Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29T-118-2014.pdf
PDF · 118.99 KB
Case nature
Area
Subarea
29T/118/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudkyňou Mgr. Kristínou Ferencziovou, v trestnej veci proti obžalovanému Y. E., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2015, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku, súd o s l o b o d z u j e
obžalovaného Y. E., K.. XX.XX.XXXX B. Ž., I. O. Ž., T.. G. Č.. XXXX/XX,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. Pv 380/13/2202, zo dňa 22.07.2014, podanej na tom skutkovom základe, že
dňa 2.8.2013 v čase od približne 15,30 hod. do 17,30 hod. v obci Tešedíkovo uviedli spolu s X. S., ktorá bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn.29T 118/2014 zo dňa 22.08.2014, právoplatným 29.10.2014, do omylu F. G. tým spôsobom, že obžalovaný E. zatelefonoval poškodenej a predstavil sa jej ako priateľ jej vnučky „I.“ a povedal jej, že súrne potrebuje finančnú hotovosť vo výške 10.000,- Eur, pričom poškodená mu do telefónu uviedla, že doma má iba hotovosť vo výške 7.000,- Eur, na čo jej povedal, že za ňou pošle jednu ženu - sekretárku z jeho kancelárie, aby jej poškodená odovzdala finančnú hotovosť vo výške 7.000,- Eur. Následne jej zavolal, aby išla pred dom, lebo tam prišla X. S., ktorej F. G. odovzdala vo vrecku zabalenú finančnú hotovosť vo výške 7.000,- Eur, po čom X. S. odišla k vozidlu Mercedes triedy E, striebornej metalízy, doposiaľ nezisteného evidenčného čísla, ktorý bol odparkovaný v blízkosti rodinného domu č. 570, a to pred mlynom v obci Tešedíkovo, a v ktorom ju čakal Y. E., odkiaľ odišli na neznáme miesto, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú F. G., K.. X.X.XXXX, I. O. I. Č.. XXX s nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta koná a rozhoduje v tejto trestnej veci na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. Pv 380/13/2202, zo dňa 22.07.2014, podanej na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 20.06.2014 obžalobu na obvinených X. S. U. Y. E., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Samosudkyňa vo veci rozhodla trestným rozkazom sp. zn. 29T 118/2014 zo dňa 22.08.2014, ktorým boli X. S. U. Y. E. uznaný vinnými z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za čo im súd uložil:
- obvinenej X. S. trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky s probačným dohľadom a zároveň jej podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
- obv. Y. E. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvineným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej F. G. škodu vo výške 7.000,- Eur.
Trestný rozkaz vo vzťahu k spoluobvinenej X. S. nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2014. Obvinený Y. E. podal v zákonnej lehote proti trestnému rozkazu odpor. Samosudkyňa preto vo veci nariadila termín hlavného pojednávania.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. E., svedkyne - bývalej spoluobvinenej X. S., svedkyne - poškodenej F. G., svedkyne U. I., svedkyne Q.. I. O., svedkyne Ing. W. D., svedka I. Š., svedka U. G., oboznámením s listinnými dôkazmi: zápisnicou o rekognícii osoby z fotoalbumov zo dňa 23.8.2013, zápisnicou o ohliadke miesta činu, podnetom na podanie návrhu na záznam telekomunikačných činností, príkazom na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej tel. prevádzky, odpoveďami spoločností Slovak Telecomu, a.s., Telefónica Slovakia s.r.o., Orange, T-Mobile, údajmi o osobe X. W., podnetom na podanie návrhu na záznam telekomunikačných činností, správou od Q.. O., správou od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, odpisom z registra trestov obžalovaného Y. E., správami o povesti obžalovaného od Mesta Žilina, Okresného úradu Žilina, ÚPSVaR Žilina, Okresného úradu, živnostenské oddelenie, Sociálnej poisťovne, fotografiou osoby Q. E..
Obžalovaný Y. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu uviedol, že v tom období chodili s jeho otcom na kožné, a to v Žiline do Nemocnice s poliklinikou, kde je stacionár, liečil si psoriázu, tzn. že absolvoval vždy takú kúru, že bol 30 min v kabínke pod lampami. Obdobie kedy tam chodil, bolo v roku 2013 od apríla do augusta 2013, každý deň alebo každý druhý. Je nevinný, nikdy nevlastnili motorové vozidlo zn. Mercedes, čo aj uvádzal vyšetrovateľovi a na Okresnej prokuratúre. Kto má Mercedes, mali vyšetriť oni. V obci Tešedíkovo nikdy nebol, ani s tou S.. Keď sa začalo vyšetrovanie, nevedel uviesť, kde bol v ten deň, na ktorý sa ho pýtali. Bol to zisťovať na poisťovni a až podľa toho zistil, že pravidelne chodil do stacionára. Nevie si vysvetliť, ako k tomu prišlo, že sa tam jeho meno napísalo, ale vie uviesť kto vlastnil Mercedes. Vie, že osoba Q. E. K.. XX.XX.XXXX O. R., V., Q. T.., jazdil alebo jazdí v Mercedese s ev. č. XPOXXXX, tú osobu pozná. Jeho otec, keď bol v nemocnici, mal infarkt v roku 2014, tak ho prišiel pozrieť Q. E. na takom aute, ktoré spomínal. Auto bolo strieborné, po tom čo on začal hovoriť, z čoho ho obviňujú a o čo sa jedná, tak to vozidlo Mercedes po dvoch týždňoch predali. Q. E. je jeho bratranec. On sa s ním rozprával o tom, že také auto hľadajú, bratranec mu však k tomu nič nepovedal. Osobu menom Júlia Kostolná, ktorá je v pozícii svedka, vôbec nepozná, jeden krát ju videl na polícii. V súčasnosti býva v Žiline. Do tohto kraja nechodieval a ani nevie, kde je obec Tešedíkovo. Súdu predložil fotku Q. E. a zároveň aj zapísané údaje, ktoré uviedol.
Svedkyňa X. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vie v akom je postavení, v prípravnom konaní bola vypočúvaná ako svedkyňa, potom ako obvinená, je si vedomá toho, že bola podaná na ňu obžaloba, aj že bol vydaný trestný rozkaz. Len z dôvodu, že si vybrala neschopného obhajcu, sa stalo, že nebol podaný odpor voči trestnému rozkazu, avšak podávala dovolanie, ktoré zatiaľ nedoplnila, pretože počká ako sa skončí toto konanie a potom ak vyjdú najavo okolnosti požiada prípadne o obnovu procesu. Ku samotnému skutku uviedla, že v lete, asi v auguste 2013, bola so svojím priateľom na Bratislavskej v Žiline, kedy prišla polícia, ukázali jej jej fotku, že je v pátraní a ukázali jej fotku obžalovaného E., že či ho pozná. V aute jej ukazovali fotku obžalovaného, o ktorom povedala, že ho nepozná a ako išli na políciu, hovorili, že spravila podvod, avšak ona prišla z výkonu trestu v máji 2013, prečo by také niečo robila. Po dvoch hodinách prišla polícia zo Šale, ukazovali jej nejaké video pri bankomate, že či pozná tú pani, potom prišiel aj obžalovaný, tam ho videla prvý krát. Potom ju brali do Šale na rekogníciu, ktorá prebiehala tak, že okrem nej tam boli ešte tri dievčatá, ktoré boli maďarky, ona jediná bola Slovenka. Dvakrát si opoznávané vybrali sami číslo a osoba, ktorá opoznávala dvakrát ukázala na inú ženu ( vždy tú istú), nie na ňu. Osoba, čo opoznávala, bola poškodená, tá staršia pani, čo ju videla na súde na
začiatku hlavného pojednávania. Opoznávanie prebiehalo tak, že tá pani stála rovno pred nimi, neboli za sklom, potom si ju policajt zobral bokom do kancelárie, a keď odtiaľ vyšli, policajt dal svedkyni číslo 2 do ruky. Keď sa pýtala vyšetrovateľa, prečo jej on určil číslo 2, povedal, že tak to má v papieroch a že pani poškodená nemá okuliare - ona sama si totiž druhýkrát vybrala číslo 3 a potom jej dal vyšetrovateľ tú dvojku. Vyšetrovateľ povedal, že tam malo krúžiť nejaké auto zn. Mercedes, vraj zachytili ho aj kamery tak by polícia mala mať zachytené aj jeho evidenčné číslo. Ona však v tej dobe bola u lekára na kontrole s kolenom, mám aj papier, ktorý zakladala do spisu. Keď vyšla z výkonu trestu, povedala si, že stačí. Tento skutok nespáchala. Je odsúdená za niečo, čo neurobila a druhí si užívajú 7.000,- Eur. Nevie si vysvetliť ako k tomu mohlo prísť, že ona je označená ako páchateľka. Mala a aj má trvalé bydlisko v Žiline, kde bývala aj v roku 2013, v podstate tam býva aj doteraz, nechodievala nikdy do obce Tešedíkovo ani do jej okolia, podvody nerobí, bola súdená za drobné krádeže za jedlo a podobne. Poškodenú nikdy predtým nevidela, len na polícii. Nie je jej známa ani ďalšia svedkyňa, ktorú videla na začiatku pojednávania.
Svedkyňa - poškodená F. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala ohľadom osoby obžalovaného rovnako ako v prípravnom konaní, teda že meno E. Y. nepozná, auto, ktorým mala prísť „sekretárka“, nevidela. Ďalej uviedla, že dňa 2.8.2013 jej niekto zavolal, že jej vnučka potrebuje peniaze, niečo mali montovať na byte a nemali dosť peňazí na zaplatenie robotníkov. Hlas v telefóne bol mužský. Ona pozná priateľa svojej vnučky a v telefonáte ten hlas tak pekne rozprával, že „babka“. Ona sa ho spýtala, prečo nepríde Silvia, odvetil jej, že má veľa práce a že potrebujú peniaze. Na to povedala, že má 7.000,- Eur. Hlas v telefóne hovoril, aby tie peniaze odovzdala sekretárke, volali jej dva krát a v telefonáte uviedli, že už tam je pri jej dome tá sekretárka. Vzápätí jej aj zavolali, že už majú peniaze. Potom ju zavolali na výsluch a tam opoznala „sekretárku“. „Sekretárke“ povedala, že mám drobné peniaze, nie v bankovkách a spýtala sa, že či to nebude vadiť priateľovi jej vnučky I., že má peniaze v drobnom. Išla k bráne a tam odovzdala peniaze. Peniaze boli v sáčku, dala ich „sekretárke“, ktorá bola v bielych šatách, mala tmavé slnečné okuliare, šiltovku, mala vysoké podpätky, o niečo vyššia od nej, blond vlasy, biela pleť, mala na sebe biele tričko a nohavice. Prihovorila sa jej po slovensky, odpovedala jej tiež po slovensky, o ničom sa nebavili, len jej odovzdala peniaze. Tvár si dosť zakrývala šiltovkou aj rukou tak, ako keby telefonovala. Poškodená okuliare nemala, keď vyšla von. Okuliare potrebuje na čítanie alebo keď niekoho chce rozpoznať, do diaľky vidí, aj keď slabšie. Sekretárka povedala, že niekde ju čaká auto, ona ho však nevidela. „Sekretárka“ odišla smerom do dediny, to ešte videla. Auto nevidela. Videla ju, keď prichádzala na pešo, vtedy nevidela auto, že by z neho vystúpila. Hneď zavolala vnučke, že jej peniaze odovzdala. A ona jej povedala, že ju oklamali. Vonku nevidela žiadne iné osoby, nebol na ulici vtedy nikto. Peniaze podala tak, že otvorila bránu, cez túto bránu je aj vidieť, nie je to plná brána. Tá osoba - „sekretárka“ - si peniaze neprepočítala. Ona sa jej len toľko spýtala, či je ona tá z kancelárie z Galanty, ona odpovedala, že áno. Dobre si zapamätala tú osobu, spomedzi 1000 ľudí by ju vedela určiť. Zapamätala si najmä podľa úst. Keď jej predložili fotografie, tak ju hneď určila, predkladali jej aj farebné aj čiernobiele fotografie. Vedela, že je blondína aj keď mala šiltovku, lebo na bokoch (svedkyňa ukázala spánky), jej trčali vlasy, nebola úplne čistá blondína. K samotnému opoznávaniu na OO PZ Šaľa poškodená uviedla, že tam boli štyri ženy, na začiatku váhala medzi dvomi, musela si dať okuliare a vtedy presne opoznala, najprv ukázala na dve osoby medzi ktorými sa nevedela rozhodnúť a keď si dala okuliare, ukázala na jednu osobu, pokiaľ si spomína ohľadom čísiel, mali čísla od 1 do 4, tuší že tá, ktorú označila, mala číslo 4. Teraz naisto nevie povedať, či mala okuliare, keď odovzdávala peniaze.
Svedkyňa - poškodená uviedla, že osobu obžalovaného predtým nevidela, nestretla sa s ním. Svedkyňa bola požiadaná, aby sa pozrela na osobu prítomnú v pojednávacej miestnosti sediacu za ňou (svedkyňa X. S.). Uviedla, že tú osobu pozná, je to Kostolná, s jej menom sa stretla z papierov od polície a je to osoba, ktorej odovzdala peniaze pred svojím domom. Vylučuje, že by si ju mohla s niekým zmýliť. Nie je pravdou, že by 2x ukázala na inú osobu. Pravdou je, že požiadala, aby si mohla zobrať z tašky okuliare. Keď si dala okuliare, tak videla, že to sú tie črty, že to je tá osoba. Po oboznámení sa s výpoveďou svedkyne Kostolnej zotrvala svedkyňa-poškodená na tom, že ju označila, a vie ju označiť aj dnes, nemohla si ju zameniť s inou osobou. Vidí dobre, pomáhajú jej kvapky do očí, do vzdialenosti jedného metra vidí črty tváre. Do vzdialenosti asi 4 metre vidí črty trochu rozmazané, ale vidí farbu vlasov, vidí či má niekto okuliare. Je presvedčená že osoba svedkyne S. je tá osoba, ktorá bola u nej po peniaze.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil strany so zápisnicami o priebehu rekognície in natura zo dňa 19.8.2013, pričom bolo konštatované že v opise zápisnice sú zjavné nezrovnalosti pri vyhodnocovaní výsledkov rekognície, kedy na č. l. 127 je uvedené, že poškodená ako opoznávajúca osoba označila osobu - ženu číslo 1, čo bola U. Q.. Vzápätí následne sa uvádza, že spoznáva ženu pod číslom 2 X.
S.. Z obsahu pôvodnej rukou dopĺňanej-vypisovanej zápisnice vyplýva, že prvý krát označila inú osobu, takisto ako druhýkrát (v oboch prípadoch išlo o U. Q.), aj keď váhala medzi dvoma osobami. Svedkyňa - poškodená potom požiadala, aby si mohla dať okuliare a aby sa rekognícia zopakovala. Následne dva krát ukázala na osobu č. 2 - X. S..
Svedkyňa U. I., na hlavnom pojednávaní uviedla, že išla cez uličku, kde býva pani Gizela a tam si všimla odstavené auto -Mercedes a viacej nevie uviesť, lebo sa v autách nevyzná. Auto nestálo po dĺžke ale na šírku, kolmo na cestu. Auto bolo tak odstavené, že bolo vidieť pani F. S. domu, auto bolo odstavené asi siedmy dom od pani F.. Najprv prechádzala okolo auta, zaujalo ju to auto a pozrela sa naňho, lebo z neho pozerali na pani F.. Videla, ako sa pani F. rozprávala pred domom s jednou pani, ktorá bola oblečená v bielom. Tú pani v bielom videla zozadu. Potom už nevidela, čo sa dialo ani s tou osobou, ktorá bola pri dome pani F. ani s autom, ktoré tam čakalo. Zdalo sa jej, že v aute sedeli dve osoby, ale to bolo len na sekundu - dve, čo sa mohla pozrieť. Osoby sedeli vpredu ako šofér a spolujazdec. Jediné čo zaregistrovala, že na mieste šoféra sedel muž. Evidenčné číslo vozidla si nevšimla ani ho moc nemala šancu vidieť. Osobu šoféra by už teraz opoznať nevedela, vie len, že mal okrúhlu tvár. Doslova na hlavnom pojednávaní uviedla, že už nevie s istotou ani potvrdiť ani vylúčiť či vtedy videla v aute osobu, ktorá je prítomná v pojednávacej miestnosti (obžalovaný), nie je si istá, nechce povedať niečo čo by nebola pravda. Pri opoznávaní v priebehu rekognície si nebola úplne istá, keď označovala fotky obžalovaného. Viac sa trápili s tým, že o aké auta sa mohlo jednať. K tomu, že to bol Mercedes E dospeli po tom, čo vyšetrovateľovi popísala to auto, on jej ukázal rôzne typy Mercedesov, tak prišli k tomu aký to bol typ Mercedesu. Nevie už povedať, či sa jej to vtedy pri rekognícii vybavilo, ale aj vyšetrovateľovi vraj hovorila, že si nie je na 100% istá a aj on jej mal k tomu povedať, že si je vedomý že za tú sekundu sa nedá nič na 100% určiť. Zápisnicu si poriadne neprečítala, lebo tam bolo toho veľa.
Svedkyňa Q.. I. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že má na starosti ako lekárka kožný stacionár, pri ambulantnom centre Dermatovenerológie v rámci Fakultnej nemocnice s Poliklinikou v Žiline, princíp jej práce spočíta v tom, že pacienti odporučení ambulantnými kožnými lekármi sa dostavia najprv k vyšetreniu k nej ako k lekárke stacionáru, nasleduje väčšinou asi 6-8 týždňové obdobie po ďalšiu kontrolu a následne nastavenie liečby, ktorá spočíva v tom, že pacient sa dostavuje do stacionáru k potrebnému počtu ošetrení kde však už neprichádza do kontaktu s lekárom, ale so zdravotnými sestrami, personálom. Pamätá si obžalovaného ako pacienta, ktorý k nim chodil, teda nielen podľa záznamov, vídavala ho. V roku 2014 vie povedať, že v období od januára až mája chodil viac mesiacov vkuse, nevie sa teraz s istotou vyjadriť ohľadom roku 2013. Pacient ktorý príde na stacionár a je mu podaná liečba v ten deň, toto sa zaznamenáva do počítača, nakoľko je to výkon hradený poisťovňou. Ak aj teda u pacienta Y. E. je k dispozícii záznam o absolvovaní liečby v stacionári, určite ju v ten deň absolvoval, je možné však, že čo sa týka hodiny teda presného času a obdobia počas dňa kedy ju absolvoval, tam mohlo prísť k posunu, predpokladá určité oneskorenie s reálnou dobou podania liečby. Do záznamu pacientovi a do počítača sa zaznamená meno pacienta, rodné číslo, číslo poisťovne, dátum, meno toho kto podáva liečbu, typ terapie, externá liečba. Pamätá si, že v tomto prípade jej vyšetrovateľ predložil potvrdenie stacionáru, jednalo sa o záznam, ktorý vyhotovila jedna zdravotná sestra s tým, že preniesla si údaje z predchádzajúceho dátumu podania liečby a upravila svoje meno ako osobu ktorá reálne podávala liečbu. Po nahliadnutí svedkyne do záznamu z absolvovania liečby obžalovaného Y. E. zo dňa 02.08.2013 (na č.l. 185 spisu), svedkyňa uviedla, že záznam zapísala V. G. a je z neho je zrejmé, že pacient liečbu absolvoval dňa 2.8.2015 a záznam o tom bol vnesený do počítača o 14,54 hod. Podľa toho ako sa u nich štandardne postupuje, môže predpokladať, že o 14,54 hod. bola liečba absolvovaná. Opačný postup, teda, že by sa najprv urobil záznam a potom absolvovala terapia - liečba, by bol neštandardný. Uviedla, že sa jednalo o dvadsiatu dávku, pričom takáto liečba trvá asi 20 minút.
Svedkyňa H.. W. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je vnučka poškodenej F. G. a býva v Tešedíkove. V auguste, popoludní, keď jej babku okradli, bola doma a upratovala, keď jej zazvonil telefón a volala jej babka. Pýtala sa jej, prečo je doma a pýtala sa na I., že kde je, či je u seba v Galante. Babke povedala, že I. robí v Dunajskej strede. Babka sa zľakla a povedala, že sa nechala oklamať a peniaze dala zrejme podvodníkom. Sadla do auta a išla hneď k babke, kde jej babka povedala, ako ju podvodníci nachytali a ako došla začiatkom augusta 2013 o 7.000,- Eur. Babka jej popísala ženu, ktorá prišla k jej domu po peniaze, že bola chudá, že mala tuším slnečné okuliare, že mala jazvu alebo niečo na tvári ale to si nepamätá presne ako to babka popísala. S jej snúbencom Tomášom si nezvykli volať, ale osobne ho babka poznala. Ona neposlala žiadnu asistentku k babke po peniaze, ani si nikdy od nej
peniaze nepýtala ani nebrala. Je čudné, že vedeli, že má asistentku, vedeli ako sa volá jej snúbenec a vedeli, že rodičia sú preč.
Svedok I. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on v tom čase robil B. U. B. P. W. a volala mu priateľka, ktorá mu povedala, čo sa stalo jej babke. Prekvapilo ho, že vedeli dosť podrobné informácie o ňom, o priateľke a ich situácii. Vtedy stavali dom a vraj pýtali peniaze pre nejakých stavebníkov na elektrinu alebo niečo také. On babke svojej priateľky nevolal ani nemá na ňu telefón, peniaze nikdy od W. babky nepýtal.
W. U. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol u svojej starej matky, vnútri v izbe. Videl, že stará mama má vyložené peniaze na stole a prerátava ich. Potom prišla nejaká osoba, bola to žena, a stará mama peniaze dala tejto osobe. Stará mama vravela, že to bola žena, sekretárka tej osoby, ktorá od nej vyžiadala peniaze. Keď sa starej mamy pýtal, prečo prerátava peniaze, povedala, že I. nemohol vybrať peniaze z banky, preto od nej vyžiadal peniaze. Tomáš je manželom jeho sestrenice. On telefón nepočul, stará mama mu vravela, že jej volali. Keď babka odovzdala peniaze, mysleli, že bude všetko v poriadku. Videl, že vychádza von, ale komu ich odovzdala, to nevidel. Nepozeral za babkou, keď išla von. Nevidel ženu, ktorej mala babka odovzdať peniaze. Keď sa babka vrátila zvonka, rozprávali sa ešte ale o niečom inom a potom odišiel. Od babky odchádzal na bicykli, na ulici nevidel nikoho. Nevšimol si na ulici nič podozrivé. Potom neskôr mu volala sesternica, že čo sa vlastne stalo. Z dôvodu rozporu s časťou výpovede z prípravného konania bola na návrh prokurátorky prečítaná táto časť výpovede, kedy svedok uviedol, že videl z izby, keďže bol vnútri v dome, že nejaká žena mala bielu šiltovku a babka tej žene dala peniaze pri bráničke na ulici, videl to asi zo vzdialenosti 30 metrov, tú ženu nepozná ani sa nevie vyjadriť k jej bližšiemu popisu. Svedok sa vyjadril na hlavnom pojednávaní, že nevie, prečo je to tak zapísané, ale on tú osobu z izby nevidel. Tú osobu nevidel, nemôže ju ani opísať.
Zo zápisnice o rekognícii osôb z fotoalbumov zo dňa 23.08.2013 vyplynulo, že poznávajúca svedkyňa U. I. medzi predloženými fotoalbumami s fotografiami spoznáva osobu - muža, ktorý sedel na mieste vodiča striebrosivého Mercedesu triedy „E“, kedy s určitosťou ukázala na osobu Y. E..
Z výpisu prichádzajúcich a odchádzajúcich telefónnych hovorov z telefónnej účastníckej stanice (pevná linka poškodenej) XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2013 a z informácií poskytnutých spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. vyplynulo, že dňa 02.08.2013 v čase od 15:59 hod. boli vykonané prichádzajúce hovory na uvedenú pevnú linku z mobilného telefónneho čísla XXXXXXXXXX, evidovaného na meno X. W., I. XXX/X, Y. W., pričom uvedená SIM karta bola aktívna v sieti O2 odo dňa 01.08.2013. SIM karta bola zakúpená v Predajni Bratislava - Polus City Center, Vajnorská, Bratislava.
Zo správy OR PZ v Rimavskej Sobote, OKP zo dňa 04.11.2013 vyplynulo, že X. W., nar. 07.09.1957 sa dlhodobo nezdržiava v mieste svojho trvalého pobyt. Vedomosť o jeho pobyte nemajú ani jeho príbuzný.
Zo správy VšZP zo dňa 26.05.2014 vyplynulo, že obžalovaný Y. E. v období od 20.7.2013 do 10.08.2013 bol ošetrovaný na Stacionári a v ambulancii dermatológie FNsP v Žiline, Vojtcha Spanyho 43, Žilina v dňoch 22.7.2013, 23.7.2013, 24.7.2013, 31.7.2013 a 2.8.2013.
Zo záznamu Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline o absolvovaní liečby obžalovaného Y. E. zo dňa 02.08.2013 ( na č.l. 185 spisu) vyplynulo, že záznam o ošetrení zapísala V. G. a je z neho zrejmé, že pacient liečbu absolvoval dňa 2.8.2015. Záznam bol vnesený do počítača o 14,54 hod. Presný čas vyšetrenia nie je možno jednoznačne ustáliť.
V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní, boli realizované všetky osobné i vecné dôkazy navrhnuté procesnými stranami. Súd tak získal dostatočnú dôkaznú hodnotu, na základe ktorej zistil skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.
Obžalovaný Y. E. uviedol, že je nevinný. O skutku, ktorý sa mu kladie za vinu nič nevie, v obci Tešedíkovo nikdy nebol a takisto nepozná ani svedkyňu ( bývalú spoluobvinenú) X. S., s ktorou sa mal skutku dopustiť. V deň, kedy malo ku skutku prísť, mal absolvovať liečbu v stacionári v Žiline, k čomu existuje aj záznam-lekárska správa.
Z výpovede poškodenej F. G. vyplynulo, že ani auto, v ktorom mal v blízkosti jej domu sedieť obžalovaný Y. E. U. takisto ani obžalovaného Y. E. nevidela.
Z výpovedi svedkyne U. I. pre súdom vyplynulo, že s istotou zaregistrovala len skutočnosť, že v blízkosti miesta, kde býva poškodená, bolo odstavené podozrivé auto, z ktorého pozerali na dom poškodenej. Videla, že na mieste spolujazdca sedí muž, pričom sa jednalo o osobu okrúhlejšej tváre. Bližšie osobu sediacu v aute opísať nevedela. Pri rekognícii vedela osobu opísať tak na 30-40%, nebola si 100% istá, keď označovala fotky, čo aj vyšetrovateľovi uviedla. Na tomto svojom postoji zotrvala na hlavnom pojednávaní, ku výpovedi z prípravného konania, resp. k vykonanej rekognícii v prípravnom konaní sama uviedla, že zápisnicu si neprečítala, ale je pravdou, že viac sa s vyšetrovateľom venovali tomu, o aký typ auta ide, osobou si nebola istá, lebo za sekundu sa to nedá s istotou určiť.
Svedkyňa Júlia Kostolná (bývalá spoluobvinená) zotrvala na tom, že obžalovaného nepozná (sama popiera napriek odsúdeniu spáchanie skutku), svedkovia W. D. U. I. Š. na mieste skutku neboli, žiadne osoby či už v aute alebo mimo neho tak vidieť ani nemohli. Svedkyňa Q.. O. nemohla osobne potvrdiť, či absolvoval obžalovaný v inkriminovaný deň liečbu v stacionári, vyjadriť sa mohla k pravdepodobnému postupu pri vyznačovaní absolvovania procedúry a o tom, ako procedúra a jej zápis obvykle prebieha.
Ak by sme predpokladali, že záznam o liečbe bol vnesený do počítača o 14.54 hod. a liečba už bola absolvovaná, potom by sa musel obžalovaný ihneď presúvať autom zo Žiliny do Tešedíkova, keďže vzdialenosť medzi týmto mestom a obcou je 183 km (189 km po spoplatnenej trase-diaľnici). Za ideálnej premávky a podmienok trvá absolvovanie trasy autom približne 2 hodiny, čo by znamenalo príchod do Tešedíkova po 17.00 hod.. Presný čas kedy prišlo k odovzdaniu peňazí zistený nebol, boli len zistené časy telefonátov na pevnú linku poškodenej - po 15.59 hod.. Tento dôkaz však podľa názoru súdu zostal bez ďalších podporných dôkazov (proti obžalovanému ), takých dôkazov, ktoré by bolo možno vyhodnotiť ako logické, presvedčivé, zrozumiteľné, pravdivé, vierohodné a neprotirečivé.
Svedok U. G. bol síce v deň, kedy ku skutku malo prísť, u poškodenej, avšak ak niekoho videl, tak len osobu, ktorá mala prevziať peniaze (aj tú nevie popísať), ale žiadnu inú osobu, ani auto nevidel.
V priebehu celého dokazovania nebolo žiadnym spôsobom ustálené, kto bola osoba s mužským hlasom, ktorá v inkriminovaný deň volala poškodenej F. G. a žiadala od nej finančnú hotovosť 10.000,- Eur. Z vykonaného dokazovania bolo ustálené len telefónne číslo, z ktorého boli uskutočnené hovory na pevnú linku poškodenej v inkriminovanom čase, pričom zistené telefónne číslo bolo vedené na meno X. W.. Prepojenie tejto osoby na osobu obžalovaného nebolo zistené.
Všetky dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne, podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pri tom ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom súd poznamenáva, že výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. V takomto prípade (oslobodenie podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku) sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný skutok nespáchal, stačí len pochybnosť o tom, či ho spáchal. Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku vyžaduje, aby každá okolnosť, dôležitá pre rozhodnutie, bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Nebolo dokázané jednoznačne radom priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili ucelenú reťaz, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, spáchal práve obžalovaný. Neboli tak získané dôkazy, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, dôkazy boli spochybnené v takom rozsahu, že nepostačujú uznaniu viny obžalovaného. Po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov neboli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe. Súd po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nemôže vylúčiť záver, že obžalovaný sa akcie nezúčastnil, nevedel o nej, teda skutok nespáchal, prípadne ani ho nemohol spáchať, pretože absolvoval liečbu v stacionári v Žiline v takom
čase, ktorý vylučuje, že by sa stihol prepraviť z mesta Žilina do obce Tešedíkovo v čase dostatočnom na volanie poškodenej so súčasným zabezpečovaním odvozu osoby ktorá prevzala peniaze. Súd poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku, použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Spochybnené zostáva, že svedkyňa I. opoznala obžalovaného ako osobu čakajúcu v aute v blízkosti bydliska poškodenej, a tiež zostáva spochybnené, či v prípade absolvovania procedúry v Žiline by sa obžalovaný stihol presunúť do obce Tešedíkovo tak, aby čakal na osobu, ktorej boli odovzdané peniaze. Už vôbec nebolo preukázané, že práve obžalovaný volal poškodenej. Súd nedopĺňal dokazovanie zabezpečovaním výsluchu osoby, ktorej fotku a údaje obžalovaný predložil súdu a o ktorej sa domnieva, že mohla byť osobou prítomnou v blízkosti bydliska poškodenej, pretože takýto dôkaz by neprispel k preukázaniu viny obžalovaného ale práve naopak. A k záveru nutnosti oslobodenia obžalovaného pod obžaloby dospel súd bez pochybností aj bez takéhoto dôkazu. Z výpovedí svedkov teda jednoznačným spôsobom nevyplynulo, že osoba, ktorá mala sedieť v aute pred domom poškodenej, bol obžalovaný Y. E.. Takisto, pokiaľ ide o osobu s mužským hlasom, ktorá mala dňa 02.08.2013 zatelefonovať poškodenej, z produkovaných dôkazov nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že išlo práve o obžalovaného Y. E.. Výsledky vykonaného dokazovania nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť bezpečný a nepochybný záver o tom, že to bol práve obžalovaný, kto skutok spáchal.
Súd z hodnotiaceho procesu osobných a vecných dôkazov v smere, ktorý je vyššie uvedený, vzhľadom k tomu, že už nemá možnosť zabezpečiť ďalšie dôkazy, ktoré by viedli k rozptýleniu pochybností a nejasností, dospel k jednoznačnému záveru, že nebolo dokázané spáchanie skutku uvedeného v obžalobe obžalovaným Richardom Fatákom. Na základe § 285 písm. c/ Trestného poriadku ho preto súd spod obžaloby oslobodil.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, keďže obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd poškodenú F. G. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave