Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/477/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Ľ. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, B., proti odporcovi: GOLD EDEN, s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 35 850 639, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. marca 2013, č.k. -55, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu vo veci samej p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 24,64 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal vylúčenia veci z exekúcie vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Katarínou Baňarovou, so sídlom Nám. A. Vambéryho 5249/13B, Dunajská Streda, pod č. EX 1644/01, v prospech odporcu ako oprávneného, a to nehnuteľnosti rodinného domu postaveného na pozemku s parc. č. XX, katastrálne územie I., zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že Okresný národný výbor Bratislava - vidiek, odbor výstavby, vydal dňa 1.7.1985 stavebné povolenie č. 978/85/Bu v prospech B. Z. a B. Z. na stavbu jednopodlažného rodinného domčeku s obytným podkrovím na pozemku č. XX v katastri obce Svätý Jur, keď stavebný náklad mal byť v sume 301.000,- Kčs a stavba sa mala uskutočniť svojpomocne. Dohodou o postúpení práv, povinností a nárokov z 1.6.1999 postúpili B. Z. a B. Z. ako postupcovia na navrhovateľa ako postupníka práva a povinnosti stavebníka vyplývajúce zo stavebného povolenia č. 978/85/Bu. V exekučnom konaní vedenom pod. č. EX 1644/01, poverená exekútorka Mgr. Katarína Baňarová vydala vyhlášku o dražbe nehnuteľností, a to pozemok parc. reg. „C“ č. XX, katastrálne územie I., obec Svätý Jur, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX a rodinný dom nachádzajúci sa na parc. č. XX. Mesto Svätý Jur dňa 25.4.2012 oznámilo poverenej exekútorke, že podľa spisov Štátneho archívu k predmetnému rodinnému domu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie v roku 1988, ktoré si B. Z. prevzal dňa 26.10.1988. Záložnou zmluvou č. 110/93 z 26.4.1993 založil B. Z. s manželkou B. Z. rodinný dom so záhradou, zastavaná plocha 268 m2, parc. č. XX.

Súd prvého stupňa poukázal na zásadu unesenia dôkazného bremena ovládajúcu občianske súdne konanie, keď nesplnenie povinnosti tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla v konaní inak najavo, nebude ani predmetom dokazovania, s tým, že ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie dôkazného bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Z uvedeného potom vyvodil, že navrhovateľ mal v danom konaní povinnosť uniesť dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal, že je vlastníkom veci, ktorú žiada vylúčiť z exekúcie, t.j. preukázať nadobúdací titul. V prejednávanej veci mal za zrejmé, že navrhovateľ dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia neuniesol, keď vlastne ani sám nevedel, aký vzťah má k veci postihnutej výkonom rozhodnutia. V samotnom návrhu tvrdil, že povinný a jeho manželka rodinný dom užívajú, avšak nie ako vlastníci, kým v rámci svojho výsluchu uviedol, že má na dome spoločné právo, pretože podľa dohody s povinným a vlastníkom nehnuteľnosti pri ďalšom jej prevode mal mať právo na časť kúpnej ceny. Nebolo preto možné posúdiť, či sa cíti výlučným alebo podielovým vlastníkom nehnuteľnosti, keď podľa jeho výpovede B. Z. pomáhal pri stavbe domu finančne (25.000,- Kčs) a vypomáhal mu pri stavebných prácach. Konštatoval, že takéto tvrdenia nepostačujú pre objektívny záver o nadobudnutí vecného práva k nehnuteľnosti jej vytvorením, keď môžu len zakladať nárok na vloženú investíciu do cudzieho majetku. Uviedol, že ak bol rodinný dom skolaudovaný v roku 1988, táto skutočnosť priamo vylučuje možnosť postúpenia práv zo stavebného povolenia vydaného v roku 1985 v roku 1999. Akýkoľvek prevod vecných práv by musel mať písomnú formu a byť povolený vkladom v katastri nehnuteľností.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa , avšak úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko pokiaľ ide o cestovné odporca nepreukázal technickým preukazom druh motorového vozidla použitého na cestu na pojednávanie a pokiaľ ide o ušlú mzdu konateľa odporcu mal za to, že odporca hodnoverným spôsobom nepreukázal mzdu vyplácanú na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ a žiadal ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania. Súdu prvého stupňa vytkol nevypočutie svedka Z. prítomného v pojednávacej miestnosti, z ktorej bol sudcom súdu prvého stupňa vykázaný práve z dôvodu, že bude v konaní vypočutý ako svedok. Poukázal na svoju výpoveď, podľa ktorej sa necíti vlastníkom pozemku, ale má vzťah k rodinnému domu v spojení s pôžičkou v sume 25.000,- Kčs a vykonanými nezaplatenými prácami, keď podľa prísľubu povinného a jeho manželky mu títo rodinný dom previedli do vlastníctva. Z uvedeného dôvodu preto naňho postúpili práva a povinnosti zo stavebného povolenia, ktorým aktom došlo podľa neho i k prevodu vlastníctva. Uviedol, že podľa povinného dom nebol skolaudovaný. Poukázal i na dohodu s povinným a jeho manželkou, podľa ktorej mohli v dome zostať bývať. Mal za to, že vlastníctvo k predmetnému domu vydržal.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 30.8.2013 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o nevypočutie svedka Z. uviedol, že bol súdom prvého stupňa z dôvodu prezieravosti vykázaný z pojednávacej miestnosti, aby mohol byť vypočutý v konaní ako svedok, avšak navrhovateľ jeho výsluch napriek poučeniu súdu podľa nenavrhol. Dal do pozornosti, že rodinný dom bol skolaudovaný v roku 1988 a stavba nie je zapísaná na Liste vlastníctva z dôvodu absencie právoplatných dokladov k zápisu stavby do KN. Za nesporný dôkaz o existencii vlastníckeho práva povinného a jeho manželky k nehnuteľnosti označil záložnú zmluvu č. 110/93 k ručiteľskej listine č. 16/93 zo dňa 26.4.1993. Poukázal na súdne rozhodnutie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý návrh podal povinný dôvodiac, že nehnuteľnosť nie je v jeho vlastníctve. Podľa tohto súdneho rozhodnutia sa v dohode odkazuje na rozostavaný rodinný dom, ktorý je však podľa Mestského úradu mesta Svätý Jur k dátumu spísania dohody 11 rokov skolaudovaný. Do pozornosti dal ust. , podľa ktorého k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti prichádza až vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. Povinný nedal rodinný dom po skolaudovaní zapísať do katastra nehnuteľností, nesplnil si svoje zákonné povinnosti a Dohoda o postúpení práva, povinností a nárokov nenadobudla účinnosť. Namietal splnenie zákonných predpokladov pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetnému domu navrhovateľom.

Proti predmetnému rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal riadne a včas odvolanie odporca a žiadal v uvedenej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 145,39 Eur pozostávajúcej z hotových výdavkov vo výške 24,64 Eur (pohonné hmoty na cestu na pojednávanie) a z ušlej mzdy konateľa vo výške 120,75 Eur. Uviedol, že na

cestu na pojednávanie bolo použité motorové vozidlo zn. W. - Z. a k odvolaniu priložil technický preukaz vozidla. Ďalej doložil k odvolaniu Zmluvu o výkone funkcie konateľa, podľa ktorej je dojednaná odmena konateľa vo výške 12.000 Eur ročne.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ písomným podaním zo dňa 28.8.2013, ktorý považoval odvolanie odporcu za nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov oboch podaných odvolaní ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia a , nakoľko súd prvého stupňa vo veci zistil riadne a dostatočne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vykonal vo veci náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj náležite v súlade s odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Rozsudok je dostatočne presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. , keď súd prvého stupňa v ňom dal jasnú argumentáciu o absencii nároku navrhovateľa na vylúčenie domu B. Z. a jeho manželky z exekúcie vo veci oprávneného odporcu vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek vecného práva navrhovateľa k nemu. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je dostatočne vyčerpávajúce, odvolací súd sa s jeho dôvodmi stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje ( ).

Predmetom preskúmavanej veci je posúdenie nároku navrhovateľa na vylúčenie veci - rodinného domu vo vlastníctve povinného B. Z. a jeho manželky z exekúcie vedenej súdnou exekútorkou vo veci oprávneného - odporcu, č. EX 1644/01.

Na to, aby bolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť, musí byť preukázané, že vec, ktorej vylúčenia z exekúcie sa navrhovateľ domáha, je predmetom exekúcie a je vo vlastníctve navrhovateľa. Právom na vec nepripúšťajúcim exekúciu je totiž predovšetkým vlastnícke právo tretej osoby (s účinnosťou od 1.1.2003) i záložné právo tretej osoby. Ide o vec, ku ktorej nemá právo povinný a ani nemá k nej iný titul na jej držbu a užívanie, ale táto vec je vo vlastníckom alebo inom vecnom práve tretej osoby. Zákon v tejto súvislosti nepredpokladá, že z exekúcie (exekučného konania, ktorého účelom je speňaženie majetku povinného a následné uspokojenie oprávneného) bude vylúčená pohľadávka, ale len vec ako určitý majetkový statok. Navrhovateľ existenciu svojho vlastníckeho práva k rodinnému domu ako predmetu exekúcie netvrdil, tvrdil len existenciu svojej pohľadávky voči povinnému a ich dohodu o tom, že táto bude v budúcnosti uspokojená z časti kúpnej ceny pre prípad prevodu vlastníctva k nemu. Ak sa zasiahne exekúciou do cudzej pohľadávky akoukoľvek formou, nemôže sa dotknutá osoba brániť proti tomuto vylučovacou žalobou podľa § 55 Exekučného poriadku, ale inými prostriedkami, a to buď podľa Exekučného poriadku alebo priamo žalobou na plnenie.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa o procesnej vade v postupe súdu prvého stupňa spočívajúcej tom, že v pojednávacej miestnosti prítomný svedok na pokyn súdu túto pojednávaciu miestnosť opustil, avšak následne ako svedok vypočutý nebol, odvolací súd uvádza, že táto navrhovateľom tvrdená okolnosť z obsahu spisu nie je zrejmá. Namietaný postup súdu prvého stupňa z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 27.3.2013 nevyplýva, naopak, podľa nej navrhovateľ po výsluchu účastníkov konania uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a bol taktiež poučený podľa . Následne sa opäť vyjadril, že je bez návrhov na vykonanie dokazovania.

Ohľadom možnosti vydržania vlastníckeho práva k relevantnej nehnuteľnosti navrhovateľom odvolací súd uvádza, že navrhovateľ taktiež ani netvrdil, a teda ani nepreukázal predpoklady jej oprávnenej držby, keď podľa neho samého nehnuteľnosť neužíva a neoznačil titul, na základe ktorého by sa mohol dobromyseľne domnievať o existencii svojho vlastníckeho práva k domu (napr. kúpna zmluva hoci neplatná a pod.).

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s vysloveným názorom súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia a teda ani bremeno dôkazné o tom, že k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na parc. č. XX v katastrálnom území I., zapísanému na LV č. XXX má vlastnícke alebo iné vecné právo nepripúšťajúce exekúciu a uplatnený návrh teda zhodne s názorom súdu prvého stupňa vyhodnotil za nedôvodný. So zreteľom na uvedené napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

Odvolací súd prejednal i odvolanie odporcu proti výroku napadnutého rozsudku týkajúceho sa náhrady trov konania a dospel k záveru, že toto je čiastočne dôvodné. Odporca si uplatnil náhradu trov prvostupňového konania spočívajúcu v náhrade pohonných hmôt za cestu z miesta pobytu do miesta pojednávania a v náhrade ušlej mzdy konateľa odporcu. Súd prvého stupňa mu náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na skutočnosť, že nepreukázal technickým preukazom, aké vozidlo použil na dopravu na pojednávanie a ani hodnoverným spôsobom mzdu vyplácanú na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa. Odporca spolu s podaním odvolania proti tejto časti rozhodnutia doložil i namietané listinné dôkazy, a to fotokópiu technického preukazu osobného motorového vozidla W. - Z., evidenčné č. Z. XXX S., a zmluvy o výkone funkcie konateľa zo dňa 1.1.2013. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odporcom napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa zmenil a v prvostupňovom konaní úspešnému odporcovi priznal podľa náhradu trov konania vo výške 24,64 Eur spočívajúcu v náhrade pohonných hmôt použitých na cestu na pojednávanie osobným motorovým vozidlom, nakoľko takáto suma vyplývala z technického preukazu vozidla doloženého odporcom k odvolaniu a z jeho vyčíslenia. Pokiaľ ide o náhradu trov spočívajúcich v ušlej mzde konateľa odporcu, túto odporcovi nepriznal, nakoľko z doloženej zmluvy o výkone funkcie konateľa nevyplýva, že mzda konateľovi nebola vyplatená. Odporca vznik trov v tomto smere nepreukázal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.