Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: LeasePlan Slovakia, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 34, Bratislava 851 01, IČO: 44 558 970, právne zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 821 09, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: PENSER ENGINEERING, s. r. o., so sídlom Lieskovec 583/9, Dubnica nad Váhom 018 41, IČO: 50 375 105, právne zastúpeného: JUDr. Peter Belica, advokát so sídlom M.R. Štefánika 36, 036 01 Martin, IČO: 37 927 001, o zaplatenie 3 132,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. - 150 zo dňa 4. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 3 132,81 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 397,92 eur od 19.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 1 397,92 eur od 17.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 279,43 eur od 03.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 48,54 eur od 15.01.2020 do zaplatenia, náhrady paušálnych nákladov 40,- eur a náhrady trov konania. Žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené z vykonaného dokazovania: Žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako klient uzavreli dňa 04.07.2017 Rámcovú zmluvu o operatívnom leasingu a poskytovaní ďalších služieb č. 101 253, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému operatívny leasing vozidiel a zabezpečovať služby. Žalovaný sa zaviazal užívať vozidlá vždy v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z Rámcovej zmluvy a Doplnkových zmlúv o operatívnom leasingu a platiť žalobcovi odplatu za operatívny leasing a služby, ktoré sa skladajú z pravidelnej mesačnej splátky a prípadných ďalších platieb nezahrnutých v splátke. Podľa čl. 5 Zmluvy bod 5.10 Zmena výšky splátky písm. c) je poskytovateľ oprávnený zmeniť výšku splátky v prípade, keď rozdiel medzi celkovým pôvodne kalkulovaným počtom kilometrov a predpokladaným celkovým počtom najazdených kilometrov, určených na základe priemernej mesačnej hodnoty skutočne najazdených kilometrov, presiahne 5.000 km alebo 10 % z predpokladaného počtu najazdených kilometrov. Podľa čl. 10 Zmluvy bod 10.5 Nadmerné opotrebenie vozidla poskytovateľ vyúčtuje

pri riadnom ukončení Leasingu prípadné nadmerné opotrebenie vozidla na základe Ohodnotenia nadmerného opotrebenia vozidla v súlade s bodom 9.2. Zmluvy. Podľa čl. 9 Zmluvy bod 9.2 Hodnotenie stavu a poškodenie vozidla pokiaľ poskytovateľ zistí akékoľvek vady alebo viditeľné poškodenie vozidla, ktoré neboli klientom riadne ohlásené a odstránené, je poskytovateľ oprávnený tieto vady a poškodenia odstrániť na náklady klienta alebo vyfakturovať tieto vady alebo viditeľné škody klientovi na základe znaleckého posudku hodnotiacom zvýšené opotrebenie vozidla, ktorý bude vypracovaný nezávislou znaleckou organizáciou SGS Slovakia spol. s r.o. alebo iným poskytovateľom určeným znalcom certifikovaným na vykonávanie znaleckých posudkov ohľadom nadmerného opotrebenia a poškodenia vozidiel na základe metodiky „Fair wear and tear“ vo forme „Správy o stave vozidla“ a následne zohľadniť výšku škôd. Aktuálna smernica pravidiel pre posúdenie nadmerného opotrebenia sa nachádza na webovej stránke poskytovateľa www.leaseplan.sk <http://www.leaseplan.sk>. V čl. 16. Záverečné ustanovenia bod 16.11 sa zmluvné strany v súlade s výslovne dohodli na vylúčení aplikácie -637 na záväzkový vzťah založený touto Zmluvou. Na základe Doplnkovej zmluvy k Rámcovej zmluve o nájme vozidiel a správe vozového parku č. 101253 zo dňa 20.07.2017 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným bola za užívanie vozidla Z. I., O. dohodnutá výška splátky na 303,71 eur. Pre prípad podlimitných km bolo dohodnuté odčítanie 0,0098 Eur/km a pre prípad nadlimitných km bolo dohodnuté fakturovanie 0,0383 eur/km. Na základe Doplnkovej zmluvy k Rámcovej zmluve o nájme vozidiel a správe vozového parku č. 101253 zo dňa 20.07.2017 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným bola za užívanie vozidla Z. I., O. dohodnutá výška splátky na 409,97 eur. Pre prípad podlimitných km bolo dohodnuté odčítanie 0,0137 eur/km a pre prípad nadlimitných km bolo dohodnuté fakturovanie 0,0402 eur/km. Žalobca vystavil žalovanému nasledovné faktúry: faktúru č. 6956632 zo dňa 30.12.2019 na sumu 48,54 eur so splatnosťou dňa 14.01.2020 za zúčtovanie služieb podľa zmluvy a nájomného podľa zmluvy; faktúru č. 6949168 zo dňa 17.09.2019 na sumu 279,43 eur so splatnosťou dňa 02.10.2019 za nadmerné opotrebovanie; faktúru č. 6940884 zo dňa 01.06.2019 na sumu 1.397,92 eur so splatnosťou dňa 18.06.2019 za nájom a služby za obdobie od 01.06.2019 do 30.06.2019; faktúru č. 6943141 zo dňa 01.07.2019 na sumu 1.397,92 eur so splatnosťou dňa 16.07.2019 za nájom a služby za obdobie od 01.07.2019 do 31.07.2019. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z obdobia od marca 2019 do mája 2019 vyplýva, že žalobca a žalovaný viedli rokovania o možnom pokračovaní leasingovej zmluvy alebo uzatvorení novej leasingovej zmluvy. Vo svojej výpovedi konateľ žalovaného p. Y. O. uviedol, že k prekročeniu počtu najazdených kilometrov na konci zmluvného vzťahu o 5.000 km alebo k prekročeniu počtu najazdených kilometrov o 10 % oproti predpokladanému počtu najazdených kilometrov nedošlo. Svedok p. J. S., zamestnanec žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že rekalkulácia, ktorá je predmetom tohto sporu, teda úprava nájazdov, prebieha u žalobcu na mesačnej báze. Majú vyčlenený zoznam klientov, počet najazdených km získavajú zo servisov alebo priamo od zákazníka. Odchýlka predstavuje od 5.000 km, pričom v danom konkrétnom prípade bola odchýlka 9.000 km. Spôsob zadávania prebieha tak, že do systému sa vloží EČV vozidla a doba nájmu. Kilometre sú tam automaticky zahrnuté. Zo systému potom vyjde nový nájazd a nová mesačná splátka. V danom prípade žalovaného kontaktovali e-mailom, zo strany žalovaného neprišla žiadna spätná väzba, preto pristúpili k ostrej fakturácii. Vystavili faktúru, s ktorou žalovaný nesúhlasil. Žalovaný však prejavil záujem o prenájom ďalších vozidiel, preto pripravili zmluvy. Žalovaný však s uvedenými zmluvnými podmienkami nesúhlasil. Tiež navrhli predĺžiť dobu nájmu k už existujúcemu nájomnému vzťahu. Žalovaný ani s uvedeným nesúhlasil. Svedok ďalej uviedol, že navýšenie splátok upravujú ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok žalobcu, ktoré obsahujú ustanovenie týkajúce sa odchýlky najazdených kilometrov. Výšku navýšených splátok určovali od odjazdených kilometrov, preto platí, že čím väčšia odchýlka, tým väčšia splátka. Posledná servisná kontrola, týkajúca sa motorového vozidla, ktoré sa týka tohto sporu, bola vykonaná v októbri 2018. V čase od októbra 2018 do júla 2019 kontrola počtu najazdených kilometrov vykonaná nebola. Svedok H.. E. W., zamestnanec žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný ako obchodná spoločnosť pracuje projektovo, čo si vyžaduje časté cestovanie. Za uvedeným účelom si od žalobcu prenajali dve vozidlá na dobu dvoch rokov. Bolo dohodnuté okrem dĺžky nájmu i počet najazdených kilometrov. Boli dohodnuté tiež dve položky a to nadlimitné kilometre a podlimitné kilometre. V prípade nadlimitných km by museli sumu doplatiť, v prípade podlimitných km by im bola časť splátky vrátená. Vždy sa snažili, aby neprekročili dojednanú dobu najazdených km, preto i po celú dobu striedali autá tak, aby najazdené km neprekročili a aby

sa tak vyhli zvýšenému plateniu. Pokiaľ ide o vozidlo, ktoré sa týka tohto sporu, svedok uviedol, že v marci 2018 bola vykonaná servisná kontrola, po ktorej boli zistené zvýšené km o 3000 km. Potom žalovaného kontaktoval p. P. s tým, či predpokladajú zvýšený počet najazdených km. Vysvetlili mu, že k tomu nedôjde, že majú obdobie rozplánované na projekty, preto to vedia naplánovať. Následne to p. P. akceptoval a tým to uzavreli. V októbri 2018 bola vykonaná ďalšia servisná prehliadka, po ktorej žalovaného kontaktoval p. S., ktorý vystriedal p. P.. P. S. žalovanému doručil tabuľku, kde bol stanovený zmenený predpoklad najazdených km na cca 93.000 a cena bola asi o 50 % vyššia. Telefonicky p. S. kontaktoval. Vysvetlil mu, aká je situácia a povedal to isté čo predtým p. P.. Bol v tom, že p. S. to akceptoval. Nasledujúce tri mesiace platili dohodnutú splátku ako dovtedy. V rámci tých troch mesiacov prebiehali medzi žalovaným a žalobcom rokovania o možnosti ďalšej spolupráce, ktorá by sa týkala už spomínaných dvoch vozidiel, prípadne iných vozidiel. Zo strany žalobcu boli predložené alternatívne ponuky. S podmienkami v nich uvedenými však nesúhlasili, nakoľko boli nevýhodné oproti ponukám predkladaným konkurenciou. Vo februári 2019 žalobcovi oznámili, že žiadnu zo žalobcových ponúk nevyužijú a nebudú v lízingu pokračovať. Vo februári 2019 poslal p. S. novú tabuľku, kde už bol uvedený iný predpoklad najazdených km a to 90.000 km oproti predtým uvedeným 93.000 km a navýšenie predstavovalo viac než 100 %. Keď to konzultovali so žalobcom, žalobca ich ubezpečoval, že sa im uvedené splátky vrátia v rámci podlimitných km. Keď to však spočítali, zistili, že na zvýšených splátkach by zaplatili rádovo tisíce eur, v rámci podlimitných km by im však bol vrátených len niekoľko stoviek eur. Žalobca trval na ním vykonanej rekalkulácii. Doručil žalovanému faktúru zohľadňujúcu už rekalkulovanú sumu. Žalovaný s uvedenou faktúrou nesúhlasil, považoval navýšenie splátok za nedôvodné, nakoľko oproti pôvodnej sume, s ktorou kalkuloval, by vo finále zaplatili oveľa viac. Túto faktúru žalovaný preto neakceptoval a naďalej platil len výšku pôvodne dohodnutých splátok. Takto to šlo až do ukončenia lízingu s tým, že obe vozidlá vrátili v stanovenom limite a s počtom najazdených km v pôvodne dohodnutom rozsahu. Na konci im ešte prišla informácia o počte reálne najazdených km oproti predpokladanému počtu najazdených km. Svedok ďalej uviedol, že predmetné vozidlo, ktorého sa spor týkal, nejazdilo počas roku rovnomerne. Žalovaný pracuje na rôznych projektoch v rámci SR a ČR, niekedy je to blízko sídla spoločnosti, niekedy v V., L. a podobne. Snažia sa to dlhodobo naplánovať, niekedy to však nejde naplánovať rovnomerne. Dodržiavanie celkového počtu najazdených km zabezpečovali tak, že vychádzali z celkového predpokladaného počtu najazdených km uvedených v zmluve. Preto v rámci projektov plánovali jazdy autami tak, aby sa tieto striedali. Vedeli to však vždy naplánovať tak, aby vozidlo bolo využité a „nestálo“.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , a konštatoval, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.123,81 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradených faktúr vystavených na základe Rámcovej zmluvy o operatívnom leasingu a poskytovaní ďalších služieb. Medzi stranami nebola sporná existencia záväzkovo-právneho vzťahu založeného na základe Rámcovej zmluvy o operatívnom leasingu a poskytovaní ďalších služieb medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.07.2017 a uzavretie Doplnkovej zmluvy k Rámcovej zmluve o nájme vozidiel a správe vozového parku ako i užívanie vozidiel poskytnutým na základe Rámcovej zmluvy o operatívnom leasingu a poskytovaní ďalších služieb žalovaným. Nespornou skutočnosťou bolo tiež vystavenie k žalobe priložených faktúr žalobcom žalovanému na základe Rámcovej zmluvy o operatívnom leasingu a poskytovaní ďalších služieb ako i skutočnosť, že žalovaný tieto faktúry žalobcovi neuhradil. Skutkové tvrdenia medzi stranami sporné a z nich vyplývajúce sporné otázky, ktoré bolo v tomto spore potrebné riešiť bola dôvodnosť vystavenia faktúr, úhrady ktorých sa žalobca v tomto spore domáhal, a teda skutočnosť, či nastali dôvody pre zvýšenie leasingových splátok a či došlo k nadmernému opotrebeniu vozidla. Vychádzajúc z obchodnoprávneho vzťahu sporových strán a kontradiktórnosti sporového konania bolo na sporových stranách, aby na podporu svojich skutkových tvrdení predložili alebo navrhli vykonať také dôkazy, ktoré by nimi uvádzané skutočnosti preukázali a skutkové tvrdenia protistrany vyvrátili. Žalobou uplatnený nárok žalobca odvodzoval z jednotlivých ustanovení Zmluvy, a to pokiaľ ide o nadmerné opotrebenie vozidla odkazujúc na čl. 10 Zmluvy bod 10.5 a pokiaľ ide o navýšenie splátok pre tzv. nadlimitné kilometre odkazujúc na čl. 5 Zmluvy bod 5.10 písm. c). Žalovaný namietal neplatnosť zmluvného dojednania a to čl. 5 Zmluvy bod 5.10 písm. c) pre jeho neurčitosť. Pri posúdení predmetného zmluvného dojednania súd prvej inštancie vychádzal z ústavného princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 22.11.2012) rešpektujúc autonómie vôle zmluvných strán

a taktiež zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.06.2021. V intenciách citovaných rozhodnutí mal za to, že žalovaným namietané ustanovenie čl. 5 bodu 5.10 písm. c) je dostatočne určité, je z neho zrejmé, že jedným zo spôsobov pre zmenu výšky splátky je situácia, kedy rozdiel medzi celkovým pôvodne kalkulovaným počtom kilometrov a predpokladaným celkovým počtom najazdených kilometrov, určených na základe priemernej mesačnej hodnoty skutočne najazdených kilometrov, presiahne 5.000 km alebo 10 % z predpokladaného počtu najazdených kilometrov. Uvedené zmluvné ustanovenie je potrebné interpretovať v kontexte na ďalšie zmluvné ustanovenia. Pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku bolo podstatné ustáliť, či boli splnené podmienky pre zmenu výšky splátky, a teda vystavenie faktúr na sumy zohľadňujúce navýšenie splátok. K zmene výšky splátky nedošlo na základe dohody zmluvných (sporových) strán. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané ani splnenie zmluvnej podmienky, že užívaním vozidla, poskytnutým na základe Rámcovej zmluvy o operatívnom leasingu a poskytovaní ďalších služieb došlo k rozdielu medzi celkovým počtom najazdených kilometrov, čo by mohlo odôvodniť zvýšenie leasingovej splátky. Z výpovede svedka p. J. S., zamestnanca žalobcu, vyplynulo, že konanie žalobcu, ktorý na základe priebežného stavu najazdených kilometrov, inicioval rokovania o navýšenie splátky, malo svoje logické opodstatnenie, keď z priebežného mesačného nájazdu sa javilo, že do konca zmluvného obdobia by mohlo dôjsť k nadlimitnému počtu najazdených kilometrov. Nie je však možno súhlasiť s postupom žalobcu, ktorý slovami svedka pristúpil k „ostrej fakturácii“ bez presne zisteného stavu najazdených kilometrov. Ako vyplynulo z dokazovania, výšku priebežného stavu najazdených kilometrov nemal žalobca presne určenú, pričom skutočnosť, že žalovaný reálne najazdený stav kilometrov žalobcovi nenahlásil, nie je možné dať žalovanému na ťarchu, keď táto povinnosť nebola výslovne dojednaná. Z výpovede svedka H.. E. W., zamestnanca žalovaného na pozícii obchodného registra, vyplynulo, že žalobcom predpokladaný nadlimitný nárast kilometrov, vznikol z dôvodu, že vozidlá neboli užívané rovnomerne. Ako tiež z výpovede tohto svedka vyplynulo, žalovaný užíval vozidlá vždy tak, aby počet najazdených kilometrov nikdy nepresiahol zmluvne dojednaný počet, aby teda predmetné vozidlá nemali najazdený nadlimitný počet kilometrov. V konaní bola preukázaní skutočnosť, že žalovaný zmluvne dojednaný počet kilometrov najazdených predmetnými vozidlami za obdobie leasingu neprekročil. Vychádzajúc zo znenia čl. 5 Zmluvy mal súd preukázané, že nebola preukázaná žiadna z tam uvedených skutočností odôvodňujúcich zmenu splátky jej navýšením zo strany žalobcu. Žalobca ďalej odôvodnil žalobou uplatnený nárok tým, že došlo k nadmernému opotrebeniu vozidla. Bližšie žalobca konkretizoval, že k nadmernému opotrebeniu vozidla malo dôjsť následkom nerovnomerného užívania vozidiel. Skutočnosť, že žalovaný vozidlá neužíval rovnomerne, mal súd preukázanú z výpovede svedka, obchodného riaditeľa žalovaného, ktorý v tomto smere tvrdenie žalobcu potvrdil. Zároveň je však potrené uviesť, že skutočnosť, že by nerovnomerné užívanie vozidiel zo strany žalovaného, malo za následok nadmerné opotrebenie vozidla, z ničoho nevyplýva. Z výpovede svedka, obchodného riaditeľa žalobcu, vyplýva, že predmetné vozidlá pri ich užívaní striedali, nikdy ich nenechali dlhšie „stáť“. Dôkazná povinnosť o tom, že pri užívaní predmetných vozidiel došlo k ich nadmernému opotrebeniu, zaťažovala žalobcu. V predmetnom spore však taký dôkaz predložený nebol. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie čl. 10 Zmluvy bod 10.5., ktorý odkazuje na čl. 9 Zmluvy bod 9.2 Hodnotenie stavu a poškodenie vozidla, v zmysle ktorého je možné vyfakturovať vady alebo viditeľné škody klientovi na základe znaleckého posudku hodnotiacom zvýšené opotrebenie vozidla, ktorý bude vypracovaný nezávislou znaleckou organizáciou SGS Slovakia spol. s r.o. alebo iným poskytovateľom určeným znalcom certifikovaným na vykonávanie znaleckých posudkov ohľadom nadmerného opotrebenia a poškodenia vozidiel na základe metodiky „Fair wear and tear“ vo forme „Správy o stave vozidla“ a následne zohľadniť výšku škôd. Žalobca v súlade s dojednaním v čl. 9.2 Zmluvy odkázal na aktuálnu smernicu pravidiel pre posúdenie nadmerného opotrebenia na webovej stránke poskytovateľa www.leaseplan.sk <http://www.leaseplan.sk>, avšak ani vychádzajúc z jej znenia, nebolo nadmerné opotrebenie vozidiel preukázané. Žalobca poukazoval na obchodnoprávny charakter zmluvného vzťahu, akcentujúc i povahu a cieľ podnikania, ktorým je dosahovanie zisku. S uvedeným je potrebné súhlasiť. Je potrebné tiež zdôrazniť zachovanie zásady zmluvnej voľnosti. V prejednávanom spore však práve vychádzajúc zo znenia predloženej zmluvy, nebolo preukázané, že by boli splnené zmluvne dojednané podmienky odôvodňujúce žalobou uplatnený nárok. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý má vzhľadom na zásadu úspechu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa a a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že predpokladá zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu úroveň. Predpokladá sa, že bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje, usilovať o dosiahnutie čo najväčšieho zisku a zlepšovať svoju pozíciu na trhu. Má za to, že ak súd dospel k záveru, že dojednanie o možnosti úpravy výšky splátok bolo dostatočne určité, nie je možné od žalobcu vyžadovať opakované zisťovanie stavu najazdených kilometrov. Žalobca bol oprávnený na zmenu kalkulácie splátky okamihom naplnenia všeobecných zmluvných podmienok, teda momentom zistenia stavu kilometrov v servise. Skutočnosť, že jednal so žalovaným, mu nemôže byť na ťarchu. Poukázal na výpoveď svedka S.. Žalobca k úprave výšky mesačnej splátky dospel na základe skutočných nájazdov vykonaných v konkrétnych mesiacoch. Z výpovede svedka W. vyplýva, že žalovaný vozidlo používal nárazovo. Žalovaný bol informovaný, že sa cena bude meniť. Žalobca ponúkol žalovanému možnosť zotrvať na pôvodnej výške leasingovej splátky v nadväznosti na záujem žalovaného o ďalšie vozidlá. Toto bolo čisto obchodné rozhodnutie žalobcu, platilo by iba v prípade, že by žalovaný uzatvoril ďalšie leasingové zmluvy. Neobstojí vyjadrenie svedka W., ktorý uviedol, že žalovaný nemal vedomosť o spôsobe výpočtu výšky splátky. Žalobca dojednal jednostranné zvýšenie leasingovej splátky v prípade, ak z priemerného mesačného nájazdu kilometrov vyplynie, že konečný nájazd bude vyšší o 10 % alebo 5.000 kilometrov oproti dojednanému celkovému nájazdu. Žalobca nemohol mesiaci október 2018 vedieť, aký bude konečný nájazd, pričom porovnaním od mesiaca marec 2018 do októbra 2018 zistil neustále rastúci počet najazdených kilometrov. Konajúci súd bez opory v zmluve či zákonných ustanoveniach kreoval žalobcovi povinnosť opakovane kontrolovať stav kilometrov, čo považuje za neprijateľné. Poukázal na to, že leasing je osobitným záväzkovo právnym vzťahom, ktorý nemá konkrétnu hmotnoprávnu úpravu. V prípade leasingovej zmluvy majú tak zmluvné ustanovenia osobitný význam a kreovanie povinnosti v obchodnom záväzkovom vzťahu zo strany súdu považuje žalobca za neprijateľné. Žalobca nebol povinný vykonávať dodatočne šetrenie stavu kilometrov a jeho oprávnenie zvýšiť výšku mesačnej splátky vzniklo momentom kontroly v servise, kde bolo nadmerné užívanie vozidla zistené.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu dňa 17.01.2022 písomne vyjadril tak, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom, jeho právnym a vecným zdôvodnením, pričom žiadne skutočnosti uvádzané v odvolaní žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní žalobca nekonkretizoval bližšie nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, nekonkretizoval nesprávne právne posúdenie veci. Z listinných dôkazov, z výsluchu svedkov ani tvrdení žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by došlo k prekročeniu povoleného rozdielu najazdených kilometrov oproti pôvodne kalkulovaným kilometrom pri uzatvorení zmluvy. Žalovaný v žiadnom prípade vozidlom neprekročil pôvodne kalkulovaný limitný počet kilometrov. Táto skutočnosť je nesporná. Svedok S. aj W. uviedli, že žalovaný nesúhlasil so zvýšením splátok. Posledná servisná kontrola, z ktorej sa dá zistiť počet najazdených kilometrov bola v októbri 2018, následne už nebola vykonaná ďalšia servisná kontrola. Opakovane namietal neurčitosť a z tohto dôvodu i neplatnosť ustanovenia čl. 5 bod 5.10 písm. c) zmluvy, pričom poukázal na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu, konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. a . V zmluve ani v iných dokumentoch niet žiadnej zmienky o výklade inštitútu priemernej mesačnej hodnoty najazdených kilometrov, o tom, ako sa má vypočítať priemerná mesačná hodnota najazdených kilometrov. Konateľ žalovaného, svedkovia S. a W. potvrdili, že nevedia uviesť konkrétne ustanovenie zmluvných podmienok, od ktorých by sa odvodzovalo navyšovanie mesačných splátok, čo je potvrdením neurčitosti daného zmluvného dojednania. Žalobca pri stave rovnakého počtu najazdených kilometrov a rovnakej dĺžky zmluvného vzťahu 24 mesiacov navrhoval rôzne výšky zvýšených mesačných splátok a dané dojednanie zmluvy je potom neurčité pre absenciu spôsobu, ktorým sa môžu splátky zvyšovať. Žalovaný nepoužíval vozidlo tak, že by to viedlo k nadmernému opotrebeniu vozidla, takáto skutočnosť nenastala, preto na túto skutočnosť nemôže existovať žiaden dôkaz.

4. Žalobca sa podaním zo dňa 02.02.2022 písomne vyjadril tak, že bol oprávnený ku zmene kalkulácie splátky okamihom naplnenia všeobecných zmluvných podmienok, teda momentom zistenia stavu kilometrov v servise. Na zmenu sa nevyžadovalo, aby ku dňu skončenia zmluvy bol počet najazdených kilometrov skutočne prekročený. Poukázal na svoje argumenty uvádzané v odvolaní. Jeho oprávnenie zvýšiť výšku mesačnej splátky bolo dojednané platne. Žalobca nebol povinný vykonávať dodatočne šetrenie stavu kilometrov, jeho oprávnenie zvýšiť výšku mesačnej splátky vzniklo momentom kontroly v servise, kde bolo nadmerné užívanie vozidla zistené, nie až po skončení trvania leasingu, ako to nesprávne interpretuje žalovaný.

5. Žalovaný sa podaním zo dňa 01.03.2022 ďalej písomne vyjadril tak, že zdôraznil, že v konaní nevyplynulo, že by došlo k prekročeniu povoleného rozdielu najazdených kilometrov oproti pôvodne kalkulovaným kilometrom. Zotrval na svojej argumentácii ohľadne neplatnosti zmluvného dojednania čl. 5 bod 5.10 písm. c) zmluvy ako aj na argumentácii ohľadne toho, že nedošlo k nadmernému opotrebeniu daného vozidla.

6. Podaním zo dňa 15.03.2022 žalobca zotrval na doterajších podaniach vo veci a žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.

9. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

12. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Za aplikácie posudzoval odvolací súd na základe odvolania žalobcu

i z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

16. V rozhodovanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia strany produkovali, čo považoval za preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. Zistený skutkový stav podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku, a preto je uvedená odvolacia argumentácia žalovaného nedôvodná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. .

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd pre úplnosť dodáva:

18. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaným namietané ustanovenie čl. 5 bodu 5.10 písm. c) zmluvy je dostatočne určité, je z neho zrejmé, že jedným zo spôsobov pre zmenu výšky splátky je situácia, kedy rozdiel medzi celkovým pôvodne kalkulovaným počtom kilometrov a predpokladaným celkovým počtom najazdených kilometrov, určených na základe priemernej mesačnej hodnoty skutočne najazdených kilometrov, presiahne 5.000 km alebo 10 % z predpokladaného počtu najazdených kilometrov. V konaní však bolo rozhodujúce, či boli splnené podmienky pre zmenu výšku splátky, a teda vystavenie faktúr na sumy zohľadňujúce navýšenie splátok. Je pravdou, že podľa čl. 5 bod 5.10 písm. c/ zmluvy je poskytovateľ oprávnený zmeniť výšku splátky v prípade, keď rozdiel medzi celkovým pôvodne kalkulovaným počtom kilometrov a predpokladaným celkovým počtom najazdených kilometrov, určených na základe priemernej mesačnej hodnoty skutočne najazdených kilometrov, presiahne 5.000 km alebo 10 % z predpokladaného počtu najazdených kilometrov. V konaní bolo výsluchom svedka S. zistené, že pri poslednej servisnej kontrole, týkajúcej sa daného motorového vozidla, v októbri 2018, z priebežného mesačného nájazdu sa javilo, že do konca zmluvného obdobia by mohlo dôjsť k nadlimitnému počtu najazdených kilometrov. Faktom však zostáva, že v konaní bolo jednoznačne zistené, že žalovaný zmluvne dojednaný počet kilometrov najazdených predmetnými vozidlami za obdobie leasingu neprekročil. Je všeobecne známe, že pokiaľ ide o operatívny leasing, jedným zo spôsobov zmeny splátok z titulu rozdielneho nájazdu km je tzv. „rekalkulácia“, pri ktorej leasingová spoločnosť sleduje alikvotný počet klientom najazdených kilometrov, tak, ako tomu napokon bolo i v súdenej veci, avšak nie je pravidlom, že by v každom prípade tá ktorá leasingová spoločnosť prikročila k tzv. ostrej fakturácii, ako to urobil žalobca. V závislosti od konkrétnych zmluvných dojednaní môže napr. i navrhnúť klientovi zmenu výšky splátky počas trvania zmluvy. Pokiaľ žalobca ako leasingová spoločnosť zvolil postup, pri ktorom pristúpil k „ostrej fakturácii“ zvýšenej splátky leasingu dojednanej pre prípad

prekročenia zmluvne dojednaný počet kilometrov najazdených predmetnými vozidlami za dohodnuté obdobie (i keď na základe platného zmluvného dojednania) bez presne zisteného stavu najazdených kilometrov a pred uplynutím doby leasingu, nie je možné, za situácie, keď v skutočnosti zmluvne dojednaný počet kilometrov najazdených predmetnými vozidlami za dohodnuté obdobie leasingu zo strany žalovaného prekročený nebol, ex post z pozície súdu vyvodiť povinnosť žalovaného platiť zvýšené splátky z (aktuálne neexistujúceho) dôvodu prekročenia počtu kilometrov najazdených predmetnými vozidlami za dohodnuté obdobie leasingu. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie pritom taktiež dospel k záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo k nadmernému opotrebeniu vozidla následkom nerovnomerného užívania vozidiel alebo v dôsledku inej skutočnosti. Súd prvej inštancie potom správne rozhodol tak, že žalobu zamietol.

19. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď podľa § 255 ods. 1 priznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

21. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

21.1 Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.2 Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21.3 Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21.4 Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

21.5 Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa v spojení s , vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 21.6 O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).