Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/315/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, B., proti odporcovi: GOLD EDEN spol. s r. o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 35 850 639, zastúpený: Mgr. Andrea Jenčíková, splnomocnenec, bytom Vl. Clementisa 1164/147, Revúca, o vylúčenie veci z exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal vylúčenia veci z exekúcie vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Katarínou Baňarovou, so sídlom nám. A. Vambéryho 5249/13B, Dunajská Streda pod č. EX 1644/01 v prospech odporcu ako oprávneného a to nehnuteľnosti rodinného domu postaveného na pozemku parcela č. XX, katastrálne územie Neštich zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX.

Návrh odôvodnil tým, že uvedená exekútorka vydala dňa 19.07.2012 vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti

- vyššie uvedeného rodinného domu, ktorého podľa vyhlášky je vlastníkom povinný B. Z. a manželka B. Z.. Rodinný dom, ktorý má podliehať exekúcii však nie je v ich vlastníctve. Stavba rodinného domu sa síce realizovala v nadväznosti na stavebné povolenie z 01.07.1985 pod č. 978/85/Bu vydané stavebníkom B. Z. a jeho manželke, avšak ku kolaudácii domu doposiaľ nedošlo. Dňa 01.06.1999 uzatvorili B. Z. s B. Z.Š. ako postupcovia a navrhovateľ ako postupník Dohodu o postúpení práv, povinností a nárokov vyplývajúcich zo stavebného povolenia a preto prešlo vlastníctvo k tejto vtedy nedokončenej stavbe na navrhovateľa.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že v návrhu bolo uvedených viacero nepravdivých tvrdení. Nepravdivým bolo tvrdenie, že rodinný dom nebol nikdy skolaudovaný. Mestský úrad Svätý Jur potvrdil, že dom bol skolaudovaný v roku 1988, pričom si kolaudačné rozhodnutie si B. Z. prevzal dňa 26.10.1988. K zápisu domu do katastra nehnuteľností nedošlo z dôvodu, že B. Z. si nesplnil svoju povinnosť a v zákonom stanovenej lehote nepredložil príslušnej správe katastra doklady k zápisu stavby. Povinný B. Z. sa snaží vyhnúť exekúcii, keď žiadal exekučný súdu o jej zastavenie. Súd uznesením z 28.12.2012 zamietol návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že predložená Dohoda o postúpení práv a nárokov z 01.06.1999 nie je notársky overená, je to fotokópia nie hodnoverného vzhľadu. V listine sa odkazuje na rozostavaný dom, pričom však k dátumu jej spísania mal byť podľa Mestského úradu už 11 rokov skolaudovaný. Povinný nemohol previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez toho, aby príslušná správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva navrhovateľa. Ďalším dôkazom o existencii vlastníckeho práva povinného je Záložná zmluva č. 110/93 k ručiteľskej listine č. 16/93, datovanej k

26.04.1993 kde je rodinný dom vlastníctvom B. Z. a jeho manželky. Z uvedených dôvodov žiadal preto návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením návrhu, vyhlášky o dražbe nehnuteľnosti, Dohody o postúpení práv, povinností a nárokov z 01.06.1999, stavebného povolenia z 01.07.1985, oznámenia Mestského úradu Svätý Jur z 25.04.2012 záložnej zmluvy č. 110/93 a zistil nasledujúci skutkový stav a právny stav.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že B. Z. získal od svojej svokry pozemok, na ktorom chcel postaviť rodinný dom. Na jeho výstavbu nemal peniaze, preto mu dal finančnú injekciu v roku 1985 v sume 25.000,- Kčs, aby sa dom mohol začať stavať. Dom sa začal stavať, Z. dal do výstavby nejaké svoje peniaze a takto sa postavila hrubá stavba. Vtedy už nemal peniaze a preto pri dostavbe dome Z. pomáhal prácami. Keď sa dom postavil, B. Z. nemal kam ísť, preto sa aj s rodinou nasťahoval do tohto domu a býva v ňom doposiaľ. Nevedel, kedy sa skončili stavebné práce na dome, asi v roku 1987. Pôvodne chcel stavať tento rodinný dom B. Z.. Stavebné povolenie na výstavbu tohto rodinného domu získal B. Z.. Nepovedal, že dom je celý jeho, ale že má na ňom spoločné právo, že keď sa dom bude predávať, tak má právo na časť kúpnej ceny. Okrem finančnej čiastky v sume 25.000,- Kčs sa podieľal na výstavbe rodinného domu pomocnými prácami, občas kúpil nejaký stavebný materiál, ale nevedel koľko to bolo.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania uvádzal, že je vlastníkom rodinného domu a na pojednávaní už uviedol, že je vlastníkom iba určitej časti rodinného domu. Svoj návrh podložil dohodou o postúpení práv a povinností uzavretou v roku 1999, pričom odporca zistil, že na predmetný rodinný dom bolo vydané kolaudačné povolenie už v roku 1988 a teda táto dohoda nemohla byť právne účinnou v čase jej podpísania a svojím obsahom vzhľadom k skutočnosti, že rodinný dom bol v tom čase už skolaudovaný, irelevantná. Ak chcel B. Z. prevádzať na navrhovateľa práva k rodinnému domu, ktorý už bol skolaudovaný, musela by byť táto zmluva zavkladovaná katastrom. Zároveň B. Z. v roku 1993 v záložnej zmluve č. 110/93 vyhlásil, že je vlastníkom predmetného rodinného domu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že predmetná exekúcia voči B. Z. sa vedie od roku 2001 a toto je ďalší zo spôsobov ako jej priebeh a ukončenie oddialiť. Ak navrhovateľ požičal B. Z. na výstavbu rodinného domu 25.000,- Kčs, potom treba túto sumu považovať za investíciu do rodinného domu, ktorá zakladá právny vzťah medzi navrhovateľom a B. Z.. Táto investícia je proti cene rodinného domu iba nepatrná.

Okresný národný výbor Bratislava - vidiek, odbor výstavby vydal 01.07.1985 stavebné povolenie č. 978/85/Bu v prospech B. Z. a B. Z. na stavbu jednopodlažného rodinného domčeku s obytným podkrovím na pozemku č. XX v katastri obce Svätý Jur. Podľa ďalšej listiny predloženej navrhovateľom mal byť stavebný náklad v sume 301.000,- Kčs a stavba sa mala uskutočniť svojpomocne.

Dohodou o postúpení práv, povinností a nárokov z 01.06.1999 postúpili B. Z. a B. Z. ako postupcovia na navrhovateľa ako postupníka právo a povinnosti stavebníka vyplývajúce zo stavebného povolenia č. 978/85/Bu.

V exekučnom konaní vedenom pod č. EX 1644/01, poverená exekútorka Mgr. Katarína Baňarová vydala vyhlášku o dražbe nehnuteľností a to pozemok parcela registra „C“ č. 23, katastrálne územie Neštich, obec Svätý Jur, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX a rodinný dom nachádzajúci sa na parcele č. XX.

Mesto Svätý Jur dňa 25.04.2012 oznámilo poverenej exekútorke, že zo spisov Štátneho archívu vyplýva, že k predmetnému rodinnému domu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie v roku 1988 a B. Z. si prevzal kolaudačné rozhodnutie dňa 26.10.1988.

Záložnou zmluvou č. 110/93 z 26.04.1993 založil B. Z. s manželkou B. Z. rodinný dom so záhradou, zastavaná plocha 268 m2, č. parcely XX.

Podľa o súdny exekútoroch a exekučnej činnosti právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

Konanie o vylúčenie veci z exekúcie sa začína na návrh, ak exekútor zahrnul do súpisu vec, o ktorej iná osoba tvrdí, že je jej vlastníctvom. Odporcom v tomto spore je oprávnený. Na vylučovaciu žalobu je aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba. Povinný nie je účastníkom konania o vylúčenie vecí z exekúcie a do úvahy neprichádza ani jeho účasť ako vedľajšieho účastníka keďže povinný nemá žiadny právny záujem na výsledku sporu o vylúčenie veci z exekúcie.

Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

Tak v spore o vylúčenie veci z exekúcie mal navrhovateľ bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre navrhovateľa vyplývalo bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak by tieto skutočnosti preukázal, uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.

Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť navrhovateľ, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo odporcu) sú záležitosťou odporcu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.

V prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľ neuniesol nie dôkazné bremeno, ale najmä bremeno tvrdenia, keď vlastne ani sám nevedel aký vlastnícky vzťah má k veci postihnutej výkonom rozhodnutia. V samotnom návrhu tvrdil, že povinný a jeho manželka rodinný dom užívajú, avšak nie ako vlastníci. Na pojednávaní však už tvrdil, že nepovedal, že dom je celý jeho, ale že má na ňom spoločné právo, že keď sa dom bude predávať, tak má právo na časť kúpnej ceny. Z uvedeného nie je potom zrejmé, či sa cíti byť výlučným vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, alebo aký iný vecnoprávny vzťah má k nehnuteľnosti. Podľa výpovede navrhovateľa nemal úmysel predmetný dom stavať, iba B. Z.T. pomáhal finančne (25.000,- Kčs), vykonávaním stavebných prác, kúpu materiálu. Takéto tvrdenia však vôbec nepostačujú pre objektívny záver o nadobudnutí vecného práva k nehnuteľnosti jej vytvorením. Môžu zakladať nárok navrhovateľa na vloženú investíciu do cudzieho majetku. Skutočnosť, že predmetný rodinný dom bol skolaudovaný v roku 1988 priamo vylučuje, že mohli byť v roku 1999 postúpené práva zo stavebného povolenia z roku 1985, keď vec v právnom zmysle musela existovať v čase jej kolaudácie. Akýkoľvek iný prevod vecných práv týkajúcich sa rodinného domu musel mať pre vyvolanie právnych účinkov písomnú formu a byť povolený vkladom katastrom nehnuteľností. Záložná zmluva č. 110/93 len potvrdzuje kto sa cítil byť vlastníkom veci pred uzavretím dohody o postúpení práv v roku 1999.

Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Zo všetkých tvrdení navrhovateľa napokon vyplynulo, že sa podaným návrhom snažil iba oddialiť výkon rozhodnutia proti povinnému B. Z. s vopred zjavným neúspechom vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého mal odporca právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Odporca si trovy konania uplatnil písomne v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku za hotové výdavky pozostávajúce za cestu na pojednávanie v sume 24,64 € a ušlú mzdu v sume 120,75 €. Súd náhradu uplatnených trov odporcovi nepriznal, nakoľko nepreukázal technickým preukazom aké vozidlo použil na dopravu na pojednávanie, ani hodnoverným spôsobom mzdu vyplácanú na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.