Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/25/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček v sporovej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., IČO: 35 815 256, Mlynské nivy 44a, Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. C. XX, C. D. E., o 576,76 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 16.04.2021, č. k. -164, takto

rozhodol:

Odvolanie žalobcu sa odmieta.

Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 555,76 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne: - zo sumy 15 € od 01.09.2018 do zaplatenia, - zo sumy 72,09 € od 02.03.2019 do zaplatenia, - zo sumy 468,67 € od 16.04.2019 do zaplatenia (výrok I), žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II) a vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 92,72 %, a to v sume 106,78 € na trovách právneho zastúpenia a v sume 31,99 € ako náhradu za zaplatený súdny poplatok, celkovo v sume 138,77 €, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu (výrok III).

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti podľa o energetike, na základe ktorej bol žalobca povinný dodávať žalovanej zemný plyn do odberného miesta a žalovaná bola povinná platiť za dodávku zemného plynu na základe dodávateľom vystavených dokladov. V prejednávanej veci vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť na základe vyúčtovacej faktúry č. 8402509768 z 01.04.2019 splatnej 15.04.2019 sumu 468,67 €, faktúry č. 4900003016 z 15.02.20019 splatnej 01.03.2019 sumu 72,09 € a na základe faktúry č. 3301060289 z 25.06.2018, splatnej 31.08.2018 sumu 15 €. Celkovo bola žalovaná povinná zaplatiť sumu 555,76 €, ktorú preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj s požadovaným zákonným úrokom z omeškania. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky súd prvej inštancie zdôraznil, že upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Odkázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22.05.2014, č. k. , rozsudok Krajského súdu Prešov z 29.05.2018, sp. zn. a rozsudok Krajského súdu Žilina z 27.06.2018, sp. zn. , s ktorými sa plne stotožnil, a preto uplatnený nárok v časti úhrady za vystavené upomienky zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s a , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca ako úspešnejšia strana v spore, má nárok na náhradu trov konania vo výške 92,72%, a to podľa pomeru úspechu v spore (96,36% : 3,64%). O ich výške súd

rozhodol podľa s prihliadnutím na základných princípov , t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu, a to vo výške 31,99 € (92,72% z 34,50 €) a na trovách právneho zastúpenia 106,78 € (92,72 % z 2 x 45,82 € úkony právnej služby s DPH + 2 x 11,76 € režijný paušál s DPH). Nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré vznikli pred podaním žaloby t. j. za jeden úkon právnej služby – predžalobná výzva s režijným paušálom, keďže pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo skutočností, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania, je začatie súdneho konania. Dovtedy nejde o trovy konania vzhľadom na ustanovenie , aj keď tento nárok je spojený so súdnym konaním.

Včasným odvolaním voči rozsudku v časti výroku III o nároku na náhradu trov konania sa žalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo ho zmenil tak, že o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v ktorom vyšší súdny úradník prizná žalobcovi náhradu trov konania aj za uplatnený úkon právnej služby – predžalobná výzva. Súd prvej inštancie mu nepriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu tohto (tretieho) úkonu, s čím žalobca nesúhlasí, pretože jeho nárok sa opiera o a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov. Pokus o zmier, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanému, spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy. Nemožno argumentovať odkazom na ust. , pretože predmetné ustanovenie neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny. Úkon právnej služby, akým je predžalobná výzva nemožno kategorizovať ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v ponímaní ust. . Vychádzajúc ale zo zásady iura novit curia sporný úkon mohol súd právne posúdiť ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa , a to bez ohľadu na to, že žalobca takto uplatnený nárok špecifikoval v žalobe ako nárok na náhradu trov konania. Ustanovením , zákonodarca explicitne a bez výnimky zveril rozhodovanie o výške náhrady trov konania vyššiemu súdnemu úradníkovi, a to v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd prvej inštancie mal napadnutým rozsudkom rozhodnúť iba o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie však v predmetnom rozsudku rozhodol aj o výške náhrady trov konania, o ktorej by mal rozhodovať vyšší súdny úradník, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, čím súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odkázal aj na obsah formulárov používaných v upomínacom konaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci, zistil, že odvolanie žalobcu smeruje sčasti proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a vo zvyšnej časti nemá zákonom predpísané náležitosti, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho v celom rozsahu odmietnuť.

Aby sa mohol odvolací súd s odvolaním meritórne zaoberať, musí byť odvolanie predovšetkým prípustné.

Žalobca svojím odvolaním napáda výrok II rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý v sebe obsahuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ako aj rozhodnutie o výške náhrady trov konania. Rozhodnutie o trovách konania nie je rozhodnutím vo veci samej, takže má procesnú povahu uznesenia ( ). Túto svoju povahu nestráca tým, že je pojaté do výrokovej časti rozsudku súdu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.06.2018, sp. zn. , bod 20).

Koncepcia prípustnosti odvolania proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie sa v civilnom procesnom práve zakladá na pravidle, že proti uzneseniam odvolanie nie je prípustné ( ). Výnimku tvorí konečný výpočet konkrétnych druhov uznesení, voči ktorým zákon odvolanie pripúšťa. Pokiaľ ide o uznesenia týkajúce sa trov konania, pripúšťa odvolanie len proti uzneseniu

o nároku na náhradu trov konania [ ]. Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o výške náhrady trov konania, medzi tieto výnimky nepatrí, takže odvolanie proti nemu nie je prípustné. Z totiž nevyplýva možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (). K obdobným záverom dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo veciach, ktoré sú právnemu zástupcovi žalobcu známe (napríklad sp. zn. , či ).

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že na závere, že proti uzneseniu o výške náhrady trov konania odvolanie nie je prípustné, nič nemení ani to, keď rozhodnutie nevydá vyšší súdny úradník, ako to predpokladá , ale priamo sudca. Odvolací súd tu odkazuje na názor ústavného súdu, ktorý takýto postup nepovažoval za problematický, a v tejto súvislosti sa vyjadril tak, že proti rozhodnutiu sudcu o výške náhrady trov konania by v takom prípade nebolo prípustné odvolanie (). Odvolací súd k tomu dopĺňa, že takýto výklad je v súlade s cieľom novej koncepcie opravných prostriedkov, ktorým bolo zabezpečiť, aby sa o výške náhrady trov konania rozhodlo na súde prvej inštancie. Tento cieľ je zreteľný nielen už z citovaného , ale aj z toho, že podľa v spojení s odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu sudcu, ktorým sudca rozhodol o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania ( ). Tento záver podporuje i dôvodová správa k , z ktorej vyplýva, že z dôvodu zabezpečenia procesnej ekonómie bude rozhodnutie súdu o sťažnosti „rozhodnutím konečným bez možnosti proti nemu podať akýkoľvek ďalší opravný prostriedok“. Účelom sťažnosti je predovšetkým zrýchlenie súdneho konania a odbremenenie odvolacích súdov od rozhodovania v jednoduchších veciach.

Čo sa týka odvolania žalobcu proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania, ako už odvolací súd naznačil vyššie, v tomto rozsahu je odvolanie síce prípustné, no predsa len trpí vadami, pre ktoré sa ním odvolací súd nemôže meritórne zaoberať.

Medzi náležitosti, ktoré musí odvolanie obsahovať, patrí aj uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( ).

Žalobca vo svojom odvolaní nevzniesol žiadne námietky voči tomu, ako súd prvej inštancie rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania, ktoré mu voči žalovanej priznal v rozsahu 92,72 %. Hoci formálne v odvolaní deklaruje, že napáda rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, aj v odvolacom návrhu žiada priznať nárok na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu (92,72 %). Z odvolania žalobcu teda nie sú zistiteľné žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov konania nesprávne. Odvolací súd je ale viazaný odvolacími dôvodmi ( ), ibaže ide o vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, čo ale nie je tento prípad ( ). Odvolaciemu súdu nie sú známe argumenty žalobcu umožňujúce priestor na vecný prieskum napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Keďže na doplnenie odvolacích dôvodov súd nevyzýva ( in fine ) a odvolacie dôvody možno dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ), ktorá už uplynula, odvolanie trpí neodstrániteľnou vadou, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

Vzhľadom na to, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o výške nároku na náhradu trov konania smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a odvolanie v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania nespĺňa náležitosti požadované zákonom, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie podľa a odmietnuť (výrok I).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s vychádzajúc z toho, že žalovaná sa odvolacieho konania de facto nezúčastnila a žalobca so svojím

odvolaním neuspel ( a contrario), v dôsledku čoho odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).

Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok a . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .