Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_76S-81-2021.pdf
PDF · 302.36 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/81/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: CHRIEN, spol. s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 008 338, právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101414309/2021 zo dňa 05. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2017, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101054966/2020 zo dňa 17.06.2020. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 23.06.2020.
2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100505786/2021 zo dňa 30.03.2021 rozhodol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 33 469,56 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017.
3. Žalobca si v zdaňovacom období september 2017 uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa D.D.S., spol. s r.o., so sídlom Námestie slobody 9/22, 971 01 Prievidza, IČO: 36 264 458 (ďalej aj len „D.D.S., spol. s r.o.“), a to na základe faktúr:
- faktúra č. 11700003 zo dňa 11.09.2017 za 15 324 kg mrazených kuracích pŕs zn. Seara, pôvod Brazília, základ dane 47 504, 40 EUR a DPH 9 500,88 EUR,
- faktúra č. 11700005 zo dňa 18.09.2017 za 15 000,00 kg mrazených kuracích pŕs natural, pôvod Ukrajina, základ dane 49 500,00 EUR a DPH 9 900,00 EUR,
- faktúra č. 21700001 zo dňa 26.09.20 17 za 15 000,00 kg mrazených kuracích pŕs zn. Seara, pôvod Brazília, základ dane 46 500,00 EUR a DPH 9 300,00 EUR,
- faktúra č. 1709001 zo dňa 28.09.2017 za 8 221,87 kg nedefinovaného tovaru pôvodom zo Španielska, základ dane 23 843,42 EUR a DPH 4 768,68 EUR.
4. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na závery protokolu z daňovej kontroly a to, že preverovanie deklarovaného dodania tovaru vedené správcom dane neprispelo k preukázaniu reálneho uskutočnenia preverovaných dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom D.D.S., spol. s r.o., správca dane poukázal na ďalšie nezrovnalosti vo veci a odhalil nové skutočnosti, ktoré správcu dane viedli od pochybnosti k presvedčeniu, že dodávky tovaru deklarované spornými faktúrami neboli žalobcovi reálne dodané. Podľa správcu dane bolo zistené, že bez fyzickej prítomnosti tovaru bola účelovo vytvorená umelá schéma obchodných spoločností, v mene ktorých boli bez ekonomického opodstatnenia vystavované faktúry s fiktívnymi (nepravdivými) údajmi. Zároveň správca dane dospel k záveru, že tovar žalobcovi nedodal deklarovaný dodávateľ D.D.S., spol. s r.o., ale že tovar mu bol dodaný spoločnosťou TENDERFOOD AB, s.r.o., Makovického 59/2 Žilina, IČO: 46 398 228 (ďalej len „TENDERFOOD AB, s.r.o.“). Prítomnosť účelovosti tohto konania bola správcom dane vyhodnotená ako zreteľná práve u spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o., a to v snahe získať daňové zvýhodnenie fiktívnym predajom tovaru do iného členského štátu EÚ s oslobodením od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) namiesto tuzemského dodania tovaru podliehajúceho dani z pridanej hodnoty.
5. Správca dane uviedol, že v prípade deklarovaných dodaní nebolo v zmysle žalobcom predložených listinných dôkazov preukázané reálne dodanie (pohyb) tovaru, reálne uskutočnenie prepravy, ekonomické opodstatnenie vystavenia predmetných faktúr a súvisiacich dokladov a pravdivosť v nich uvedených údajov.
6. Správca dane uviedol, že boli vytvorené dve varianty reťazca obchodných spoločností: TREGONIS s.r.o., › TARGET MARKETING, s.r.o. › D.D.D., s.r.o. › Chrien, s.r.o. „ZUZANEX“ Tomasz Giec › TARGET MARKETING, s.r.o. › D.D.S, s.r.o. › Chrien, s.r.o.
7. K žalobcom predloženým faktúram a ich prílohám správca dane zároveň uviedol, že ide o dokumenty vystavené bez logickej a časovej súvislosti a vo viacerých prípadoch s chýbajúcimi povinnými náležitosťami a s údajmi nesúcimi znaky nepravdivosti. Poukázal aj na nelogické a účtovným zásadám nezodpovedajúce číslovanie faktúr bez akejkoľvek logickej štruktúry číselného radu, čo bolo podľa správcu dane prvkom eliminujúcim ich vierohodnosť. Podľa správcu dane faktúry samé o sebe spochybňujú svoju pravdivosť a vierohodnosť, ich vierohodnosť bola spochybnená na základe zistení v rámci preverovaní správcom dane, ktoré preukazujú nepravdivosť údajov v nich uvádzaných.
8. Správca dane uzavrel, že preverovaním bola vierohodnosť pôvodu faktúr predložených žalobcom spochybnená, čím nebola splnená jedna zo zákonných podmienok uplatnenia odpočítanie dane, nakoľko právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 tohto zákona.
9. Zároveň správca dane uviedol, že bolo zistené, že tovar bol reálne dodaný spoločnosťou TENDERFOOD AB, s.r.o. a nie deklarovaným dodávateľom D.D.S., spol. s r.o., teda na strane deklarovaného dodávateľa D.D.S., spol. s r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, ktorá v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru. Právo odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, preto podľa správcu dane žalobcovi právo na odpočítanie dane nevzniklo. Podľa správcu dane si žalobca uplatnil odpočítanie DPH v celkovej výške 33 469,56 Eur v rozpore s ustanoveniami zákona o DPH.
10. V závere svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca so svojim vyjadrením k protokolu z daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozdiel dane vyčíslený daňovou kontrolou a ani dokazovanie vykonané v rámci vyrubovacieho konania neprispelo k preukázaniu uskutočnenia deklarovaných dodaní tovaru vyfakturovaných v mene spoločnosti D.D.S., spol. s r.o. a tým k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na odpočítanie DPH z týchto dodaní v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH.
11. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101414309/2021 zo dňa 05.08.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu a považoval rozhodnutie správcu dane za zákonné a správne s tým, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, v súlade so základnými
zásadami správy daní v zmysle § 3 ods. 1, 2, 3 a 6 Daňového poriadku a neuprel žalobcovi práva vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku.
12. Žalovaný neuznal odvolacie námietky týkajúce sa procesného pochybenia správcu dane vo vzťahu k postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a ani vo vzťahu k určeniu termínu prerokovania pripomienok a námietok k protokolu z daňovej kontroly.
13. Neuznal za dôvodné ani odvolacie námietky, ktorými žalobca namietal nedostatočné a nesprávne vykonané dokazovanie. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti splnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 49 zákona o DPH, t. j. že tovar na základe dodávateľskej faktúry dodal práve dodávateľ uvedený na tejto faktúre. Dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že predložená dodávateľská faktúra odráža reálne plnenie. Dokazovaním nebolo preukázané, že tovar bol dodaný osobou uvedenou na faktúre - spoločnosťou D.D.S., spol. s r.o., a teda za tejto dôkaznej situácie nemohlo byť podľa žalovaného žalobcovi priznané právo na odpočítanie DPH v zmysle zákona o DPH.
14. Žalovaný uviedol, že nebola spochybnená existencia tovaru, ale priebeh zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované medzi spoločnosťami. Prijatie faktúr žalobcom od dodávateľa s formálne splnenými náležitosťami podľa zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočet dane z tejto faktúry. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet dane, preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. V prípade pochybností je správca dane oprávnený overovať celý obchodný reťazec, čo aj vykonal. Spoločnosť D.D.S., spol. s r.o., je deklarovaným priamym dodávateľom žalobcu, ktorá v zmysle zákona o DPH musí vedieť preukázať nadobudnutie predmetného tovaru, aby ho ďalej mohla fakturovať a dodávať žalobcovi.
15. Preverovaním bolo podľa žalovaného preukázané, že dodávateľom vyfakturovaného tovaru bola reálne spoločnosť TENDERFOOD AB, s.r.o. a nie spoločnosť D.D.S., spol. s r.o., teda faktúry vystavené v mene spoločnosti D.D.S., spol. s r.o. nemožno považovať za faktúry od reálneho dodávateľa. Žalobca faktúrami od spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. nedisponuje a tým zákonnú podmienku oprávnenosti na odpočítanie daní nespĺňa. V prípade preverovaných dodaní tovaru bolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ tovar nedodal, t. j. nedošlo k dodaniu tovaru a nevznikla daňová povinnosť a v závislosti na tom nevznikol ani nárok na odpočítanie dane. Tovar bol dodaný spoločnosťou TENDERFOOD AB, s.r.o., ktorá však daňovú povinnosť vzniknutú dodaním tovaru neuplatnila voči žalobcovi a nenaplnila podmienku uvádzanú v § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Správna žaloba žalobcu - žalobné body
16. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
17. Žalobca namietal, že preskúmavané rozhodnutia sú nezákonné, nepreskúmateľné a právne neudržateľné. Podľa žalobcu daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal, že tovar v zmysle faktúr skutočne dodali dodávatelia na nich uvedení na základe subjektívnych domnienok a fabulácii, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v reálnom skutkovom stave. Daňové orgány nesprávne vyhodnocujú obchodnoprávne súvislosti uskutočnených obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi.
18. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok relevantných dôvodov, ďalej že zistenie skutkového stavu daňovými orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzali za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s obsahom spisu, a zároveň, že zo strany daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
19. Podľa žalobcu daňové orgány nesprávne posúdili skutkový a právny stav danej veci, nevykonali dokazovanie riadne, z dôvodu čoho zistený skutkový stav nie je pre konečné rozhodnutie postačujúci.
Žalovaný prevzal za svoje vyjadrenia a závery správcu dane, ktorý zistený skutkový stav a predkladané dôkazy žalobcom vyhodnocuje jednostranne, neobjektívne a nespravodlivo.
20. Žalobca vyjadril nesúhlas s vyhodnotením výpovede svedka V.. S. C. - konateľa spoločnosti D.D.S., spol. s r.o. s tým, že daňové orgány túto výpoveď vyhodnotili nesprávne, pretože tento svedok potvrdil, že žalobcu pozná, že existoval medzi nimi v rozhodnom období obchodný vzťah, že dodal tovar, za ktorý žalobca riadne zaplatil, a to bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Zároveň svedok vedel uviesť tovar, ktorý bol predmetom dodania, t. j. že sa jednalo o dodanie mäsa. Vyvodzovanie iných skutočností z výpovede svedka označil žalobca za rozporné s § 24 Daňového poriadku a zo zásadami daňového konania a dokazovania, ktorým je správca dane povinný sa riadiť. Podľa žalobcu výpoveď svedka V.. S. C. je dostatočný dôkaz potvrdzujúci dodanie tovaru žalobcovi. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o pravdivosti výpovede svedka, bolo jeho povinnosťou postupovať smerom k vyvodeniu zodpovednosti za nepravdivú alebo neúplnú výpoveď. Ak nebol daný dôvod na vyvodenie zodpovednosti voči svedkovi, jeho výpoveď mala byť posudzovaná ako pravdivá. Daňové orgány nepristupujú k výpovedi svedka ako k dôkazu, ktorým boli v tomto prípade potvrdené skutočnosti deklarované žalobcom a ktoré zakladajú nárok žalobcu na odpočet DPH.
21. Žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu prednesenou v odvolaní, a to že preverovanie správcu dane u žalobcu ako u kontrolovaného daňového subjektu začalo už 15.12.2017, teda takmer 3 roky predtým, než bola spoločnosť D.D.S., spol. s r.o. zrušená. Za túto dobu správca dane nepreveril fungovanie spoločnosti D.D.S., spol. s r.o., resp. v priebehu tohto času nedotazoval spoločnosť ohľadom obchodov so žalobcom. Zavádzajúce a účelové je tvrdenie správcu dane o tom, že táto spoločnosť nemá materiálno-technické predpoklady na uskutočňovanie zdaniteľných plnení, pretože pokiaľ táto spoločnosť so správcom dane nespolupracovala a bola nekontaktná, nie je zrejmé, na základe akých skutočností a informácií správca dane zistil, že nemá materiálno-technické predpoklady.
22. Žalobca ďalej namietal záver ako sa žalovaný vysporiadal s jeho odvolacou námietkou ohľadne nejednotného vyjadrenia správcu dane ohľadom prevodu - predaja podniku, s tým, že argumentácia žalobcu uvedená v rozhodnutí potvrdzuje opakovane vytýkanú skutočnosť, že daňové orgány nereflektujú pri dokazovaní a následnej rozhodovacej činnosti na obchodnoprávne súvislosti, tieto nesprávne vykladajú, čo má za následok aj nesprávne vyhodnotenie správcom dane zistených skutočností a dôkazov, na podklade ktorých vyvodzujú závery pre svoje rozhodnutie o neuskutočnení obchodu a neoprávnenom odpočítaní DPH. Žalobca v odvolaní nehovoril o prevode podniku a o zmluve o predaji ako o rozdielnych, ale o prevode obchodných podielov a o prevode podniku prostredníctvom zmluvy, čo je rozdiel. Správca dane opakovane poukázal na to, že v spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. malo dôjsť k prevodu obchodných podielov na spoločnosť ALICIA s.r.o. a nerozlišoval medzi prevodom obchodného podielu a predajom podniku. Správca dane na jednej strane tvrdil, že malo dôjsť k prevodu obchodných podielov, na druhej strane zas, že malo dôjsť k predaju podniku. Zistenia sú tak nezrozumiteľné a zmätočné, pričom pre posúdenie ďalšej činnosti spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. ide o podstatnú skutočnosť. Správca dane opomína, že prevod sa do obchodného registra nemohol premietnuť, keďže spoločnosť bola z úradnej moci zrušená, čo však nevylučuje, že takýto prevod bol realizovaný, čo bolo aj preukázané zmluvou o predaji podniku zo dňa 14.12.2017, v súvislosti s čím konateľ spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. odovzdal všetky doklady spoločnosti jej nadobúdateľovi a z tohto dôvodu ich už následne nemohol a nevedel predložiť správcovi dane.
23. Podľa žalobcu predložené faktúry majú povahu faktu a odrážajú reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, nakoľko deklarované dodanie tovaru bolo potvrdené konateľom spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. V.. S. C..
24. Pokiaľ išlo o skutočnosti uvedené v súvislosti so spoločnosťou ALICIA s.r.o., tak podľa žalobcu on s touto obchodnou spoločnosťou neobchodoval a táto spoločnosť nevystupovala ani v obchodnom reťazci, predmetom ktorého bol tovar dodaný žalobcovi. Preto argument, že musí mať vedomosť o tom, či je jeho obchodný partner funkčný, nemôže obstáť, pretože táto spoločnosť nebola obchodným partnerom žalobcu. Obchodným partnerom bola výlučne spoločnosť D.D.S. spol. s r.o., ktorá bola v čase uskutočnenia obchodu funkčná a aktívna. Žalobca nevie ovplyvniť aký charakter bude mať ďalšia podnikateľská činnosť jeho dodávateľa po uskutočnení obchodu.
25. Žalobca označil argument o tom, že konanie subdodávateľa TARGET MARKETING s.r.o. (v podobe nedodania tovaru) má jednoznačný dopad na právo odpočítať daň z vyfakturovanej dodávky tovaru za nepravdivý, neúplný a zavádzajúci. Pokiaľ sa nepodarilo uskutočniť výsluch konateľa TARGET MARKETING, s.r.o. , nemôžu daňové orgány tvrdiť, že nedošlo k dodávke tovaru subdodávateľom dodávateľovi žalobcu bez toho, aby špecifikovali konkrétne zistenia a dôkazy, ktoré by túto nimi tvrdenú skutočnosť preukázali. Nebolo relevantne zistené a preukázané, že spoločnosť TARGET MARKETING, s.r.o. ako subdodávateľ nedodala tovar dodávateľovi D.D.S., spol. s r.o.
26. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. uviedol, že správca dane nepoprel spoluprácu s V.. N. G.. Žalobca toto tvrdenie označil za klamlivé a účelové. Správca dane opomenul skutočnosť, že svedok V.. G. správcovi dane poskytol viaceré listinné doklady (e-mailom a tiež všeobecným podaním), a to prepravné faktúry spolu s CMR dokladmi, nadobúdacie faktúry k tovaru, ktoré spoločnosť predala spoločnosti ZUZNAEX a TREGONIS s.r.o., evidenciu DPH, ako aj knihu faktúr za september 2017. Prevzatie dokladov bolo potvrdené zamestnankyňou správcu dane. O predložení dokladov konateľom spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o., V.. G. sa správca dane a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nezmieňujú, teda na ne neprihliadali a žiadnym spôsobom ich nevyhodnotili.
27. Podľa žalobcu nie je zrejmé aké informácie mohla poskytnúť česká daňová správa o obchodných aktivitách medzi spoločnosťou TREGONIS, s.r.o. a žalobcom, keď žalobca s touto spoločnosťou nikdy neobchodoval a uskutočnenie obchodu s touto spoločnosťou nikdy nedeklaroval.
28. Žalobca v odvolaní tvrdil, že spoločnosť FRIGONOVA, s.r.o., ktorá mala vystaviť výdajku tovaru predloženú žalobcom k faktúre č. 1709001 zo dňa 28.09.2017, mohla prenajímať svoje priestory, a preto ňou mohla byť vystavená výdajka - prevodka. Žalovaný zaujal k tejto námietke taký postoj, že prípadný prenájom priestorov nevysvetľuje pečiatku spoločnosti na výdajke. Žalobca vyjadril nesúhlas s touto argumentáciou, pretože aj keď neuviedol zdroj informácie, ktorú uviedol v odvolaní, správca dane nevzal do úvahy (zrejme účelovo) tú možnosť, že spoločnosť FRIGONOVA s.r.o. mohla svoje priestory prenajímať za účelom uskladnenia tovaru. Správca dane mal podľa žalobcu vykonať dokazovanie, pretože túto skutočnosť nie je možné vylúčiť, pričom pečiatku spoločnosti FRIGONOVA s.r.o. na výdajke možno vysvetliť tým, že spoločnosť bola vlastníkom a prenajímateľom skladových priestorov, ktoré súčasne mohla prevádzkovať, čo znamená aj to, že ako prevádzkovateľ skladu je prítomná pri príjme a výdaji tovaru iných spoločností.
29. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že prevod finančných prostriedkov na účet D.D.S., spol. s r.o. nevylučuje možnosť, že tieto skončili u skutočného dodávateľa, ide o vykonštruované a subjektívne tvrdenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ak daňové orgány spochybňovali tok peňažných prostriedkov od žalobcu dodávateľovi D.D.S., spol. s r.o., potom bolo ich úlohou, aby overili nielen vlastníka účtu, ale aj to, ako spoločnosť D.D.S., spol. s r.o. s peňažnými prostriedkami naložila. Na druhú stranu aj spoločnosť D.D.S., spol. s r.o. musela za tovar, ktorý bol predmetom obchodu, zaplatiť svojmu dodávateľovi, a teda ani prípadný tok peňažných prostriedkov v prípade, ak nevykazuje podstatné a zásadné nezrovnalosti, nepreukazuje, že skutočným dodávateľom tovaru nebola spoločnosť D.D.S., spol. s r.o.
30. Žalobca namietal záver žalovaného, že uskutočnenie prepravy je podstatnou skutočnosťou s poukazom na § 19 a § 49 zákona o DPH. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne vykladá ustanovenia zákona o DPH, keď tieto sa viažu na okamih dodania tovaru a nie na prepravu ako takú. Žalovaný existenciu tovaru sám nespochybňuje, preto je zrejmé, že tovar musel byť žalobcovi dodaný. To akým spôsobom bola preprava vykonaná a kto ju vykonal je vo vzťahu k splneniu podmienok pre odpočet DPH bezpredmetné. CMR listy sú dôkazom preukazujúcim uskutočnenie prepravy, avšak žalobca viackrát uviedol, že prípadné nedostatky alebo chyby v CMR listoch nie sú relevantným dôvodom na to, aby bolo uskutočnenie prepravy správcom dane spochybnené. Konateľ spoločnosti Tip Top trans s.r.o. uviedol, že údaje na CMR opravoval „niekto na vykládke“. Ak by daňové orgány posudzovali reálny obsah realizovaných obchodov v zákonných a praktických súvislostiach, takéto vyjadrenie by bolo postačujúce, pretože logicky boli údaje o druhu a množstve tovaru opravované osobou preberajúcou tovar, keď množstvo tovaru (jeho váha) nesúhlasila s množstvom na dodacom liste a to z dôvodu, že aj prepravca tovaru potrebuje mať opravené množstvo na CMR doklade. K možným odchýlkam na CMR dokladoch žalobca uviedol, že z rôznych dôvodov môže byť rozdiel v množstve zistenom dodatočne pri nakládkach
tovaru a je na dodávateľovi či reklamáciu uzná alebo nie. V praxi bývajú chybné množstvá tovaru dodatočne dodávané alebo sú vystavované dobropisy.
31. Žalobca nevie ovplyvniť plnenie mýtnych povinností prepravcov a ani nemá možnosť si tieto skutočnosti overiť alebo skontrolovať. Kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľov a vodičov vozidiel podľa zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení sú oprávnené vykonať osoby poverené výkonom kontroly v zmysle § 25 ods. 2 tohto zákona v súčinnosti s orgánmi PZ SR, v rámci vykonávania dohľadu nad plynulosťou a bezpečnosťou cestnej premávky. Porušenie povinností prepravcu tovaru stanovených uvedeným zákonom ešte nepreukazuje, že prepravca sa na území SR v danom čase nepohyboval, ako ani to, že fakturovaný tovar neprepravoval. Túto námietku žalobca vzniesol vo vzťahu k záverom daňových orgánov, že zahraničné vozidlá neboli registrované v elektronickom mýtnom systéme, čo je podľa žalobcu k plneniu jeho daňových povinností a k nároku na odpočet DPH ďalšou neopodstatnenou skutočnosťou.
32. Žalobca namietal aj procesné pochybenie správcu dane, keď podľa neho správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a žalobcu nevyzval na vyjadrenie sa k zisteniam v zmysle tohto ustanovenia. Dňa 09.06.2020 bolo žalobcovi doručené oznámenie č. 100932414/2020 zo dňa 22.05.2020 a v zmysle tohto oznámenia vznikli u správcu dane pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených žalobcom vo vzťahu k obchodným vzťahom s deklarovaným dodávateľom D.D.S. spol. s r.o. V tomto oznámení správca dane poukázal len na ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa ku konkrétnym zisteniam uvedeným v oznámení a ani neurčil lehotu na vyjadrenie v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Následne 17.06.2020 bol vypracovaný protokol z daňovej kontroly, čo znamená, že od doručenia oznámenia do času vyhotovenia protokolu mal žalobca len 5 dní na vyjadrenie, čo je v rozpore s § 27 ods. 1 Daňového poriadku. Keďže § 46 ods. 5 Daňového poriadku neobsahuje zákonom určenú lehotu, bolo povinnosťou správcu dane v zmysle § 27 ods. 1 Daňového poriadku určiť žalobcovi lehotu na vyjadrenie nie kratšiu ako 8 dní. Oznámenie bolo doručené žalobcovi 09.06.2020 a do vypracovania protokolu dňa 17.06.2020 uplynulo len 7 kalendárnych dní, teda žalobca nemal možnosť vyjadriť sa v lehote nie kratšej ako 8 dní. Správca dane nevyzval žalobcu a neurčil mu lehotu na vyjadrenie sa, preto žalobca nemal možnosť vyjadriť sa v zákonom stanovenej lehote. Došlo k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku ako aj zásady zákonnosti a zásady súčinnosti, ktorými malo byť daňové konanie riadené.
33. Žalobca namietal, že postup správcu dane pri určovaní termínu prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly bol nezákonný. Za nepravdivé označil tvrdenie, že sa neospravedlnil z účasti na pojednávaní, kde boli prejednané pripomienky k protokolu. Podľa žalobcu správca dane mal vedomosť o tom, že sa žalobca nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu, že obaja konatelia ochoreli na COVID-19, ktoré prebiehalo ťažšou formou a boli dlhšiu dobu práceneschopní. Správcom dane nebolo vyhovené žiadosti o zmenu termínu pojednávania, pričom žalobca trval na svojej osobnej účasti. Žalobca predložil aj potvrdenie o pozitívnom výsledku testu na COVID-19 a v tom čase izolácia pozitívne testovanej osoby trvala minimálne 14 dní podľa § 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 97, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia o izolácii osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19, a karanténa osôb, ktoré prišli do styku s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19, sa ukončovala až momentom, kedy posúdil osobu pozitívnu na ochorenie jej všeobecný lekár ako osobu spôsobilú ukončiť izoláciu. Vzhľadom na priebeh a pretrvávajúce príznaky izolácia konateľov nebola v tom čase ukončená. Žalobca poukázal na § 68 ods. 3 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že predovšetkým má byť určený termín prerokovania pripomienok dohodou medzi správcom dane a daňovým subjektom, a až ak sa na termíne nedohodnú, môže správca dane tento termín určiť. Zo strany správcu dane bol navrhnutý termín 12.03.2021, ktorého sa žalobca z objektívnych dôvodov nemohol zúčastniť, preto požiadal o iný termín. Správca dane bol informovaný o aktuálnej situácii a dôvodoch, pre ktoré žalobca žiadal o iný termín, avšak iný termín, než pôvodne navrhnutý, nebol poskytnutý. Postup správcu dane nevytvoril priestor pre dohodu o termíne prerokovania, pretože bez ohľadu na okolnosti trval na pôvodne navrhnutom termíne. Ide o porušenie procesných práv žalobcu v dôsledku nezákonného postupu správcu dane.
34. Žalobca namietal, že žalovaný v doplnení rozhodnutia k nevykonaniu výsluchu konateľa spoločnosti TREGONIS s.r.o. N. Y. uviedol, že v priebehu daňového konania o výsluch tohto svedka neprejavil záujem. Podľa žalobcu tento argument nemôže obstáť, pretože správca dane nie je viazaný len návrhmi na vykonanie dokazovania daňového subjektu, ale podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku by mal dbať o
čo najúplnejšie zistenie a objasnenie skutkového stavu a nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu. Správca dane nevyužil pri dokazovaní všetky možnosti a nevyčerpal všetky prostriedky za účelom čo najúplnejšieho a najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu.
35. Žalobca ďalej vytýkal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti splnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 49 zákona o DPH, t. j. že tovar na základe dodávateľskej faktúry dodal práve dodávateľ uvedený na tejto faktúre. Podľa záveru žalovaného a správcu dane nedodala tovar žalobcovi spoločnosť D.D.S, spol. s r.o. ale spoločnosť TENDERFOOD AB s.r.o. Podľa žalobcu správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutia neuviedli konkrétne zistenia a dôkazy, ktoré bez pochýb preukazujú tvrdené dodanie tovaru spoločnosťou TENDERFOOD AB s.r.o. žalobcovi.
36. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal s námietkou, že V.. N. G. ako konateľ spoločnosti TENDERFOOD AB s.r.o. predal svoj tovar spoločnostiam ZUZANEX (táto tovar naložila v Holandsku) a spoločnosti TEGONIS s.r.o., (ktorá prebrala tovar v Hodoníne v Českej republike). Spoločnosť TENDERFOOD AB. s.r.o. pomáhala spoločnosti TREGONIS s.r.o. zabezpečiť a sprostredkovať dve prepravy, kedy spoločnosti FRIGONOVA s.r.o. a Tip Top trans s.r.o. síce vystavili faktúru na spoločnosť TENDERFOOD AB s.r.o., avšak táto preprava bola následne spoločnosťou TENDERFOOD AB s.r.o. prefakturovaná spoločnosti TREGONIS s.r.o., a to z dôvodu, že TREGONIS s.r.o. nebol u ostatných dvoch prepravcov registrovaný v rámci vnútorného systému. Tvrdenie správcu dane, že za prepravu zaplatila spoločnosť TENDERFOOD AB s.r.o. je tak nepravdivé, mylné a vytrhnuté zo skutočného kontextu.
37. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkou, keď poukazoval na zmätočnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca vyjadril presvedčenie o účelovosti a tendenčnosti rozhodnutia správcu dane, ktorý menil dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nebolo preukázané reálne uskutočnenie preverovaných dodaní tovaru, pričom sa v týchto dôvodoch zamotával. Za zmätočné, nezrozumiteľné a nejasné žalobca označil, keď správca dane hovoril o umelom reťazci bez fyzickej prítomnosti tovaru a následne toto svoje vyjadrenie negoval vyjadrením: „predmetný tovar bol reálne dodaný spoločnosťou TENDERFOOD AB s.r.o.“.
38. Žalobca ďalej rozporoval závery, že si nedostatočne preveril svojho obchodného partnera. Uviedol, že si svojich obchodných partnerov preveruje z jemu dostupných zdrojov, akými sú napr. obchodný register alebo portál finstat.sk. S náležitou starostlivosťou skúma aktuálnu situáciu a stav obchodného partnera v čase obchodu, snaží sa predvídať aj budúcu finančnú situáciu a platobnú schopnosť svojich partnerov a vo väčšine prípadov svojou precíznou lustráciou dosiahol bezproblémové obchody.
39. Žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že uskutočnený obchod nebol štandardným obchodom, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom, pričom zistené skutočnosti poukazujú na to, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania za účelom DPH. Podľa žalobcu daňového orgány nešpecifikovali a konkrétne neuviedli, na základe akých zistení a akých skutočností dospeli a preukázali záver o vytvorení umelého reťazca. Zároveň žalovaný spolu so správcom dane nepriamo obviňujú žalobcu z účasti na daňovom podvode, keď zhodne tvrdia existenciu umelého reťazca, z ktorého mal profitovať práve žalobca - neoprávneným odpočítaním dane. Žalobca ďalej poukazoval na to, že skutočnosť, že v reťazci obchodného partnera a jeho dodávateľov nesedia údaje o dodaní tovaru medzi inými dodávateľmi, že tretie subjekty sú nesúčinné, prípadne ich štatutárnym orgánom je osoba neznalá veci, musí správca dane vykladať k daňovému konaniu daňového subjektu neutrálne a tieto nedostatky riešiť a vyhodnocovať v daňových konaniach týchto tretích subjektov. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že daňový subjekt nemá žiadne zákonom priznané právne prostriedky, ktoré by mu umožnili sledovať procesy dodávateľov. Vzťahy dodávateľových subdodávateľov nemajú vplyv na žalobcu a žalobca tieto nemá možnosť ovplyvniť. Pokiaľ tretie subjekty - dodávatelia nevedia s určitosťou preukázať poskytnutie plnení, prípadne sú nesúčinní, neznamená to, že daňový subjekt nepreukázal existenciu zdaniteľných plnení, nakoľko tieto môže preukázať len v rámci svojich zákonných možností a prostriedkami, ktorými on sám reálne disponuje.
40. Žalobca ďalej poukazoval na to, že podniká svedomite, dodržiava platné právne predpisy a plní si daňové povinnosti a že daňové orgány nepreukázali jeho účasť na daňovom podvode, resp. na vytvorení umelého reťazca a ani mu to preukázať nemôžu. Pre vyvodenie takého záveru nepostačuje ani samotná potencionálna účasť daňového subjektu na daňovom podvode, pokiaľ správca dane nepreukáže aj úmysel daňového subjektu. Konštatovanie, že žalobca bol účastný umelého reťazca v snahe získať neoprávnený majetkový prospech, nemožno považovať za preukázanie úmyslu kontrolovaného daňového subjektu. Žalobca poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/16/2018 a to, že ak daňový subjekt predloží dôkazy, ktoré preukazujú realizáciu zdaniteľného plnenia, ale na strane správcu dane existujú pochybnosti o zrealizovaných obchodoch v reťazci, o ktorom správca dane tvrdí, že bol vytvorený umelo a podvodne, potom je dôkazným bremenom zaťažený správca dane a nie daňový subjekt. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-2777/14, v ktorom je konštatované, že je úlohou daňového orgánu, ktorý konštatoval podvod, alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, aby vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby od adresáta faktúry vyžadoval overenia, ktorému mu neprináležia, preukázal, že tento adresát vedel alebo mal vedieť, že plnenie uvádzané ako základ daňového oprávnenia bolo súčasťou podvodu. Podľa žalobcu daňové orgány ho obviňujú z účasti na umelo vytvorenom obchodnom reťazci bez preukázania, že k tomu skutočne došlo, bez preukázania úmyslu žalobcu, ako aj bez preukázania vedomosti o účasti žalobcu na daňovom podvode, resp. umelom reťazci. Žalobca poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 9Afs/94/2009 zo dňa 21.04.2010 a na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.09.2019 sp. zn. 1Sžfk/16/2018.
41. Z rozhodnutí daňových orgánov je podľa žalobcu zrejmé, že tieto daňový podvod, resp. účasť na umelo vytvorenom reťazci len všeobecne tvrdia, a to bez akejkoľvek jeho skutkovej a právnej kvalifikácie. Nezaoberali sa vôbec právnymi, obchodnými a osobnými väzbami medzi zúčastnenými subjektami. Skutočnosti zistené správcom dane neposkytujú dostatočný, resp. žiadny podklad pre záver o tom, že žalobca mal alebo mohol vedieť o daňovom podvode, prípadne umelom reťazci. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto vedomosti spočíva na správcovi dane, pričom tento svoje bremeno neuniesol. Daňové orgány neriešili a netestovali splnenie dvojitej podmienky (podvodné konanie a vedomosť), ktorú pre neuznanie odpočtu DPH konštatuje judikatúra Súdneho dvora EÚ. Mali predložiť dostatočné a objektívne dôkazy preukazujúce splnenie podmienok a predpokladov pre neuznanie odpočítania dane. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa preukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, nebolo vykonané jeho dodávateľom ani subdodávateľom, avšak za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie, a ak sa preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom vnútroštátny súd je povinný tieto skutočnosti overiť.
42. Daňové orgány tvrdia, že žalobca len deklaroval uplatnenie práva na odpočet DPH podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom vznik práva na odpočet musí byť v zmysle § 49 zákona o DPH preukázaná vznikom daňovej povinnosti platiteľa, ktorý tovar dodáva. Splnenie tejto podmienky nespočíva len vo formálnej deklarácii predložených dokladov ale doklady musia mať povahu faktu. Žalobca vyjadril nesúhlas s týmito závermi, podľa neho uskutočnenie zdaniteľných obchodov nebolo preukázané len predloženými dokladmi ale aj výpoveďami svedkov, ktorí uskutočnenie obchodu a dodanie tovaru potvrdili. Zo žiadnych zistení správcu dane nemožno vyvodzovať záver, že obchody medzi žalobcom a spoločnosťou D.D.S spol. s r.o. boli simulované alebo sa uskutočnili spôsobom odlišným od stavu deklarovaného v predložených dokladoch.
43. Daňové orgány nesprávne vykladajú právo na odpočet DPH. Z ust. § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vyplýva, že daňovému subjektu vzniká ako platiteľovi dane zákonný nárok na odpočet dane, ktorú si voči nemu uplatnil dodávateľ tovaru alebo služieb, ktorý je taktiež platiteľom dane za jedinej podmienky, a to že disponuje faktúrou od dodávateľa. Žalobca v danom prípade disponuje faktúrou od dodávateľa, ktorý si voči nemu uplatnil DPH a ktorý je zároveň platiteľom dane v zmysle § 4 ods. 3 zákona o DPH. Ust. § 49 zákona o DPH nepojednáva o preukazovaní vzniku daňovej povinnosti u platiteľa, ktorý tovar dodáva, ale upravuje výlučne okamih, t. j. časový moment vzniku nároku na odpočet DPH, ktorý je totožný s okamihom vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, t. j. vzniká okamihom dodania tovaru. Na strane žalobcu, ktorý si odpočítal DPH z dodaného tovaru, ktorú voči nemu uplatňuje jeho dodávateľ - platiteľ dane, došlo k naplneniu zákonnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty - predloženie
faktúry vystavenej podľa § 71 zákona o DPH platiteľom dane - dodávateľom, ktorému vznikla daňová povinnosť. Žalobca poukázal aj na vymedzené podmienky vzniku práva na odpočet DPH zverejnené Finančnou správou SR na jej webovom sídle. Podľa názoru žalobcu v súlade so zákonom o DPH a s poukazom aj na vyjadrenie Finančnej správy SR preukazovanie vzniku daňovej povinnosti platiteľa dane, ktorý dodáva tovar, nie je zákonnou podmienkou pre vznik práva na odpočet DPH. Nie je v zákonných možnostiach žalobcu preukazovať vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa, ale toto dôkazné bremeno je na správcovi dane, ktorý musí relevantným spôsobom preukázať, pokiaľ tvrdí opak, že daňová povinnosť platiteľovi dane nevznikla. Domnienky a pochybnosti nie sú dôkazným prostriedkom, naopak tieto majú daňové orgány dokazovaním preukázať alebo vyvrátiť. Daňové orgány účelovo vyhľadávajú skutočnosti pre odôvodnenie svojich záverov a prihliadajú len na nimi účelovo vykonštruované zistenia, pričom vôbec neberú do úvahy skutočnosti predkladané žalobcom a svedčiace v prospech žalobcu. Na základe uvedeného možno tvrdiť, že daňové orgány vedú dokazovanie jednostranne, a to s cieľom vyvodiť záver o neoprávnenom odpočítaní DPH za zdaňovacie obdobie september 2017. Nestačí, aby daňové orgány poukazovali na ustanovenia zákona o DPH a Daňového poriadku, podľa ktorých hodnotia dôkazy jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a prihliadajú na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, ale je potrebné tieto ustanovenia aplikovať aj v prebiehajúcom daňovom konaní. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-18/13 má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie dane, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že tovar existoval, čo bolo zo strany daňového subjektu nepochybne preukázané, prinajmenšom už len tou skutočnosťou, že daňový subjekt dodaný tovar ďalej predával, čo v tomto prípade daňové orgány nespochybnili.
44. Žalobca ďalej namietal nedostatočné vykonanie dôkazov s tým, že bol na neho vytváraný neúmerný a nedôvodný tlak, aby produkoval dôkazy. Ak dôkazy predložil alebo navrhol, správca dane síce niektoré vykonal, ale následne na skutočnosti z takto vykonaných dôkazov neprihliadol. Žalovaný sa k tejto námietke žalobcu relevantne nevyjadril. Nebolo prihliadané na výpovede svedkov a nebolo uvedené z akých relevantných dôvodov na tieto dôkazy nebolo prihliadané. Žalovaný nemal konštatovať, že správca dane na predmetné dôkazy nemusel prihliadnuť, ale mal rozhodnutie a postup správcu dane v rámci odvolacieho konania riadne preskúmať a náležite vo svojom rozhodnutí odôvodniť, a uviesť prečo a z akých dôvodov správca dane neprihliadol na vykonané výsluchy svedkov. Najpresnejšie a najúplnejšie zistenie skutočností potrebných pre správne určenie dane nezahŕňalo vytváranie nezrovnalostí a spochybňovanie tvrdení žalobcu, ale tiež vyhľadávanie skutočností a prihliadanie na skutočnosti, ktoré tvrdenia žalobcu preukazujú. Vo vzťahu k dodávateľovi D.D.S. spol. s r.o. správca dane neprihliadal, nevysporiadal sa a nevykonal viaceré dôkazy, ktoré boli podstatné pre čo najúplnejšie zistenie skutočností potrebných pre správu daní. Žalobca namietal:
- správca dane neprihliadal na to, že žalobca riadne zaplatil za tovar a že ak by zaplatil za tovar, ktorý mu nebol dodaný, žiadal by peňažné plnenie vrátiť späť a v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti by sa s takýmto nárokom určite obrátil na súd,
- vykonanie úhrady za tovar preukázal žalobca a dodávateľ potvrdil, je teda jasným a neoblomným dôkazom toho, že tovar uvedený na faktúrach bol skutočne dodaný,
- žalobca opakovane poukazoval na to, že tovar bol predaný, pričom predaj tovaru si zamestnanci správcu dane mohli overiť u všetkých odberateľov žalobcu, čo správca dane účelovo nevykonal,
- daňové orgány neprihliadali na výpoveď V.. S. C., ktorý potvrdil zrealizovanie obchodu,
- nevykonalo sa dokazovanie za účelom zistenia, či spoločnosť FRIGONOVA s.r.o. prenajímala svoje priestory,
- bola nesprávne vyložená výpoveď V.. N. G. a daňové orgány neprihliadli a žiadnym spôsobom nevyhodnotili doklady predložené V.. N. G.,
- správca dane sa nepokúsil opätovne o výsluch I. D.,
- správca dane nevykonal výsluch N. Y. ako konateľa spoločnosti TREGONIS s.r.o. ,
- správca dane nevykonal navrhovaný výsluch konateľa žalobcu U. X..
45. Ide o pochybenie daňových orgánov, ktoré nevyužili všetky možnosti na zistenie skutkového stavu, ktoré mali k dispozícii a porušili § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Žalobca požadoval, aby v súlade so zásadami a princípmi daňového konania daňové orgány opodstatnené pochybnosti a nezrovnalosti preukázali. Správca dane môže konštatovať, že tovar daný dodávateľ nedodal, len ak túto svoju pochybnosť preukáže, pretože tu dôkazná povinnosť daňového subjektu nesiaha. Záver správcu dane a žalovaného je postavený výlučne na domnienke správcu dane, ktorá nemá objektívny základ v zisteniach správcu dane a vo vykonanom dokazovaní.
46. Daňové orgány opomenuli obchodnoprávne súvislosti realizovaných obchodov, čo je v rozpore s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane musí pri správe daní brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu. Správca dane neohodnotí skutočný obsah obchodov medzi daňovým subjektom a dodávateľmi, neprihliada na obchodnoprávne súvislosti, v dôsledku čoho vyvodzuje nesprávne skutkové ako aj právne závery, na ktorých stavia konečné rozhodnutie. Žalobca vynakladal odbornú starostlivosť pre to, aby obchody prebehli bez komplikácií, už 30 rokov vykonáva podnikateľskú činnosť a dôkladne si preveruje svojich obchodných partnerov. Žalobca poukázal na históriu svojho podnikania od roku 1991, na to, že je rodinnou spoločnosťou a zakladá si na dobrom mene svojej spoločnosti.
47. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku a podľa neho dodanie tovaru dostatočne preukázal najmä: a) predloženými faktúrami a dodacími listami b) objednávkami c) dokladmi o úhradách d) výsluchmi svedkov e) návrhmi na výsluch svedkov f)skutočnosťou, že dodávateľ bol ako obchodná spoločnosť riadne zapísaný v Obchodnom registri SR a súčasne mal oprávnenie podnikať v predmete, ktorý bol dodaný žalobcovi a ku ktorému sa vzťahujú vystavené faktúry v kontrolovanom zdaňovacom období.
48. Správca dane a žalovaný v rozpore s § 24 ods. 1 Daňového poriadku požadujú od žalobcu preukazovanie správnosti a vierohodnosti nielen dokladov vedených žalobcom, ale prenášajú na neho povinnosť preukazovať správnosť a vierohodnosť dokladov tretích subjektov. Daňové orgány nepostupovali podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pretože správca dane zanedbal svoju povinnosť zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie. Boli poškodené práva žalobcu takýmto postupom, nakoľko on vyčerpal svoje dôkazné bremeno, a teda sa nemohol v daňovom konaní efektívne brániť predkladaním ďalších dôkazov. Správca dane svojim dokazovaním úmyselne kryje svoje dôkaznú núdzu, pričom takto vedeným dokazovaním bolo daňové konanie zaťažené vadou v tom, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, nepreukázal a ani riadne neodôvodnil svoje tvrdenie, že nedošlo k dodaniu tovaru, resp. tento bol dodaný od iných subjektov než boli uvedení na sporných faktúrach. Správca dane opakovane opomína princípy dokazovania v daňovom konaní. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať od následného nadštandardného vyšetrovacieho dokazovania. Žalobca opakovane citoval závery z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v veci C-277/14, z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 vo vzťahu k dokazovaniu v daňovom konaní. Zopakoval, že rozhodnutia daňových orgánov nevychádzajú z objektívne zisteného a posúdeného skutkového a právneho stavu veci, daňové orgány založili svoje rozhodnutie na záveroch, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nestačí, aby svoje rozhodnutie postavili na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tým by neboli pochybnosti správcu dane odstránené, alebo že pochybnosti pretrvávajú, ale naopak z vykonaného dokazovania musí vyplynúť nespochybniteľný záver o tom, že tovar bol dodaný iným subjektom než dodávateľom uvedeným na faktúrach. V danom prípade však len ide o subjektívnu domnienku - pretrvávajúcu pochybnosť správcu dane a žalovaného, ktorú podľa ich slov dokazovanie nevyvrátilo, ale ani relevantne nepreukázalo opak. Dokazovanie bolo vedené za účelom vytvárania pochybností a vykonané dôkazy boli podľa žalobcu hodnotené jednostranne v neprospech žalobcu, pričom na dôkazy, ktoré preukazovali pravdivosť tvrdení žalobcu, nebolo bez relevantného dôvodu prihliadnuté.
49. V ďalšom bode správnej žaloby žalobca namietal porušenie zásad správneho konania s odkazom na ustanovenia Správneho poriadku, konkrétne zásady zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, zásady súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku a zásady rovnosti a primeranosti podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Porušenie týchto zásada podľa žalobcu malo za následok nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
50. Daňové orgány zaťažili daňové konanie vadou spočívajúcou v tom, že nedostatočne zistili skutkový stav a žalovaný nepreukázal a v rozhodnutí ani riadne neodôvodnil svoje tvrdenia, a to, že v prípadoch vyššie uvedených dodávateľských spoločností nedošlo k zdaniteľnému plneniu (poznámka súdu: v
tomto prípade išlo iba o jednu dodávateľskú spoločnosť). Skutkový stav nebol zistený dostatočne, pričom nebolo vyvrátené nijakým spôsobom, že služby a tovar boli dodané (poznámka súdu: v prejednávanej veci išlo len o dodanie tovaru), faktúry za tieto tovary a služby boli uhradené, teda že došlo k zdaniteľnému plneniu. S poukazom na zásady daňového konania a dokazovania podľa žalobcu mal správca dane skutkový stav riadne a objektívne zistiť, aby bolo možné vychádzať zo spoľahlivého a pravdivo zisteného stavu veci. Odôvodnenie rozhodnutia nie je dostatočné a absolútne, nakoľko absentuje logická zhoda medzi výrokom a odôvodnením, čo potvrdzuje arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného. Daňové orgány sa mali vysporiadať so všetkými skutočnosťami, a to nielen zistenými správcom dane, ale aj so skutočnosťami tvrdenými a dôkazmi predloženými daňovým subjektom. Pokiaľ je správcom dane produkované rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia, stáva sa nepreskúmateľným a arbitrárnym.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
51. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k námietkam žalobcu uviedol, že svedok V.. S. C. neposkytol žiadne doklady a ani dôkazy potvrdzujúce a preukazujúce dodanie tovaru spoločnosťou D. D. S., spol. s r. o. pre žalobcu. Neposkytol žiadne ďalšie bližšie informácie ohľadom zdaniteľného obchodu. Vzhľadom na to, že svedok využil právo odoprieť výpoveď z dôvodu, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania spočívajúce v podaní nepravdivej svedeckej výpovede, nemožno považovať túto výpoveď za dôkaz preukazujúci dodanie tovaru. Vzhľadom na odmietnutie vypovedať k bližším okolnostiam, nebolo možné preveriť pravdivosť údajov uvedených vo faktúre a následne ich overiť v účtovníctve. Pokiaľ svedok svoje tvrdenie nepodloží žiadnymi inými dôkazmi a odmietne sa vyjadriť k bližším okolnostiam, nemožno túto výpoveď považovať za dôkaz preukazujúci dodanie tovaru.
52. Ohľadom nepreverenia fungovania spoločnosti D. D. S., spol. s r. o. žalovaný uviedol, že správca dane nebol nečinný a nedôsledný. Preverovanie tohto daňového subjektu bolo začaté u miestne príslušného správcu dane v mesiaci január 2018 v rámci miestneho zisťovania vykonávaného u žalobcu, teda ešte pred začatím daňovej kontroly. U daňového subjektu D. D. S., spol. s r. o. bola vykonávaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017 tak ako aj u žalobcu. Závery tejto daňovej kontroly majú dopad na oprávnenosť odpočtu dane uplatneného kontrolovaným daňovým subjektom na základe sporných faktúr vystavených pre žalobcu. Spoločnosť D. D. S., spol. s r. o. ani v rámci svojej daňovej kontroly so správcom dane žiadnym spôsobom nespolupracovala a nepreukázala vykonávanie ekonomickej činnosti. O majetkových a personálnych pomeroch spoločnosti D. D. S., spol. s r.o. má žalovaný informácie z interných databáz na základe výkazov, hlásení a daňových priznaní podaných touto spoločnosťou.
53. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom prevodu-prechodu podniku, žalovaný uviedol, že žalobca sa snaží odvádzať pozornosť od podstaty veci, a teda že došlo k zmene osoby, ktorej prislúchajú vlastnícke práva k spoločnosti D. D. S., spol. s r. o., a to na ekonomický neaktívnu osobu, ktorej konateľom je osoba bez trvalého pobytu (bezdomovec). Táto zmena nebola zapísaná v obchodnom registri, čo žalovaný považuje za účelové konanie s cieľom eliminovať zodpovednosť vyplývajúcu z funkcie konateľa spoločnosti, ktorá sa stávala predmetom záujmu správcu dane, a zabezpečiť legitímny dôvod na nepredloženie daňových dokladov a účtovných evidencií, ako aj na nevyjadrenie sa k okolnostiam jednotlivých preverovaných obchodných aktivít. Od uzatvorenia Zmluvy o predaji podniku do dňa zrušenia spoločnosti bola doba cca 2 roky, počas ktorých mohol byť zápis zmien zapísaný do obchodného registra.
54. Žalobca síce nezodpovedá za správanie svojich obchodných partnerov, ale s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 40 2011 by mal mať vedomosť o tom, či partner, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný, a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Zákonnú ochranu totiž požíva len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby podnikateľský subjekt mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými napĺňa znaky podnikania, ale aj o subjektoch, s ktorými je v spolupráci. Ak tak daňový subjekt nepostupuje, je povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových dokladov.
55. Preverovanie subdodávateľov, ich podnikania a zistenie okolností predmetných
obchodných vzťahov je neoddeliteľnou súčasťou daňovej kontroly. Je potrebné preveriť, či došlo k dodaniu tovaru, resp. či mohlo dôjsť k dodaniu tovaru tak ako je to deklarované daňovým subjektom. Konanie subdodávateľov má jednoznačne dopad na právo na odpočítanie dane vyfakturovanej dodávky tovaru.
56. Ohľadom spoločnosti TARGET MARKETING s. r. o. žalovaný uviedol, že pán Marcel Valko poštové zásielky nepreberá, voči správcovi dane je nekontaktný a v súvislosti s daňovými konaniami bola opakovane zaslaná žiadosť o jeho predvedenie príslušníkmi PZ avšak bez úspechu. V snahe vyhovieť požiadavke žalobcu sa správca dane pokúsil zabezpečiť svedeckú výpoveď pána Valka aj v rámci vyrubovacieho konania. Žiadosťou adresovanou Kriminálnemu úradu finančnej správy č. 101238341 2020 zo dňa 30.07.2020 správca dane overil aktuálnosť adresy trvalého bydliska pána I. D.. Následne na overenú adresu: I. Olbrachta 898/3, 911 01 Trenčín zaslal predvolanie na výsluch svedka č. 101302224 2020 zo dňa 12.08.2020. Poštová zásielka bola doručená fikciou v zmysle ustanovenia § 31 ods. 4 Daňového poriadku, nakoľko sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy". Vzhľadom na túto skutočnosť správca dane využil svoje právo v zmysle § 20 ods. 2 Daňového poriadku a požiadal o predvedenie tejto osoby príslušný útvar PZ, a to zaslaním žiadosti o predvedenie č. 101499629 2020 zo dňa 29.09.2020 s dátumom predvedenia 22.10.2020. Tak o predvolaní svedka, ako aj o jeho predvedení na ústne pojednávanie pred správcu dane, bol žalobca upovedomený. Dňa 22.10.2020 v snahe zistiť informácie o úkone predvedenia osoby svedka správca dane telefonicky kontaktoval OO PZ Trenčín a získal informáciu, že pokus pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ o predvedenie svedka I. D. bol neúspešný, nakoľko sa menovaná osoba dlhodobo nezdržiava na adrese trvalého bydliska a miesto jej súčasného pobytu sa nepodarilo zistiť. Tieto skutočnosti boli obsiahnuté aj v písomnej odpovedi doručenej správcovi dane pod č. 250310205.2020. Vzhľadom na uvedené sa výsluch svedka I. D. dňa 22.10.2020 neuskutočnil. Správca dane vyčerpal všetky svoje dostupné prostriedky na zabezpečenie žalobcom požadovaného výsluchu svedka.
57. Ohľadom spoločnosti TREGONIS s. r. o. žalovaný uviedol, že medzinárodná výmena informácií je časovo náročným úkonom, zúčastnené daňové správy sa snažia na jednej strane dotazovať a na druhej strane odpovedať tak, aby boli poskytnuté čo najúplnejšie informácie k preverovanej veci. Keďže žiadosť bola zasielaná v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u CHRIEN, spol. s r. o., česká správa logicky poskytla informáciu aj o obchodných aktivitách medzi TREGONIS s. r. o. a CHRIEN, spol. s r. o. Ide o podstatnú informáciu, nakoľko vzhľadom na preverovanú vec a fiktívny charakter tak deklarovaného dodávateľa ako aj subdodávateľa, sa ako reálna javila možnosť fyzického dodania tovaru priamo od českej spoločnosti ku žalobcovi, čo by bolo u českej spoločnosti vykazované ako dodanie tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, s uvedením odberateľa CHRIEN, spol. s r. o. v súhrnnom výkaze.
58. Žalobca ohľadom spoločnosti FRIGONOVA s. r. o. uvádza, že žalovaný nezobral do úvahy tú možnosť, že spoločnosť FRIGONOVA, s. r. o. mohla svoje priestory prenajímať za účelom uskladnenia tovaru. Žalobca neuvádza, z akého titulu túto informáciu získal a toto tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Ide len o ničím nepodložené úvahy žalobcu. V prípade poskytnutia svojich priestorov vo forme prenájmu by spoločnosť FRIGONOVA s. r. o. určite vo svojom mene nevystavovala výdajky vzťahujúce sa k tovaru vo vlastníctve nájomcu. Prenajatím priestorov prenajímateľ nezískava právo nakladať s tovarom umiestneným v prenajímaných priestoroch, takže domnelý prenájom priestorov nevysvetľuje pečiatku spoločnosti FRIGONOVA s. r. o. na výdajke tovaru tvoriacej prílohu k správcom dane preverovanej faktúre.
59. Žalovaný uvádza, že nebola spochybnená existencia tovaru a keďže tovar fyzicky existoval, je logické, že bol uhradený. Skutočnosť, že bol tovar uhradený prevodom finančných prostriedkov na účet D.D.S., spol. s r. o., nevylučuje možnosť, že tieto na pozadí umelého reťazca obchodných spoločností skončili v rukách skutočného majiteľa dodávateľa dodaného tovaru.
60. Prevod fakturovanej ceny tovaru na bankový účet spoločnosti D.D.S., spol. s r. o. je jednoznačným dôkazom výlučne o pohybe peňažných prostriedkov, nie však o reálnom pohybe tovaru od spoločnosti D.D.S., spol. s r. o. k odberateľovi CHRIEN, spol. s r. o. Oproti úhrade faktúr je
preukázateľným dôkazom o pohybe tovaru napr. preukázaná preprava tohto tovaru, ktorá však v tomto prípade preukázaná nebola.
61. Je podstatná skutočnosť, či preprava tovaru bola alebo nebola uskutočnená, nakoľko vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a nadväzne aj vznik oprávneného nároku na odpočítanie dane z nakúpeného tovaru v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, je podmienený dodaním tovaru, pod ktorým sa rozumie skutočne prepravený a kupujúcemu odovzdaný tovar, tak aby došlo k prechodu vlastníckeho práva k tomuto tovaru z predávajúceho na kupujúceho. Preprava je tak neoddeliteľnou súčasťou zákonnej podmienky na odpočítanie dane z nakúpeného tovaru, ktorej splnenie je daňový subjekt povinný preukazovať. Keď vzniknú pochybnosti o uskutočnení prepravy ako takej, potom sa pri jej preukazovaní a preverovaní stáva podstatným aj jej spôsob uskutočnenia, osoba prepravcu, dátum prepravy, miesto nakládky a vykládky atď. V takomto prípade je pre daňový subjekt dobré mať k dispozícii prepravný doklad napr. CMR list, ktorý je podstatným dôkazom na preukázanie reálneho uskutočnenia prepravy tovaru. Aby však bol prepravný doklad relevantným dôkazom, predpokladá sa, že ide o písomnosť, ktorá obsahuje pravdivé údaje. V prípade žalobcom predložených CMR listov však ide o doklady s chýbajúcimi, nepravdivými a bez známeho dôvodu a neznámou osobou opravovanými údajmi. Žalobca sa snažil zdôvodniť opravované údaje o množstve dodávaného tovaru uvádzané na CMR listoch, ktoré sú v nesúlade s množstvom vyfakturovaného tovaru, čo vysvetľuje chýbajúcim tovarom, pričom uvádza, že takéto situácie sú riešené reklamáciou a dobropisom zo strany dodávateľa. V prípade správcom dane preverovaných fakturácií žalobcom neboli predložené žiadne doklady preukazujúce riešenú reklamáciu a ani dobropisy týkajúce sa preverovaných faktúr.
62. Žalovaný poukázal na prípad neočíslovaného CMR listu preukazujúceho prepravu kuracích pŕs v prepisovanom množstve z 15 324 kg na 15 240 kg, pričom napriek chýbajúcemu množstvu je faktúrou č. 11700003 fakturované pôvodné a nie skutočne dodané množstvo mäsa t. j. 15 324 kg. Zároveň v tomto prípade nemožno opomenúť, že na základe príjemky je aj fyzicky na sklad prijatý tovar o váhe 15 324 kg. Zároveň je problematické zdôvodniť prepisované údaje na CMR liste č. SKE3629149, v zmysle ktorého malo počas prepravy tovaru dôjsť k zmene nie len množstva ale aj druhu prepravovaného mäsa.
63. Evidencia mýtneho systému NDS, a. s. neposkytla dôkaz o reálnom uskutočnení prepravy, a teda táto preprava nebola preukázaná. Žalovaný, ako aj správca dane, má povinnosť hodnotiť dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a nie jednotlivo, ako to robí žalobca. Žalobca mal právo a možnosť vyjadriť sa kedykoľvek do dňa skončenia daňovej kontroly, čiže v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do dňa doručenia protokolu podľa ods. 8 citovaného ustanovenia. Vzhľadom na konkrétny deň doručenia oznámenia 09.06.2020 a na deň doručenia Protokolu (skončenia daňovej kontroly) 23. 06.2020, mal žalobca možnosť vyjadriť sa v časovom úseku 14 dní. Je teda jednoznačné, že minimálna osemdňová lehota stanovená ustanovením § 27 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola správcom dane zachovaná. Svoju možnosť vyjadriť sa však žalobca nevyužil a nevyjadril sa.
64. Ohľadom postupu správcu dane pri stanovení termínu prerokovania pripomienok k protokolu žalovaný uviedol, že v spise sa nachádza e-mailová komunikácia, ktorá má správcom dane pridelené evidenčné číslo a je oficiálnou súčasťou daňového spisu daňového subjektu CHRIEN, spol. s r. o. Predmetnej e-mailovej komunikácii predchádzali telefonické hovory so splnomocneným zástupcom žalobcu, o čom je spísaný Úradný záznam č. 100364603/2021. Cieľom hovorov bolo dohodnúť termín prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole. Vzhľadom na zdravotný stav konateľov žalobcu splnomocnený zástupca neodobril správcom dane navrhovaný termín 12.03.2021, pričom nevedel navrhnúť vhodný termín ústneho pojednávania a ani uviesť približný časový horizont, kedy by bolo možné pripomienky prerokovať, v dôsledku čoho nebolo možné dospieť k dohode. Berúc v úvahu skutočnosť, že epidemiologická situácia v krajine bola nestála, ochorenie konateľov mohlo trvať týždne až mesiace, správca dane mal na vydanie rozhodnutia zákonom stanovenú
lehotu, Daňový poriadok nepožaduje osobnú účasť konateľa spoločnosti na prerokovaní pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole, ale naopak daňovému subjektu, ktorý sa nemôže na prerokovaní zúčastniť prisudzuje povinnosť určiť si na tento účel zástupcu, a žalobca mal už počas vyrubovacieho konania splnomocneného zástupcu, ktorý mal právne znalosti a aj prehľad o danej veci a mohol plnohodnotne zastupovať záujmy žalobcu aj bez osobnej účasti konateľov spoločnosti, správca dane určil deň prerokovania pripomienok na deň 12.03.2021. Postupoval pritom v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
65. V deň určený ako deň prerokovania pripomienok (12.03.2021) sa žalobca ani jeho zástupca k správcovi dane nedostavil ani ho iný spôsobom nekontaktoval. Nakoľko správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, nedošlo k porušeniu procesných práv daňového subjektu.
66. Ohľadom nevykonania výsluchu N. Y.alovaný uviedol, že žalobca nežiadal vykonať požadovaný výsluch počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania, a preto túto požiadavku považoval žalovaný za účelovú.
67. Žalovaný uviedol, že sám konateľ spoločnosti TENDERFOOD AB s. r. o. - V.. N. G., ktorý vypovedal pred správcom dane, sa k preprave vykonanej prepravnými spoločnosťami FRIGOLOG s. r. o. a Tip Top trans s. r. o. nevedel vyjadriť, uviedol, že pravdepodobne ho niekto požiadal o pomoc, avšak kto nevedel. Vzhľadom na predmetnú svedeckú výpoveď žalovanému nie je jasné, na základe akých informácií môže žalobca podávať tvrdenia o konaní inej osoby, najmä ak ona sama týmito informáciami nedisponuje. Žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza zdroj informácií a ani nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, že práve TREGONIS, s. r. o. požiadala pána G. o zabezpečenie prepravy a že prepravné náklady boli prefakturované pre túto spoločnosť. Žalovaný považuje toto vyjadrenie za účelovú domnienku využívajúcu nevedomosť svedka, s cieľom spochybniť závery žalovaného a správcu dane.
68. V súvislosti s výkladom ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, žalovaný má za to, že preverovaním bolo preukázané, že dodávateľom vyfakturovaného tovaru bola reálne spoločnosť TENDERFOOD AB s. r. o., a nie spoločnosť D.D.S.. spol. s r. o., v dôsledku čoho faktúry vystavené v mene D.D.S., spol. s r. o. nemožno považovať za faktúry od dodávateľa. Ide o faktúry obsahujúce údaje nezakladajúce sa na pravde, ktorých vierohodnosť bola preverovaním jednoznačne spochybnená. Zároveň faktúrami od dodávateľa TENDERFOOD AB s. r. o. žalobca nedisponuje, a tým danú zákonnú podmienku odpočtu dane nespĺňa. Žalovaný má za to, že bolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ tovar nedodal. t. j. nedošlo k dodaniu tovaru, teda nevznikla daňová povinnosť a v závislosti na tom nevznikol ani nárok na odpočítanie dane.
69. V súvislosti s dokazovaním žalovaný uviedol, že nemôže ovplyvniť to, aké informácie a skutočnosti preverovaním vyjdú najavo. Zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu.
70. Žalovaný poukázal na to, že správca dane už dňa 25.01.2019 pri ústnom pojednávaní oznámil žalobcovi, že má pochybnosti o pravdivosti údajov uvádzaných vo faktúrach vystavených v mene spoločnosti D.D.S.. spol. s r. o., a o vierohodnosti samotných faktúr a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, ktoré by tieto pochybnosti vyvrátili, čím bolo naplnené ustanovenie § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zápisnica o ústnom pojednávam č. 100303169/2019 zo dňa 25.01.2019).
71. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne
určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
72. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný považoval správnou žalobou napadnuté rozhodnutia za zákonné a navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
73. V replike žalobca vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného. Opätovne poukázal na to, že dodanie tovaru od dodávateľa bolo potvrdené svedkom V.. S. C. a že skutočnosť, že sa svedok odmietol vyjadriť k bližším okolnostiam uskutočnených obchodov nestačí pre spoľahlivý záver o nedodaní tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa, keď tento svedok uskutočnenie obchodu a dodanie tovaru potvrdil. Správca dane začal preverovať fungovanie spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. v rámci miestneho zisťovania vykonávaného u žalobcu v mesiaci január 2018. Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom nezodpovedá za porušenie povinností svojho dodávateľa, iba že sa vedome zúčastnil podvodného konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR. V konaní podľa žalobcu nebolo podvodné konanie preukázané, preto správca dane nesprávne a nezákonne preniesol dôkazné bremeno po tom, čo ďalšie subjekty v obchodnom reťazci neposkytli súčinnosť. Žalobca predložil všetky listinné dôkazy a podal vysvetlenia týkajúce sa okolností uskutočneného obchodu, ktoré preukázať vedel a mohol, spadajúce pod rozsah jeho dôkazného bremena, avšak správca dane závermi o neunesení bremena a nepreukázaní uskutočnených zdaniteľných obchodov, daňové bremeno správcu dane preniesol na žalobcu.
74. Žalovaný skonštatoval, že žalobca si dostatočne nepreveril obchodných partnerov a bližšie sa nevyjadril k priebehu a postupu preverovania obchodných partnerov žalobcom, ktorých žalobca popísal aj v samotnej žalobe. Neuviedol, prečo považoval postup žalobcu za nedostatočný. V tejto časti rozhodnutie žalovaného ani správcu dane nebolo dostatočne odôvodnené, pretože sa nevysporiadali s argumentáciou žalobcu, a to z akých dôvodov nepovažovali postup žalobcu pri preverovaní obchodných partnerov za postačujúci. Aj v tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR.
75. Pokiaľ sa nepodarilo vypočuť konateľa spoločnosti TARGET MARKETING s.r.o. nemôžu daňové orgány tvrdiť, že nedošlo k dodávke tovaru subdodávateľom dodávateľovi žalobcu bez toho, aby špecifikovali konkrétne zistenia a dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukázali.
76. So spoločnosťou TREGONIS s.r.o. žalobca nikdy nespolupracoval a vo vzťahu k spoločnosti FRIGONOVA s.r.o. správca dane nevzal do úvahy skutočnosť, že mohla svoje priestory prenajímať, v dôsledku čoho mohla potvrdiť výdajku. V.. G. predložil všetky potrebné doklady a jeho výpoveď bola napriek tomu spochybnená a skutočnosti z nej vyplývajúce prekrútené.
77. Nesprávne boli vyhodnotené aj úhrady za tovar. Žalobca zdôraznil, že V.. S. C. potvrdil dodanie tovaru ako aj to, že za tovar bolo riadne zaplatené. Zo strany žalovaného ide o opakované opomínanie obchodno-právnych súvislostí, pričom žalovaný nesprávne vykladá a intrepretuje pojem dodanie tovaru v súvislosti s prechodom vlastníckeho práva. Prechod vlastníckeho práva k tovaru rozhodne nemusí byť podmienený jeho dodaním, ale k jeho prechodu môže dôjsť aj bez toho, aby bol tovar skutočne prepravený. V tejto súvislosti poukázal žalobca na § 443 Obchodného zákonníka, kde nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru nie je výlučne viazané na dodanie tovaru, ale vlastnícke právo k dodanému tovaru možno nadobudnúť aj skôr. Žalobca zopakoval aj argumentáciu o porušení procesných práv a o nedostatočnom postupe pri nevykonaní návrhu na výsluch svedka N. Y.. Podľa žalobcu daňové orgány neodôvodnene obviňovali žalobcu z účasti na umelom a fiktívnom obchode. Pokiaľ uviedli, že obchodné transakcie mali umelý charakter s cieľom žalobcu získať daňovú výhodu, tieto smerujú k obvineniam žalobcu z účasti na podvode. Ide o nezákonné tvrdenie správcu dane o zapojení žalobcu do umelého a účelového obchodného reťazca s cieľom získania neoprávnenej daňovej výhody. Nebolo preukázané, že
na niektorom stupni obchodu došlo k podvodnému konaniu a že sa žalobca do takto umelo vytvoreného reťazca zapojil. Pre vyvodenie takého záveru o podvodom konaní či existencii umelého reťazca nepostačuje ani samotná potencionálna účasť daňového subjektu na daňovom podvode, pokiaľ sa nepreukáže aj úmysel daňového subjektu. Daňové orgány konštatovali, že obchodný reťazec má umelý charakter, čo však v prípade, ak správca dane nepreukázal existenciu daňovej výhody a kumulatívne aj vedomosti žalobcu, nepostačuje na neuznanie odpočtu DPH. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery judikatúry Súdneho dvora EÚ. Závery rozhodnutí nepochybne smerovali k záverom o existencii umelého reťazca a podvodnom konaní v obchodnom reťazci, a to bez preukázania, že k daňovému podvodu skutočne došlo, bez preukázania úmyslu subjektov, ako aj bez preukázania vedomosti o účasti žalobcu na takomto podvode.
78. Podľa žalobcu on uniesol svoje dôkazné bremeno a z rozhodnutí nie je zrejmé, prečo ním predkladané a navrhované dôkazy považovali daňové orgány za nedostatočné na preukázanie nároku na odpočítanie dane. Žalobca poukázal opakovane na závery judikatúry Najvyššieho súdu SR - rozhodnutie sp. zn. 10Sžfk/44/2019 zo dňa 24.11.2020, sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019. Poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021 s tým, že toto rozhodnutie je možné aplikovať aj na jeho prípad, kedy správca dane totožne ako aj žalovaný rozhodli o neoprávnenosti odpočítania dane z dôvodu, že žalobca nepreukázal reálnosť zdaniteľného plnenia, teda neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca ale učinil návrh na vykonanie dokazovania, ktorý správca dane i žalovaný stroho odmietli, čím žalobcovi neumožnili odstrániť pochybnosti správcu dane a znemožnili mu uniesť jeho dôkazné bremeno. Žalobcovi boli odopreté jeho procesné práva vo vzťahu k dokazovaniu a preukázaniu skutočností spochybnených správcom dane a tiež porušili základné zásady daňového konania, kedy rozhodnutie postavili na neúplne a nedostatočne zistenom skutkovom stave.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
79. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 19.10.2022. Žalovaný sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní bez prítomnosti žalovaného. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu a konatelia žalobcu vyjadrili v zhode s obsahom písomných prednesov. Správny súd pojednávanie odročil postupom podľa § 116 SSP na deň 26.10.2022 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.
80. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
81. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
82. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
83. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
84. Podľa § 134 ods. 1 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b)rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c)ide o veci podľa § 192 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, d)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, ak je žalobcom fyzická osoba, e)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, f)vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
85. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
86. Podľa § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty; Dodaním tovaru je a)prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b)dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c)odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
87. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20160101.html> je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
88. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o dani z pridanej hodnoty; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 <aspi://module='ASPI'&link='222/2004%20Z.z.%252349'&ucin-k-dni='31.12.2018'> a <aspi:// module='ASPI'&link='222/2004%20Z.z.%252349'&ucin-k-dni='31.12.2018'>. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
89. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
90. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie výpovede svedka V.. S. C. - konateľa spoločnosti D.D.S. spol. s r.o., ktorý podľa žalobcu potvrdil dodanie tovaru, správny súd sa pridržiava svojich záverov vyslovených vo vzťahu k výsluchu tejto osoby, ktoré zaujal vo veci žalobcu sp. zn. 76S/49/2021 v rozsudku zo dňa 11.05.2022. Z obsahu administratívneho spisu a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že správca dane nahliadol do časti administratívneho spisu týkajúceho sa daňovej kontroly na DPH vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2017, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100921411/2020 zo dňa 20.05.2020. Z obsahu tohto administratívneho spisu správca dane čerpal informácie ohľadne spoločnosti D.D.S. spol. s r.o., keď poukázal na to, že svedok V.. S. C. bol predvolaný na výsluch predvolaním č. 100600920/2018 na deň 24.04.2018, pričom zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát je neznámy“. Predvolanie bolo zaslané na novozistenú adresu s nezmeneným dňom výsluchu, následne po čom V.. S. C. doručil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v zmysle § 25 ods. 2 Daňového poriadku využíva svoje právo odoprieť výpoveď a k veci nebude vypovedať z dôvodu, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania spočívajúce v podaní nepravdivej svedeckej výpovede. Svedok zároveň uviedol, že spoločnosť žalobcu pozná, že medzi ním a žalobcom boli riadne obchodné vzťahy, boli riadne uskutočnené dodávky mäsa a že tieto boli aj uhradené. Uviedol, že nie je konateľom spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. a už nedisponuje účtovnými dokladmi, preto sa nevie bližšie vyjadriť k jednotlivým obchodom. Na výsluch dňa 24.04.2018 sa k správcovi dane svedok nedostavil. Následne bol opätovne svedok predvolaný na ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil, o čom bola spísaná zápisnica č. 101152173/2018 zo dňa 14.06.2018. Na tomto pojednávaní svedok všeobecne potvrdil uskutočnenie dodaní tovaru pre žalobcu a bližšie sa nevyjadril s tým, že nedisponuje účtovnými dokladmi, a preto využil svoje právo nevypovedať. Daňové orgány postupovali správne, keď uviedli, že tento svedok len všeobecne potvrdil dodanie tovaru a ku konkrétnym otázkam odmietol vypovedať. Neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, uviedol len, že so spoločnosťou žalobcu bol v obchodnoprávnom vzťahu, dodal mu mäso a za tovar bolo riadne zaplatené, nevypovedal nič konkrétne a odoprel vypovedať z obavy, že by si mohol privodiť trestné stíhanie. Ide len o všeobecné potvrdenie deklarovaného dodania tovaru, bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov, navyše osobou, ktorá mala byť priamo zainteresovaná na deklarovanej obchodnej transakcii. Keďže svedok využil svoje právo na odmietnutie výpovede, nemohli daňové orgány vyvodzovať zodpovednosť za neúplnú výpoveď.
91. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nereagoval na jeho námietku, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že spoločnosť D.D.S. spol. s r.o. správca dane nepreveril počas jej fungovania a nedotazoval ju ohľadom obchodov so žalobcom. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím správcu dane aj ohľadne vyhodnotenia zistení o spoločnosti D.D.S. spol. s r.o., z čoho vyplýva, že postup správcu dane uznal za dostatočný v tom smere, ako boli zisťované skutočnosti a v akom rozsahu ohľadne toho deklarovaného dodávateľa. Nie je zrejmé, z akého ustanovenia akého právneho predpisu by vyplývala povinnosť správcovi dane preveriť fungovanie spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. v inom čase ako vtedy, keď správca dane preveroval túto spoločnosť pred začatím daňovej kontroly u žalobcu. Z administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že o tomto subjekte začal správca dane zisťovať informácie v rámci preverovania vykonaného u žalobcu pred začatím daňovej kontroly (miestne zisťovanie dňa 15.12.2017) a získal informácie od dožiadaného správcu dane. Takýto postup Daňový poriadok nevylučuje. Následne bolo nahliadnuté do administratívneho spisu z daňovej kontroly na DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2017, ako aj do administratívneho spisu z daňovej kontroly na DPH vykonanej u deklarovaného dodávateľa D.D.S. spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie september 2017. Spoločnosť D.D.S. spol. s r.o. bola zrušená v roku 2019 (uznesenie registrového súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2019), teda reálne boli správcom dane vykonané úkony vo vzťahu k tejto spoločnosti v čase pred zrušením spoločnosti. Uznesením registrového súdu Okresného súdu Trenčín č.k. 22CbR/87/2018 - 23 zo dňa 01.10.20189, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.11.2019, bola spoločnosť D.D.S. spol. s r.o. zrušená bez likvidácie, následne bola vymazaná z obchodného registra, a teda zanikla dňa 02.09.2020. Miestne zisťovanie bolo u žalobcu vykonané pred začatím daňovej kontroly v roku 2017. Správca dane vykonal zisťovanie ohľadne tejto spoločnosti za účelom preverenia žalobcom deklarovaného dodania tovaru, pričom nahliadol aj do spisov z iných daňových kontrol a požiadal o súčinnosť aj miestne príslušného správcu dane spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. V.. S. C. bol konateľom do 29.12.2017, potom spoločnosť nemala konateľa. Spoločnosť bola nekontaktná, bývalý konateľ V.. S. C. odmietol vypovedať, nemal k dispozícii účtovníctvo spoločnosti,
toto malo byť odovzdané v súvislosti s predajom podniku spoločnosti ALICIA, s.r.o., avšak konateľka spoločnosti ALICIA, s.r.o. (ktorej mal byť predaný podnik) bola osobou bez trvalého pobytu, reálne funkciu konateľa nevykonávala a nemala k dispozícii žiadne doklady. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane zisťoval skutočnosti za účelom preverenia žalobcom deklarovaného dodania tovaru od spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. v čase, kedy spoločnosť ešte nebola zrušená na základe rozhodnutia registrového súdu. V prejednávanej veci preskúmavané rozhodnutia neboli založené na závere, že deklarovaný dodávateľ D.D.S., spol. s r.o. nemal materiálno-technické predpoklady pre dodanie tovaru žalobcovi.
92. Žalobca ďalej namietal, že správca dane a aj žalovaný nesprávne vyhodnotili skutočnosť, či v spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. išlo o prevod obchodného podielu alebo o predaj podniku vo vzťahu k spoločnosti ALICIA spol. s r.o. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, ako sa s jeho odvolacou námietkou vysporiadal žalovaný, keď tento uviedol, že sám žalobca v odvolaní spomína prevod podniku a následne zase zmluvu o predaji podniku a za podstatné žalovaný považoval, že došlo k zmene osoby, ktorej prislúchajú vlastnícke práva spoločnosti D.D.S. spol. s r.o., a to na spoločnosť, ktorej konateľom je osoba bez trvalého pobytu. K tejto námietke je potrebné uviesť, že je nepochybne rozdiel medzi zmluvou o prevode obchodného podielu a medzi zmluvou o predaji podniku. V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že došlo k uzavretiu zmluvy o predaji podniku medzi spoločnosťou D.D.S. spol. s r.o. a spoločnosťou ALICIA spol. s r.o. Je pravdou aj to, že žalobca poukazoval v odvolaní na rozdiel medzi zmluvou o predaji podniku a medzi prevodom obchodných podielov, pričom žalovaný nesprávne poukázal na to, že sám žalobca spomína prevod podniku a následne zmluvu o predaji podniku. Podstatné je ale vyhodnotenie, ktoré uviedol aj žalovaný, a ktoré malo význam vo vzťahu k záverom rozhodnutia, a to že na základe o zmluvy o predaji podniku došlo k zmenám v dodávateľskej spoločnosti D.D.S. spol. s r.o., V.. S. C. bol konateľom do 29.12.2017 a pri výsluchu uviedol, že už nemá doklady tejto spoločnosti, pretože ich odovzdal novému majiteľovi spoločnosti. Nie je sporné, že bola uzavretá zmluva o predaji podniku medzi spoločnosťou D.D.S. spol. s r.o. a spoločnosťou ALICIA s.r.o. a nie je sporné ani to, že V.. S. C. všeobecne potvrdil uskutočnenie deklarovaných obchodov a odmietol vypovedať preto, že nemal k dispozícii doklady, nakoľko ich odovzdal novému majiteľovi spoločnosti. Podnik bol predaný spoločnosti ALICIA s.r.o., ktorú následne správca dane aj preveroval, (keďže neboli predložené žiadne doklady V.. S. C. ako bývalým konateľom spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. s tým, že ich odovzdal novému majiteľovi - spoločnosti ALICIA s.r.o.) a bolo zistené, že konateľom spoločnosti ALICIA s.r.o. je N. K., ktorá bola osobou bez trvalého pobytu, uviedla, že má vedomosť o tom, že je konateľkou, ale nemala k dispozícii žiadne doklady. V.. S. C. bol konateľom spoločnosti do 29.12.2017 a spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňa 02.09.2020. Predaj podniku a jeho následky boli daňovými orgánmi následne vyhodnocované aj v súvislosti s inými zisteniami. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že došlo k predaju obchodného podielu a nie k uzavretiu zmluvy o predaji podniku, nie je toto konštatovanie takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože podstatné je vyhodnotenie skutočností, ktoré nastali v dôsledku predaja podniku a tieto neboli sporné.
93. Daňové orgány žalobcovi nevyčítali, že nemal dostatok informácií o spoločnosti ALICIA, spol. s r.o. a vykonali zisťovanie ohľadne tejto spoločnosti preto, že V.. S. C. - konateľ priameho deklarovaného dodávateľa žalobcu spoločnosti D.D.S., spol. s r.o. uviedol, že nemá k dispozícii žiadne doklady, pretože ich odovzdal spoločnosti, ktorej bol predaný podnik. Daňové orgány vykonali zistenia ohľadne spoločnosti ALICIA, spol. s r.o. v nadväznosti na zistenia u priameho deklarovaného dodávateľa žalobcu za účelom preverenia deklarovaného dodania tovaru.
94. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že boli vyhodnocované aj skutočnosti týkajúce sa spoločnosti ALICIA s.r.o., s ktorou on neobchodoval, a teda ani nebola zúčastnená v obchodnom reťazci, predmetom ktorého bol tovar dodaný žalobcovi, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je potvrdené aj judikatúrou vyšších súdnych autorít, že správca dane je oprávnený pri preverovaní splnenia podmienok na odpočet DPH preverovať celý obchodný reťazec, v ktorom malo dôjsť k pohybu tovaru, ktorý mal byť predmetom dodania, v súvislosti s ktorým je uplatňované odpočítanie DPH. Spoločnosť ALICIA s.r.o. nebola síce spoločnosťou, ktorá by obchodovala s tovarom, ktorý bol dodaný žalobcovi, avšak pri preverovaní priameho deklarovaného dodávateľa D.D.S. spol. s r.o. bolo zistené, že došlo k uzavretiu zmluvy o predaji podniku a bývalý konateľ V.. S. C. odmietol vypovedať, pretože nemal k dispozícii doklady spoločnosti a uviedol, že tieto odovzdal novému majiteľovi spoločnosti. Po nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2017 správca dane zároveň zistil, že správcu dane kontaktovala N.. F. ako splnomocnená zástupkyňa spoločnosti D.D.S. spol. s r.o., ktorá informovala, že
z titulu predaja podniku boli doklady spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. za obdobie od jej vzniku odovzdané novému nadobúdateľovi, ktorým je spoločnosť ALICIA s.r.o. Zároveň uviedla, že skutočnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy o predaji podniku nie sú zapísané v obchodnom registri, pretože spoločnosť už nemá konateľa a nemal kto túto zmluvu zaslať na zápis do obchodného registra. Z uvedeného je zrejmé, že pri preverovaní deklarovaného dodávateľa neboli predložené doklady z toho dôvodu, že tieto mali byť odovzdané kupujúcemu - spoločnosti ALICIA s.r.o. a z týchto dôvodov potom aj správca dane vyhodnocoval zistenia týkajúce sa spoločnosti ALICIA s.r.o. Aj keď táto spoločnosť nebola priamo zainteresovaná na deklarovanom dodaní tovaru, bolo zistené, že mala disponovať účtovnými a inými dokladmi deklarovaného dodávateľa, preto správca dane logicky realizoval úkony aj vo vzťahu k tejto spoločnosti. Skutočnosti zistené pri tomto preverovaní potom daňové orgány následne aj vyhodnocovali. Sami o sebe by skutočnosti zistené o spoločnosti ALICIA s.r.o. nepostačovali pre záver o nesplnení podmienok na odpočet DPH, avšak ako uviedol aj žalovaný, ide o skutočnosti, ktoré vytvárajú celkový komplexný náhľad na vyhodnocované deklarované obchodné transakcie.
95. Žalobca ďalej namietal vyhodnotenie námietok týkajúcich sa spoločnosti TARGET MARKETING s.r.o. a nesúhlasil so závermi žalovaného, že konanie subdodávateľa v podobe nedodania tovaru má jednoznačný dopad na právo odpočítať daň z vyfakturovanej dodávky tovaru. K tomu správny súd považuje za potrebné uviesť, že výklad smernice Rady 2006/112/Es z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k nepriznaniu odpočítania DPH podal Súdny dvor EÚ, ktorý v zásade rozlišuje tri dôvody, pre ktoré nemožno uznať odpočítanie DPH. Prvým je, že nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, druhým dôvodom je, že došlo k podvodu na strane daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH, alebo že došlo k podvodu v predchádzajúcom alebo následnom obchodnom reťazci, v ktorom sa tovar alebo služby pohybovali (bol obchodovaný), a tretím dôvodom je, že došlo k zneužitiu práva. V závislosti od toho, aký je dôvod neuznania práva na odpočet DPH, sa odvíja aj dôkazné bremeno správcu dane a daňového subjektu. Prioritne je povinnosť preukázať splnenie podmienok pre odpočet DPH na strane daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočet dane. Správca dane verifikuje skutočnosti tvrdené daňovým subjektom v rámci uplatňovaného nároku na odpočet DPH, teda predovšetkým skutočnosti uvedené v daňovom priznaní. V prípade, že správca dane spochybní skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, dôkazné bremeno sa opätovne presúva na daňový subjekt. Ak daňový subjekt svoje dôkazné bremeno, ktoré sa na neho presunulo po spochybnení deklarovaného dodania tovaru alebo služby a o splnení hmotnoprávnych podmienok správcom dane neunesie, nie je možné priznať právo na odpočet DPH. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri preverovaní splnenia podmienok pre odpočet DPH uvedených v zákone o DPH (ktoré sú výsledkom transpozície vyššie uvedenej smernice) nie je povinnosť správcu dane vykonať dokazovanie absolútna, teda správca dane len verifikuje - preveruje skutočnosti tvrdené daňovým subjektom a nie je jeho povinnosťou viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu, alebo kým správca dane nezistí, ako sa deklarované obchodné transakcie stali. Iná situácia nastáva, že ak preverovaní obchodného reťazca správca dane zistí podvodné konanie alebo zneužitie práva. Práve v súvislosti s uznaným cieľom Európskej únie, a to bojovať proti podvodom pri uplatňovaní práva na odpočet DPH (aj Súdny dvor EÚ vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že DPH je ľahko zneužiteľnou daňou), je správca dane oprávnený preverovať aj celý obchodný reťazec, v ktorom dochádzalo k dodaniu tovaru alebo služby - teda preverovať obchodný reťazec predchádzajúci nadobudnutiu tovaru alebo služby daňovým subjektom, ktorý si uplatňuje právo na odpočet DPH a ktorý je preverovaný, ako aj obchodný reťazec následný, teda obchodovanie s tovarom alebo službou po daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje právo na odpočet DPH a ktorý je preverovaný. V prípade zistenia podvodného konania alebo zneužitia práva je v zmysle súvisiacej judikatúry potrebné, aby daňové orgány preukázali, že k podvodnému konaniu alebo k zneužitiu práva došlo a že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočet na DPH, si dostatočne nepreveril svojho obchodného partnera, a teda vedel alebo mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje na takých transakciách, ktoré sú poznačené podvodným konaním alebo že došlo k zneužitiu práva. V závislosti od týchto skutočností, ktoré sú dôvodom pre neuznanie odpočtu na DPH, sa odvíja dôkazné bremeno daňového subjektu alebo správcu dane.
96. K vyššie uvedenej námietke žalobcu je potrebné uviesť, že aj konanie subdodávateľa v podobe nedodania tovaru môže mať dopad na právo odpočítať daň u daňového subjektu. Žalobca v tejto žalobnej námietke len namietal, že sa nepodarilo uskutočniť výsluch konateľa spoločnosti TARGET MARKETING s.r.o. - zrejme mal na mysli výsluch svedka I. D. a že bez výsluchu tohto konateľa nemôžu daňové orgány tvrdiť, že nedošlo k dodávke tovaru subdodávateľom dodávateľovi žalobcu a že nešpecifikovali konkrétne zistenia a dôkazy, ktoré by toto tvrdenú skutočnosť preukázali. K tejto
námietke správny súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane vykonal dostatočné množstvo úkonov za tým účelom, aby bol vypočutý svedok I. D.. Aj v tejto súvislosti správca dane nahliadol do administratívneho spisu z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2017, kde bolo zistené, že predvolanie zaslané I. D.. 100933187/2018 zo dňa 14.05.2018 neprevzal v odbernej lehote, bola snaha kontaktovať ho prostredníctvom účtovníčky spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o., prostredníctvom telefónnej informačnej linky aj prostredníctvom prenajímateľa virtuálneho sídla, ale bezúspešne. Bola zaslaná aj žiadosť o predvedenie tohto svedka, ale príslušníkmi PZ nebol predvedený. Bola vykonaná aj lustrácia na Sociálnej poisťovni a bolo zistené, že naposledy bola táto osoba zamestnaná v roku 2016. Z týchto zistených skutočností správca dane vychádzal a aj ich vyhodnocoval. Boli popísané všetky úkony, ktoré boli vykonané za účelom vypočutia I. D.. Nie je pravdou, že by daňové orgány v rozhodnutí neuviedli dôvody, resp. skutočnosti, z ktorých vychádzali pri vyvodení záveru, že tovar nebol dodaný spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. od spoločnosti TARGET MARKETING s.r.o. Daňové orgány uviedli argumentáciu, že nebol zistený pohyb tovaru od spoločnosti TREGONIS s.r.o. z Českej republiky spoločnosti TARGET MARKETING s.r.o., ďalej spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. a následne žalobcovi a v druhom prípade, že nebol zistený pohyb tovaru od spoločnosti U. K. ZUZANEX spoločnosti TARGET MARKETING s.r.o., ďalej spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. a následne žalobcovi. Daňové orgány uviedli, že spoločnosť TARGET MARKETING s.r.o. nepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a zároveň uviedli aj skutočnosti, na základe ktorých dospeli k tomu, že tovar dodal iný dodávateľ ako deklarovaný dodávateľ D.D.S. spol. s r.o. Voči týmto vyhodnoteniam v tejto žalobnej námietke žalobca nepredniesol konkrétnu argumentáciu.
97. Žalobca na jednej strane uvádza argumentáciu, prečo niektoré zistenia ohľadne spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o. nemali mať význam pre vec, a následne uvádza, že zistenia ohľadne spoločnosti TARGET MARKETING, s.r.o. neboli dostatočne preukázané a že sa mal vykonať výsluch konateľa, čím im naopak pripisuje význam.
98. Ďalej žalobca namietal vyhodnotenie skutočností zistených v súvislosti so spoločnosťou TENDERFOOD AB s.r.o. Pokiaľ žalovaný uviedol, že správca dane nepoprel spoluprácu s V.. N. G., reagoval tak na odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej namietal, že správca dane vychádzal z toho, že spoločnosť TENDERFOOD AB s.r.o. je nekontaktná a uviedol, že V.. G. ako konateľ poskytol súčinnosť a so správcom dane komunikoval. Správne žalovaný uviedol, že správca dane nepoprel spoluprácu V.. N. G., o čom svedčí aj strana 38 rozhodnutia správcu dane, kde sa zaoberal vyhodnotením výpovede V.. G. a ním predložených dokladov. Správca dane v tejto časti rozhodnutia vymenoval doklady predložené V.. N. G. a uviedol, čo z týchto predložených dôkazov vyvodil. Nie je pravdou, že by na doklady predložené V.. N. G. správca dane neprihliadal. Žalobca vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovede V.. G. a ním predložených dokladov neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu, prečo by závery správcu dane, ktoré považoval za správne aj žalovaný, nemohli obstáť, teda v čom je chyba vo vyhodnotení výpovede a dokladov, čo doklady preukazujú inak, ako to vyvodil správca dane a aký to má vplyv na závery preskúmavaného rozhodnutia.
99. Žalobca ďalej vyslovil polemiku vo vzťahu k zaslanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a doručeným odpovediam ohľadne spoločnosti TREGONIS s.r.o. Je nepochybné, že správca dane v rámci preverovania splnenia podmienok na odpočet DPH môže preverovať celý reťazec, v ktorom sa mal pohybovať tovar a spoločnosť TREGONIS s.r.o. bola uvedená na dvoch predložených CMR dokladoch ako odosielateľ tovaru pre spoločnosť TARGET MARKETING s.r.o. CMR doklady predložil sám žalobca. Žalobca vznesenou žalobnou námietkou nenamieta to, ako boli tieto zistenia vyhodnotené vo vzťahu k preverovaniu splnenia podmienok na odpočet DPH, teda neuvádza argumentáciu a dôvody, pre ktoré by vyhodnotenie zistení ohľadne spoločnosti TREGONIS s.r.o. vo vzťahu k ním uplatneným nárokom nemohlo obstáť.
100. Žalobca namietal aj vyhodnotenie zistení o spoločnosti FRIGONOVA s.r.o. Je zrejmé, že žalobca k faktúre č. 1709001 zo dňa 28.09.2017 ako jeden z dokladov predložil aj výdajku - príjemku vystavenú spoločnosťou FRIGONOVA s.r.o. Táto spoločnosť nebola deklarovaným dodávateľom žalobcu a ani nebola uvedená v CMR doklade predloženom k tejto faktúre. Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že preprava tovaru fakturovaného faktúrou č. 1709001 z dňa 28.09.2017 podľa CMR dokladu mala byť vykonaná spoločnosťou Tip Top trans s.r.o. Táto spoločnosť potvrdila vyhotovenie CMR dokladu, odosielateľa tovaru uviesť nevedela a podľa GPS mal byť tovar nakladaný vo FRIGONOVA s.r.o. Mikulov a vyložený na adrese Zvolen, Jesenského 1486 (odpoveď na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií). Preprava mala byť objednaná a uhradená spoločnosťou TENDERFOOD AB s.r.o. Spoločnosť FRIGONOVA s.r.o. uviedla (odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií), že výdajku - prevodku (a ani CMR doklad) predložené k faktúre č. 1709001 zo dňa 28.09.2017 nevystavila a s mrazeným mäsom nikdy neobchodovala. Žalobca v odvolaní uviedol argumentáciu, že správca dane účelovo nezobral do úvahy možnosť, že spoločnosť FRIGONOVA s.r.o. mohla prenajímať svoje priestory a tovar bol u tejto spoločnosti uskladnený z titulu nájmu priestorov. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že žalobca neuviedol zdroj, z ktorého informáciu o prenájme získal a že ak by aj táto spoločnosť prenajímala priestory, nevystavovala by výdajky vzťahujúce sa k výdaju tovaru vo vlastníctve nájomcu. Podľa žalovaného prenájom priestorov nevysvetľuje pečiatku na výdajke predloženej k preverovanej faktúre. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dostatočne zodpovedal odvolaciu námietku žalobcu, prečo považoval za dostatočné zisťovanie vykonané správcom dane vo vzťahu k spoločnosti FRIGONOVA s.r.o. a žalobca správnosť tejto argumentácie prednesenou žalobou námietkou nenapáda, len opakovane poukazuje na skutočnosti, o ktorých nepredkladá dôkazy, ktoré boli žalovaným dostatočne a logicky vyhodnotené v odpovedi na odvolaciu námietku žalobcu. Žalobca neuvádza konkrétnu právnu a skutkovú argumentáciu, prečo by závery žalovaného vo vzťahu k tejto jeho odvolacej námietke nemali obstáť.
101. Žalobca ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie preukázanej úhrady za tovar. Daňové orgány správne vyhodnotili žalobcom predložené doklady o úhradách za tovar spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. Samotná úhrada kúpnej ceny za tovar sama o sebe nie je dôkazom reálneho dodania tovaru, čo je potvrdené aj judikatúrou vyšších súdnych autorít. Žalovaný uviedol, že samotná úhrada kúpnej ceny nevylučuje, že finančné prostriedky skončili u skutočného dodávateľa tovaru a že úhrada kúpnej ceny nie je dôkazom o reálnom dodaní tovaru. Žalovaný aj správca dane správne vyhodnotili úhrady za tovar od žalobcu spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. a to tak, že samotná úhrada kúpnej ceny sama o sebe nesvedčí o reálnom dodaní tovaru. Žalovaný vyslovil len domnienku, že úhrada nevylučuje, že finančné prostriedky mohli byť zo strany spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. prevedené skutočnému dodávateľovi, ale v rozhodnutí daňové orgány nevychádzali z toho, že táto skutočnosť - prednesená ako úvaha, bola preukázaná a nebola ani nosným argumentom vo vzťahu k záverom preskúmavaného rozhodnutia. Podstatná je správnosť argumentácie, že zaplatenie kúpnej ceny za tovar samo o sebe nepreukazuje reálnosť deklarovaného dodania tovaru.
102. K námietkam žalobcu týkajúcim sa CMR dokladov správny súd uvádza, že žalovaný k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa CMR dokladov uviedol, že podstatná skutočnosť je, či preprava tovaru bola alebo nebola uskutočnená, keďže na vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH nadväzuje vznik oprávneného nároku na odpočítanie dane z nakúpeného tovaru v zmysle § 49 zákona o DPH. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o preprave, potom je pre preverenie podstatný aj spôsob jej uskutočnenia, osoba dopravcu, dátum prepravy, miesto nakládky a vykládky a pod. CMR list je dôkazom preukazujúcim uskutočnenie prepravy tovaru. V CMR listoch, ktoré žalobca predložil, chýbali údaje, obsahovali nepravdivé údaje a bez konkretizovaného a objasneného dôvodu a neznámou osobou boli tieto údaje opravované. Žalobca ako dôkaz predložil faktúry, CMR doklady, dodacie listy a príjemky na sklad, prípadne v niektorých prípadoch aj iné doklady (napr. výdajka - príjemka od spoločnosti FRIGONOVA s.r.o.). Na CMR dokladoch predložených žalobcom je ako miesto dodania tovaru uvedená spoločnosť žalobcu a na CMR dokladoch je podpis žalobcu o prevzatí tovaru. Žalobca sám predložil CMR doklady ako dôkaz. Daňové orgány preverovali žalobcom tvrdené skutočnosti o dodaní tovaru a v rámci toho preverili aj deklarovanú prepravu a tieto zistenia vyhodnotili. Žalobca toto vyhodnotenie touto žalobnou námietkou nenapáda. Daňové orgány poukazovali aj na to, že na CMR dokladoch sú opravované údaje, čo nie je sporné. Potrebu opravy údajov na CMR dokladoch nemožno vylúčiť. Žalobca touto žalobnou námietkou vysvetľuje možné odchýlky v objeme tovaru a zdôvodňuje všeobecne potrebu opravy, hovorí o reklamácii a vystavovaní dobropisov, ale tieto skutočnosti nekonkretizuje na konkrétne vyhodnocované CMR doklady a nepredkladá o tom žiadne dôkazy - vo vzťahu k CMR dokladom predloženým v tomto prípade. Správca dane poukázal na prípad neočíslovaného CMR listu k faktúre č. 11700003, kde bola oprava z 15 324 kg na 15 240 kg, pričom na faktúre je 15 324 kg a rovnako aj na príjemke na sklad. Tieto skutočnosti nezodpovedajú žalobcom tvrdenému postupu (aj v prednesoch na pojednávaní), že najprv sa e-mailom pošle faktúra a dodací list a potom sa po odsúhlasení tovaru zašlú aj poštou v origináli, teda že tovar sa kontroluje a v prípade zistenia nedostatkov sa vykonajú reklamácie, prípadne vystavujú dobropisy. Ak by bol pri vykladaní tovaru zistený rozdiel v množstve tovaru, teda že prišlo mäso v menšom objeme ako je na faktúre a dodacom liste, alebo že nejaké mäso je potrebné z dôvodu reklamácie vrátiť, nie je zrejmé, prečo by skladník vykazoval prijatie
väčšieho množstva mäsa v rámci prijatia na sklad, a aj žalobca zaplatil za väčšie množstvo ako sa reálne odovzdalo. Pri ďalšom CMR liste správca dane poukazoval aj na to, že na faktúre č. 1709001 zo dňa 28.09.2017 nie je uvedený ani druh tovaru. Žalobca vyhodnotenie týchto skutočností a ich význam pre závery rozhodnutia nijako konkrétne nerozporuje. Zaoberá sa náležitosťami CMR a ich dopadom na existenciu zmluvného vzťahu. V tomto konaní boli ale CMR vyhodnocované nie vo vzťahu k posúdeniu platnosti/neplatnosti zmluvných vzťahov (obchodno-právnych vzťahov založených zmluvou o preprave), ale vo vzťahu k skúmaniu, či u žalobcu boli preukázané podmienky pre uplatnený nárok na odpočet DPH. Žalobca má pravdu, že ho nezaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k subdodávateľom a uskutočneniu prepravy, ale daňové orgány ho v tomto smere dôkazným bremenom ani nezaťažovali a sami vykonali dokazovanie vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi, subdodávateľom, ako aj vo vzťahu k prevereniu prepravy.
103. Žalobca predložil CMR doklady, ktorými bola deklarovaná preprava tovaru. Správca dane deklarovanú prepravu preveril, a to aj dopytom na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., a aj na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií zaslaných príslušným správcom dane vo vzťahu k dopravným spoločnostiam, ktoré mali sídlo v Českej republike a ktoré mali prepravu vykonať - FRIGOLOG s.r.o. a Tip Top trans s.r.o., ako aj vo vzťahu k spoločnosti ZUZANEX U. K., ktorý mal byť dodávateľom a aj dopravcomv prípade dvoch preverovaných faktúr. Daňové orgány nevyhodnocovali len zistenia z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. ohľadne prepravy, ale aj zistenia z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a samotné CMR doklady, a to v spojení aj s inými zistenými skutočnosťami. Žalobca má pravdu v tom, že nevie ovplyvniť reálne vykonanie prepravy. Nie je ale pravdou, že daňovými orgánmi zistené skutočnosti o preprave sú voči ním uplatnenému nároku na odpočet DPH nepodstatné. Správca dane nemôže dôkazným bremenom ohľadne týchto skutočností zaťažovať daňový subjekt (tu ho ani nezaťažoval), čo ale neznamená, že ak sám takéto skutočnosti zistí, nemôže ich vyhodnotiť v prípade preverovania splnenia podmienok na odpočet DPH. Otázkou zostáva, v akom smere je možné tieto zistené skutočnosti vyhodnotiť a akú váhu môžu mať v konečnom dôsledku pre uplatňovaný nárok na odpočet DPH práve vo vzťahu k trom vymedzeným dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH - nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, podvod alebo zneužitie práva. Žalobca ale prednesenou žalobnou námietkou nenamieta konkrétne v čom a prečo boli v tomto prípade tieto zistené skutočnosti o preprave vo vzťahu k nemu nesprávne vyhodnotené, a to v reflexii na závery, ktoré daňové orgány prijali v tejto veci.
104. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane postupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku na ústnom pojednávaní dňa 25.01.2019, na ktorom sa zúčastnila konateľka žalobcu Y. X.. V záveroch zápisnice je uvedené, že boli získané rozporuplné informácie o pôvode a pohybe tovaru, čím je spochybnená vierohodnosť pôvodu faktúr vystavených od deklarovaného dodávateľa D.D.S. spol. s r.o., že správca dane má pochybnosti o pravdivosti údajov uvádzaných v dokumentácii, preto bol žalobca v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzvaný na predloženie všetkých dôkazov a dokladov preukazujúcich dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa D.D.S. spol. s r.o. Následne bolo zaslané oznámenie zo dňa 22.05.2020, kde správca dane popísal novo zistené skutočnosti a uviedol, že jeho pochybnosti o deklarovanom dodávaní tovaru pretrvávajú. Žalobcu zároveň poučil podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, že má právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam. Postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku bol preto podľa správneho súdu zachovaný a zároveň žalobca mal právo vyjadriť sa aj následne po zaslanom oznámení zo dňa 22.05.2020 (z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa nevyjadril). Následne bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly zo dňa 17.06.2020, žalobcovi doručený 23.06.2020. Žalobca sa následne vyjadril aj k protokolu z daňovej kontroly, a preto nebol ukrátený na svojich procesných právach v tomto smere. Aj keď bol protokol vypracovaný dňa 17.06.2020 a bol žalobcovi doručený dňa 23.06.2020, žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa vyjadril prípadne aj k oznámeniu zo dňa 22.05.2020, ktoré mu bolo zaslané.
105. K námietkam týkajúcim sa stanovenia dátumu prerokovania pripomienok v protokole správny súd uvádza, že z úradného záznamu zo dňa 02.03.2021 vyplýva, že v telefonickom rozhovore uskutočnenom dňa 01.03.2021 právny zástupca žalobcu súhlasil, že termín prerokovania pripomienok k protokolu môže byť v polovici marca. V následnom telefonickom rozhovore správca dane uviedol termín 12.03.2021, na čo právny zástupca žalobcu odkázal zamestnancov správcu dane na advokátsku kanceláriu, aby u sekretárky preverili, či nemá inú povinnosť v tento termín, a ak ju nemá, tak s týmto termínom súhlasil. Dňa 01.03.2021 sa podľa úradného záznamu nepodarilo skontaktovať s advokátkou kanceláriou a právnemu zástupcovi žalobcu bol zaslaný e-mail. V odpovedi na e-mail bolo od právneho zástupcu
žalobcu uvedené, že sa k termínu 12.03.2021 nevedia vyjadriť, nakoľko obidvaja konatelia žalobcu boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, ktoré je spojené s neľahkým priebehom. Podľa aktuálneho zdravotného stavu konateľov, ktorí trvajú na osobnej účasti, alebo aspoň na účasti jedného z nich, sa mal potom právny zástupca žalobcu vyjadriť koncom týždňa, prípadne začiatkom nasledujúceho týždňa. Následne bol správcom dane spísaný úradný záznam dňa 04.03.2021 s tým, že nebol telefonicky dohodnutý termín ústneho pojednávania, a preto bola žalobcovi doručená e-mailová správa s navrhovaným termínom konania ústneho pojednávania. Bola prijatá e-mailová odpoveď dňa 03.03.2021, v ktorej právny zástupca žalobcu uviedol, že nevie uviesť, či navrhovaný resp. akýkoľvek iný termín vyhovuje. Správca dane následne v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku určil deň prerokovania protokolu na deň 12.03.2021, o čom informoval aj právneho zástupcu žalobcu. Následne sa znovu vyjadril právny zástupca žalobcu e-mailovým podaním zo dňa 08.03.2021, kde vyjadril nesúhlas s určeným termínom pojednávania, nakoľko najprv mal byť termín určený dohodou a až potom mohol byť autoritatívne určený zo strany správcu dane. Správny súd vzhľadom na uvedené skutočnosti zistené z administratívneho spisu v súvislosti s touto žalobnou námietkou poukazuje na to, že právny zástupca žalobcu najprv s termín 12.03.2021 súhlasil a odkázal na svoju kanceláriu len ohľadne preverenia, či nemá inú povinnosť, hoci už vtedy vedel (pretože to v telefonickom rozhovore uviedol), že konatelia žalobcu sú práceschopní. Z advokátskej kancelárie právneho zástupcu bolo následne oznámené, že k termínu 12.03.2021 sa nevedia vyjadriť, nakoľko konatelia sú práceneschopní a trvajú na osobnej účasti aspoň jedného z nich. Je pravdou, že pandémia ochorenia spôsobeného vírusom COVID-19 a s ňou súvisiace vyhlásenie núdzových režimov, mala dopad na chod spoločnosti, preto aj bolo potrebné zvoliť osobitný prístup, a to aj zo strany daňových orgánov, zohľadňujúci zásah pandémie do „bežného života“, preto postup správcu dane možno vyhodnotiť ako nie úplne priliehavý skutkovým okolnostiam. Z obsahu administratívneho spisu zároveň ale vyplýva, že právny zástupca žalobcu najprv s navrhnutým termínom súhlasil a v komunikácii so správcom dane tiež nenavrhol iný termín konania ústneho pojednávania
- aspoň koniec mesiaca marec 2021, prvá polovica apríla 2021 a pod. Pri vyhodnocovaní možného pochybenia správcu dane preto správny súd prihliadol na všetky okolnosti komunikácie ohľadne termínu ústneho pojednávania, ako aj na skutočnosť, že žalobca mal právneho zástupcu, tento sa prerokovania pripomienok v termíne určenom správcom dane dňa 12.03.2021 nezúčastnil a neospravedlnil sa, ani neoznámil dôvody, ktoré by mu znemožňovali účasť na tomto ústnom pojednávaní. Z uvedeného vyplýva, že správcovi dane možno vytknúť určitú mieru nedostatočne osobitného prístupu reflektujúceho na pandémiu spôsobenú ochorením vyvolaným vírusom COVID-19, avšak nedospel k záveru, že by došlo k takej závažnej vade v postupe správcu dane, ktorá by bola taká zásadná, že by bola spôsobilá privodiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
106. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol vypočutý N. Y. - konateľ spoločnosti TREGONIS s.r.o. a že v podanom odvolaní žiadal doplniť dokazovanie týmto výsluchom, žalovaný v rozhodnutí uviedol, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca o vypočutie tohto svedka neprejavil záujem. Žalobca nepopiera, že výsluch tohto svedka nenavrhoval v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní pred správcom dane, ani to, že žalovaný uviedol, že o výsluch tohto svedka v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní pred správcom dane neprejavil záujem, teda takýto výsluch nenavrhol. Žalobca vyčíta postup správcu dane, keď žalobca sám takýto výsluch nenavrhol, ale podľa žalobcu mal tohto svedka správca dane vypočuť v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Táto žalobná námietka je podľa správneho súdu nedôvodná. Je pravdou, že správca dane nie je pri dokazovaní viazaný len návrhmi daňového subjektu na vykonanie dôkazov. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by v konaní vznikla potreba výsluchu tohto svedka. Z argumentácie žalovaného je zrejmé, že považoval za dostačujúce skutočnosti zistené správcom dane, jeho závery taktiež považoval za správne a uviedol ešte, že žalobca takýto návrh nepredniesol v konaní pred správcom dane. Žalobca vznáša žalobnú námietku nekonkrétne, keď nie je zrejmé, v čom a čo by mal svedok objasniť. Navyše žalobca sám v správnej žalobe tvrdí, že nevie, čo malo byť zistené preverovaním spoločnosti TREGONIS s.r.o., že s touto spoločnosťou nebol v kontakte, a na druhej strane vyčíta daňovým orgánom nevypočutie konateľa tejto spoločnosti N. Y.. Správna žalobca sa preto v tejto časti javí ako rozporná.
107. Na strane 22 rozhodnutia správcu dane sú uvedené skutočnosti, ktoré správca dane považoval za preukazujúce skutočnosť, že tovar bol dodaný žalobcovi v skutočnosti spoločnosťou TENDERFOOD AB s.r.o. Žalobca vo vzťahu k zisteniam ohľadne tejto spoločnosti a vo vzťahu k ich vyhodnoteniu uviedol, že žalovaný nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti splnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 49 zákona o DPH a že daňové orgány neuviedli konkrétne zistenia a dôkazy, ktoré bez
pochýb preukazujú tvrdené dodanie tovaru spoločnosťou TENDERFOOD AB s.r.o. žalobcovi. Práve na strane 22 rozhodnutia správcu dane sú uvedené skutočnosti, ktoré správca dane považoval za preukazujúce, že tovar dodala žalobcovi spoločnosť TENDERFOOD AB s.r.o. Žalobcom prednesenej námietke preto nemožno vyhovieť. Z rozhodnutia správcu dane vyplývajúc skutočnosti, na základe ktorých správca dane dospel k záveru o dodaní tovaru od spoločnosti TENDERFOOD AB s.r.o. a žalobca tieto závery konkrétne nenamieta, teda neuvádza argumentáciu, prečo by tieto závery nemohli obstáť. Žalovaný uznal závery správcu dane za správne a k odvolacím námietkam žalobcu uviedol vlastné nosné závery na strane 17 rozhodnutia. Žalobca voči týmto záverom v tejto námietke neprednáša konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu, prečo by tieto závery nemali obstáť.
108. Žalovaný uviedol svoje závery, v zmysle ktorých tovar bol dodaný spoločnosťou TENDERFOOD AB s.r.o. a z jeho argumentácie vyplýva, že sa stotožnil s vyhodnotením zistených skutočností tak, ako boli vyhodnotené správcom dane. V.. G. pri výsluchu dňa 08.09.2020 uviedol, že si nepamätá, či spoločnosť TENDERFOOD AB s.r.o. zabezpečovala prepravu tovaru vyfakturovaného spoločnosťou D.D.S. spol. s r.o. pre žalobcu faktúrou č. 11700005 zo dňa 18.09.2019 a faktúrou č. 17090001 zo dňa 28.09.2017, a to u prepravných spoločností FRIGOLOG s.r.o. a Tip Top trans s.r.o. Uviedol, že pravdepodobne sa ho niekto spýtal, či mu vie pomôcť s prepravou do danej lokality. Nevedel uviesť podrobnejšie údaje o realizovaní týchto prepráv, ani to aký tovar bol prepravovaný, miesto nakládky, miesto vykládky a osobu predávajúceho. Žalobca v odvolaní ani v správnej žalobe neuvádza aký význam by mali ním tvrdené skutočnosti o dodaní tovaru od spoločnosti TENDERFOOD AB s.r.o. spoločnostiam TREGONIS s.r.o. a ZUZANEX U. K.. Je nepochybné, že preverovaním správcu dane bolo preukázané, že spoločnosť TARGET MARKETING s.r.o. nepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Zároveň nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje tvrdenie o prefakturovaní prepravy, a to spoločnosťou TENDERFOOD AB s.r.o., ktorá mala len objednávať a obstarávať prepravu. Ide len o tvrdenie bez preukázania a bez uvedenia dopadu týchto tvrdených skutočností na závery preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca na pojednávaní pred správny súdom uviedol, že výsluchu V.. G. sa nezúčastnil a že správca dane mohol tohto svedka vypočuť v potrebnom rozsahu. Je na ťarchu žalobcu, že sa tohto výsluchu svedka nezúčastnil, pretože aj na tomto výsluchu mohol klásť svedkovi otázky a objasňovať skutočnosti, ktoré považoval pre vec za podstatné. O prefakturovaní prepravy neuviedol nič V.. G. na výsluchu, pretože si nič konkrétne nepamätal. Nedosvedčujú to ani doklady predložené V.. G. a žalobca toto ani netvrdí. Nie je vôbec zrejmé, na základe čoho žalobca tvrdí, že tovar bol pre spoločnosť ZUZANEX nakladaný v Hodoníne v Českej republike, keď podľa dokladov predložených V.. G. bol tejto spoločnosti tovar dodaný od írskeho dodávateľa a nesvedčí o tom ani CMR doklad. Pokiaľ malo ísť o tovar nakúpený od spoločnosti Kovář plus s.r.o., ani v tomto prípade nie je preukázané nakladanie tovaru v Hodoníne. Žalobca ani neuvádza, aký význam by konkrétne tieto skutočnosti mali vo vzťahu k záverom napadnutého rozhodnutia, teda akým spôsobom by mali byť tieto skutočnosti vyhodnotené a ako by mohli zvrátiť záver preskúmavaných rozhodnutí.
109. Pokiaľ žalobca poukazoval na zmätočnosť rozhodnutia v tom zmysle, že na jednej strane hovorí správca dane o umelom reťazci bez fyzickej prítomnosti tovaru a následne toto svoje tvrdenie negoval vyjadrením, že „predmetný tovar bol reálne dodaný spoločnosťou TENDERFOOD AB s.r.o.“, ani táto námietka nie je dôvodná. Zo strany 12 rozhodnutia správcu dane vyplýva záver, že fyzická prítomnosť tovaru nebola zistená v deklarovanom reťazci (neprítomnosť tovaru), ale že tovar bol dodaný reálne od spoločnosti TENDERFOOD AB s.r.o. Rozhodnutia teda vychádzajú z toho, že tovar existoval, ale že nebol dodaný v tom reťazci, ktorý bol deklarovaný účtovnými dokladmi.
110. Žalobca vyjadruje nesúhlas aj s tým, že mu daňové orgány vyčítali nedostatočnú obozretnosť a poukazoval na to, ako si preveroval svojich obchodných partnerov. Vyžadovanie obozretnosti pri výbere obchodného partnera je na mieste. Vytýkanie nedostatočnej opatrnosti pri výbere obchodného partnera sa ako čiastkové hodnotenie vyskytuje v rozhodnutiach daňových orgánov. Žalobca vyjadril všeobecný nesúhlas s argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutí žalovaného, ale neuvádza konkrétne prečo by táto argumentácia vo vzťahu k nosnému záveru rozhodnutia - dôvodu pre neuznanie odpočítania DPH nemohla obstáť. Navyše dostatočná obozretnosť nespočíva len v preverení obchodného partnera postupom, ktoré uvádzal žalobca. Konateľka žalobcu uviedla, že konateľa spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. nepozná, obchody mal sprostredkovať pán Škoda, ktorý nebol vôbec dostatočne identifikovaný a nebolo ani zrejmé, či ide o splnomocneného zástupcu. Žalobca sám zdôrazňuje, že podniká v oblasti potravinového práva, kde sú na potraviny kladené prísne nároky a z toho dôvodu možno od neho
vyžadovať, že by mal poznať pôvod tovaru a v tejto súvislosti mať aj dostatočné informácie o svojom dodávateľovi.
111. Žalobca vyjadruje nesúhlas so záverom o neštandardnom obchode, ale neuvádza argumentáciu, prečo nemôže tento záver obstáť vo vzťahu k nosnému záveru rozhodnutia - dôvodu pre neuznanie práva na odpočet DPH. V rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, ktoré daňové orgány zistili z vykonaných dôkazov, a na základe ktorých dospeli k svojim záverom. V rozhodnutiach sú uvedené čiastkové hodnotenia o umelom reťazci, ale nosný záver rozhodnutí je o tom, že žalobcovi sa nepriznáva právo na odpočet DPH pre nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok. Správna žaloba podľa správneho súdu neobsahuje žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by žalobca s priliehajúcou skutkovou a právnou argumentáciou namietal, prečo by takéto rozhodnutia s takouto argumentáciou nemohli z hľadiska zákonnosti obstáť. Námietky zmätočnosti sú uvedené nekonkrétne. Správny súd na pojednávaní adresoval právnemu žalobcovi otázku na vymedzenie konkrétneho dôvodu zmätočnosti rozhodnutia, pričom právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že táto námietka zmätočnosti sa prelína celou správnou žalobou. Žalobné body obsiahnuté v správnej žalobe vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.
112. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že daňové orgány ho obviňovali z účasti na daňovom podvode a že ho obviňovali z toho, že mal profitovať z tohto daňového podvodu práve neoprávneným odpočítaním dane, k tomu je potrebné uviesť, že v závere daňové orgány uvádzajú, že žalobcovi nepriznávajú právo na odpočet DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, teda že nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ, a v preskúmavaných rozhodnutiach je uvedená aj argumentácia o umelom reťazci ale s tým, že z vytvorenia umelého reťazca nemal profitovať žalobca ale spoločnosť TENDERFOOD AB s.r.o. Z uvedeného je zrejmé, že žalobné námietky žalobcu nie sú adresné vo vzťahu k argumentácii a záverom preskúmavaných rozhodnutí.
113. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia žalovaného a správcu dane sa môže javiť, že je v nich určitá vnútorná rozpornosť, ale podľa správneho súdu správna žaloba žalobcu neobsahuje konkrétne žalobné námietky, ktoré by konkrétne namietali tie závery daňových orgánov, ktoré prijali v tejto veci. Je nesporné, že preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane zaťažuje daňový subjekt a toto je jeho dôkazné bremeno. Správca dane len verifikuje skutočnosti tvrdené daňovým subjektom a jeho dôkazná povinnosť nie je absolútna. Stačí, keď spochybní tvrdenia daňového subjektu a dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt. Správca dane je oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, v ktorom sa mal pohybovať tovar alebo služba, ktorá je predmetom zdaniteľného plnenia, čo je potvrdené aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Ak ale správca dane zistí skutočnosti svedčiace o podvode alebo o zneužití práva, dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane, aby preukázal, kde sa v reťazci vyskytol podvod a či daňový subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť o podvode. Nevyžaduje sa ale len preukázanie úmyslu, ako to uvádza žalobca v správnej žalobe.
114. Žalobca poukazuje všeobecne na posudzovanie nezrovnalostí zistených v obchodnom reťazci dodávaného tovaru a služieb, na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR a jej závery, ale bez prepojenia na konkrétnu prejednávanú vec. Preskúmavané rozhodnutia v sebe obsahujú aj konštatovanie o umelo vytvorenom reťazci, ale záver preskúmavaných rozhodnutí je, že žalobcovi sa nepriznáva právo na odpočet DPH preto, že nesplnil hmotnoprávne podmienky stanovené v zákone o DPH, pretože nepreukázal, že tovar mu dodal deklarovaný dodávateľ. Žalobca nepredniesol konkrétnu žalobnú námietku s priliehajúcou skutkovou a právnou argumentáciou, prečo by takéto rozhodnutia a závery v nich uvedené nemohli z hľadiska zákonnosti obstáť.
115. Žalobca má pravdu, keď uvádza požiadavky vymedzené v judikatúre Súdneho dvora EÚ o podvode, ale v prejednávanej veci je záver rozhodnutí postavení na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH s odôvodnením, prečo nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom a prečo nevznikla daňová povinnosť ani deklarovanému dodávateľovi a ani reálnemu dodávateľovi.
116. Žalobca ďalej vyjadril všeobecný nesúhlas so záverom, že nebolo preukázané dodanie tovaru od spoločnosti D.D.S. spol. s r.o. a že dodanie tovaru preukázal dokladmi a výpoveďami svedkov. Žalobca dôsledne v argumentácii nerozlišuje medzi nepreukázaním splnenia podmienok na odpočet DPH, ktorých preukázanie zaťažuje daňový subjekt a medzi dôvodom nepriznania práva na odpočet
DPH pre podvod, kedy dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane (prípadne aj v prípade zneužitie práva), a to vo vzťahu ku záverom, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Žalobca uvádza aj s poukazom na judikatúru kedy možno nepriznať právo na odpočet DPH pre zistený podvod a uvádza, že preukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH, ale bez reflexie na konkrétne závery rozhodnutí.
117. Žalobca uviedol podrobnú argumentáciu k preukazovaniu vzniku podmienok na odpočet DPH so zdôraznením, že medzi preukázanie splnenia týchto podmienok nepatrí preukázanie, že deklarovanému dodávateľovi pri dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť. Je pravdou, že toto nie je dôkazné bremeno daňového subjektu, ale správcovi dane prináleží overiť, či daňový subjekt splnil podmienky pre odpočet DPH. V prejednávanej veci daňové orgány uviedli, prečo nevzniklo žalobcovi právo na odpočet DPH - daňová povinnosť nevznikla u deklarovaného dodávateľa. To, či vznikla daňová povinnosť, súvisí s reálnym dodaním tovaru dodávateľom a splnenie tejto podmienky prináleží overiť daňovým orgánom. Daňové orgány uviedli argumentáciu, prečo nevznikla daňová povinnosť na základe vlastných zistení. Žalobca hovorí o jednostrannom postupe, účelovom vyhľadávaní skutočností v neprospech žalobcu a o účelovo vykonštruovaných zisteniach, ale tieto žalobné námietky nekonkretizoval. Žalobné námietky o nedostatočnom dokazovaní sú taktiež nedôvodné. S námietkami týkajúcimi sa nevykonania dôkazov - nevykonania konkrétnych navrhovaných dôkazov žalobcom sa správny súd vysporiadal v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia.
118. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že nebol vypočutý U. X. - konateľ žalobcu, správny súd zotrváva na záveroch zaujatých vo vzťahu k obdobnej žalobnej námietke, ktorú žalobca predniesol vo veci sp. zn. 76S/49/2021. Daňové orgány správne poukázali na to, že U. X. je konateľ spoločnosti, v ktorej je vykonávaná daňová kontrola a mal možnosť na základe oprávnení aj povinnosti zakotvených v Daňovom poriadku vyjadrovať sa, prednášať návrhy na vykonanie dôkazov a predkladať dôkazy. Je na štatutárnom orgáne daňového subjektu v akom rozsahu tieto oprávnenia využije. Preto obstojí záver, že nebolo potrebné vykonať výsluch konateľa žalobcu U. X., pretože sa mohol zúčastňovať ústnych pojednávaní, navrhovať a predkladať dôkazy. Ak mal vedomosť o konkrétnych skutočnostiach, týkajúcich sa deklarovaného dodania tovaru, mohol tieto predniesť vo vyjadreniach zasielaných v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania alebo predkladať o nich dôkazy. Na pojednávaní pred správnym súdom sa konateľ žalobcu vyjadril a z jeho prednesu neboli zistené žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru. Žalobca ani neuvádza, čo konkrétne by týmto výsluchom malo byť zistené.
119. Žalobca tvrdí, že ak má správca dane pochybnosť o dodaní tovaru, môže odoprieť právo na odpočet, len ak pochybnosť preukáže. Daňové orgány v prejednávanej veci uviedli, na základe čoho dospeli k záveru o nesplnení podmienok pre odpočet DPH a žalobca tento záver konkrétne nerozporuje. Žalobca opakovane v správnej žalobe uvádza aj argumentáciu o podvode a o pochybnostiach pri preukazovaní splnenia podmienok na odpočet DPH, ale túto neprepája na konkrétne závery, ktoré prijali daňové orgány v tejto veci a neuvádza konkrétne, v reflexii na závery preskúmavaných rozhodnutí, prečo tieto nemôžu obstáť.
120. Žalobca v správnej žalobe uvádza aj všeobecnú argumentáciu o potrebe zohľadňovania obchodnoprávnych súvislostí transakcií a poukazuje aj na ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Tieto námietky sú všeobecné a nekonkrétne a táto argumentácia sa prelína aj s argumentáciou uvedenou v predchádzajúcich žalobných námietkach. Je potrebné uviesť, že preukazovanie obchodnoprávnych súvislostí záväzkovo-právnych vzťahov pre účely napr. obchodnoprávnych sporov je odlišné v porovnaní s preukazovaním splnenia podmienok na odpočet DPH, a v tej súvislosti aj preukazovanie alebo unesenie vlastného dôkazného bremena daňového subjektu.
121. Daňové orgány nepochybili, keď nevykonali dokazovanie vo vzťahu k odberateľom žalobcu, pretože existencia tovaru nebola sporná a zistenia u odberateľov by neboli spôsobilé preukázať skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru deklarovaným dodávateľom.
122. Argumentácia o histórii spoločnosti žalobcu a o jeho postavení na trhu nie je spôsobilá prelomiť závery preskúmavaných rozhodnutí a nesvedčí o ich nezákonnosti.
123. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby všeobecne uvádza, že dostatočne preukázal dodanie tovaru a potom rozsiahlo poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vo vzťahu k dôkaznému bremenu správcu dane a vo vzťahu k preukázaniu účasti na podvodnom konaní, ale izolovane, bez prepojenia na prejednávanú vec. Žalobca sám dôsledne nerozlišuje význam v judikatúre vyslovených záverov o podvode a o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH vo vzťahu k záverom uvedeným v rozhodnutí. Na jednej strane tvrdí, že daňové orgány len spochybnili dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, na inom mieste správnej žaloby tvrdí, že mali preukázať, kto iný dodal tovar ak nie deklarovaný dodávateľ (čo ale v prejednávanej veci uviedli), následne na inom mieste správnej žaloby tvrdí, že daňové orgány nedostatočne preukázali, že tovar dodal iný dodávateľ ako deklarovaný a uvádza aj, že ho daňové orgány nepriamo obviňujú z účasti na podvode alebo na umelom reťazci. Ďalej sa v správnej žalobe objavujú aj námietky, kedy žalobca poukazuje na to, kedy nemožno priznať odpočet na DPH pre zistený podvod a vzápätí žalobca hovorí o unesení svojho dôkazného bremena a o tom, že na neho bolo prenášané dôkazné bremeno správcu dane, uvádza aj, že odpočet mu nepriznali pre neunesenie dôkazného bremena. Pokiaľ žalobca namietal, že nestačí, aby svoje rozhodnutie daňové orgány postavili na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tým by neboli pochybnosti správcu dane odstránené, alebo že pochybnosti pretrvávajú, ale naopak z vykonaného dokazovania musí vyplynúť nespochybniteľný záver o tom, že tovar bol dodaný iným subjektom než dodávateľom uvedeným na faktúrach, tak práve v prejednávanej veci daňové orgány uviedli, že tovar bol dodaný iným ako deklarovaným dodávateľom.
124. Pokiaľ žalobca poukazoval na porušenie zásad vymedzených v Správnom poriadku, správny súd k týmto námietkam poukazuje na § 163 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa na daňové konanie nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok), preto sú tieto žalobné námietky nedôvodné.
125. Správny súd pri prieskume správnou žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe nedospel k záveru, že by rozhodnutia daňových orgánov boli založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave alebo boli arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, alebo že by v postupe daňových orgánov došlo k takej vade, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.
126. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
127. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci