3242,71 eur od 3.10.2014 do 23.10.2014, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3140,71 eur od 24.10.2014 do 17.12.2014, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3038,71 eur od 18.12.2014 do 16.1.2015, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2936,71 eur od 17.1.2015 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 247,61 eur od 23.5.2014 do zaplatenia ako aj trovy konania.
Súd v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu konanie vo veci zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. uznesením, ktorý tvorí prvý výrok tohto písomného rozhodnutia a súčasne v súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení časti zo zaplateného súdneho poplatku za návrh, po jeho krátení o 6,70 eur. Súd v súlade s § 95 ods. 1 O.s.p. súčasne rozhodol o pripustení žalobcom navrhnutej zmeny petitu.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu.
Žalovaný na pojednávaní vo veci uviedol, že úver vo výške 4000,- eur čerpal na hradenie potrieb svojej babky, ktorá mala zdravotné problémy. Uviedol, že je študentom vysokej školy a dlh naraz zaplatiť nevie. Preto požiadal o povolenie platenia v pravidelných mesačných splátkach.
Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 7, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1.2.2013 uzavretá Úverová zmluva č. 0000000000030481, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 4000,- eur ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými anuitnými splátkami po 101,05 eur, splatnými v 15. deň kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti 1. Anuitnej splátky bol 15.2.2013 a splatnosť úveru bola určená na 15.1.2018, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 17,9% ročne, pri RPMN 20,86% a priemernej RPMN vo výške 20,9%, pri celkových nákladoch klienta (vrátane sumy úveru) vo výške 6182,40 eur, pri poplatku za správu úverového účtu vo výške 1,99 eur mesačne.
Žalobca prípisom zo 17.4.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie celej zostávajúcej sumy úveru vo výške 3719,55 eur do 9.5.2014, keď súčasne vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru.
Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že tento v období od 15.2.2013 do 15.1.2014 uhradil úhrnom sumu 1160,71 eur, pričom mal uhradiť sumu 1236,48 eur (12 x 101, 05 + 12 x 1,99) a do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru podľa bodu 4.2.1. zmluvy ďalšie platby nerealizoval. Do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bolo splatných 15 mesačných anuitných splátok a poplatkov v úhrnnej výške 1545,60 eur (15 x 101,05 + 15 x 1,99), pričom žalovaný uhradil len sumu 1236,48 eur. Pokiaľ žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradil aj sumu 546,08 eur, ktorú žalobca zúčtoval na dlžnú istinu čerpaného úveru, potom celkový dlh titulom dlžných splátok (istiny úveru, úroku z úveru, vrátane poplatku za správu úveru zahrnutých v dlžných splátkach do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) a predčasne zosplatnenej istiny úveru, predstavuje sumu 3 203,37 eur (istina 2 936,71 eur + úrok 266,66 eur), pričom za omeškanie s úhradou dlžných splátok si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, podľa § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vyčíslený vo výške 9,51 eur (5% z dlžnej sumy do 22.5.2014) od prvého dňa márneho uplynutia lehoty splatnosti každej mesačnej splátky a poplatku splatných vždy v 15. deň v mesiaci, keď napr. zo splátky splatnej 15.1.2014 dlh žalovaného predstavoval sumu 45,- eur, zo splátky splatnej 15.2.2014 dlh žalovaného predstavoval sumu 57,15 eur, zo splátky splatnej 15.3.2014 dlh žalovaného predstavoval sumu 48,48 eur a zo splátky splatnej 15.4.2014 dlh žalovaného predstavoval sumu 50,22 eur, pričom žalovaný bol v omeškaní aj s úhradou predchádzajúcich splátok. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu považoval za dôvodný do výšky 3212,88 eur (2936,71 + 266,66 + 9,51).
Z dlžnej a predčasne splatnej istiny úveru vyčíslenej ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumou vo výške 3 482,79 eur vznikol žalobcovi od márneho uplynutia lehoty splatnosti určenej v oznámení žalobcu zo 17.4.2014 (do 9.5.2014) aj nárok na žalobcom požadovaný 5% úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil nižším percentom, než je skutočne žalovateľný úrok z omeškania, a to od 23.5.2014 až do 13.6.2014, kedy žalovaný realizoval čiastočnú úhradu istiny vo výške 130,- eur. Žalobcovi vznikol nárok aj na požadovaný 5% úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil nižším percentom, než je skutočne žalovateľný úrok z omeškania, zo sumy 3352,79 eur a to od 14.6.2014 až do 23.9.2014, kedy žalovaný realizoval čiastočnú úhradu istiny vo výške 10,08 eur. Žalobcovi vznikol nárok aj na požadovaný 5% úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil nižším percentom, než je skutočne žalovateľný úrok z omeškania, zo sumy 3342,71 eur a to od 24.9.2014 až do 2.10.2014, kedy žalovaný realizoval čiastočnú úhradu istiny vo výške 100,- eur. Žalobcovi vznikol nárok aj na požadovaný 5% úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil nižším percentom, než je skutočne žalovateľný úrok z omeškania, zo sumy 3242,71 eur a to od 3.10.2014 až do 23.10.2014, kedy žalovaný realizoval čiastočnú úhradu istiny vo výške 102,- eur. Žalobcovi vznikol nárok aj na požadovaný 5% úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil nižším percentom, než je skutočne žalovateľný úrok z omeškania, zo sumy 3140,71 eur a to od 24.10.2014 až do 17.12.2014, kedy žalovaný realizoval čiastočnú úhradu istiny vo výške 102,- eur. Žalobcovi vznikol nárok aj na požadovaný 5% úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil nižším percentom, než je skutočne žalovateľný úrok z omeškania, zo sumy 3038,71 eur a to od 18.12.2014 až do 16.1.2015, kedy žalovaný realizoval čiastočnú úhradu istiny vo výške 102,- eur. Žalobcovi vznikol nárok aj na požadovaný 5% úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil nižším percentom, než je skutočne žalovateľný úrok z omeškania, zo sumy 2936,71 eur a to od 17.1.2015 až do zaplatenia.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si účastníci konania v zmluve dohodli fixnú úrokovú sadzbu 17,90 % ročne do splatnosti, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu na 17,90% úrok ročne zo sumy dlžnej istiny úveru od 23.5.2014 až do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru, a to len do splatnosti úveru, v danom prípade do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom ku dňu 12.5.2014. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve, tzv. anatocizmus, a tento zákaz pretrváva aj naďalej, s poukazom na § 121 ods. 3 OZ., podľa ktorého aj úrok a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie vecou hlavnou. Tento záver je súladný aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek“ ( R 5/2006), ale aj s uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania. keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 12.5.2014 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru). Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu v časti osobitne žalovaného 17,90% úroku z úveru od 23.5.2014 do zaplatenia nepovažoval za dôvodný a zamietol ho. V súlade s tým súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru. Obdobne, z dôvodu zákazu anatocizmu, súd zamietol aj návrh žalobcu v časti 5% úroku z omeškania zo sumy nezaplateného úroku vo výške 247,61 eur od 23.5.2014 do zaplatenia, najmä keď je zakázané brať úrok (z omeškania) z úroku.
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti úroku z úveru (5%) a v časti úroku z omeškania (1%) je úspechom žalovaného (6%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a v konaní procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 94% náhradu iných trov konania titulom súdneho poplatku za návrh vo výške 192,50 eur (po vrátení a krátení jeho časti), teda priznal mu náhradu iných trov konania vo výške 180,95 eur, keď súd s poukazom na § 151 ods. 2 O.s.p. nie je viazaný vyhláseným rozhodnutím o náhrade trov konania.
Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., keď nezamestnanému žalovanému, ako študentovi denného vysokoškolského štúdia, povolil plniť v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.