Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-34-2015.pdf
PDF · 89.43 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/34/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: JUDr. Petr Pečený, advokát so sídlom v Holíči, Nám. sv. Martina 9, proti povinnému: Q. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., P. XX, o vymoženie 361,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. apríla 2012 č. k. 23Er/310/2012-13 v znení uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 29. decembra 2014 č. k. 23Er/310/2012-31, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej so sídlom Exekútorského úradu: Matuškova 1, Trnava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 02. 2012 zamietol. Oprávnený návrhom zo dňa 16. 02. 2012 žiadal, aby súd poveril vyššie uvedenú súdnu exekútorku vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 361,99 eura s príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 29. 02. 2012. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok č. k. PEC-U 495/2011 zo dňa 30. 11. 2011, právoplatný dňa 20. 12. 2011 a vykonateľný dňa 27. 12. 2011, vydaný JUDr. Radimom Kuchtom, rozhodcom so sídlom Sibírska 1329, Holíč, na základe porušenia Úverovej zmluvy č. 400603417. Súd pri rozhodovaní aplikoval § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok, EP ), § 45 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ZoRK ), § 25 ods. 1, 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písmena r), 5, § 54 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, smernicu Rady Európskej únie č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Súd preskúmaním úverových zmluvných podmienok oprávneného zistil, že v úverových podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v hlave 16. Riešenie sporov, v §1 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok „zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z ÚZ alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, narodeným XX. XX. XXXX., so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, a to zo zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. P. Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba ..." a v § 2 úverových podmienkach je dojednané, že "zmluvné strany sa dohodli na tom, že rozhodcovská doložka zjednaná v ustanovení § 1 tejto hlavy sa v rozsahu rozhodovaní konkrétneho majetkového sporu, vo veci ktorého nebolo zahájené rozhodcovské konanie u jediného rozhodcu, ruší zahájením
súdneho konania vo veci tohto konkrétneho majetkového sporu. Majetkové spory, ktoré vznikli z tejto ÚZ alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované vecne príslušným súdom, pričom miestna príslušnosť sa riadi sídlom spoločnosti." Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukazoval na dobrovoľné uzatvorenie úverovej zmluvy povinného s oprávneným, ktorý nemal k návrhu zmluvy žiadne pripomienky a pri podpise na neho nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovské konanie prebehlo bez účasti povinného, nakoľko rozhodcovský súd ho vyzval, aby sa vyjadril k návrhu oprávneného, pričom túto výzvu rozhodcu povinný prevzal dňa 25. 10. 2011 a v stanovenej lehote na ňu nereagoval. Mal za to, že povinný mal k dispozícii niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Namietal tiež právomoc exekučného súdu substituovať preskúmavanie súdneho rozhodnutia a jeho rozhodnutie považoval za popierajúce zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom vyriešiť k spokojnosti oboch sporových strán. Porovnávaním originálnej verzie smernice Rady 93/13/EHS so slovenským a českým jazykovým prekladom dospel k názoru, že slovenský preklad Prílohy tejto smernice v bode 1, písm. q) nevyjadruje rovnaký význam ako originálne znenie, v zmysle ktorého zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinný uplatňovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. V Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý komplexne reguluje alternatívne riešenie sporov prostredníctvom rozhodcu. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 2282/2008. Konštatoval, že podstatná časť odôvodnenia zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie je postavená na úniovom práve a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach slovenskej právnej úpravy. Uzavrel, že rozhodcovská doložka bola platne dojednaná, v súlade so zákonom. Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril, súdna exekútorka sa písomne vyjadrila písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 12. 04. 2013, v ktorom súdu oznamuje, že s vyjadrením oprávneného súhlasí.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej, so sídlom Exekútorského úradu v Trnave, Matuškova 1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 12. 03. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 361,99 eura, úroku vo výške 28,84 eura, úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 424,29 eura od 02. 03. 2011 do zaplatenia a trov konania vo výške 112,41 eura, zmluvnej pokuty vo výške 33,46 eura a poplatku za upomienku 16,31 eura a exekučný
titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 30. 11. 2011 sp. zn. PEC- U 495/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 12. 2011 a vykonateľnosť dňa 27. 12. 2011, ako i zmluva o úvere č. 4006013417, uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 04. 06. 2010 a úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s..
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='231/1999 Z.z.%252326'&ucin-k-dni='17. 1.2013'> o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK).
V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je úverová zmluva, uzatvorená účastníkmi konania dňa 04. 06. 2010. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.
Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 04. 06. 2010 uzatvorili úverovú zmluvu č. 4006013417, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i úverové zmluvné podmienky oprávneného. Podľa hlavy 16 § 1, 2 sa zmluvné strany dohodli, že „majetkové spory, vzniknuté z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom v Holíči, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba“. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný zásah do práv a povinností účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale dokonca priamo určený rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.