Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-67-2015.pdf
PDF · 123.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/67/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou v právnej veci žalobcu : N. V., nar. XX.XX.XXXX právne zastúpený : K.. Q. Ď., advokátka, sídlo AK : R. XX, N., proti žalovanému : C. E., nar. : XX.XX.XXXX, bytom : Y. XXX/X, N., o zaplatenie 6.373,23 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.373,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.373,23 eur od 01.01.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.450,24 eur a iné trovy konania vo výške 382 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.08.2014 domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.373,23 eur spolu s 8%-ným úrokom ročne zo sumy 6.373,23 eur od 31.12.2008 do 30.06.2009 s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.373,23 eur od 01.07.2009 do 28.12.2011 a znášal všetky trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 31.12.2008 uzatvorili žalobca a žalovaný Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 192.000,- SKK, čo predstavuje 6.373,23 eur na dobu do 30.06.2009 a zároveň bol dohodnutý úrok vo výške 8% ročne. Prenechané peňažné prostriedky žalovaný svojmu veriteľovi teda žalobcovi v dohodnutej lehote nevrátil. Dňa 29.12.2011 žalovaný svoj dlh písomne uznal, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splatiť žalobcovi v lehote do 31.12.2013. Zároveň žalobca a žalovaný sa dohodli, že počnúc dňom podpisu uznania dlhu t.j. 29.12.2011 sa dlh nebude navyšovať o úrok z omeškania. Žalovaný žalobcovi prenechané peňažné prostriedky v dohodnutej lehote ani do dnešného dňa nevrátil.
Vo veci súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 1Ro/1373/2014 -9 zo dňa 13.10.2014, ktorým návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, a to dňa 09.02.2015, kde uviedol, že dňa 31.12.2008 žalovaný ako dlžník uzatvoril so žalobcom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal žalobcovi v lehote do 30.06.2009 vrátiť sumu 192.000,-SKK, čo predstavuje 6.373,23 eur. Dňa 29.11.2011 mal žalovaný svoj dlh písomne uznať, čo do dôvodu a výšky a zaviazať sa ho splatiť žalobcovi do 31.12.2013 a dohodnúť sa so žalobcom, že počnúc dňom jeho podpisu dlžná suma sa nebude navyšovať o úrok z omeškania. K uvedenému uznaniu však reálne nikdy nedošlo. Uznanie dlhu predložené ako dôkaz žalobcom trpí viacerými vadami a nebolo nikdy riadne uzavreté. Predmetná listina bola iba predložený návrh na dohodu medzi žalovaným a žalobcom, ktorý však žalobca neprijal a odmietol akceptovať, preto nebola nikdy podpísaná oboma stranami a teda nikdy nedošlo zo strany žalovaného k riadnemu uznaniu dlhu. Uviedol, že tento dôkaz bol žalobcom pozmeňovaný, prepisovaný a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za riadne uzatvorené uznanie dlhu zo strany žalovaného. Uviedol, že právo na vrátenie pôžičky mohlo byť prvý krát uplatnené v deň nasledujúci po uplynutí dohodnutej doby t.j. už dňa 01.07.2009. S ohľadom na uvedené má za to, že
uvedené právo sa premlčalo. Vzniesol voči žalobcovmu právu na vrátenie pôžičky vo výške 192.000,- SKK čo predstavuje 6.373,23 eur námietku premlčania, pretože právo bolo na súde uplatnené až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené, nárok žalobcu nie je dôvodný, žiadal, aby súd zrušil platobný rozkaz a návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu.
Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2015, kde uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že k uznaniu dlhu zo dňa 29.11.2011 reálne nikdy nedošlo, pretože uvedenú listinu podpísal tak žalobca ako žalovaný. Na základe podpísaného uznania mal žalovaný čiastku vo výške 6.373,23 eur vrátiť žalobcovi do 31.12.2013. Aj na základe telefonických rozhovorov medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný sľuboval, že požičané finančné prostriedky vráti, že už sa to vybavuje. Žalovaný svojím konaním celý čas žalobcu len zavádzal, nakoľko nemal v žiadnom úmysle vrátiť žalobcovi požičané peňažné prostriedky. Preto tvrdenie žalovaného, že k podpísaniu uznania dlhu sporovými stranami nedošlo sa nezakladá na pravde, nakoľko sa jeho podpis na uznaní dlhu nachádza až trikrát. Uviedol, že pri osobnom stretnutí žalobcu a žalovaného dňa 13.12.2013, t.j. pred uplynutím lehoty na vrátenie požičaných peňažných prostriedkov, žalovaný originálnu listinu - Uznanie dlhu roztrhol, pričom spodnú časť s podpismi sporových strán žalobcovi nevrátil aj napriek tomu, že ho o to žalobca požiadal. Žalobca poukázal na skutočnosť, že originál predmetnej listiny spolu aj s podpismi sporových strán ešte pred jej roztrhnutím, bol u K.. Y. E., advokáta, so sídlom v Martine. Žalobca si toto uznanie prevzal od uvedeného advokáta na rokovanie so žalovaným. K.. E. žalobcovi potvrdil, že listina obsahujúca Uznanie dlhu je platná (obsahuje podstatné náležitosti) spolu s dovetkom na spodnej časti listiny napísaným rukou žalovaného, ktorý opravil chybu v texte, že veriteľom je len žalobca a nie ako bolo nesprávne uvedené - N. V.. Uvedené žalovaný potvrdil svojím podpisom tak pri bode 2. čl. II. ako aj pri spísanom dovetku. Žalobca uvádza, že žiadnym spôsobom nemenil a neprepisoval obsah listiny obsahujúcej uznanie dlhu k jedinej zmene listiny došlo len zo strany žalovaného ako je už vyššie uvedené. Uviedol, že roztrhnutie originálnej listiny - Uznanie dlhu, bezprostredne po danom incidente oznámil na Okresnom riaditeľstve PZ v Martine, kde bol urobený o oznámení záznam a vec bola riešená. Okresné riaditeľstvo PZ v Martine vec postúpilo na Okresný úrad Martin na prešetrenie priestupku. Uviedol, že na základe uznania dlhu zo dňa 29.12.2011 mal žalovaný svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 31.12.2013, nakoľko sa však tak nestalo žalobca svoj nárok uplatnil žalobou podanou dňa 24.06.2014 na príslušný súd. Z uvedeného vyplýva, že právo sa mohlo prvýkrát vykonať dňa 01.01.2014, t.j. po uplynutí lehoty určenej na vrátenie peňažných prostriedkov v zmysle Uznania dlhu a preto nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu ako to uvádza žalovaný v odpore. Uviedol že námietku premlčania vznesenú žalovaným v odpore považuje žalobca za právne irelevantnú, lebo k premlčaniu jeho práva nedošlo, a preto nie je možné na ňu vôbec prihliadať. Uviedol, že žalobca má za to, že tvrdenia žalovaného uvedené v odpore sú nepravdivé a len sa snaží vyhnúť svojej zmluvnej povinnosti, ktorú má voči žalobcovi. Uviedol, že naďalej trvá na podanej žalobe a na svojich tvrdeniach.
Pred prvým pojednávaním žalobca svoj návrh na začatie konania zmenil, pričom žiadal, aby súd vy dal rozsudok, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku vo výške 6.373,23 eur spolu s 5,25 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.373,23 eur od 01.01.2014 do zaplatenia a znášal všetky trovy konania a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že v Uznaní dlhu nedošlo k uznaniu dlhu aj dohodnutého úroku z omeškania. Uviedol, že si neuplatňujú dohodnutý úrok z omeškania vo výške 8% ročne počas doby, po ktorú boli finančné prostriedky poskytnuté žalovanému z titulu toho, že v uznaní dlhu je štylizovaná len istina a nie je tam štylizovaný úrok z omeškania.
Vzhľadom na podanie žalobcu súd uznesením č.k. 16C/67/2015 -41 zo dňa 09.07.2015 konanie v časti návrhu o zaplatenie 8%-ného úroku ročne zo sumy 6.373,23 eur od 31.12.2008 do 30.06.2009 zastavil a zároveň súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi čiastku 6.373,23 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.373,23 eur od 01.01.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi všetky trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom ďalšieho konania tak bolo konanie o zmenenom návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 6.373,23 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.373,23 eur od 01.01.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi všetky trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 04.08.2015 a dňa 30.09.2015. Na predmetné pojednávania sa žalobca a jeho právny zástupca ustanovili, na predmetné pojednávania sa neustanovil žalovaný. Súd mal za to, že boli naplnené podmienky na to, aby súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.
Na pojednávaní konanom dňa 04.08.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že na základe žaloby zo dňa 24.6.2014 sa domáha žalobca voči žalovanému zaplatenia čiastky vo výške 6.373,23 Eur titulom vrátenia prenechaných finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke, ktorú medzi sebou uzatvorili žalobca a žalovaný. Vzhľadom na to, že žalovaný nevrátil pôžičku v dojednanom čase a mieste, uzatvorili medzi sebou žalobca a žalovaný dohodu o uznaní dlhu a spôsobe jeho úhrady. V čase, keď tento dlh ešte nebol premlčaný, ktorý vo fotokópií predložili do súdneho spisu v origináli, len časť tohto dokumentu tak, ako je založený tiež do súdneho spisu. Vzhľadom na to, že disponujú len fotokópiou uznania dlhu a spôsobu jeho úhrady, navrhli, aby bol vo veci vypočutý svedok K.. E., u ktorého sa v dispozícií nachádzal originál tohto dokumentu - uznania dlhu a spôsobu jeho náhrady, vzhľadom na to, že pri osobnom stretnutí, žalovaný tento dokument roztrhal a žalobcovi spodnú časť tohto dokumentu nevrátil. Na predmetnom pojednávaní bol vypočutý svedok K.. Y. E., B.. E., Y.. XX.X.XXXX, E. N., C. XXXX/ X, ktorého žalobca pozbavil mlčanlivosti. Svedok uviedol, že sa stretol so žalobcom na základe sprostredkovania stretnutia s jeho dobrým známym p. B. N., ktorý mu povedal, že jeho dobrý známy priateľ má nejaké problémy, že mal firmu a s manželkou bývalou sa potrebuje nejako vysporiadať a že už v súvislosti s tým boli nejaké mrzutosti, že mal nejaké nepríjemnosti, že pociťoval taký nejaký nátlak z druhej strany, že má obavy, aby ho nedonútili niečo podpísať aj násilím. Uviedol, že so žalovaným nemá žiadny vzťah, akurát, že ho oslovoval. Pokiaľ išlo o stretnutie so žalobcom išlo o také skôr nezáväzné stretnutie, nevedel čo ho čaká, stretli sa niekedy koncom novembra 2013 G. J. L. v kaviarni a pán žalobca priniesol so sebou aj listiny, ktoré sa vzťahujú k veci bývalej firmy a BSM a vyplynulo z toho, že zostal nejaký otvorený nevyriešený vzťah z titulu pôžičky, aj so žalovaným. Mal naraz predložené listiny pri tejto nezáväznej najskôr diskusií o problémoch a predložil mu listiny, ktoré sa týkali jeho bývalej manželky I.. V. a také podobné listiny boli vyhotovené aj v súvislosti so žalovaným. Jednalo sa o zmluvy o pôžičke aj uznania dlhu. Vtedy sa tento vzťah so žalovaným javil ako nie až taký problematický, pretože žalobca uvádzal, že mali veľmi dobré vzťahy, jednak nie len so žalovaným ale aj s jeho matkou, že sú v rodinnom dobrom vzťahu, tak nepredpokladal, že by mali byť nejaké osobné problémy. Vedel, že ide o nejakú pôžičku - sumu, ktorá mala byť vrátená a potom na základe uznania dlhu, bola predĺžená lehota na splatenie. Uviedol, že vie, že to žalovaný odkladal, riešenie tohto problému, že mal nejaké problémy neustále a žalobca sa mal stretnúť so žalovaným a doriešiť to, lebo lehota už končila nejako, že sa to malo vysporiadať do konca roku. Bol predpoklad, že sa stretnú osobne a že si to nejako vyriešia. Očakával, že ak nie všetka tá pôžička, ale časť sa môže vrátiť a že žalobca bude mať finančné prostriedky na možné súdenie sa vo veci vysporiadania sa s manželkou. Uviedol, že povedal, že nech sa stretne so žalovaným, nech sa snaží nejako usporiadať, aj keď nie všetko, celý dlh keď sa mu nevráti, aby sa nejako dohodol o zabezpečení dlhu, aby to nebolo iba na nejakom takom papieri a rozišli sa s tým, že si prevzal aj listiny, ktoré mal žalobca, mal tam aj v origináli, aj fotokópie listín. Ešte pred stretnutím mu odkázal, že nech prinesie fotokópie všetkého, čo považuje za problém, že sa na to pozrie, lebo nerád berie originály. Na prvom stretnutí mu prisľúbil, že si to preštuduje podrobnejšie, ale už vtedy tie listiny tak listoval, bol problém mu vrátiť tie originály hneď lebo bolo ich viac tých listín, bolo to poprehadzované, aj v tej diskusii vytiahol raz takú listinu, raz takú listinu a bolo to neusporiadané, tak si to v kľude preštudoval, pozrel porovnal a opakovane sa stretli, tie originály mu vrátil a ešte sa pýtal na nejaké detaily, čo sa týka originálov, lebo tam to bolo rukou dopisované, tak sa pýtal, že kto vlastne to dopisoval, či to naozaj je písané rukou, tak ako to bolo uvedené aj pod textom na listine - uznanie. Lebo tam bola oprava, veriteľka aj tá pani N. V. a on s ňou mal mať nejaký nevyriešený vzťah, tak sa pýtal zámerne na to, aby mal ujasnené o čo tam ide. Tak sa dozvedel, že išlo o podobné listiny, ktoré mal žalovaný už vyhotovené, pripravené, že on ich podľa všetkého spracoval, spísal, rovnako ako aj tie písomné zmluvy o pôžičke, tak sa iba uistil, že je to opravované, a že tá pani V. nie je účastníčkou toho vzťahu, čo sa týkalo tej pôžičky. Následne mu telefonoval a informoval ho o takej nepredvídanej udalosti, ku ktorej došlo, že sa stretol so žalovaným a že mu znehodnotil tú listinu a potom mu to aj ukazoval, akým spôsobom to bolo vytrhnuté tak, že podpis na konci listiny bol odtrhnutý, odpojený od tej listiny, ale väčšia časť listiny ostala zachovaná a zostal tam zachovaný aj ten údaj, ktorý sa opravoval na tej listine o uznaní dlhu, kde je písaná p. N. V. a tam by mal byť podľa všetkého podpis žalovaného na zachovanej časti tej listiny. Uviedol, že mal v rukách takéto listiny, predovšetkým tie listiny, ktoré sa týkajú vzťahu z pôžičky medzi žalobcom, kde bol žalobca ako veriteľ a žalovaný, kde bol ako dlžník a potom k tomu aj to písomné uznanie dlhu. To videl a bol z toho tak prekvapený nemilo, že potom si aj uvedomil, že nie je nejako moc
poverčivý, ale že to bolo v piatok 13-teho na Luciu, to si zapamätal. Uviedol, že nevedel kto mu skôr volal, či pán N. alebo žalobca, ale ho uistil, že už o tom vie a keď sa stretli tak mu žalobca vysvetľoval postup, ešte do telefónu mu povedal, že to oznámil na polícií, že to treba dať do šetrenia, tak mu povedal, že sa môžu stretnúť, keď sa skončí to šetrenie na polícií, potom ho informoval, že polícia to tak nejako rieši, že to nejde o nejakú úradnú listinu, že by bol v tom nejaký problém, tak to bolo riešené tak dostratena, bez nejakých následkov pre žalovaného a keď sa stretli tak mu žalobca ukázal to torzo, tej listiny, čo mu zostalo a povedal mu, že či predpokladá, že či ešte bude tam nejaká vôľa plniť, vzhľadom na tie ubezpečovania, že tam išlo naozaj o dobré vzťahy a už keď nie priamo so žalovaným, tak aj s jeho matkou, a žalobca povedal, že za pokus to stojí, aby skúsil ešte jednať s ním, i keď najskôr mu mal poskytnúť nejaké právne rady a prípadne aj službu vo vzťahu k manželke, ale okolnosťami, ktoré nastali, sa to zmenilo a potom prevzal na základe plnej moci zastupovanie ale iba vo veci spísania výzvy a potom jednania so žalovaným vo veci vrátenia dlhu, resp. jeho aspoň zabezpečenia. Uviedol že na základe toho aj napísal výzvu, poslal to najskôr obyčajnou poštou, tak predpokladal, že to bude určite doručené, že sa mu to nemá dôvod vrátiť, ale potom opakovane následne mu poslal aj doporučený list, originál má aj vo veľkej obálke - výzva sa mu to vrátilo, že to nebolo prevzaté v odbernej lehote a môže to takto poskytnúť so súhlasom žalobcu ako dôkaz. Uviedol, že ide iba o výzvu adresovanú žalovanému ako dlžníkovi, tam sa snažil napísať tak, aby to nebolo písané nejako stroho - úradne, ale tam apeloval aj na predchádzajúce dobré vzťahy, a že došlo k nejakému narušeniu dôvery a že by to mali nejako riešiť, na všetky tie jeho prísľuby žalovaného, že celú dobu sa javilo, že o to má záujem riešiť seriózne, ale zrejme sa dostal do nejakých ťažkostí, tak predpokladal, že to odkladá a že ešte môže dôjsť k tomu, že sa to nejako zabezpečí, ten dlh pre budúcnosť, majetkom alebo tak. Svedok ďalej uviedol, že žalobca mu dal zmluvu o pôžičke, ktorú uzavrel. Ďalej mu predložil uznanie dlhu, kde následne originál bol znehodnotený a poskytol mu aj nejakú exekútorskú listinu, na ktorú sa odvolával žalovaný s tým, že je on veriteľom a že očakáva nejaké plnenie z tejto exekúcie a na základe toho uisťoval žalobcu, že by nemal byť problém tú pôžičku vrátiť. Potom mu dal výpis z SMS správ, to bolo na jeho odporúčanie, povedal mu, že mobily sa niekedy môžu pokaziť - znehodnotiť, aby mal dôkaz s tým, že tá komunikácia, aby bola nejako zachytená, lebo operátori v mobile evidujú tak max pol roka telefonáty resp. SMS správy, ale z nich nie je zrejmý obsah správ. Svedok uviedol, že nemá k právnej zástupkyni žalobcu žiadny vzťah, ani s ňou nespolupracoval, v tejto veci sa nekontaktovali, nerozprávali sa, ani predtým ako prevzal zastúpenie, ani počas toho zastúpenia, a dokonca ako po zastúpení sa nejako nerozprávali na to, čo treba, v akom smere. Dostal predvolanie a predpokladal, že sa naplnilo to, čo predvídal. Svedok ďalej uviedol, že listina na č.l. 3 súdneho spisu je totožná s listinou, ktorú predložil on do súdneho spisu, jedná sa o uznanie dlhu a spôsobu jeho úhrady, kde následne mal potom ukázanú asi opakovane originál listiny, kde už chýbal podpis dlžníka na spodnej strane, ale ostal zachovaný podpis v čl. 2 bod 2, kde žalovaný opravoval údaje na listine. Svedok ďalej uviedol, že originál uznania dlhu, ktoré je na (č.l. 3 súdneho spisu), mu žalobca predložil spolu s ostatnými listinami, kde boli originály týchto listín, aj fotokópie, dokonca tieto fotokópie boli dvojmo urobené, čiže bolo toho viacej, ale výslovne toto uznanie dlhu mal minimálne týždeň u seba a si to ujasňoval tie vzťahy, o čo sa tam vlastne jedná, aké sú tam právne problémy a originály žalobcovi vrátil, lebo nemá potrebu uchovávať si originály a ani nemá vo zvyku nechávať si originály od klientov. Svedok uviedol, že aj zmluva o pôžičke z XX.XX.XXXX mu bola predložená v origináli a porovnával aj originál s kópiami, aby mohol vrátiť originál. Niekedy sú aj podpisy robené ako čiernym perom, ale v tomto prípade sa mu zdalo, že to bolo modrým. Uviedol, že vie, že si to pozeral, lebo niektoré listiny sa ťažko rozlišujú, čo je originál, čo je fotokópia, ale nemôže s istotou povedať, či boli niektoré podpisy modrou, robené na origináli, ale originál videl a doslovne sedel s kópiou, ktorú predložil súdu. Na predmetnom pojednávaní žalobca uviedol že žalovaného vyzýval na úhradu pôžičky a to ústne. Žalovaný sa s ním odmietol baviť.
Na predmetnom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca žalovaného niekoľkokrát telefonicky vyzýval, a potom keďže mu odmietol vracať, alebo sa s ním nejako stretávať, tak požiadal K.. E., aby ho vyzval, a snažil sa vymôcť tie finančné prostriedky, ktoré mu mal vrátiť a práve tam je výzva K.. E., teda aj prostredníctvom predchádzajúceho advokáta vyzýval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov spolu s dojednaným úrokom, tak ako bola medzi nimi uzatvorená zmluva o pôžičke a následne dohoda o uznaní dlhu a spôsobe úhrady.
Na pojednávaní konanom dňa 30.09.2015 žalobca uviedol, že v priebehu pojednávania bolo svedeckou výpoveďou dokázané, že došlo skutočne k roztrhnutiu originálu, originály listín boli v rukách svedka. Sú totožné s kópiami, ktoré boli predložené pred súd. Na predmetnom pojednávaní žalobca uviedol, že uznanie dlhu podpísal. Toto uznanie dlhu podpísal dňa 29.12.2011. Uviedol, že na poslednom pojednávaní predložil súdu výpis z SMS, z ktorých je zrejmé, že žalovaný mu stále sľuboval, že mu tieto peniaze dá. Čo sa týka samotnej pôžičky na túto mu nezaplatil žiadnu sumu. Žalovaný má od neho požičaných viacero peňazí. Existuje viacero týchto pôžičiek. Sumy, ktoré sú uvedené v prepise SMS boli vložené žalovaným na zaplatenie iných pôžičiek. Na túto pôžičku doteraz žalovaný nezaplatil žiadnu sumu. Existujú aj ďalšie zmluvy o pôžičkách, ktorými môže preukázať to, že tak sa stalo ako to tvrdí.
Na predmetnom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, žeby chcela v tejto súvislosti poukázať na uznesenie NS SR 3Obo/61/2009 zo dňa 25.11.2010, v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom a O.s.p. citovala z uznesenia NS „v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny“.
Právna zástupkyňa žalobcu na záver uviedla, že v celom rozsahu trvajú na podanom návrhu, ktorý bol doručený súdu. Navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 6.373,23 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.01.2014 do zaplatenia tak, ako to bolo predložené súdu v zmenenom návrhu a o čom bolo rozhodnuté uznesením súdu zo dňa 09.07.2015 teda o zmene návrhu. Poukázala na tú skutočnosť, že žalovaný do dnešného dňa neuhradil žalobcovi žiadnu splátku, ani časť predmetného dlhu, napriek tomu, že viackrát prisľúbil žalobcovi, že začne so splácaním dlhu, alebo, že teda dlh uhradí. V dôsledku toho bol žalovaný nútený pristúpiť k tomu, aby podal žalobu na tunajší súd a domáhať sa tak svojho práva.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, jeho právnej zástupkyňa, svedka a listinnými dôkazmi zloženými do súdneho spisu, a to s návrhom žalobcu (čl. 1 súdneho spisu), uznaním dlhu (čl. 3 súdneho spisu), odporom voči platovému rozkazu (čl. 14-16 súdneho spisu), vyjadrením žalobcu k odporu (čl. 24-25 súdneho spisu), návrhom na zmenu žalobného návrhu (čl. 31-32 súdneho spisu), spisom Okresného úradu Martin, ktorý bol založený do prílohovej obálky (čl. 46 súdneho spisu), zmluvou o pôžičke (čl. 47 súdneho spisu), uznaním dlhu (čl. 48 súdneho spisu), výpisom sms (čl. 49-51 súdneho spisu), upovedomením o začatí exekúcie (čl. 52 súdneho spisu), uznaním dlhu (čl. 53 súdneho spisu), výzvou na úhradu dlhu- , pokus o zmier (čl. 54 súdneho spisu), rozhodnutím o zastavení konania (čl. 55 súdneho spisu), doručenkou (čl. 56 súdneho spisu), zápisnicou o prejednaní priestupku (čl. 57 -61 súdneho spisu), správou o výsledku objasňovania priestupku (čl. 64 súdneho spisu), záznam (rub čl. 64-65 súdneho spisu), záznam o podaní vysvetlenia (rub čl. 65-66 súdneho spisu), zmluvou o pôžičke (rub čl. 66 súdneho spisu), uznaním dlhu ( čl. 67 a rub č.l. 67 súdneho spisu),výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov (čl. 68 súdneho spisu), odpis z registra trestov ( čl. 69 súdneho spisu), zmluvou o pôžičke uzavretou medzi veriteľmi N. V. R. K. ako veriteľmi a C. E. odporcom ako dlžníkmi, výťahom článku Najprávo.sk a zistil tento skutkový a právny stav :
Dňa 31.12.2008 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 192.000 SKK, v prepočte 6.373,23 eur. Žalobca a žalovaný sa v zmluve o pôžičke dohodli, že dlžná čiastka bude žalovaným splatená do 30.06.2009 do rúk veriteľa. Za požičanie peňazí si dohodli úrok vo výške 8% ročne. Dňa 29.12.2011 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu uznania dlhu. Na základe uvedeného žalovaný potvrdil a uznal že na základe zmluvy o pôžičke dojednanej dňa 31.12.2008 je ako dlžník povinný zaplatiť veriteľovi - žalobcovi sumu vo výške 6.373,23 eur. Uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Žalobca a žalovaný sa dohodli na splatení dlhu ku dňu 31.12.2013. Uvedená listina bola poškodená. Žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie pre poškodenie predmetnej listiny. Vec bola postúpená na Okresný úrad Martin na preriešenie veci ako priestupku. Toto konanie bolo zastavené, nakoľko spáchanie skutku žalovanému nebolo jednoznačne dokázané.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa ods. 2 pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa ods. 2 rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ods. 3 úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 31.12.2008 Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 192.000 SKK, v prepočte 6.373,23 eur. Žalobca a žalovaný sa v zmluve o pôžičke dohodli, že dlžná čiastka bude žalovaným splatená do 30.06.2009 do rúk žalobcu. Za požičanie peňazí si dohodli úrok vo výške 8% ročne. Uvedené nespochybnil ani žalobca, ani žalovaný. Súd mal ďalej preukázané, že dňa 29.12.2011 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu Uznania dlhu. Aj keď žalovaný uvedené popiera, žalovaný ako dôvod neuzavretia predmetného Uznania dlhu uviedol, že tento dokument žalobca neuzatvoril, že išlo len o jeho návrh, t.j. návrh žalovaného na uzavretie uznania dlhu. Z výpovede žalobcu však súd zistil, že predmetný dokument žalobca skutočne podpísal, a to dňa 29.12.2011.To že predmetný dokument žalobca podpísal bolo zrejmé aj z kópie celého (úplného) predmetného dokumentu, ktorá bola založená do súdneho spisu. Z predmetnej kópie je zrejmé, že dokument bol podpísaný tak žalobcom ako aj žalovaným dňa 29.12.2011. Súd mal za to, že v prípade, ak žalovaný tvrdil, že tento dokument žalobcom nebol podpísaný, mal uvedenú skutočnosť preukázať, čo neurobil. Súd ďalej mal preukázané, že jediné zmeny, ktoré boli na predmetnom dokumente vykonané, boli zmeny, ktoré uskutočnil sám žalovaný, nie žalobca. A to v článku II. bod. 2 vyčiarkol pri veriteľovi meno N. V., čo potvrdil spojím podpisom na predmetnom dokumente a na spodnej časti dokumentu vlastnou rukou dopísal, že opravil chybu v texte, s uvedením, že veriteľ je len pán V., čo opäť potvrdil svojim podpisom. Preto mal súd za to, že nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že predmetný dokument mal pozmeňovať žalobca. Súd ďalej uvádza, že mal za preukázané, že tento dokument bol riadne uzavretý medzi žalobcom a žalovaným /keďže žalovaný nespochybnil, že tento dokument on podpísal a žalobca rovnako výslovne pred súdom potvrdil, že tento dokument podpísal/, nakoľko tento dokument sa nápadne podobá s dokumentom, ktorý bol v origináli predložený súdu na
nahliadnutie a vo fotokópii založený do súdneho spisu -poškodený dokument Uznanie dlhu. Text na kópii Uznania dlhu v plnej verzii ako aj na Uznaní dlhu (neúplného - poškodeného) je totožný, je rovnako umiestnený a ešte aj podpis žalovaného pri oprave bodu 2. v článku II je na oboch dokumentoch už na pohľad identický. Súd uvádza, že tieto podpisy sa nápadne podobajú s podpisom žalovaného na podanom odpore. Skutočnosť, že uznanie dlhu bolo riadne medzi účastníkmi konania uzavreté dňa 29.12.2011 vyplýva aj zo svedeckej výpovede K.. E., ktorý sám osvedčil existenciu predmetného dokumentu, pričom uviedol, že držal originál uznania dlhu a to ešte pred jeho poškodením a že tento zodpovedá tomu, ktorý je vo fotokópii založený do súdneho spisu na č. l. 3. Preto mal súd za preukázané, že účastníci konania skutočne Uznanie dlhu uzavreli dňa 29.12.2011 a to písomne v znení ako je uvedené na č.l. 3 súdneho spisu. Keďže mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k písomnému a riadnemu uzavretiu Uznania dlhu a to dňa 29.12.2011 a podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 31.12.2008 mal žalovaný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi do 30.06.2009, súd mal preukázané že k uzavretiu Uznania dlhu došlo ešte pred premlčaním záväzku zo zmluvy o pôžičke. A keďže žalobca si uplatnil svoj nárok na súde dňa 24.06.2014 a keďže v Uznaní dlhu zo dňa 29.12.2011 sa žalobca a žalovaný dohodli, že žalovaný vráti žalobcovi sumu 6.373,23 eur ku dňu 31.12.2013 nárok žalobcu nemohol byť premlčaný v čase podania návrhu na súd. Preto súd považoval námietku žalovaného ohľadom premlčania za bezpredmetnú. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, žalovaný nespochybnil výšku sumy, ktorú si žalobca voči nemu uplatnil. V konaní teda nebolo preukázané, žeby žalovaný uvedenú sumu žalobcovi zaplatil, preto súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a tento mu v plnom rozsahu priznal, priznal mu nárok na zaplatenie sumy 6.373,23 eur. Keďže si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.373,23 eur, od 01.01.2014 do zaplatenia, súd mu priznal aj nárok na uplatnený úrok z omeškania. Žalovaný mal zaplatiť dlžnú sumu do 31.12.2013, keďže ju nezaplatil od 01.01.2014 sa dostal do omeškania, preto žalobcovi vznikol aj nárok na úrok z omeškania od tohto dňa z dlžnej sumy. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške, ktorá nepresahuje zákonom stanovenú maximálnu výšku úroku z omeškania súd mu tento priznal v uplatnenej výške. Súd na záver uvádza, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nezaujímal o konanie. Predvolanie na pojednávania si v odbernej lehote nepreberal. Zásielky mu boli posielané na adresu, kde si prevzal platobný rozkaz. O konanie sa tak vôbec nezaujímal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko časť konania, ktorá bola zastavená z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany žalobcu, ktoré žalovaný nezavinil, (išlo o uplatnený úrok vo výške 8% ročne zo sumy 6.373,23 eur od 31.12.2008 do 30.06.2009) súd považoval len za nepatrný neúspech žalobcu keďže išlo len o uplatnený úrok. Súd žalobcovi preto priznal trovy konania v plnom rozsahu pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 382 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.450,24 eur, a to za šesť úkonov právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia podľa §13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; písomný návrh na začatie konania podľa § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky, vyjadrenie k odporu podľa § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky, účasť na konaní pred súdom dňa 09.06.2015 bez pojednávania podľa § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky v spojení s § 13 a ods. 4 cit. vyhlášky vo výške 1/4-tina, účasť na pojednávaní dňa 04.08.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky, účasť na pojednávaní dňa 30.09.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky, každý úkon á 220,74 eur /s výnimkou za účasť na pojednávania dňa 09.06.2015 za ten 55,19 eur/ (§10 ods. 1 tarify) SPOLU 1.158,89 eur, ďalej 2x režijný paušál vo výške 8,04 eur a 4 krát režijný paušál vo výške 8,39 eur (§16 ods. 3 tarify) SPOLU 49,64 eur, tiež 20%DPH (§18 ods. 3 tarify). Súd priznal žalobcovi trovy vo výške ako si ich vyčíslil a uplatnil. Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, dvojmo (§ 204 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
V Martine, dňa 30.09.2015