Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/28/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu Ing. Dušan Sirotka - SPRIM, so sídlom Maloveská 68, 084 01 Lučenec, IČO: 37 109 448, zastúpeného advokátom Mgr. Jozefom Mochnackým, so sídlom T.G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 002 443, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o. so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 5.612,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. -181 zo dňa 04. februára 2022 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. -181 zo dňa 04. februára 2022, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.612,04 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.612,04 Eur od 11.03.2020 do zaplatenia. Druhým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania v celom rozsahu, ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia 5.612,04 Eur s 5 % úrokom z omeškania od 11.03.2020 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca, ako vlastník nákladného motorového vozidla značky AVIA, typ D120-185m ŠPZ LC 911CK dňa 02.12.2014 uzavrel ako poistník so žalovaným, ako poisťovateľom Zmluvu o havarijnom poistení motorových vozidiel č.5620430588, č. poistky 6583039253, predmetom ktorej bolo uzavretie havarijného poistenia na uvedené vozidlo. Oprávneným z poistného plnenia v prípade poistnej udalosti bol v tom čase na základe leasingovej zmluvy subjekt ČSOB Leasing, a.s.. Po ukončení leasingu k predmetu poistenia sa stal oprávneným na prijatie poistného plnenia žalobca. Súčasná poistná zmluva je vedená pod č. 6598131745, pričom žalobca platí poistné riadne a včas. Dňa 06.11.2018 došlo pri prevádzke uvedeného motorového vozidla k poškodeniu motorového vozidla, a to tak, že počas jazdy motorového vozidla na pozemnej komunikácii došlo k samovoľnému uvoľneniu mechanickej ruky a jej poškodeniu. Žalobca tvrdí, že poistnú udalosť riadne nahlásil a poistná udalosť je vedená u žalobcu pod č. 9566508111. Žalovaný zabezpečil obhliadku poškodeného motorového vozidla prostredníctvom jeho zmluvného partnera a žalobca predložil žalovanému doklady, z ktorých vyplýva, že výška škody spôsobená poistnou udalosťou predstavujúca náklady na opravu predstavovala 7.504,32 Eur s DPH a suma bez DPH predstavuje 6.235,60 Eur. Vychádzajúc z uvedených dokladov po zohľadnení 10 % spoluúčasti žalobcu v zmysle

poistnej zmluvy predstavuje výška poistného plnenia sumu 5.612,04 Eur. Žalovaný však listom zo dňa 14.02.2020 odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie z uvedenej poistnej udalosti z dôvodu výluky z poistenia podľa OPP - čl .II - Výluky z poistného plnenia. Žalovaný v predmetnom liste uviedol, že právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením časti vozidla nadmerným funkčným namáhaním. Žalobca sa s týmto tvrdením žalovaného nestotožňuje, nakoľko priebeh škodovej udalosti nezodpovedá podmienkam uvedenej výluky. V čase poškodenia motorového vozidla bolo vozidlo v pohybe, bolo súčasťou cestnej premávky a nevykonávalo pracovnú činnosť, kde by mohlo dôjsť k nadmernému funkčnému namáhaniu. Počas jazdy motorového vozidla na pozemnej komunikácii došlo k samovoľnému uvoľneniu mechanickej ruky a jej poškodeniu. K tomuto poškodeniu teda nedošlo počas nakladania alebo vykladania materiálu, a teda ani nemohlo dôjsť k poškodeniu vozidla nadmerným funkčným namáhaním. Žalobca listom zo dňa 02.03.2020 - žiadosťou o prehodnotenie poistného plnenia vyzval žalovaného na poskytnutie poistného plnenia v lehote do 10.03.2020. Na túto výzvu žalovaný nereagoval. Žalobca si teda uplatňuje nárok na zaplatenie poistného plnenia a úrok z omeškania si uplatňuje od 11.03.2020, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že k škodovej udalosti došlo dňa 06.11.2018, pričom došlo k poškodeniu mechanickej ruky nákladného motorového vozidla žalobcu. Škodová udalosť nastala tak, že pri odbočovaní nákladného motorového vozidla žalobcu doprava došlo k vysunutiu pätky, ktorá následne zachytila stojace motorové vozidlo značky Fiat Ducato. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval pod č. 9566508111 a žalobcovi listom zo dňa 14.02.2020 oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukázal na čl. III. bod 1 písm. d) Osobitných poistných podmienok, podľa ktorých právo na poistné plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením časti nadmerným funkčným namáhaním. Z tohto dôvodu uzatvoril žalovaný škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia. Žalovaný tvrdil, že k vysunutiu pätky došlo z dôvodu nedostatočného zaistenia podpery v zariadeniach v prepravnej polohe. Vodič nákladného motorového vozidla žalobcu tak nesprávnym postupom pri zaisťovaní podpier ( pätiek ) neuviedol pätku hydraulickej ruky nákladného motorového vozidla do správnej prepravnej polohy s plným zaistením, v dôsledku čoho došlo k vysunutiu pätky hydraulickej ruky a následne k škodovej udalosti. Žalovaný ďalej tvrdil, že nakoľko škodová udalosť bola následkom nesprávnej obsluhy hydraulickej ruky nákladného motorového vozidla zo strany vodiča, došlo k naplneniu skutkových predpokladov k zmluvne dohodnutej výluky z poistenia v zmysle čl. III. bod 1 písm.d ) OPP č. 355, v dôsledku čoho žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie v tejto škodovej udalosti. Ďalej žalovaný poukázal na zanedbanie prevenčnej povinnosti vodiča nákladného motorového vozidla žalobcu a na ustanovenie a . Tiež poukázal na to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil uplatňované úroky z omeškania a žiadal žalobu zamietnuť.

4. Ďalej súd uviedol, že žalobca trval na podanej žalobe a tiež na skutočnosti, že priebeh škodovej udalosti nezodpovedá podmienkam výluky. Tvrdil, že v čase poškodenia motorového vozidla bolo vozidlo v pohybe, nevykonávalo žiadnu prácu a bolo súčasťou cestnej premávky. Keďže nevykonávalo žiadnu činnosť, kde by mohlo dôjsť k nadmernému funkčnému namáhaniu nákladného motorového vozidla, došlo k samočinnému uvoľneniu mechanickej ruky a jej poškodeniu. Žalobca tvrdil, že k poškodeniu nedošlo počas nakladania alebo vykladania materiálu, a teda nemohlo dôjsť k poškodeniu vozidla nadmerným funkčným namáhaním. K tvrdeniu žalovaného, že došlo k nedbanlivosti zo strany vodiča a vozidlo nebolo správne obsluhované žalobca uviedol, že s názorom žalovaného sa nestotožňuje a má za to, že vozidlo bolo riadne zaistené. Tiež poukázal žalobca na to, že správa nepreukazuje, že k poškodeniu vozidla došlo v dôsledku nedbanlivosti vodiča a je na žalovanom, aby jednoznačne preukázal, že táto ruka nebola pred jazdou zaistená.

5. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu popieral a mal za to, že k uvoľneniu mechanickej ruky nákladného motorového vozidla nedošlo samovoľne, ale v dôsledku nedostatočného zaistenia podpery v polohe. Žalovaný predložil vyjadrenie Servisu, z ktorého je zrejmé a nepochybné, že zo strany vodiča nákladného motorového vozidla došlo k zanedbaniu prevenčných povinností v zmysle v spojení s tým, že vodič nákladného motorového vozidla nezabezpečil podperu hydraulickej ruky a neuviedol ich do správnej prepravnej polohy s plným zaistením a riskoval ich vysunutie počas jazdy. Tiež poukázal na výluku z poistenia upravenú v čl. IV Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, a to konkrétne na výluku upravenú vo Všeobecných obchodných podmienkach písmeno i), podľa ktorej sa

poistenie nevzťahuje na škody na poistnom majetku spôsobenej vedomou nedbanlivosťou poistníka, resp. poisteného a rovnako poukázal na výluku z poistenia upravenú v čl. III ods. 1 Osobitných poistných podmienok. Podľa žalovaného si vodič nákladného motorového vozidla nesplnil svoju povinnosť a dodatočne nezabezpečil podpery v prepravnej polohe, lebo keby tak urobil, k uvedenej škodovej udalosti by vôbec neprišlo. Vzhľadom na výluky z poistenia žiadal v celom rozsahu žalobu zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -70 zo dňa 19. októbra 2020, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Odvolací súd na základe podaného odvolania žalovaným napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s poukazom na skutočnosť, že podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie svojim postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie žalovaným predloženým listinným dôkazom - vyjadrením servisu zo dňa 20.01.2020 a tiež vykonať dokazovanie na zistenie skutočnosti, či žalobcom uplatnené poistné plnenie nespadá pod výluku z poistného plnenia z dôvodu uvedeného v článku IV bod 1 písm. i) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb a po vykonanom dokazovaní opätovne rozhodnúť.

7. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu.

8. Žalobca trval na všetkých doterajších vyjadreniach, ako aj na listinných dôkazoch, ktoré do konania predložil. Zároveň žalobca predložil vyjadrenie majiteľa servisu, kde bolo vozidlo opravované, z ktorého vyplýva, že manažér servisu, ktorý sa k veci vyjadril pre stranu žalovaného nie je oprávnený na vykonanie znaleckého posudku v tejto veci. Tiež predložil fotodokumentáciu z ktorej vyplýva, že k nehode došlo nie počas vykonávania prác, ale v cestnej premávke a k čl. IV ods. 1 písm. i) Všeobecných poistných podmienok uviedol, že nebolo preukázané, že by ku škode došlo v dôsledku úmyselného konania poistníka, poisteného alebo jeho zástupcu, ani k nedbanlivosti týchto osôb.

9. Žalovaný sa pridržiaval všetkých písomných vyjadrení a žiadal, aby sa súd zaoberal výlukou upravenou v čl. IV Všeobecných poistných podmienok. Žalovaný bol názoru, že v konaní bolo preukázané, že k vysunutiu pätky došlo v dôsledku nedostatočného zaistenia podpery zariadenia v prepravnej polohe, čo vyplýva z vyjadrenia servisu zo dňa 20.01.2020 a keďže vodič neuviedol pätku hydraulickej ruky do správnej polohy, z čl. III ods. 1 písm. d) Osobitných poistných podmienok č. 355 vyplýva, že právo na plnenie nevznikne, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením časti vozidla nadmerným funkčným namáhaním. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ustanovenie čl. III ods. 1 písm. b) Osobitných poistných podmienok a v súvislosti s ním na čl. IV bod 1 písm. i) Všeobecných poistných podmienok. Tiež v súvislosti s tým poukázal na ustanovenie v spojení s a v prípade, že by mal súd za to, že nárok žalobcu je daný, musí sa súd potom zaoberať možnosťou zníženia poistného plnenia z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti vodiča. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj listinnými dôkazmi a mal za to, že je nespornou skutočnosťou, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vystupuje v tejto zmluve ako poistník a žalovaný ako poisťovateľ a predmetom tejto zmluvy bolo poistenie nákladného motorového vozidla značky Avia, ŠPZ: LC911CK. Tiež považoval za nesporné, že žalobca ako poistník platil poistné a žalovaný ako poisťovateľ sa zaviazal plniť, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Ďalej je nespornou skutočnosťou, že dňa 06.11.2018 došlo pri prevádzke uvedeného motorového vozidla k poškodeniu motorového vozidla a to tak, že počas jazdy motorového vozidla na pozemnej komunikácii došlo k uvoľneniu mechanickej ruky a jej poškodeniu. Žalobca preto žiadal uhradiť náklady na opravu po odpočítaní DPH a 10 % spoluúčasti. Žalovaný naproti tomu tvrdil, že na daný prípad sa vzťahuje výluka z poistenia.

11. Súd uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že išlo o samovoľné uvoľnenie pätky, pričom z Oznámenia o vzniknutej škodovej udalosti vyplýva, že pri odbočovaní doprava sa vysunula pätka a následne zachytila stojace auto Fiat Ducato, ktoré narazilo do Škody Fabia stojacej pred ním. Súd uviedol, že v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla nie je uvedené, akým spôsobom došlo k poškodeniu motorového vozidla. Konštatoval, že z Oznámenia o riešení škodovej udalosti vyplýva, že žalovaný ako poistiteľ uzavrel škodovú udalosť bez nároku na náhradu škody z dôvodu výluky z poistenia, nakoľko časť

vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením časti vozidla nadmerným funkčným namáhaním. Žalobca v konaní tvrdil, že k uvoľneniu pätky hydraulickej ruky došlo samovoľne, pričom žalovaný tvrdil, že išlo o vedomú nedbanlivosť pracovníka žalobcu, ktorý túto pätku nezabezpečil. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný predložil písomné vyjadrenie manažéra servisu EverLift, Kremnička, Banská Bystrica, z ktorého vyplýva, že na žeriave bola dňa 20.06.2018 vykonaná servisná prehliadka a žeriav bol po nej v dobrom technickom stave a plne spôsobilý bezpečnej premávky. Uviedol, že k samovoľnému vysunutiu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo z dôvodu nedostatočného zaistenia podpery žeriavu v prepravnej polohe. Žalobca však predložil vyjadrenie zo dňa 06.12.2021 konateľa tejto spoločnosti, z ktorého vyplýva, že vyjadrenie manažéra servisu k tejto udalosti zo dňa 20.01.2020 nie je podložené znaleckým posudkom a on nie je osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie znaleckých posudkov. Súd uviedol, že vzhľadom na rozporné vyjadrenia spoločnosti EverLift Slovakia na tieto vyjadrenia neprihliadal, keďže boli rozporuplné.

12. Súd mal naďalej za preukázané, že došlo k uvoľneniu pätky hydraulickej ruky na vozidle počas presúvania sa tohto vozidla. Podľa súdu z ničoho nevyplýva, že k uvoľneniu hydraulickej ruky došlo úmyselným konaním alebo vedomou nedbanlivosťou pracovníka žalobcu, pričom toto nie je uvedené ani v zápise o obhliadke poškodeného vozidla a ani v oznámení o vzniku škodovej udalosti, z čoho súd mal za to, že nejde o výluku z poistenia podľa čl. IV bod 1 písm. i) Všeobecných poistných podmienok.

13. Súd sa ďalej zaoberal ustanovením čl. III písm b), d) Osobitných poistných podmienok a mal za to, že vozidlo nebolo poškodené v dôsledku funkčného namáhania alebo nesprávnej obsluhy s následným poškodením časti vozidla nadmerným funkčným namáhaním, nakoľko nebolo preukázané, či pätka sa vysunula v dôsledku technickej poruchy na vozidle alebo v dôsledku toho, že túto pätku nezabezpečil pracovník žalobcu, t.j. vodič, prípadne iný pracovník, z ktorých dôvodov súd nemohol prihliadať ani na tieto výluky z poistenia, nakoľko pri likvidácii poistnej udalosti nebolo ustálené a zistené zavinenie pracovníka žalobcu týkajúce sa vzniku škodovej udalosti a následkov s tým spojených.

14. Súd mal naďalej za to, že bolo v konaní preukázané, že oprava nákladného motorového vozidla predstavovala sumu 7.504,32 Eur, čo predstavuje bez DPH 6.235,60 Eur po odpočítaní 10 % spoluúčasti 623,56 Eur, predstavuje sumu 5.612,04 Eur, na zaplatenie ktorej čiastky súd zaviazal žalovaného, keďže dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že poškodenie časti vozidla vzniklo v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným funkčným namáhaním, čo by odôvodňovalo výluku z poistenia. Súd dospel k záveru, že skutočnosti týkajúce sa nesprávnej obsluhy zariadenia v konaní preukázané neboli.

15. Súd sa tiež zaoberal tvrdením žalovaného, ktorý poukázal na porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia v spojení s . Uviedol, že vzhľadom na to, že nemal preukázané, že zo strany pracovníkov žalobcu došlo k porušeniu povinnosti, či úmyselne alebo vedomou nedbanlivosťou, pričom k takémuto zisteniu nepostačuje len tvrdenie žalovaného, nemohol súd posudzovať zníženie nároku žalobcu a žalobe z tohto dôvodu vyhovel v celom rozsahu.

16. O uplatnenom úroku z omeškania súd rozhodol podľa , Z.b. tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy 5.612,04 Eur od 11.03.2020 až do zaplatenia.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore úspech priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal.

18. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý odvolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení , a (ďalej len „“).

19. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom v prospech žalobcu a vyhodnotil, že škodová udalosť zo dňa 06.11.2018 je poistnou udalosťou v zmysle uzatvorenej Poistnej zmluvy a k nej prislúchajúcich poistných podmienok. Žalovaný tvrdí, že sa s rozhodnutím súdu ohľadne priznania nároku na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom a jeho odôvodnením nestotožňuje.

20. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne, nepreskúmateľné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný poukazuje na to, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa

náležitosti podľa . Súd podľa jeho názoru jasne a výstižne nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil samostatne a tiež v ich vzájomnej súvislosti. Žalovanému z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd neprihliadol na dôkaz označený ako „Vyjadrenie k PÚ č. 9566508111“ zo dňa 20.01.2020, keď tento dôkaz bol pre rozhodnutie vo veci podstatný a smerodajný. Na uvedenom konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že žalobca na pojednávaní konanom dňa 31.01.2022 predložil súdu dôkaz označený ako „Vyjadrenie k poistnej udalosti č. 9566508111“ zo dňa 06.12.2021.

21. Žalovaný si uvedomuje, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, avšak každý jeden dôkaz je súd povinný hodnotiť jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom pri hodnotení dôkazov sa prihliada na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Hodnotiaca úvaha súdu však musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a nesmie byť v rozpore so zákonom a musí byť preskúmateľná. Žalovaný má za to, že odôvodnenie rozsudku nie je dostatočné, pričom právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22. Žalovaný tiež zastáva názor, že súd sa nevysporiadal s argumentami sporových strán, a to najmä s argumentami žalovaného o tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že škodová udalosť zo dňa 06.11.2018 je poistnou udalosťou a rovnako keď nepreukázal, že mu v zmysle poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok vôbec vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia. Žalovaný tvrdí, že súd v odôvodnení rozsudku nedal odpoveď na rozhodujúce argumenty žalovaného, z ktorého dôvodu je uvedené rozhodnutie nepreskúmateľné.

23. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akých skutočností, resp. dôkazov súd dospel k záveru, že dňa 06.11.2018 došlo k samovoľnému uvoľneniu pätky hydraulickej ruky na motorovom vozidle žalobcu, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu predmetného motorového vozidla. Uvedené skutočnosti boli tvrdené len zo strany žalobcu, ktorý ich žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku poistnej udalosti. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 11.12.2013, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice č. k. zo dňa 05.10.2011, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.

24. Podľa názoru žalovaného si žalobca nesplnil všetky povinnosti, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním nároku na poistné plnenie, pretože v konaní nepreukázal tvrdený priebeh vzniku škodovej udalosti a tým pádom nepreukázal, že ide o poistnú udalosť v zmysle Poistnej zmluvy.

25. Z hľadiska právnej istoty žalovaný uviedol, že je potrebné dôrazne rozlišovať medzi pojmom škodová udalosť a poistná udalosť, nakoľko škodová udalosť je skutočnosť, z ktorej vznikla škoda a zároveň môže byť dôvodom vzniku práva na poistné plnenie, avšak nie každá škodová udalosť je poistnou udalosťou a môže byť poistnou udalosťou. Poistná udalosť je náhodná udalosť, pri ktorej vzniká nárok na poistné plnenie a jedná sa o udalosť, ktorou bol postihnutý poistený predmet, v tomto prípade nákladné motorové vozidlo žalobcu, pričom charakteristika a presné vymedzenie poistnej udalosti je uvedené priamo v poistnej zmluve a príslušných poistných podmienkach. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na článok XVII. bod 26 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb (ďalej len „VPP MP 106“) a na článok II. bod 1 Osobitných poistných podmienok (ďalej len „OPP“).

26. Žalovaný ďalej tvrdí, že poisťovňa je oprávnená odmietnuť poskytnutie poistného plnenia v prípade, ak v škodovej udalosti absentuje prvok náhodilosti, a teda sa nejedná o náhodnú udalosť a nejedná sa vzhľadom na absenciu prvku náhodilosti o poistnú udalosť. Náhodilou udalosťou je skutočnosť určená poistnými podmienkami, o ktorých účastníci poistenia odôvodnene predpokladajú, že môže nastať, avšak v dobe poistenia nevedia, či nastane. Náhodilou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v dobe poistenia vie, že už nastala, ani udalosť, ktorú vedome privodil ten, na koho majetok, život alebo zodpovednosť sa poistenie vzťahuje a vznik povinnosti poisťovateľa plniť tak musí byť vždy spĺňať dva predpoklady, a to náhodilosť vzniku udalosti a z nej vzniknutú škodu.

27. Podľa žalovaného v tomto konaní bolo potrebné dôsledne rozlišovať preukázanie vzniku škodovej udalosti a preukázanie vzniku poistnej udalosti, nakoľko nie každá škodová udalosť zakladá právo poisteného na vyplatenie poistného plnenia.

28. To, že dôkazné bremeno preukázania vzniku poistnej udalosti, ako aj príčin vzniku a následkov tejto poistnej udalosti zaťažuje výlučne žalobcu, vyplýva aj z čl. IX. bod 2 písm. d) VPP MP 106. Z výsledkov vykonaného dokazovania však nemožno uzavrieť, že došlo k poistnej udalosti tak, ako túto označil žalobca, t. j., že následkom samovoľného vysunutia pätky hydraulickej podpery došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Aj napriek uvedenému súd považoval tieto skutočnosti za preukázané, z ktorého dôvodu žalobcovi uplatnený nárok priznal v plnom rozsahu.

29. Žalovaný tvrdí, že dôkazné bremeno v konaní pred súdom prioritne zaťažuje žalobcu, ktorý ak chce byť v konaní úspešný, je povinný svoj uplatnený nárok preukázať. Všetky tvrdené skutočnosti je potrebné podoprieť dôkazmi, a to o to viac, ak sú skutočnosti tvrdené žalobcom zo strany žalovaného v konaní účinne popierané.

30. Žalovaný sa tiež nestotožňuje s názorom súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania výluky a preukázania nedbanlivostného konania vodiča nákladného motorového vozidla. K listinným dôkazom predloženým zo strany žalovaného, a to vyjadrenia zo dňa 20.01.2020 a zo strany žalobcu zo dňa 06.12.2021 žalovaný uviedol, že z týchto dôkazov je možné dospieť k záveru, že z listinného dôkazu žalovaného jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že vozidlo žalobcu bolo pred škodovou udalosťou na servisnej prehliadke, pričom v rámci tejto servisnej prehliadky neboli zistené žiadne nedostatky ani poruchy na motorovom vozidle žalobcu, a teda, že toto vozidlo bolo technicky spôsobilé bezpečnej prevádzky. Na konštatovanie týchto tvrdení nie je podľa názoru žalovaného potrebné vypracovať znalecký posudok a nie je ani potrebné mať oprávnenie na vykonávanie znaleckých posudkov. Ak bola servisná prehliadka motorového vozidla žalobcu vykonaná v servise EverLift Slovakia, s .r. o, tento musí mať záznam o predmetnej prehliadke, z ktorého dôvodu nemožno uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom spochybniť. Vzhľadom na uvedené sa názor súdu o rozporuplnosti vyjadrení servisu EverLift Slovakia, s. r. o., ktoré do konania predložila žalovaná a následne aj žalobca, javí ako nesprávny a neudržateľný. Takéto konanie súdu možno označiť aj za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd neprihliadol na dôkaz, ktorý bol pre rozhodnutie vo veci podstatný. Žalovaný v tomto smere zastáva názor, že pokiaľ bolo motorové vozidlo žalobcu pred vznikom škodovej udalosti v bezchybnom stave, nemohlo v deň vzniku škodovej udalosti dôjsť k samovoľnému vysunutiu pätky hydraulickej ruky, pretože to by automaticky znamenalo určitú poruchu na vozidle, ktorá nebola zo strany žalobcu preukázaná.

31. Podľa žalovaného je potrebné si uvedomiť, že za normálnych okolností je len veľmi málo pravdepodobné, dokonca až nemožné, aby k vysunutiu pätky hydraulickej ruky došlo samovoľne. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol a následne aj trval na tom, že k vysunutiu podpier nákladného motorového vozidla došlo samovoľne, tak žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že toto svoje tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.

32. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie nachádzajúce sa v listinnom dôkaze žalovaného, a to že k vysunutiu pätky hydraulickej ruky došlo s najväčšou pravdepodobnosťou z dôvodu nedostatočného zaistenia podpery žeriavu v prepravnej polohe, tak žalovaný má za to, že ani toto tvrdenie nebolo vyvrátené listinným dôkazom žalobcu. Žalovaný nikdy netvrdil, že Mgr. Y. Q., ktorý vypracoval listinný dôkaz žalovaného je znalcom, pričom túto osobu je bezpochyby možno považovať za odborne spôsobilú, pretože táto osoba má na starosti servis vozidiel a popredajné služby, čo vyplýva priamo z internetovej stránky spoločnosti. Podľa názoru žalovaného možno konštatovať, že táto osoba má dostatočné množstvo odborných znalostí na to, aby sa vyjadrila k technickému stavu vozidla a k možným príčinám vzniku škody. V tejto súvislosti tiež žalovaný poukázal na skutočnosť, že ani žalobca nie je odborne spôsobilou osobou a aj napriek tomu sa súd priklonil k jeho tvrdeniu o samovoľnom vysunutí pätky hydraulickej ruky, a to bez predloženia relevantného dôkazu. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že dostatočným spôsobom preukázal naplnenie výluky v zmysle čl. III. ods. 1 písm. d) OPP č. 355 a taktiež aj nedbanlivostné konanie vodiča vozidla v zmysle čl. IV. bod 1 písm. i) VPP MP 106.

33. Mechanizmus, akým došlo k vzniku škodovej udalosti podľa žalovaného značí o nesprávnej obsluhe vozidla, keď vodič tohto vozidla dostatočne nezabezpečil podpery zariadenia v prepravnej polohe, z

ktorého dôvodu došlo k ich vysunutiu. Žalovaný teda zastáva názor, že súd sa dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami o tom, že bola naplnená výluka a rovnako sa nevysporiadal ani s tvrdeniami žalovaného, že na uvedenú škodovú udalosť sa poistenie nevzťahuje.

34. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že v prípade ak mal konajúci súd za to, že nárok žalobcu je daný, mal sa potom zaoberať možnosťou primeraného zníženia poistného plnenia, a to podľa pomeru v akom porušenie prevenčnej povinnosti vodiča prispelo k vzniku škodovej udalosti. Žalovaný tiež poukázal na to, že v prípade, ak by vodič nákladného motorového vozidla správnym spôsobom zabezpečil podpery tohto vozidla, nedošlo by k vysunutiu pätky hydraulickej ruky a tým pádom ani k vzniku škodovej udalosti. Podľa žalovaného s poukazom na ustanovenie a je toho názoru, že zo strany vodiča nákladného motorového vozidla došlo k zanedbaniu prevenčnej povinnosti predchádzaniu k vzniku škodám. Mechanizmus, akým došlo k vzniku škodovej udalosti jednoznačne značí o zanedbaní prevenčnej povinnosti vodiča vozidla v zmysle ustanovení a .

35. Žalovaný tiež namieta žalobcom uplatnený úrok z omeškania, keďže je jasné, že tento právny inštitút má charakter sankcie za to, že dlh nebol splatený riadne a včas, čo v danom prípade nenastalo, nakoľko dlh ani nevznikol, pretože žalobcovi bol nárok na poistné plnenie zo strany žalovaného riadne a včas vyplatený.

36. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

37. Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

38. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia (ďalej len „“) prejednal vec podľa ustanovenia , a bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

39. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

40. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

42. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

43. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.612,04 Eur s príslušenstvom žalobcovi. Žalovaný ako odvolacie námietky uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so žalovaným tvrdenými skutočnosťami, čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces. Zároveň žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nebral do úvahy ním predložený listinný dôkaz vyjadrenie prijímacieho technika autoservisu Everlift Slovakia, s.r.o. zo dňa 20.01.2020. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

44. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko odôvodnenie rozsudku nespĺňa náležitosti podľa , tak odvolací súd s touto námietkou žalovaného nesúhlasí.

45. Odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej stabilnej judikatúre opakovane vyjadril k povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia a stanovil mantinely týchto odôvodnení. Odvolací súd preto preskúmal obsah odôvodnenia okresného súdu v zmysle uvedenej judikatúry. S poukazom na nález Ústavného súdu SR a vychádzal odvolací súd z toho, že každá sporová strana má v zmysle SR právo na to, aby rozhodnutie súdu bolo dostatočne jasné a aby zrozumiteľne dalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Konkrétne náležitosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu sú upravené v , v zmysle ktorého okresný súd musí uviesť v odôvodnení rozhodnutia to, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdí, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Okresný súd je povinný jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne môže odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá pritom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

46. Odvolací súd má za to, že okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol všetky vyššie požadované náležitosti, keď zhrnul skutkový stav zistený v konaní a vykonané dôkazy zároveň premietol do skutkových zistení, ktoré vyhodnotil a z logickej súvislosti jeho vyhodnotenia vyplynulo, čo ho viedlo k záveru formulovanému vo výrokových vetách rozhodnutia. K rozsahu odôvodnenia všeobecných súdov treba pripomenúť aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v zmysle ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Zároveň v zmysle má odvolací súd možnosť v prípade, ak považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, doplniť odôvodnenie okresného súdu v prípade, ak sa tento nezaoberal podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prevej inštancie, resp. sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení. V takom prípade musí nahradiť odvolací súd túto povinnosť okresného súdu a sám sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami strán prednesenými na súde prvej inštancie, nie je to však dôvod pre zrušenie rozhodnutia okresného súdu, ktoré je inak vecne správne.

47. K námietke žalovaného na porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces treba pripomenúť aj závery Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Zároveň právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ().

48. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil, že by v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu absentovali náležitosti vyžadované pre odôvodnenie rozhodnutí, a že by z tohto dôvodu bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Zároveň odôvodnenie rozhodnutia nevyhodnotil odvolací súd ako zmätočné, nesúrodé, nezrozumiteľné, pretože z myšlienkovej línie interpretovanej okresným súdom je možné zistiť bez ďalšieho, aké dôvody ho viedli k vyhoveniu žalobe. Rozhodnutie okresného súdu bolo postavené na skutkových zisteniach a ich právnom vyhodnotení, preto ho odvolací súd nepovažoval za svojvoľné alebo arbitrárne.

49. Zároveň odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, prečo súd neprihliadol na dôkaz označený ako „vyjadrenie k PÚ č. 9566508111“ zo dňa 20.01.2020. Je zrejmé, že na toto vyjadrenie reagoval konateľ autoservisu, ktorého zamestnanec spravil pre žalovaného predmetné vyjadrenie zo dňa 20.01.2020, a ktorý sám spochybnil oprávnenosť jeho zamestnanca vyjadrovať sa ku skutočnosti, akým spôsobom sa uvoľnila pätka hydraulickej ruky. Súd prvej inštancie logicky zdôvodnil, keďže ide o 2 vyjadrenia predložené obidvomi stranami v konaní od toho istého subjektu, jedno vyhotovené prijímacím technikom a druhé konateľom spoločnosti, že ani jedno vyjadrenie nebral do úvahy, nakoľko sa tieto vyjadrenia negujú. Z rozhodnutia je teda zrejmé,

prečo tento listinný dôkaz nebral súd prvej inštancie do úvahy pri rozhodovaní sporu, pričom odvolací súd sa s postupom súdu prvej inštancie stotožňuje.

50. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevysporiadal s argumentmi žalovaného o tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že škodová udalosť zo dňa 06.11.2018 je poistnou udalosťou, tak odvolací súd nesúhlasí ani s touto námietkou žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní fotodokumentáciou preukázal, že k škodovej udalosti došlo počas jazdy motorového vozidla, faktúrou preukázal škodu vzniknutú na motorovom vozidle a nakoľko mal uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným, splnil si svoje povinnosti nahlásenia predmetnej škodovej udalosti žalovanému, ako poisťovateľovi. Žalobca tvrdil, že k uvoľneniu pätky hydraulickej ruky došlo samovoľne počas jazdy, pričom by bolo nelogické, aby vedel predložiť dôkaz o tom, že k uvoľneniu pätky došlo nesprávnym upevnením tejto pätky zo strany vodiča motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k samovoľnému uvoľneniu pätky nemohlo dôjsť, bol povinný predložiť v konaní vierohodný dôkaz preukazujúci toto tvrdenie. Takýto dôkaz však zo strany žalovaného predložený nebol, okrem vyjadrenia servisného technika, ktoré súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne nebral do úvahy, teda bolo povinnosťou žalovaného ním tvrdené skutočnosti vierohodne v konaní preukázať. Dôkazné bremeno o tom, že nedošlo k samovoľnému uvoľneniu pätky prešlo v danom prípade na žalovaného, pričom žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol.

51. Odvolací súd má zároveň za to, že žalobca vierohodným spôsobom preukázal ním tvrdený priebeh vzniku škodovej udalosti, a to už uvedenou fotodokumentáciou a faktúrou za opravu motorového vozidla a tiež dokladmi preukazujúcimi uplatnenie si svojho nároku u žalovaného.

52. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmetná škodová udalosť nie je poistnou udalosťou, tak s týmto tvrdením žalovaného sa tiež odvolací súd nestotožňuje. Z čl. 1 bod 1 písm. a) Osobitných poistných podmienok totiž vyplýva, že základné poistenie motorových vozidiel sa vzťahuje na poškodenie, zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou, s výnimkou výluk výslovne uvedených v poistných podmienkach alebo zmluvných dojednaniach. Pokiaľ teda žalovaný v konaní nepreukázal, že v danom prípade je možné aplikovať výluku uvedenú v poistných podmienkach alebo zmluvných dojednaniach, považuje sa v zmysle poistnej zmluvy a osobitných poistných podmienok za poistnú udalosť akákoľvek udalosť. Zároveň odvolací súd konštatuje, že pokiaľ došlo k vysunutiu pätky počas jazdy motorového vozidla, aj podľa názoru odvolacieho súdu je daný prvok náhodilosti pri jazde motorovým vozidlom, a teda ide v danom prípade o poistnú udalosť.

53. Zároveň odvolací súd má za to, že ak v danom prípade servisná prehliadka motorového vozidla žalobcu nezistila žiadne nedostatky, táto samotná skutočnosť nemôže preukazovať, že po uplynutí aj krátkej doby mohlo dôjsť k poškodeniu, ktoré mohlo mať za následok samovoľné uvoľnenie pätky. V prípade, ak by chcel žalovaný preukázať, že k uvoľneniu pätky nedošlo samovoľne, mal v konaní produkovať dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia. Žalovaný tak však neurobil, a preto samotné tvrdenie žalovaného, že za normálnych okolností je len málo pravdepodobné, dokonca až nemožné, aby k vysunutiu pätky hydraulickej ruky došlo samovoľne, nie je dôkazom toho, že sa tak naozaj nemohlo stať.

54. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s tým, že súd prvej inštancie mal v prípade, ak považoval návrh žalobcu za daný, primerane znížiť poistné plnenie. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že k uvoľneniu pätky došlo zavinením vodiča motorového vozidla, tak potom nie je dôvod zo strany súdu pristúpiť k zníženiu poistného tvrdenia tak, ako tvrdí žalovaný.

55. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil. Odvolací súd konštatuje, že v dôsledku omeškania žalovaného s peňažným plnením, keď v zmysle je plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania v zmysle , ktorý si žalobca uplatnil vo výške neodporujúcej právnym predpisom.

56. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

57. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa a a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

58. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).