Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Er-604-2011.pdf
PDF · 93.45 KB
No categories available
6Er/604/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Obec Veterná Poruba, so sídlom Veterná Poruba 37, IČO: 00 315 869, proti povinnému: F.. R. L.Á., W.. XX. X. XXXX, F. U. T. XXX, zast. FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, pre vymoženie pohľadávky vo výške 9.815,- eur, vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Marcelou Zummerovou, so sídlom Exekútorského úradu Kpt. Nálepku 22, Michalovce, pod sp. zn. EX 536/2011, o námietkach povinného, takto
rozhodol:
Námietkam povinného proti exekúcii sa v y h o v u j e.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou Mgr. Marcelou Zummerovou sa dňa 9. 5. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 536/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 9.815,- eur, priznanej rozhodnutím Obecného zastupiteľstva obce Veterná Poruba č. 1 zo dňa 15. 11. 2010 a rozhodnutím Obecného zastupiteľstva obce Veterná Poruba č. 2 zo dňa 15. 11. 2010. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 026811* zo dňa 16. 6. 2011, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 9.815,- eur a trovy exekúcie.
Súdna exekútorka súdu v priebehu konania postúpila námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo včas podaných námietkach uviedol, že rozhodnutie č. 1 a rozhodnutie č. 2 nie sú rozhodnutiami orgánu verejnej moci a namietal ich formálne náležitosti v zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“), nakoľko tieto neobsahujú poučenie o opravnom prostriedku, ani údaj o tom, či ich možno preskúmať súdom, nie sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky obce, a teda nie sú rozhodnutiami obce ako orgánu verejnej správy. Uznesenia č. 15/5 zo dňa 4. 11. 2010 a č. 15/6 zo dňa 4. 11. 2010, ktorými oprávnená začala konanie proti povinnému, mu neboli do vlastných rúk riadne doručené, a teda povinný nemal vedomosť o rokovaní obecného zastupiteľstva dňa 15. 11. 2010, na ktorom sa viedlo konanie proti nemu a boli prijaté predmetné rozhodnutia. Povinný sa tak nezúčastnil rokovania a nemohol sa vyjadriť k predmetu rokovania. Ani samotné rozhodnutia neboli povinnému doručené do vlastných rúk, a preto nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a podať proti nim v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd, čím mu bolo odopreté právo na súdnu a inú právnu ochranu. Okresný súd vyzýval oprávnenú na predloženie exekučných titulov, na ktorú oprávnená doručila listiny ňou označené ako rozhodnutie čl. 4 a rozhodnutie čl. 7, ktoré však nie sú číselne označené tak, ako oprávnená uvádza vo svojom liste č. 274/2011 zo dňa 13. 6. 2011, nie je na nich uvedený dátum ich vydania a sú v zjavnom rozpore s rozhodnutiami č. 1 a 2, ktoré boli doručené súdnemu exekútorovi oprávnenou ako exekučné tituly, nakoľko tieto rozhodnutia sú už opatrené odtlačkom úradnej pečiatky obce aj doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a obsahujú poučenie o opravnom prostriedku. Povinnému neboli listiny označené ako rozhodnutie čl. 4 a rozhodnutie čl. 7 nikdy riadne doručené do vlastných rúk a o ich vydaní nemal pred začatím
exekučného konania žiadnu vedomosť. Navyše aj návrh na vykonanie exekúcie je neúplný, nakoľko neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky obce. Povinný napokon poukázal na judikatúru (R 58/1997), podľa ktorej exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, a ak bude exekúcia na základe titulu, ktorá tieto požiadavky nespĺňa, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Rozhodnutia označené ako exekučné tituly nespĺňajú podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti a návrh na vykonanie exekúcie je neúplný, je tu dôvod na zastavenie exekúcie aj bez návrhu.
Oprávnená vo svojom vyjadrení k námietkam z 26. 7. 2011 uviedla, že rozhodnutia označené ako rozhodnutie č. 1 a č. 2, ktoré podľa povinného nemajú formálne náležitosti, boli pracovným materiálom z rokovania obecného zastupiteľstva, ktoré v predmetnej veci rozhodovalo. Omylom boli zaslané exekútorskému úrady ako exekučné tituly, po zistení tejto skutočnosti oprávnená zaslala exekútorskému úradu aj príslušnému súdu rozhodnutia, ktoré spĺňajú všetky formálne náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nie sú číslované. Jedno rozhodnutie sa týkalo porušenia povinností podľa čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a), b) ústavného zákona, druhé rozhodnutie sa týkalo porušenia povinností podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Povinnému bol prostredníctvom doručovacej služby UPS dňa 24. 11. 2010 doručený kompletný materiál, ktorý bol predmetom rokovania obecného zastupiteľstva dňa 14. 11. 2010 vrátane dôvodovej správy a návrhu oboch rozhodnutí (bez pečiatky, bez podpisov, nakoľko tieto rozhodnutia tvorili pracovný materiál). V uvedenej zásielke boli povinnému doručené aj obidve rozhodnutia, ktoré obsahovali poučenie, boli riadne podpísané a opatrené pečaťou obce. Oznámenie o začatí konania zo dňa 4. 11. 2010 bolo povinnému doručené doručovacou službou UPS dňa 9. 11. 2010, pričom na doručovacom lístku je podľa názoru oprávnenej podpis povinného. Pokiaľ povinný namieta pravosť podpisu, navrhla oprávnená vykonať na jeho náklady dokazovanie znalcom. V tomto oznámení bola v bode 2 uznesenia uložená lehota na vyjadrenie sa k predmetu konania, konkrétne do 12. 11. 2010. Preto nie je pravda, že povinný nemal žiadnu vedomosť o rokovaní obecného zastupiteľstva a že mu bolo odopreté právo na súdnu a inú právnu ochranu. Povinný nepreberal žiadne zásielky doručené bežnou poštou, preto bola využitá doručovacia služba. Pozvánka na rokovanie obecného zastupiteľstva bola doručená obyčajnou poštou, naviac osobne do schránky a bola v obci zverejnená obvyklým spôsobom.
Súd následne uznesením č. k. 6Er/604/2011-77 zo dňa 20. 12. 2012 pribral do konania T.. T.. X. L., znalkyňu z odboru ručné písmo (identifikácia pisateľa). Úlohou znalkyne bolo posúdiť a identifikovať pravosť podpisov povinného na dvoch doručenkách poštového doručovateľa UPS, podľa ktorých si mal povinný prevziať doručované listiny dňa 9. 11. 2010 a dňa 24. 11. 2010. Znalkyňa predložila dňa 25. 4. 2014 znalecký posudok, v ktorého záveroch uviedla, že podpis na doručenke poštového doručovateľa UPS, podľa ktorej si mal povinný prevziať doručovanú listinu dňa 9. 11. 2010, je pravým podpisom povinného. Podpis na doručenke poštového doručovateľa UPS, podľa ktorej si mal povinný prevziať doručovanú listinu dňa 24. 11. 2010, pravdepodobne nie je pravým podpisom povinného, ktorý sa však nedá jednoznačne vylúčiť ako pisateľ sporného podpisu.
Povinný po doručení znaleckého posudku adresoval súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že z hľadiska posúdenia veci je rozhodné posúdenie pravosti podpisu povinného na doručenke, podľa ktorej si mal prevziať doručovanú listinu dňa 24. 11. 2010, nakoľko ide o písomnosť, ktorou boli povinnému doručované exekučné tituly. Znalkyňa v závere znaleckého posudku konštatovala, že podpis na doručenke zo dňa 24. 11. 2010 pravdepodobne nie je pravým podpisom povinného, teda nie je nad všetku pochybnosť preukázané, že predmetné exekučné tituly boli povinnému riadne doručené, a teda že ide o právoplatné a vykonateľné rozhodnutia. V takýchto prípadoch je potrebné akékoľvek pochybnosti o riadnom doručení exekučného titulu vykladať v prospech povinného. Povinný od začiatku tvrdil, že predmetné rozhodnutia mu neboli riadne doručené. Na základe uvedeného povinný navrhol, aby súd námietkam proti exekúcii vyhovel a exekúciu z týchto dôvodov zastavil, prípadne aby ju vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil.
Oprávnená vo svojom vyjadrení zo 17. 9. 2014 uviedla, že nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie a považuje ho za nedôvodný. Povinný inicioval znalecké posudzovanie, následne svojím konaním sám opakovane maril znalecké dokazovanie, ako uviedla aj znalkyňa v posudku na strane 6, okrem iného: „Nie je úlohou znalca doprosovať sa donekonečna bez primeranej reakcie zo strany účastníka konania, ktorý je uznesením súdu zaviazaný znalkyni poskytnúť súčinnosť. Vzhľadom na obmedzenú porovnávaciu vzorku, je znalecká činnosť významným spôsobom sťažená a vyhotovenie znaleckého
posudku je možné len s obmedzeným záverom znaleckého skúmania.“ Povinný koná účelovo s cieľom zmariť riadny a spravodlivý proces, ktorý má preukázať zodpovednosť za jeho protiprávne konanie.
Vzhľadom na nejednoznačný záver znaleckého posudku týkajúci sa sporného podpisu na zásielke, ktorá mala byť povinnému doručená 24. 11. 2010, požiadal súd znalkyňu o podanie doplňujúceho znaleckého posudku, na podanie ktorého jej zabezpečil ďalší porovnávací materiál - podpisy povinného na listinách v rôznych verejných inštitúciách. Znalkyňa predložila doplňujúci posudok dňa 28. 4. 2015 a v jeho závere uviedla, že na základe zistených rozdielnych znakov nie je možné uznať tento podpis ako jednoznačne a nesporne pravý podpis povinného. Vzhľadom na výskyt podobných až zhodných rukopisných charakteristík v tomto konkrétnom prípade nie je možné povinného vylúčiť ako pisateľa predmetného podpisu a nie je možné určiť metódu vyhotovenia podpisu, a to, či bol podpis vyhotovený ako napodobený alebo úmyselne menený.
Povinný vo vyjadrení z 21. 5. 2015 uviedol, že znalkyňa prijala záver, že nie je možné uznať podpis ako jednoznačne a nesporne pravý podpis povinného, z čoho je zrejmé, že predmetné rozhodnutia neboli povinnému riadne doručené, preto nemôže ísť o právoplatné rozhodnutia, a teda ani o exekučné tituly. Na základe uvedeného povinný navrhol, aby súd vyhovel námietkam povinného a exekúciu zastavil.
Oprávnená sa k doplňujúcemu znaleckému posudku vyjadrila 8. 6. 2015 tak, že tento jednoznačne nevylúčil povinného ako pisateľa sporného podpisu, Obec Veterná Poruba má viacero rôznych podpisov v agende úradu od povinného, preto má za to, že podpis na doručenke je podpisom povinného a tento zásielku doručenú UPS prevzal. Oprávnená tiež oznámila, že z iniciatívy povinného, resp. jeho syna, je v procese dohadovania sa o mimosúdnom usporiadaní sporu.
Súd určil lehotu na dosiahnutie mimosúdnej dohody najneskôr do 25. 7. 2015. Na žiadosť oprávnenej z dôvodu náročnosti rokovaní bola táto lehota predĺžená do 15. 9. 2015. Podaním z 14. 9. 2015 oznámila oprávnená, že napriek predĺženiu lehoty nedošlo k dosiahnutiu dohody.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 45 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona, ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podaných námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré ho
oprávňuje skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, ak nastali po vzniku exekučného titulu, teda po dni jeho vydania a do podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), neskúma už vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti ktoré nastali po jeho vzniku, po dni vydania rozhodnutia. Exekučný titul, vykonateľné rozhodnutie v predmetnej exekúcii je podľa § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Veterná Poruba z 15. 11. 2010, ktorým bola povinnému uložená pokuta za poručenie čl. 4 ods. 1 a 2 písm. a) a b) ústavného zákona vo výške 9.060,- eur („rozhodnutie č. 1“) a rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Veterná Poruba z 15. 11. 2010, ktorým bola povinnému uložená pokuta za poručenie čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona vo výške 755,- eur („rozhodnutie č. 2“). Obe rozhodnutia mali nadobudnúť právoplatnosť dňa 9. 12. 2010 a vykonateľnosť dňa 10. 1. 2011.
Podstatnou okolnosťou, ktorá v konaní ostala sporná, bolo, či povinný prevzal dňa 25. 11. 2010 zásielku doručovanú spoločnosťou UPS, ktorej obsahom mali byť aj exekučné tituly, t. j. rozhodnutia č. 1 a 2. Ust. § 45 ods. 2 O. s. p. zakotvuje vyvrátiteľnú domnienku pravdivosti údajov na doručenke. V prejednávanej veci povinný spochybnil pravosť svojich podpisov na dvoch zásielkach, ktoré mal prevziať dňa 9. 11. 2010 a dňa 24. 11. 2010 prostredníctvom doručovateľa UPS. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd pribral do konania znalkyňu z odboru ručné písmo (identifikácia pisateľa), ktorá vo svojom znaleckom posudku potvrdila, že podpis povinného na zásielke doručovanej dňa 9. 11. 2010 je pravým podpisom povinného. Rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o námietkach proti exekúcii je pravosť podpisu povinného na zásielke doručovanej dňa 24. 11. 2010, ktorou mu boli doručené rozhodnutia č. 1 a 2, nakoľko v prípade, ak tieto neboli povinnému riadne doručené, nemohli ani nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. V konaní sa nepodarilo zabezpečiť originál sporného dokladu, ktorý nebol u doručovateľa dohľadaný. Aj vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné podľa záverov znaleckého posudku, a to ani po doplnení porovnávacieho materiálu, dospieť k jednoznačnému verdiktu o pravosti podpisu na predmetnej doručenke. Súdna znalkyňa potvrdila, že tento podpis nie je možné uznať ako jednoznačne a nesporne pravý podpis povinného, zároveň však pripustila, že povinného ani nemožno vylúčiť ako pisateľa podpisu, ako ani to, či bol podpis vyhotovený ako napodobnený alebo úmyselne menený. Za uvedenej situácie, keď nie je možné bez dôvodných pochybností dospieť k záveru, že povinný skutočne exekučné tituly prevzal, súd nepovažoval za preukázané riadne doručenie exekučných titulov. Ust. § 45 ods. 2 O. s. p. je v danom prípade potrebné vykladať tak, že postačí, ak sa preukáže, že údaje na doručenke nemusia byť pravdivé, t. j. ak dôjde dostatočne kvalifikovaným spôsobom k spochybneniu ich pravdivosti. Ak by súd požadoval po povinnom dôkaz o tom, že podpis na doručenke nie je jeho, porušil by zásadu rovnosti účastníkov za situácie, keď aj po doplnení znaleckého posudku a konzultácii s ďalšími dvoma znalkyňami nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru. Je to oprávnený, kto je v exekučnom konaní povinný preukázať splnenie podmienok podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, teda existenciu nesplneného vykonateľného rozhodnutia v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, k čomu patrí aj preukázanie riadneho doručenia exekučného titulu. Ak by mal povinný jednoznačne preukázať, že sporný podpis nie je jeho, musel by vlastne znášať dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje oprávneného. Súd teda dospel k záveru, že nie je preukázané prevzatie exekučných titulov povinným, teda ani ich riadne doručenie, preto rozhodnutie č. 1 a 2 nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť tak, ako sa uvádza v návrhu na vykonanie exekúcie a podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku neboli ku dňu začatia exekučného konania splnené. Uvedenému záveru súdu nebránia ani okolnosti uvádzané oprávnenou, ktorá poukázala na to určitú neochotu povinného spolupracovať so znalkyňou. Táto skutočnosť sama osebe sa však priamo nedotýka záveru znaleckého posudku a nič nemení na tom, že doručenie exekučných titulov povinnému nie je preukázané.
Povinný namietal tiež náležitosti exekučných titulov. Podľa tvrdení oprávnenej boli k návrhu na vykonanie exekúcie priložené rozhodnutia, ktoré zjavne nespĺňali náležitosti podľa ústavného zákona, len materiálom z rokovania obecného zastupiteľstva, na ktorom boli tieto rozhodnutia prijaté. Povinnému mal byť tento materiál doručený spolu s riadnymi rozhodnutiami, ktoré už obsahujú všetky náležitosti (v rozpore s tvrdeniami povinného vrátane dátumu vydania) práve dňa 24. 11. 2010. Vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu o neúčinnosti tohto doručenia, ktoré nie je dostatočne preukázané, je už v tomto konaní bezpredmetné, aký bol obsah tejto zásielky, ktoré rozhodnutia a s akým obsahom ju tvorili. Pre úplnosť však súd dodáva, že z dôvodu právnej istoty nepovažuje za vhodný postup oprávnenej, ktorá doručovala povinnému aj materiál, ktorý nebol konečným vyhotovením rozhodnutia, ale mal už viaceré jeho náležitosti (vrátane výroku, odôvodnenia, dátumu a podpisov). Takýto postup je nadbytočný,
zmätočný a za určitých okolností môže viesť k pochybnostiam o skutočnom obsahu zásielky adresovanej povinnému.
Napokon povinný namietal, že návrh na vykonanie exekúcie nie je opatrený odtlačkom úradnej pečiatky oprávnenej. Povinným citované ust. § 45 Správneho poriadku sa však nevzťahuje na návrh na vykonanie exekúcie, ktorý nie je správnym rozhodnutím. Vzhľadom na výrok súdu, ktorým vyhovel námietkam, sa už touto ďalšou námietkou súd bližšie nezaoberal. Len okrajom súd dodáva, že na odstránenie formálnych nedostatkov návrhu slúži ust. § 40 Exekučného poriadku. V prípade, ak súdny exekútor a exekučný súd tento postup neaplikovali a bolo udelené poverenie súdnemu exekútorovi, nie je už namieste vytýkať oprávnenému vady návrhu, ibaže by spôsobovali neprípustnosť exekúcie.
Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd exekúciu zastaví a rozhodne zároveň o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.