Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/85/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného N. D. , pre zločin vydierania podľa , písmeno a/ a iný prečin, o odvolaní obžalovaného N. D. proti rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa") z 22.06.2015, sp. zn. (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 01. októbra 2015 takto

rozhodol:

Podľa písmeno b/, písmeno e/, z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa s a

obžalovaný

N. D. , narodený XX.XX.XXXX v M., trvale bytom A., M. ulica číslo XXX/X,

o d s u d z u j e :

Podľa , s použitím , , (po nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v a po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v písmeno h/ ), , písmeno e/ a na úhrnný trest odňatia slobody 3 (tri) roky.

Podľa písmeno a/ s a výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa s a u k l a d á probačný dohľad nad správaním obžalovaného.

Podľa s a u r č u j e skúšobná doba na 5 (päť) rokov.

Podľa písmeno a/, písmeno c/, písmeno i/ s a obžalovanému p r i k a z u j e :

- nepriblížiť sa k poškodenému H. D., narodenému XX.XX.XXXX v A. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia;

- nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu;

- podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve zameranom na potlačenie agresivity v správaní.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa konajúci v senáte napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného N. D. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania:

- zločinu vydierania podľa , písmeno a/ na tom skutkovom základe, že:

1/ v presne nezistenom čase v mesiaci jún 2009 v obci A. požadoval od poškodeného H. D. (ďalej len „poškodený“) pod hrozbou odrezania hlavy vyplatenie ďalšej sumy v minimálnej výške 150,-eur za poskytnutú pôžičku, ktorú sumu mu však poškodený nevedel dať, a rovnako sa opakovane dňa 15.08. 2009 v čase okolo 22.12. hodiny na čerpacej stanici Shell v Nových Zámkoch, na O. ulici číslo XX, vyhrážal s mačetou v ruke poškodenému odrezaním hlavy v prípade nezaplatenia peňazí, ktoré mu poškodený ešte dlží;

- prečinu úverového podvodu podľa na tom skutkovom základe, že:

2/ dňa 09.10.2008 v A., tvrdiac, že je zamestnaný vo firme Murányi és TSA, Építöipari Kft. Bátonyterenye s čistým mesačným príjmom vo výške 21.000,-Sk, na základe zmluvy číslo XXXXXXX vylákal od firmy Pohotovosť s.r.o. Bratislava (ďalej len „poškodená právnická osoba“) úver vo výške 10.000,- Sk, ktorý sa spolu s príslušenstvom zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach po 6.300,-Sk počnúc dňom 21.11.2008, čo však nemal v úmysle urobiť, nemal na to ani možnosť, nakoľko bol v tej dobe nezamestnaný, bez dostatočného príjmu, čím svoj záväzok do dnešného dňa ani sčasti nesplnil, čím pre poškodenú právnickú osobu spôsobil škodu vo výške 331,94 eur (10.000,-Sk).

Za tento zločin a prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa s použitím , (po nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení a po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v písmeno h ) a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov, na výkon ktorého ho podľa písmeno a/ zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa písmeno b/ obžalovaného oslobodil spod obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne (ďalej len „“) z 21.01.2010 sp. zn. pre skutok v nej právne posúdený ako prečin úžery podľa , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

potom, čo mu poškodený oznámil, že sa nachádza so svojou rodinou vo finančnej núdzi, mu v presne nezistenom čase v mesiaci január 2009 na presne nezistenom mieste v obci A. požičal finančnú hotovosť vo výške 330,- eur za účelom nákupu jedla, pričom od poškodeného žiadal, aby mu do konca roka 2009 vrátil finančnú hotovosť vo výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk), ktorú sumu mu poškodený splácal do mája roku 2009 do výšky 950,- eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Napadnutý rozsudok bol obhajkyni obžalovaného a okresnému prokurátorovi oznámený vyhlásením na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 22.06.2015 v ich prítomnosti (doručením rovnopisu bol napadnutý rozsudok oznámený 22.07.2015 obžalovanému, poškodenému a poškodenej právnickej osobe), ihneď po ktorom oznámení, teda včas, obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne podal proti napadnutému rozsudku odvolanie smerujúce proti jeho výroku o vine (bez uvedenia či iba odsudzujúceho, alebo aj oslobodzujúceho) a výroku o treste. Rovnaké odvolanie podal obžalovaný proti napadnutému rozsudku jednak sám, písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 25.06.2015, jednak opäť prostredníctvom svojej obhajkyne a to písomným podaním podaným na pošte 27.07.2015, teda v oboch prípadoch tiež včas.

Vyššie uvedeným spôsobom viacnásobne včas podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne ďalším písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 05.08.2015 a to predovšetkým zopakovaním všetkých svojich, v priebehu trestného stíhania (a to ohľadne všetkých v prejednávanej veci zažalovaných skutkov) prednesených obhajobných tvrdení. Podrobne poukázal na obsah jednotlivých, zo spáchania oboch (v bodoch 1/ a 2/ odsudzujúceho výroku o vine uvedených) v prejednávanej veci zažalovaných skutkov ho usvedčovať majúcich dôkazov a rozpory v nich sa vyskytujúce. Namietal správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa majúcich neopodstatnene viesť predovšetkým k odsudzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku a v tejto súvislosti aj právnych úvah, na základe ktorých súd prvého stupňa tie v prejednávanej veci zažalované skutky, zo spáchania ktorých bol napadnutým rozsudkom uznaný vinným, právne posúdil. Namietal však aj správnosť oslobodzujúceho výroku o vine napadnutého rozsudku majúc za to, že mal byť spod obžaloby pre skutok v nej právne posúdený ako prečin úžery oslobodený z dôvodu, že sa tento zažalovaný skutok nestal a nie preto, že nie je trestným činom.

V oboch vyššie naznačených súvislostiach týkajúcich sa odsudzujúceho aj oslobodzujúceho výroku o vine napadnutého rozsudku obžalovaný tvrdil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné a to pokiaľ ide o súdom prvého stupňa tvrdenú nevierohodnosť jeho obrany na strane jednej a vierohodnosť tvrdení poškodeného na strane druhej a súdu prvého stupňa vytkol, že neprihliadol na všetky v prejednávanej veci vykonané dôkazy a nezohľadnil určité pochybnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti prinajmenej spochybňujú jeho vinu, v prípade ktorých mal rozhodnúť podľa zásady trestného práva „in dubio pro reo“, teda v jeho prospech. Zo všetkých týchto dôvodov obžalovaný Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby napadnutý rozsudok podľa písmeno b/, písmeno c/ zrušil a vec podľa vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Po splnení podmienok a predpokladov ustanovených v sa verejné zasadnutie odvolacieho súdu uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu mala za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a zákonným spôsobom a toto tiež zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotil a preto napadnutý rozsudok tak v jeho odsudzujúcom výroku o vine ako aj vo výroku o treste považuje za zákonný; v konečnom návrhu navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa ako nedôvodné.

Obžalovaným v priebehu konania na odvolacom súde zvolený obhajca na jeho verejnom zasadnutí pridŕžajúc sa písomných dôvodov proti napadnutému rozsudku podaného odvolania mal za to, že existujú určité rozpory spočívajúce predovšetkým v zistených majetkových pomeroch na strane jednej obžalovaného a na strane druhej poškodeného, ktoré odôvodňujú použitie pravidla „in dubio pro reo“. Mal za preukázané, že obžalovaný bol v čase skutku vo finančnej tiesni, nevedel splácať ani pôžičky a preto sú pochybnosti o jeho schopnosti požičať peniaze poškodenému, ktorý naopak vlastnil niekoľko áut. Poukázal tiež na určité vzťahy existujúce v tej dobe medzi synom obžalovaného a dcérou poškodeného, ktoré mohli mať vplyv na vznik celého problému, súvisiaceho s v bode 1/ odsudzujúceho výroku o vine zažalovaným skutkom, z ktorých všetkých týchto dôvodov nepovažoval vinu obžalovaného z jeho spáchania za dostatočne preukázanú; v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok podľa písmeno b/, písmeno c/ zrušiť a vec podľa vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

V rámci plnenia svojej, z citovaného ustanovenia mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec (v ktorej boli obžaloby súdom prvého stupňa v prejednávanej veci spojené na spoločné konanie podané 21.01.2010 a 10.05.2010) na rozhodnutie 24.08.2015, preskúmal odsudzujúci výrok o vine, výrok o treste a oslobodzujúci výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolanie obžalovaného smerovalo a

správnosť postupu konania týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúceho, a to aj v rozsahu zistenia prípadných, odvolaním obžalovaného nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v ( ).

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v tomto jej rozsahu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb, ktoré boli porušením ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci alebo právo obhajoby ( písmeno a/ ).

Odvolací súd plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti tiež zistil, že dokazovaním vykonaným v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia písmeno a/, až písmeno e/ , ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie tak o vine ako aj o treste ukladanom obžalovanému ( písmeno c/ ).

V súvislosti s návrhom obžalovaného, aby odvolací súd na podklade ním podaného odvolania napadnutý rozsudok zrušil aj z dôvodu uvedeného v ustanovení písmeno c/ , považuje odvolací súd za potrebné tohto odvolateľa upozorniť, že v rámci postupu súdu prvého stupňa podľa na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 22.06.2015 jeho obhajkyňa nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, ani v písomných dôvodoch proti napadnutému rozsudku podaného odvolania konaniu mu predchádzajúcemu nielen žiadne chyby, ale ani nevykonanie nejakých dôkazov nevytkol a napokon ani jeho obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol.

Z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia, ktoré mal súd prvého stupňa v prejednávanej veci za preukázané, podľa názoru odvolacieho súdu jednak vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v , jednak súd prvého stupňa k nim dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v , teda predovšetkým jednotlivo aj v ich súhrne a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu (a napokon aj v súlade so zásadami logického myslenia a uvažovania).

V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je v tomto smere v súlade s požiadavkami ustanovenými v , súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu (a dostatočne podrobne a zrozumiteľne) uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a napokon aj právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny (a to tak pokiaľ ide o odsudzujúci ako aj oslobodzujúc výrok), s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré (nepovažujúc za potrebné ich ani doplniť a už tobôž nie zmeniť) ako na správne (vykonaným dôkazom opodstatnené a zákonu zodpovedajúce) poukazuje s tým, že odvolaním obžalovaného zisteniu skutkového stavu veci (všeobecne) a hodnoteniu dôkazov súdom prvého stupňa (tvrdením jeho údajnej zmätočnosti) vytýkané nedostatky odvolací súd nepovažuje ani za opodstatnené, ani za relevantné.

Odvolací súd totiž zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vykonaním v prejednávanej veci dostupných a pre rozhodnutie o vine obžalovaného (zvlášť ohľadne v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku obsiahnutých zažalovaných skutkov) potrebných dôkazov ani ohľadne skutkových otázok uvedených v písmeno a/, písmeno b/, písmeno e/ (či sa skutok stal, či má znaky trestného činu, kto ho spáchal a z akých pohnútok a aký je jeho následok) nezostali žiadne také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu jedného z dvoch pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v (v ktorom je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“ ( písmeno b/, písmeno d/ ).

Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa nedopustil chyby ani v oslobodzujúcom výroku o vine napadnutého rozsudku, keď ním obžalovaného spod obžaloby pre skutok v nej právne posúdený ako prečin úžery podľa zákonu oslobodil z dôvodu uvedeného v písmeno b/ , teda že tento (skutok) nie je trestným činom a to v dôsledku nepreukázania tiesne poškodeného, zneužitie ktorej pri požičaní mu peňazí obžaloba kládla obžalovanému za vinu. Takéto oslobodenie spod obžaloby je predovšetkým opodstatnené hodnotením vykonaných dôkazov podľa zásady zásadou uvedenej v ustanovení , pravidla pri dokazovaní „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ a logickej metódy myslenia a uvažovania a právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa posudzujúc takto zistené skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v tejto parciálnej otázke viny obžalovaného spravoval, nie sú v rozpore so zákonom.

Po zákonu zodpovedajúcom a vykonaným dôkazom opodstatnenom právnom posúdení v prejednávanej veci v odsudzujúcom výroku o vine napadnutého rozsudku zažalovaných skutkov ako v bode 1/ ako zločinu vydierania podľa , písmeno a/ a v bode 2/ ako prečinu úverového podvodu podľa súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa zákonnej sadzby ustanovenej v odseku 2 činiacej štyri roky až desať rokov, ktorá súdom prvého stupňa jednak mohla (avšak z dôvodov upravených v odseku 7 nemusela) byť (v dôsledku prevahy jednej priťažujúcej okolnosti nad žiadnou poľahčujúcou okolnosťou) upravená s použitím , a to zvýšením jej hornej hranice o jednu tretinu, teda na šesť rokov, jednak musela byť upravená v rámci ukladania úhrnného trestu odňatia slobody podľa (za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom spáchané dvomi skutkami) zvýšením jej hornej hranice o jednu tretinu, teda na trinásť rokov a štyri mesiace.

Na rozdiel od časti týkajúcej sa odsudzujúceho aj oslobodzujúceho výroku o vine odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa jeho výroku o treste nie je podľa prieskumných zistení odvolacieho súdu v súlade s požiadavkami ustanovenými v , pretože v ňom okrem nezistenia žiadnej poľahčujúcej a zistenia jednej priťažujúcej okolnosti a zjavne (v dôsledku aj súdom prvého stupňa konštatovaného ich zahladenia) neopodstatnenej argumentácie skoršími odsúdeniami obžalovaného (z rokov 1989 a 2006 pre úmyselné trestné činy proti zdraviu a slobode) absentujú všetky ostatné a navyše aj relevantné skutočnosti, ktoré mal a mohol mať súd prvého stupňa aj z ostatných hľadísk určenia druhu trestu a jeho výmery (, , a , písmeno e/ ) za dokázané, rovnako ako aj právne úvahy, ktorými sa spravoval resp. mal spravovať pri hodnotení v tomto smere vykonaných dôkazov ( písmeno b/, písmeno e/ ).

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (písmeno b/),

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Vzhľadom na to, že odvolací súd zistil iba vyššie uvedené dôvody, podľa písmeno b/, písmeno e/ odsek 3 zrušil odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa iba vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v sám v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery, avšak po ich zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení a posúdení obžalovanému uložil podľa , s použitím , , (po nezistení žiadnej, v uvedenej poľahčujúcej a po zistení v písmeno h/ uvedenej priťažujúcej okolnosti), , písmeno e/ a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého podľa písmeno a/ podmienečne odložil uložiac podľa probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorú podľa určil na päť rokov a podľa písmeno a/, písmeno c/, písmeno i/ prikázal obžalovanému nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia, nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve zameranom na potlačenie agresivity v správaní. Odvolací súd mal za to, že tento druh a výmera obžalovanému v prejednávanej veci odvolacím súdom uloženého trestu predovšetkým zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, nezistená poľahčujúca a zistená jedna priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Zvlášť odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovanému mal byť v prejednávanej veci ukladaný úhrnný trest odňatia slobody podľa zákonom (, , , a ) ustanovenej trestnej sadzby štyri roky až trinásť rokov a štyri mesiace, pričom vzhľadom na jeho povahu a závažnosť určovanú aj tým, že použitím veci majúcej podľa charakter zbrane (mačeta) iba (aj to nie bezprostredne) hrozil, by použitie tejto zákonnej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného jednak s prihliadnutím na čas, ktorý od spáchania oboch trestných činov uplynul (viac ako šesť rokov) a napokon aj jeho osobu (od ich spáchania nebol odsúdený za žiadny násilný trestný čin, ale aj rodinné pomery a sociálny status) neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti zrejme postačí aj trest kratšieho trvania vo výmere tri roky (teda výrazne nad minimálnou jej dolnou hranicou určenou na šesť mesiacov v písmeno e/ ), s probačným dohľadom podmienečne odložený na skúšobnú dobu určenú v jej maximálnej výmere (ustanovenej v na jeden rok až päť rokov) so súčasným uložením príkazov obžalovanému a to nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia, nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve zameranom na potlačenie agresivity v správaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.