Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/318/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa: F. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/XXX, F., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Zajacom, advokát, Obrancov mieru 344/2 proti odporkyni: G. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/ XX, F., t.č. bytom N. T. 3, F., štátna občianka SR, o zaplatenie 3.300 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.300 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 198 Eur titulom súdneho poplatku z návrhu a trovy právneho zastúpenia vo výške 249,95 Eur, do rúk právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.12.2012 proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 3.300 Eur a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzatvoril zmluvu o pôžičke vo výške 3.600 Eur, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala navrhovateľovi pôžičku splácať v mesačných splátkach po 100 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci od januára 2010. Pôžičku nesplácala riadne a včas, preto ju navrhovateľ prostredníctvom jeho právneho zástupcu listom zo dňa 6.10.2010 vyzval na úhradu dlžnej sumy, zásielka sa od nej vrátila s poznámkou adresát neznámy. Následne odporkyňa na účet navrhovateľa zaplatila z pôžičky dňa 21.10.2010 sumu 100 Eur, dňa 19.11.2010 sumu 100 Eur. Zostatok dlžnej sumy 3.400 Eur odporkyňa dobrovoľne neuhradila, preto sa navrhovateľ obrátil na súd, a od odporkyne sa domáhal nesplatenej časti pôžičky vo výške 3.300 Eur, čo zdôvodnil v písomnom podaní zo dňa 11.4.2013 tým, že posledná splátka pôžičky v sume 100 Eur v čase podania návrhu na súd ešte nebola splatnou.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 18.3.2014 uviedla, že zmluva o pôžičke bola fiktívna, bola náhradou za zmluvu o predaji stánku na stanici v F. F.. Navrhovateľ ju uviedol do omylu, pretože nesprávne odporkyni opísal stav predávanej veci. Suma bola prehnaná, pretože ešte pred podaním návrhu na súd navrhovateľ jednal za chrbtom odporkyne o predaji stánku s pánom D. a navrhovateľ mu povedal, že odporkyňa navrhovateľovi dlží za stánok sumu 2.000 Eur. Poukázala aj na to, že peniaze mala odporkyňa dávať na účet vtedajšej družky navrhovateľa.

Navrhovateľ na písomné vyjadrenie odporkyne reagoval v písomnom podaní zo dňa 10.4.2014, v ktorom poukázal na to, že odporkyňa zmluvu o pôžičke podpísala, jej podpis je úradne overený a doposiaľ zmluvu nijako nenamietala. Preto jej tvrdenie o tom, že zmluva o pôžičke je len fiktívna je snahou zbaviť sa zodpovednosti zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu. O tom, že zmluva je platná svedčí aj fakt, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi dve splátky po 100 Eur, čím uznala svoj dlh zo zmluvy o pôžičke. Účet, na ktorý mala odporkyňa podľa zmluvy o pôžičke posielať splátky pôžičky je účtom manželky navrhovateľa, a navrhovateľ má k účtu dispozičné právo. Prvú splátku pôžičky mala odporkyňa zaplatiť do 15.1.2010, avšak uhradila ju až 21.10.2010 a druhú splátku uhradila až dňa 19.11.2010. Navrhovateľ

odporkyni nechal dostatok času na dobrovoľné splnenie dlhu pred tým, ako sa obrátil na súd. Výzvy na splnenie dlhu zasielal navrhovateľ odporkyni na jej adresu uvedenú v zmluve o pôžičke.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámením zmluvy o pôžičke, fotokópie neprevzatej zásielky od odporkyne, výzvy na zaplatenie zo dňa 6.10.2010, výpisov z účtu, písomného podania navrhovateľa zo dňa 11.4.2013, písomného podania odporkyne zo dňa 18.3.2014, písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 10.4.2014, kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2009, správ o pobyte odporkyne, písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 4.6.2015 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z predloženej zmluvy o pôžičke vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníkovi bezúročnú pôžičku vo výške 3.600 Eur. Podľa článku II bod 3 zmluvy o pôžičke dlžník potvrdil svojím podpisom, že pred podpisom zmluvy o pôžičke prevzal od veriteľa peňažnú sumu 3.600 Eur. V článku II bod 2 zmluvy o pôžičke sa odporkyňa zaviazala navrhovateľovi požičanú sumu splácať v 36 mesačných splátkach po 100 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci, na označený účet veriteľa, počnúc januárom 2010. Podpis odporkyne na zmluve o pôžičke je úradne overený na Mestskom úrade Trenčín dňom 23.11.2009.

Dňa 24.11.2009 uzavreli účastníci kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol navrhovateľ na odporkyňu stánok rýchleho občerstvenia v F. F. na pozemku parc. č. L. XXXX/X v k.ú. F. F. voľne uložený na nástupišti železničnej stanice F. F. s príslušenstvom za kúpnu cenu 1 Euro.

Navrhovateľ prostredníctvom jeho právneho zástupcu listom zo dňa 6.10.2010 vyzval odporkyňu na úhradu dlžných splátok pôžičky zročných od 15.1.2010 do 15.9.2010 v celkovej sume 900 Eur, pod následkom podania návrhu na súd. Zásielku zaslal poštou na adresu pobytu odporkyne uvedenú v zmluve o pôžičke a vrátila sa odporkyne s poznámkou adresát neznámy. Ďalšiu výzvu na splácanie pôžičky zaslal navrhovateľ odporkyni dňa 18.02.2011 na adresu trvalého pobytu odporkyne, no aj tá sa od nej vrátila neprevzatá s poznámkou adresát neznámy.

Z výpisov z obratov z účtu, na ktorý mala odporkyňa splácať pôžičku podľa zmluvy o pôžičke , súd zistil, že odporkyňa uhradila v prospech tohto účtu dňa 21.10.2010 sumu 100 Eur, dňa 19.11.2010 sumu 100 Eur.

V písomnom podaní zo dňa 4.6.2015 odporkyňa uviedla, že zmluvu o pôžičke s navrhovateľom podpísala v dobrej viere, že jej navrhovateľ chce po dlhej a ťažkej chorobe pomôcť. Tým, že zmluvu o pôžičke podpísala je si vedomá, že navrhovateľ má nárok na peniaze bez ohľadu na to, aká je pravda. Poukázala na to, že je nemajetná, jej príjmom sú len prídavky na syna, podpora v nezamestnanosti vo výške 7 Eur, príjem z dohody. Preto v prípade, že súd návrhu vyhovie, žiadala odporkyňa o odklad splatnosti, pretože nemá finančné prostriedky na vyplatenie akejkoľvek sumy určenej súdom.

Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu. Uviedol, že odporkyňa bola kamarátka priateľky najlepšieho kamaráta navrhovateľa, s ktorým má navrhovateľ spoločný dvor, na ktorom sa spolu stretávali pri rôznych kamarátskych príležitostiach. Keďže navrhovateľ chcel predať stánok pri železničnej stanici v F. F. a odporkyňa podnikala, prejavila oňho záujem, tak jej stánok predal za kúpnu cenu 1 Euro. Na tejto kúpnej cene sa dohodli z dôvodu, že stánok bol starší a nebol zariadený. Odporkyňa potrebovala na podnikanie finančné prostriedky, ktoré nemala, a preto jej navrhovateľ na jej žiadosť poskytol pôžičku vo výške 3.600 Eur. Peniaze potrebovala na vybavenie stánku, pretože bol nezariadený a na nákup tovaru, aby v ňom mohla podnikať. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa následne v tomto stánku predávala jedlo a nápoje. Pred podpisom zmluvy o pôžičke si ju obidvaja účastníci prečítali a súhlasili s jej ustanoveniami. Zmluva bola obidvoma zmluvnými stranami podpísaná dňa 23.11.2009, a v uvedený deň bol podpis odporkyne úradne overený na Matričnom úrade v F. a navrhovateľ odporkyni sumu 3.600 Eur odovzdal na menovanom úrade predtým ako išla overiť svoj podpis. Peniaze jej odovzdal v obálke, ona si peniaze prepočítala. Peniaze mal navrhovateľ predtým u seba doma v hotovosti. Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke s odporkyňou a pri odovzdávaní peňazí odporkyni nebol nikto prítomný. O tom, že navrhovateľ uvedenú sumu odporkyni požičal, povedal svojej manželke a o tom, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke musel vedieť aj priateľ odporkyne, pretože ten jej pomáhal zariadiť stánok, vozil jej zariadenia do neho. V súvislosti s predajom stánku zmenili aj odberateľa elektrickej energie a vody a prenájom pozemku, na ktorom stánok stál, s tým, že novým odberateľom energií a nájomcom pozemku sa stala odporkyňa. Tvrdenia odporkyne v odpore o tom, že by zmluva o pôžičke mala byť fiktívna zmluva sa nezakladajú na pravde. Odporkyňa potrebovala financie na svoje podnikanie a

navrhovateľ jej pôžičku v sume 3.600 Eur reálne odovzdal. Záležitosti ohľadne zmluvy o pôžičke jej splácania navrhovateľ nikdy nepreberal s pánom Petrechom. Navrhovateľ má vedomosť, že pán D. odporkyni dodával tovar do stánku a odporkyňa chcela následne jemu stánok predať. Odporkyňa uhradila z požičanej sumy len čiastku 200 eur. Spočiatku navrhovateľ vyzýval odporkyňu na splácanie pôžičky cez facebook a telefonicky, neskôr si zrušila odporkyňa účet na facebooku. Asi pred troma rokmi navrhovateľ s odporkyňou telefonoval a vyzýval ju, nech mu pôžičku spláca podľa zmluvy, no z jej odpovede vyplynulo, že navrhovateľovi nič nevráti; povedala mu, že nič nemá, nemajú jej čo zobrať. Následne sa navrhovateľ dozvedel, že odporkyňa sa rozišla s priateľom, že má aj iné dlhy. Nemohol sa už na ňu nakontaktovať, posielal jej písomné výzvy na adresu jej trvalého pobytu uvedenú v zmluve o pôžičke.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ jej neodovzdal na základe zmluvy o pôžičke v hotovosti ani prevodom na účet čiastku 3.600 eur, tak ako je uvedené v zmluve o pôžičke. V skutočnosti chceli účastníci uzatvoriť kúpnu zmluvu , na základe ktorej mal navrhovateľ na odporkyňu previesť vlastnícke právo k tomuto stánku za 3.600 eur. Odporkyňa si je vedomá toho, že podpísala zmluvu o pôžičke a taktiež kúpnu zmluvu, v ktorej je uvedená kúpna cena 1 euro. Odporkyňa sa dostala do finančných problémov. Pri podpise uvedených zmlúv sa odporkyňa s navrhovateľom ústne dohodla, že kúpnu cenu 3.600 Eur bude odporkyňa splácať mesačne v splátkach po 100 eur až do úplného zaplatenia s tým, že prvá splátka mala byť zaplatená mesiac alebo dva od podpisu uvedených zmlúv. Preto odporkyňa zaplatila navrhovateľovi dve splátky po 100 eur. Odporkyňa si nepamätala, či zaplatila aj ďalšie splátky, pretože sa sťahovala. Zariadenie do stánku bolo zakúpené z finančných prostriedkov bývalého priateľa odporkyne. Dodala, že urobila hlúposť, keď zmluvu o pôžičke podpísala. Navrhovateľ využil jej nepriaznivú finančnú situáciu, v ktorej sa nachádzala.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní žiadal návrhu vyhovieť. Odporkyňa navrhovateľovi z uplatneného dlhu od podania návrhu na súd nič neuhradila. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že medzi účastníkmi boli uzatvorené dve zmluvy, zmluva o pôžičke a kúpna zmluva. Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že navrhovateľ požičal odporkyni sumu 3.600 eur a bolo preukázané, že odporkyňa túto čiastku vrátila len v sume 200 eur. Pokiaľ by aj bola pravda, že zmluva o pôžičke bola fingovaná, teda že išlo o simulovaný úkon, ktorým mala byť zastretá kúpna zmluva, tak sama odporkyňa uviedla, že navrhovateľ sa s ňou mal dohodnúť na kúpnej cene 3.600 eur, a teda nárok navrhovateľa by bol aj tak dôvodný.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa . Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 23.11.2009 v písomnej forme. Má všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, pretože zmluvné strany sa dohodli, že navrhovateľ prenechá odporkyni peniaze v sume 3.600 Eur s povinnosťou odporkyne vrátiť túto sumu v dojednaných 36 mesačných splátkach po 100 Eur, zročných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc januárom 2010, splatnosť poslednej 36. mesačnej splátky pôžičky tak pripadla na 15.12.2012, a tým je určený i čas splnenia dlhu. Úroky z pôžičky zmluvné strany nedojednali. Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ jej pôžičku neposkytol, avšak z ustanovenia článku II bod 3 zmluvy o pôžičke vyplýva, že odporkyňa potvrdila svojím podpisom, že pred podpisom zmluvy o pôžičke prevzala od navrhovateľa peňažnú sumu 3.600 Eur, čím je dostatočne preukázané, že navrhovateľ odporkyni sumu 3.600 Eur reálne vyplatil v hotovosti na Matričnom úrade v Trenčíne, ako tvrdil. Pravosť podpisu odporkyne na zmluve o pôžičke je navyše úradne overená. K rovnakému záveru dospel v obdobnej veci aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. -169 zo dňa 26.3.2014, v zmysle odôvodnenia ktorého predložením listiny zmluvy o pôžičke, v ktorej dlžník podpisom potvrdí prevzatie sumy pôžičky je splnená dôkazná povinnosť veriteľa v konaní o tom, že veriteľ reálne odovzdal dlžníkovi pôžičku, pričom opak môže preukázať dlžník. V tomto prípade však odporkyňa na podporu svojich tvrdení, o tom, že si žiadne peniaze od navrhovateľa neprevzala nenavrhla vykonať žiaden dôkaz. Odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom jej tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola fiktívnym právnym úkonom, ktorým mala byť zastretá kúpna zmluva na stánok rýchleho občerstvenia. Navrhovateľ potvrdil, že s odporkyňou uzavrel aj kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol na odporkyňu stánok na nástupišti železničnej stanice v Trenčianskej Teplej. Túto kúpnu zmluvu uzavreli účastníci dňa 24.11.2009 v písomnej forme. Dojednanú kúpnu cenu 1 Euro za stánok vysvetlil navrhovateľ tým, že stánok bol starší a nezariadený. Navrhovateľ odporkyni poskytol pôžičku na jej žiadosť, pretože

odporkyňa potrebovala na podnikanie v stánku finančné prostriedky, ktoré nemala, pričom odporkyňa bola kamarátka priateľky najlepšieho kamaráta navrhovateľa, s ktorým má navrhovateľ spoločný dvor a stretávali sa spolu. Odporkyňa nerozporovala tvrdenie, že mala v pláne v stánku podnikať, predávať v ňom tovar, a za tým účelom si s pomocou svojho bývalého priateľa obstarala aj vnútorné zariadenie stánku. Tvrdenia odporkyne o tom, že účet uvedený v zmluve o pôžičke, na ktorý mala odporkyňa posielať navrhovateľovi splátky dlhu je účtom vtedajšej družky navrhovateľa sú irelevantné, pretože týmto účtom mohol disponovať aj navrhovateľ a jedná sa o miesto platenia. Odporkyňa sa dostala do omeškania so splátkami pôžičky a z výpisov z obratov účtu bolo preukázané, že uhradila navrhovateľovi na účet uvedený v zmluve o pôžičke v dňoch 21.10.2010 a 19.11.2010 dve splátky vo výške stanovenej v zmluve o pôžičke, z čoho tiež vyplýva, že účastníci mali vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke, a odporkyňa podľa tejto zmluvy navrhovateľovi dlh čiastočne plnila. Úhradu ďalších splátok peňažného dlhu netvrdila na pojednávaní ani odporkyňa. Súd potom na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, že zmluvné strany uzavreli platne tak zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni pôžičku v sume 3.600 Eur ako aj kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol navrhovateľ vlastnícke právo k stánku na odporkyňu za kúpnu cenu 1 Euro. Súd dodáva, že aj v prípade ak by aj bolo v konaní preukázané tvrdenie odporkyne o tom, že zmluva o pôžičke bola simulovaným právnym úkonom, ktorým bola zastieraná kúpna zmluva na stánok, tak vzhľadom na tvrdenie odporkyne prednesené na pojednávaní o tom, že sa mali s navrhovateľom ústne pri podpise zmlúv dohodnúť, že kúpnu cenu 3.600 Eur za stánok bude odporkyňa navrhovateľovi splácať v splátkach, vznikla by odporkyni aj v takomto prípade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške uplatnenej navrhovateľom.

Z uvedených dôvodov súd odporkyňu zaviazal k splneniu jej povinnosti zo zmluvy o pôžičke, teda aby navrhovateľovi zaplatila neuhradenú splatnú časť pôžičky v uplatnenom rozsahu 3.300 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ odporkyňa žiadala o odklad splatnosti priznaného plnenia, súd poukazuje na to, že odporkyňa netvrdila a ani nepreukázala rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že v určitej dobe v budúcnosti odporkyňa získa zdroj príjmu postačujúci na úhradu dlhu jednorazovo, prípadne v splátkach. Odporkyňa v písomnom podaní zo dňa 4.6.2015 uviedla, že v súčasnej dobe nemá finančné prostriedky na vyplatenie akejkoľvek sumy navrhovateľovi, a teda žiaden splátkový kalendár by nebola schopná dodržať.

Úspešný navrhovateľ má podľa právo na náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa predstavujú súdny poplatok za návrh vo výške 198 Eur a trovy právneho zastúpenia vyčíslené v návrhu na začatie konania vo výške 249,95 Eur. Právny zástupca navrhovateľa v návrhu uplatnil trovy za dva vykonané účelné úkony právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 10.12.2012, podanie návrhu na súd 20.12.2012, za ktoré pri hodnote sporu 3.300 Eur patrí podľa , , , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny 121,16 Eur x 2 úkony a režijný paušál vo výške 7,63 Eur uplatnený za 1 úkon z roku 2012. Súd potom zaviazal odporkyňu, aby navrhovateľovi zaplatila náhradu trov konania 198 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 249,95 Eur, a to do rúk právneho zástupcu navrhovateľa podľa Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 14.10.2015 dodatočne vyčíslil trovy konania na celkovú sumu 885,79 Eur, z toho 198 Eur predstavuje poplatok. Podľa účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. V danom prípade bol rozsudok vyhlásený dňa 30.9.2015, no právny zástupca navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vyčíslil až v písomnom podaní zo dňa 14.10.2015, podanom na pošte v rovnaký deň na prepravu, teda po uplynutí zákonnej lehoty 3 pracovných dní. Preto súd nemohol prihliadať na vyčíslenie trov konania v písomnom podaní zo dňa 14.10.2014 pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.