Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/613/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky B. M., bytom J., J. XXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO 36 837 857 proti odporcovi E. C., bytom C. XXX, zastúpeného JUDr. Jiřím Choutkou, advokátom so sídlom Trenčín, Štúrovo nám. 121, o zaplatenie 8.132,52 Eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. júla 2013, č. k. -150, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel v celom rozsahu návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaplatenia nevrátenej pôžičky 8.132,52 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Svoje rozhodnutie založil na skutkovom stave zistenom najmä z písomnej zmluvy o pôžičke, z ktorej vyplývalo, že navrhovateľka požičala dňa 08.10.2008 odporcovi sumu 254.000 Sk, a to do 08.05.2009. Odporca prevzatie peňazí potvrdil podpisom zmluvy. Námietku pravosti podpisu zmluvy vznesenú odporcom považoval okresný súd za nedôvodnú, pretože za účelom tohto zistenia oboznámil znalecký posudok z trestného konania a vykonal aj vlastné znalecké dokazovanie, pričom výsledkom oboch bolo konštatovanie pravosti podpisu odporcu na zmluve o pôžičke. V prípade znaleckého dokazovania nariadeného okresným súdom tento záver vyplynul aj po zohľadnení dysgrafie a dyslexie odporcu. Nepreukázané ostalo pre okresný súd aj ďalšie odporcove tvrdenie, že peniaze od navrhovateľky neprevzal. Za použitia ustanovenia a okresný súd uzavrel, že navrhovateľka ako veriteľka prenechala odporcovi ako dlžníkovi žalovanú istinu, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť do 08.05.2009, no keďže tak neurobil okresný súd ho k tejto povinnosti zaviazal. Súčasne priznal navrhovateľke požadovaný úrok z omeškania podľa ust. , a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky vo výške podľa Nariadenia č O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. Pretože navrhovateľka bola oslobodená od súdneho poplatku, uložil okresný súd samostatným výrokom neúspešnému odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu, a to podľa ust. . Napokon ďalším samostatným výrokom uložil okresný súd neúspešnému odporcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania pozostávajúce zo znalečného vyplateného z rozpočtu, a to podľa ust. .

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. , ). Odporca opäť poprel podpísanie zmluvy o pôžičke ako aj prevzatie peňazí a okresný súd sa podľa odporcu vôbec nezaoberal skutočnosťou, či mala navrhovateľka požičanú sumu v čase ňou tvrdeného osobného odovzdania vôbec k dispozícii. Na preukázanie tejto okolnosti sa uspokojil s výpoveďou navrhovateľky, ktorá tvrdila, že predmetnú sumu mala v hotovosti doma a pochádzala z predaja nehnuteľnosti. Odporca mal za to, že bolo potrebné vykonať dokazovanie k takto tvrdenej existencii peňazí, k forme ich vyplatenia pri predaji nehnuteľnosti a k otázkam ďalšieho nakladania navrhovateľky s nimi. Zároveň vytkol okresnému súdu vady oboch znaleckých posudkov, ktoré za porovnávací materiál k spornému podpisu odporcu vzali vzorku existujúcich podpisov, pričom ani jeden znalec nevykonal tzv. skúšku písania, teda nezískal porovnávacie podpisy pri osobnom stretnutí od odporcu a porovnávacie podpisy ho nevidel vyhotoviť. Mohlo sa tak jednať o podpisy menené, podpisy inej osoby a vyvstáva tak otázka, kto je pisateľom podpisov predložených k porovnaniu. Znalecké posudky, na ktorých okresný súd založil svoj záver sú tak dôkazmi vyvolávajúcimi pochybnosti.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. S napadnutým rozsudkom sa v plnom rozsahu stotožnila a považovala ho za správny čo do skutkových záverov aj právneho posúdenia veci. Poukázala na opakovanú zmenu tvrdení odporcu, ktoré uvádzal na svoju obranu a odporcove vyjadrenia v konaní pred okresným súdom, ako aj samotné odvolanie považovala iba za obštrukciu zo strany odporcu, ktorou sa snaží oddialiť právoplatnosť napadnutého rozsudku a tým aj plnenie podľa neho.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odporca vo svojom odvolaní uplatňuje dôvod na odvolanie podľa ustanovenia (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom postupe okresného súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

K takýmto pochybeniam zo strany okresného súdu však nedošlo. Na preukázanie svojich tvrdení predložila navrhovateľka ako dôkaz písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej je jednoznačne uvedené, že odporcovi (tam jednoznačne identifikovanému) pri jej podpise požičiava žalovanú istinu, je tu jednoznačne uvedené, že odporca žalovanú istinu prevzal ako aj to, že sa ju zaväzuje vrátiť do 08.05.2009. Zmluva obsahovala podpisy pri predtlačených menách účastníkov. Obsah listiny nevyvoláva žiadne pochybnosti, nie je vnútorne rozporný, je prehľadný a nanajvýš zrozumiteľný, a preto tento samotný dôkaz postačoval navrhovateľke na to, aby uniesla svoje dôkazné bremeno. Zodpovedajúca obsahu listiny bola aj účastnícka výpoveď navrhovateľky. Skutkové zistenia okresného súdu o požičaní peňazí, ich odovzdaní a prevzatí ako aj o záväzku tieto vrátiť v dohodnutej dobe tak plne zodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov. Odporca namieta, že sa okresný súd nezaoberal otázkou, či navrhovateľka peniaze skutočne mala tak ako tvrdila. Skutočnosť, že peniaze navrhovateľka mala však takisto vyplýva z listiny zmluvy, a to jednoduchým logickým záverom z toho, že odporca potvrdil ich prevzatie. Listinou zmluvy navrhovateľka dostatočne preukázala ňou uvádzané tvrdenia a nebola povinná produkovať ďalšie dôkazy k otázkam získania peňazí a ďalšieho nakladania s nimi. To samozrejme neznamená, že i napriek existencii listiny jednoznačného obsahu nemohol byť preukázaný opak, no jeho preukázanie už bolo dôkazným bremenom odporcu. Ten na podporu svojich tvrdení, že si od navrhovateľky nikdy peniaze nepožičal a žiadne ani neprevzal však žiadny dôkaz nenavrhol. Bez tejto dôkaznej aktivity odporcu tak ostal zistený skutkový stav zodpovedajúci tvrdeniam navrhovateľky.

Čo sa týka skutkových záverov o pravosti podpisu odporcu, ani tu nie je dôvod pochybovať o ich správnosti. Znalecké posudky síce skutočne použili ako porovnávací materiál podpisy získané inak ako od osobne prítomného a pred znalcom sa podpisujúceho odporcu, no rozsah týchto iných zdrojov, ich rozmanitosť a pôvod vylučuje, aby sa nejednalo o podpisy odporcu. V prípade znaleckého posudku v konaní ustanovenej znalkyne sa jednalo o 22 porovnávacích materiálov získaných z rôznych podaní odporcu zo súdneho spisu, z doručeniek, z listín daňovej povahy a pod.. V posudku z trestného konania sa jednalo o 18 porovnávacích podpisov, obdobného pôvodu. Vzhľadom na pôvod a množstvo porovnávacích podpisov niet dôvod pochybovať o dostatočnosti tohto vstupu znaleckých posudkov, a teda ani o záveroch oboch posudkov na týchto vstupoch založených. Napokon tento nedostatok posudkov odporca uvádza prvýkrát až vo svojom odvolaní a v priebehu konania pred okresným súdom takúto námietku nevzniesol, čo nenasvedčuje, že by ním vznesená pochybnosť bola reálna.

Odvolaním namietané nesprávne skutkové závery neboli krajským súdom zistené. Naopak, z vykonaných dôkazov dovodil okresný súd správne skutkové závery, a preto bolo napadnuté rozhodnutie vecne správne a krajský súd ho z tohto dôvodu potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá by mala v zmysle ust. , v spojení s ust. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila spôsobom upraveným v ustanovení , a preto jej neboli priznané.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .