Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/144/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa

- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich PhD., advokát a konateľ proti odporcovi - Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -132 zo dňa 16.10.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal dňa 27.9.2012 od odporcu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 357,74 eur titulom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť súd prvého stupňa v exekučnej veci vedenej podľa spisovej značky súdneho exekútora - Ex/10742/2010 (voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere č. 5331801, povinný - V. D.). Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 1.2.2011, zamietnutím jeho žiadosti, k rozhodnutiu tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 194 dní.

On (navrhovateľ) utrpel majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V dotknutom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur.

Pri uplatnení si aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ skutkovo argumentoval tým, že márnym uplynutím času došlo k vyvolaniu viacerých rizík - neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, zánik ďalších plánovaných a už vytvorených podnikateľských aktivít navrhovateľa, hospodársku stratu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ videl v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, na dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňoval sumu 357,74 eur (vychádzal z alikvotného pomeru nároku 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu). Pri vyčíslení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na závery rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR v nálezoch (označuje ich v návrhu) vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní.

Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 27.9.2010, na základe exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. V označenej exekučnej veci okresný súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol dňa 1.10.2010.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovenia , , , ,,, , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012.

Vychádzajúc z výsledkov hodnotenia vykonaného dokazovania a z aplikovaných ustanovení označených právnych predpisov vyhodnotil návrh navrhovateľa za nedôvodný a zamietol ho v celom rozsahu. Súd prvého stupňa z obsahu exekučného spisu zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil súdu 27.9.2010, okresný súd vydal uznesenie už dňa 1.10.2010, ktorým žiadosť exekútora zamietol. Z toho je zrejmé, že nemožno konštatovať žiadne porušenie lehoty na rozhodnutie. Súdu nebolo zrejmé z akého dôvodu uvádzal navrhovateľ nepravdivé skutočnosti týkajúce sa obdobia, kedy malo dôjsť k omeškaniu, resp. k prieťahom v konaní. Okresný súd sa cítil byť viazaný skutkovým vymedzením návrhu a to argumentáciou navrhovateľa, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora sa dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie konal riadne, všetky jeho úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného, nadväzne o žiadosti exekútora a boli vykonané v súlade s Exekučným poriadkom. Súd v konaní nemal preukázané žiadne prieťahy v exekučnom konaní, teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nemal tým preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Navyše z ustanovenia Exekučného poriadku nevyplýva, že sa 15-dňová lehota vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Navrhovateľ v konaní nesplnil svoju dôkaznú povinnosť podľa V sporovom konaní netvrdil a ani nepreukázal, kedy a ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahu v súdnom konaní. Navrhovateľ uplatnil procesný návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom z odboru právne vzťahy k cudzine, odvetvie Európske právo, ktorý zodpovie na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Súd takýto procesný návrh na vykonanie dokazovania pokladá za neurčitý, nezrozumiteľný, zamietol ho. Obdobne postupoval v súvislosti s ďalším návrhom zástupcu navrhovateľa na vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým posudkom, v ktorom je vyčíslená výška vzniknutej škody.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd aplikoval , vychádzal z princípu úspechu/neúspechu účastníkov v konaní, pritom konštatoval úspech odporcu, ktorému vznikol nárok na náhradu trov od neúspešnej procesnej strany - navrhovateľa. Odporca náhradu trov konania v lehote podľa nevyčíslil, a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu boli nejaké trovy vznikli, z týchto dôvodov odporcovi náhradu trov konania okresný súd nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť ako účastníkovi konania konať pred súdom, vo veci rozhodoval vylúčený sudca, súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podrobne argumentoval ustanovením tvrdiac, že okresný súd nemal splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov. Navyše on (navrhovateľ) riadne a včas požiadal súd o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd nemohol vec prejednať v jeho neprítomnosti, a ak tak postupoval, odňal mu tým právo zúčastniť sa konania pred súdom. Napokon súd jeho žiadosť o zrušenie pojednávania (o čo požiadal z dôležitého dôvodu) ignoroval, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom dôkazov. On uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach odvolateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Tento jeho právny názor potvrdzujú i rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, Nitre, Prešove v zmysle ktorých boli vylúčení v právne zhodných veciach všetci sudcovia okresného súdu. Odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie (vo vzťahu k princípu zachovania práva na nestranný súd, rozhodovanie veci zákonným sudcom) poukazoval na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR v rozhodnutiach , , .

Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí; že on (odvolateľ) podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu; - nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom by vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.

Konečné/meritórne rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ; proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Z tohto dôvodu podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva odvolateľa na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť konať pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné. Napokon on (odvolateľ) nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním (odvolateľom) namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Podľa jeho názoru na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov, na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Súd porušil jeho právo (právo odvolateľa) na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi, sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Odvolateľ poznamenal, že ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu v zmysle ustanovenia , mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa Skutkovým základom sa mal stať navrhovateľom tvrdený skutkový stav. Odvolateľ vytýkal ďalej okresnému súdu, že vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd predsa sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, avšak pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Poukazoval i na to, že hodlal pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, jeho nepoučil podľa a neoznámil mu že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Okresný súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý predložil. Ide o znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým Ekonomickej univerzity v Bratislave. Z tohto dôkazu je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na neho negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku a to v posudku určenej výške.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení , viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania, aplikáciou postupu podľa v spojení s a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa , pre vecnú správnosť.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením i nasl. , a vec aj správne právne posúdil. Pri vykonaní dôkazov vychádzal z procesných návrhov navrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označených priamo v návrhu na začatie konania. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie správnosti vecného záveru súdu prvého stupňa považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným odvolacím argumentáciám vzneseným navrhovateľom v odvolaní.

Za rozporuplné krajský súd hodnotil odvolací argument navrhovateľa, ktorým namieta nestrannosť súdu a zaujatosť sudcu prejednávajúceho aktuálnu právnu vec. Je jednoznačné v konaní, že zákonná sudkyňa, ktorej vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie JUDr. Nora Zátopková nebola uznesením Krajského súdu v Žiline (ako súdu nadriadeného) sp. zn. -70 zo dňa 12.9.2013 vylúčená z prejednania a rozhodovania veci.

O uvedenom závere nadriadeného súdu navrhovateľ získal vedomosť z obsahu dotknutého uznesenia, ktoré mu (jeho právnemu zástupcovi) okresný súd doručil dňa 25.9.2013. Ďalej z obsahu spisu vyplynulo (č.l. 31 spisu) vyjadrenie navrhovateľa, podľa ktorého nepodal súdu námietku podľa Za tejto procesnej situácie je plne opodstatnený záver, že neexistuje rozhodnutie, ktorým by zákonná sudkyňa, ktorá meritórne rozhodnutie vo veci vydala, bola/mala byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, naviac námietka navrhovateľa vytýkajúca nedodržanie princípu zákonného sudcu nemá svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní. Treba preto uzavrieť, že z tohto pohľadu súd prvého stupňa mal splnené všetky procesné podmienky, aby vec v neprítomnosti účastníkov aplikáciou postupu podľa prejednal a vo veci meritórne rozhodol. Neobstojí ani odvolací argument, ktorým navrhovateľ vytýka okresnému súdu, že odignoroval jeho žiadosť o zrušenie/ odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ takúto žiadosť nepodal. Okresný súd v napadnutom rozsudku nerozhodoval ani o procesnom návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, nemal totiž dôvod, pretože táto otázka ku dňu vydania meritórneho rozhodovania už bola vyriešená právoplatne a to uznesením Okresného súdu Martin č.k. -104 zo dňa 13.3.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. -126 zo dňa 30.5.2014 tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania bol zamietnutý právoplatne (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.7.2014).

Podľa názoru odvolacieho súdu odvolateľ mal vytvorený súdom prvého stupňa procesný priestor na to, aby sa meritórneho pojednávania zúčastnil, argumentoval či už k rozsahu vykonaného dokazovania, ako aj k vyjadreniu druhej procesnej strany. Navrhovateľovi boli známe i vecné argumentácie odporcu k prejednávanému prípadu, vedomosť o týchto argumentáciách navrhovateľ získal z obsahu písomného vyjadrenia odporcu, ktoré súd doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 20.1.2014. Bolo na navrhovateľovi či využije procesný priestor: zúčastniť sa pojednávania, argumentovať priamo na pojednávaní, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Ako je zrejmé, o uvedenú procesnú účasť a procesné prostriedky sa navrhovateľ svojou bezdôvodnou neúčasťou na pojednávaní obral sám.

Okresný súd bol dôsledný i v dôkaznom konaní, keď vychádzal z podstatného dôkazu, ktorým bol obsah exekučného spisu, tento dôkaz navrhovateľ označil priamo v návrhu na začatie konania podľa spisovej značky, pod ktorou je vec vedená u súdneho exekútora. Okresný súd exekučný spis pre účely konania pripojil a oboznámil sa s jeho obsahom. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa korešpondujú s existujúcou procesnou situáciou v dotknutom exekučnom spise. Je preukázané, že okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol pred uplynutím 15-dňovej lehoty. Neobstojí preto skutkové tvrdenie navrhovateľa o tom, že súd uvedeným rozhodnutím bol v omeškaní v trvaní 174 dní. Ide o skutkové tvrdenie, ktoré sa vykonaným dokazovaním preukázalo ako nepravdivé.

Navrhovateľom vymedzené skutkové tvrdenie o trvaní omeškania súdu nemá svoj základ vo vykonanom dokazovaní a bolo preukázané ako nepravdivé. Napokon všetky procesné úkony súdu prvého stupňa, ktoré boli v exekučnej veci vykonané, sa uskutočnili priebežne, odzrkadlili sa v posúdení opodstatnenosti/neopodstatnenosti exekúcie. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd vyargumentoval prečo, z akých dôvodov návrh navrhovateľa zamietol, účastníkom konania dal relevantné odpovede na všetky skutkovo i právne významné otázky z ktorých vychádzal, uviedol, ktoré ustanovenia súvisiacich právnych predpisov na posudzovanú vec aplikoval. Odôvodnenie rozhodnutia po obsahovej stránke je v súlade s ustanovením a garantuje právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie.

Odvolací argument navrhovateľa poukazujúci na aplikáciu a na spôsob rozhodovania rozsudkom pre zmeškanie ( ) svoje opodstatnenie nemá. V súdenej veci odporca sa k návrhu na začatie konania totiž vyjadril, uvedené vyjadrenie okresný súd i navrhovateľovi doručoval, navyše žalovaný nárok navrhovateľa bol výsledkom dokazovania preukázaný ako neopodstatnený.

Okresný súd pri právnom posúdení veci správne aplikoval súvisiace ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2012, ako aj súvisiace ustanovenia Exekučného poriadku. Podľa ide o zodpovednostný vzťah, ktorý prioritne si vyžaduje splnenie základnej podmienky

- musí existovať nesprávny úradný postup, ktorý v súdenej veci preukázaný nebol. Na tomto základe bolo nadbytočné a nehospodárne hodnotiť a zaoberať sa ďalšími zložkami zodpovednostného vzťahu, keďže vyžaduje sa pri tejto forme zodpovednosti kumulatívne splnenie všetkých zákonných znakov zodpovednostného vzťahu. V danom prípade nebol naplnený základný zodpovednostný predpoklad, nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu.

Krajský súd dodáva, že akékoľvek dokazovanie oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku, ktorý navrhovateľ pre účely súdneho konania predložil, bolo nadbytočné. Účelné a hospodárne by bolo vôbec zaoberať sa s označeným listinným dôkazom iba v prípade, ak by v konaní bola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu. Navyše okresný súd nad rámec svojich povinností sa v dôvodoch svojho rozhodnutia aj k obsahu tohto listinného dôkazu vyjadruje, pretože tento listinný dôkaz predložený navrhovateľom pre účely súdneho konania okresný súd na pojednávaní oboznamoval, teda dôkaz listinou vykonal a nadväzne i vyhodnotil.

Ďalšie odvolacie argumentácie odvolateľa neboli spôsobilé vyvrátiť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu v aplikovanom ustanovení

O trovách tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa v spojení s ods. l tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca síce bol v odvolacom konaní úspešný a ako úspešná procesná strana by mal právo aj na náhradu trov tohto odvolacieho konania, tie si však neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby mu boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e