Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-1-2015.pdf
PDF · 145.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ORFIRM INTERNACIONAL spol. s.r.o., so sídlom 027 13 Suchá Hora 276, IČO: 36 370 207, proti žalovanému: Z.Q.L. JOKER s.r.o., so sídlom Milady Horákové 1063/21, 746 01 Opava - Předměstí, Česká republika, IČO: 253 90 856, v konaní o zaplatenie 2.589.125,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/184/2008-339 zo dňa 18. marca 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/184/2008-339 zo dňa 18. marca 2014 p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa 02.09.2008, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 2.589.125,60 Eur a náhrady trov konania. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.06.2005 uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej mal žalobca dodať a žalovaný odobrať drevnú hmotu s predpokladom začatia plnenia v júli 2005 a tiež to, že žalobca postúpi časť svojho zmluvného kontraktu na žalovaného. Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti - neodobrania drevnej hmoty, sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za každý neodobraný m3 drevnej hmoty. Žalovaný uznal svoj záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu - Uznaním záväzku zo dňa 31.08.2005, ktorú mu žalobca vyúčtoval faktúrou č. 01/01-ZP zo dňa 04.01.2006 na sumu 50.000.000,- Sk a doručil žalovanému dňa 04.01.2006. Okrem toho bola uzavretá medzi zmluvnými stranami zmluva o sprostredkovaní zo dňa 01.07.2005, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi provízie. Žalobcovi vznikla škoda 28.000.000,- Sk pre nesplnenie si odberu drevnej suroviny. Škodu vyúčtoval žalobca žalovanému dňa 31.10.2005 a žalovaný svoj záväzok uznal dňa 31.08.2005 v plnom rozsahu.
K procesnému postupu okresný súd uviedol, že za aplikácie na ust. § 101 ods. 2 veta prvá O.s.p. okresný súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa aj napriek včas a riadne vykázanému doručeniu na pojednávanie nedostavil s tým, že vo výpovedi pred dožiadaným súdom súhlasil s tým, aby okresný súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Na prvom mieste sa okresný súd zaoberal právomocou konať vo veci, vzhľadom aj na vznesenú námietku vecnej a miestnej nepríslušnosti, o ktorej rozhodol uznesením č.k. 5Cb/184/2008-42 zo dňa 26.02.2010. Dospel k záveru, že právomoc okresného súdu je daná s poukazom na článok 23 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, kedy účastníci zmluvy si v súvislosti s uzavretým právnym vzťahom zvolili za rozhodné právo - právo Slovenskej republiky s tým, že v prípade sporu je rozhodným súd v mieste sídla dodávateľa - žalobcu, ktorým je Okresný súd Námestovo.
Po vykonanom dokazovaní výsluchom konateľov žalobcu a žalovaného, oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s uznaním záväzku žalovaným z 31.08.2005, vyúčtovaním zmluvnej pokuty, Zmluvou o sprostredkovaní a spolupráci uzatvorenej dňa 01.07.2005, Zmluvou o budúcej zmluve uzatvorenej dňa 30.06.2005, faktúrou č. 01/01- ZP na sumu 50.000.000,- Sk z 04.01.2006 splatnou dňa 14.01.2006 a ostatnými listinami okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.
Okresný súd uviedol, že zmluva o budúcej zmluve je v Obchodnom zákonníku upravená v § 289. Zmluvou o budúcej zmluve sa medzi účastníkmi zakladá zmluvná povinnosť uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu, ktorej predmet plnenia bude určený aspoň všeobecným spôsobom. Spôsob a rozsah určenia predmetu plnenia bude závislý od typu budúcej zmluvy, ale musí byť vymedzený natoľko určite, aby či už súd alebo osoba určená v zmluve, mohla na prípadnú žiadosť oprávnenej osoby o určenie obsahu zmluvy podľa § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka určiť aj jej predmet. Pokiaľ zmluva o budúcej zmluve toto kritérium nespĺňa, bude postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť.
Okresný súd dospel k záveru, že Zmluva o budúcej zmluve uzavretá dňa 30.06.2005 je absolútne neplatná, pretože neobsahuje dobu a ani všeobecným spôsobom určený predmet plnenia budúcej zmluvy podľa § 289 Obchodného zákonníka. Zo zmluvy nevyplýva dohoda o čase, kedy má byť budúca zmluva uzavretá. V článku II. upravujúcom predmet záväzku Zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa 30.06.2005 je síce uvedené, že „budúci odberateľ, ktorým má byť žalovaný a budúci dodávateľ, ktorým má byť žalobca, sa zaviazali, že na základe výzvy budúceho objednávateľa, ktorú budúcemu zhotoviteľovi predloží do 14 dní od uzavretia kúpnej zmluvy na dodávky drevnej hmoty", avšak z obsahu takto formulovaného článku sa ani jazykovým výkladom nedá dospieť k záveru, čo má byť predložené v lehote 14 dní, t.j. čo má byť obsahom záväzku, a tiež nie je zrejmé, kto by mal byť zaviazaný povinnosťou záväzok splniť. Žalobca je označený ako budúci odberateľ a žalovaný ako budúci dodávateľ. Nie je zrejmé, kto má byť budúcim zhotoviteľom a kto budúcim objednávateľom a nevyplýva to ani z ďalšieho obsahu zmluvy, či nimi majú byť žalobca a žalovaný ako účastníci zmluvy alebo ďalšie osoby. Podľa názoru okresného súdu zo zmluvy o budúcej zmluvy musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, dokedy má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu, aby splnila svoj záväzok zo zmluvy, ktorý musí byť dohodnutý jasne a zrozumiteľne. Bez tejto dohody nemožno hovoriť o vzniku zmluvy o budúcej zmluve. Okresný súd poukázal na to, že sa mohol len domnievať s poukazom na ods. 3 článku II. zmluvy, že povinnosť by mal mať žalovaný ako budúci odberateľ, a to „spolu s výzvou na uzavretie zmluvy o sprostredkovaní predložiť kúpnu zmluvu", avšak ani z tejto formulácie nebolo zrejmé, či obsahom záväzku malo byť predloženie kúpnej zmluvy alebo zmluvy o sprostredkovaní.
Okrem toho, v posudzovanej zmluve o budúcej zmluve absentovala ďalšia podstatná náležitosť, a to, aby zmluva obsahovala predmet plnenia budúcej zmluvy určený aspoň všeobecným spôsobom. Okresný súd uviedol, že predmet plnenia musí byť vymedzený do takej miery, aby nevznikli pochybnosti, čo má byť predmetom budúcej zmluvy. Má to vplyv na možnosť posúdenia, či záväzok uzavrieť budúcu zmluvu bol splnený. Tiež na to, aby na prípadný návrh oprávnenej osoby podľa § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka, mohol obsah zmluvy určiť súd. Z obsahu článku II. zmluvy o budúcej zmluvy nie je zrejmé, aký typ zmluvy má byť v budúcnosti do určitej doby uzavretý, či sa malo jednať o kúpnu zmluvu alebo o zmluvu o sprostredkovaní, prípadne o zmluvu o postúpení s odkazom na ods. 2 tohto článku alebo inominátny typ zmluvy. Chýbajú podstatné náležitosti tzv. realizačnej zmluvy, ktorá by sa mala v budúcnosti v dohodnutej lehote uzavrieť, čo bráni možnému určeniu obsahu zmluvy súdom na návrh oprávnenej osoby. Okresný súd dospel k záveru, že Zmluva o budúcej zmluve uzavretá dňa 30.06.2005 medzi žalobcom a žalovaným je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej nezrozumiteľnosť absolútne neplatná.
Keďže nevznikol a ani nemohol vzniknúť záväzok z uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 30.06.2005, je neplatné aj dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute, pretože medzi nimi nevznikol (hlavný) záväzok, ktorého splnenie mala zmluvná pokuta zabezpečovať. Okresný súd uviedol, že podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej pokute je existencia hlavného záväzku, ktorý má zmluvná
pokuta zaisťovať. Ak má byť záväzok k zaplateniu zmluvnej pokuty dojednaný platne, musí z dojednania o zmluvnej pokute jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, to znamená, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a tento zabezpečený záväzok musí byť platný. Ak nevznikol totiž záväzok, teda povinnosť plniť, nemôže byť táto povinnosť ani porušená, a preto nemôže vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za jej nesplnenie či porušenie. V danom prípade nevznikol záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve pre jej absolútnu neplatnosť, a preto nemohlo dôjsť k jeho porušeniu, a tým ani k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej vo výške 50.000.000,- Sk faktúrou č. 01/01 - ZP. Preto okresný súd v tejto časti žalobu zamietol.
Druhým žalobou uplatneným nárokom bol nárok na náhradu škody vo výške 28.000.000,- Sk z uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní z 01.07.2005, ktorý okresný súd vyhodnotil ako nedôvodný, a preto ho zamietol. Okresný súd posúdil uzavretú Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 01.07.2005 ako zmluvu majúcu predpísané podstatné časti zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to a) identifikáciu zmluvných strán, ktorými sú žalobca ako sprostredkovateľ a žalovaný ako záujemca, b) určenie zmluvy, ktorá sa má uzavrieť, ktorou mala byť rámcová kúpna zmluva uzavretá do 1.7.2006 so Štátnymi lesmi Tatranského národného parku, so sídlom Tatranská Lomnica, IČO: 31 966 977 ako predávajúcim a záujemcom ako kupujúcim a c) skutočnosť, že sa musí jednať o odplatný záväzkový vzťah, čo je zrejmé z článku I, ods. 1.2 zmluvy, kde je dohodnutá provízia a následne v ustanovení článku III, ods. 3.1 zmluvy podmienky, za ktorých nárok na províziu vzniká, t.j. zrealizovaním dodávky drevnej hmoty preukázanej potvrdením dodacím listom. Výška provízie bola obsahom článku III, ods. 3.2 tejto zmluvy. Z článku II, ods. 2.3 zmluvy vyplývalo, že sprostredkovateľ sa zaväzuje záujemcovi nahradiť finančné škody vzniknuté pri porušení článku I bodu 1.3 a 1.4. zmluvy, t.j. v prípade vzniku škody žalovanému ako záujemcovi sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal zaplatiť škodu vzniknutú pri plnení povinnosti zo zmluvy - uzatvoriť rámcovú kúpnu zmluvu s predávajúcim Štátne lesy Tatranského národného parku, so sídlom 059 60 Tatranská Lomnica, IČO: 31 966 977 a pri uskutočňovaní dodávok na základe tejto zmluvy. Okresný súd skonštatoval, že zmluva neobsahuje povinnosť žalovaného ako záujemcu zaplatiť vzniknutú škodu žalobcovi ako sprostredkovateľovi. Preto ohľadom uplatneného nároku na náhradu škody okresný súd aplikoval ust. § 374 Obchodného zákonníka. Zvýraznil, že bolo na žalobcovi, aby preukázal, akú konkrétnu povinnosť z uzavretej zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci žalovaný ako záujemca porušil, čo by následne založilo oprávnený nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený sumou 28.000.000,- Sk. Žalobca podľa názoru okresného súdu v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, a ani nepreukázal, akým spôsobom dospel k výške škody. Žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by mal okresný súd výšku škody jednoznačne preukázanú, a tiež to, že škoda skutočne vznikla. Hoci žalobca predkladal Dodatky ku kúpnej zmluve č. 37/2005 uzatvorené dňa 27.01.2005 a dňa 14.04.2005 medzi predávajúcim Štátne lesy Tatranského národného parku, so sídlom 059 60 Tatranská Lomnica, IČO: 31 966 977 a žalobcom ako kupujúcim, tieto nepreukazovali porušenie povinnosti žalovaného zo zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci a ani samotnú výšku škody. Porušenie povinnosti a výška škody nebola zrejmá ani z predloženej Kúpnej zmluvy č. 159/2005 uzavretej medzi Štátne lesy Tatranského národného parku, 059 60 Tatranská Lomnica, IČO: 31 966 977 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný dohodnuté množstvo m3 drevnej hmoty od Štátnych lesov Tatranského národného parku podľa uzavretej kúpnej zmluvy neodobral, išlo o Kúpnu zmluvu č. 37/2005, ktorú mal uzavretú žalobca a nie žalovaný, pričom ani z jej ďalšieho obsahu nevyplývala pre žalovaného nejaká povinnosť odobrať drevnú hmotu. Pokiaľ ide o Kúpnu zmluvu č. 159/2005, ktorú mal ako kupujúci uzatvorenú žalovaný, tento sa síce zaviazal na odobratie drevnej hmoty do výšky 20.000 m3, avšak z jej obsahu nevyplývalo, že v prípade porušenia tejto povinnosti vznikne škoda práve žalobcovi, ktorý nebol účastníkom tejto zmluvy. Žalobca, ako vyplývalo zo žaloby, si však uplatnil nárok na náhradu škody zo zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci a nie z kúpnej zmluvy, ktorým skutkovým stavom bol okresný súd viazaný. Bolo preto povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj preukázať, porušenie ktorej konkrétnej povinnosti zo zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci malo za následok vznik škody v uplatnenej výške. Preto i v tejto časti okresný súd žalobu zamietol.
Len pre úplnosť okresný súd uviedol, že hoci žalobca predložil dve uznania záväzku uskutočnené jedným z konateľov žalovaného, hoc oprávneným v čase jeho uskutočnenia konať za spoločnosť, išlo o záväzok, ktorý s poukazom na vyslovenú absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve vo výške 50.000.000,- Sk, ktorá pôsobí ex tunc, neexistoval. Tiež nebolo preukázané, že existoval záväzok na náhradu
škody 28.000.000,- Sk, keďže jeho existenciu žalovaný popieral a žalobca jeho existenciu relevantným spôsobom nepreukázal. Z uvedeného preto okresný súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v smere žiadanom žalobcom, a preto jeho návrhu na doplnenie dokazovania, neprinášajúceho výraznú zmenu v skutkovom zistení, zamietol. Okresný súd právne posúdenie veci založil na ust. § 289 až 292 Obchodného zákonníka, ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatňoval a z obsahu spisu nevyplývali.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že okresnému súdu dňa 19.2.2014 doručil žiadosť o posunutie termínu a vypočutie svedkov - JUDr. Y., E. I., X. B. a aby okresný súd predvolania na súd doručil včas. Okresný súd toto nepovažoval za správne a z tohto dôvodu neboli objasnené skutočnosti. Okresný súd na tento návrh žalobcu ani neodpísal a ani mu nedal na vedomie zmenu termínu. Deň pred pojednávaním sa žalobca telefonicky dotazoval, či došlo k zmene termínu a či budú vypočutí svedkovia, na čo mu bolo oznámené, aby prišiel na nariadené pojednávanie. Žalobca nemal čas nahliadnuť do spisu, nemal vedomosť, čo písala p. Bendová - konateľka spoločnosti, na základe dožiadaného súdu v Námestove. Okresný súd mu nedal na vedomie, čo vypovedal žalovaný pred dožiadaným súdom. O obsahu výpovede sa dozvedel až na súde, na čo začal reagovať. Okresný súd neskúmal a prehliadol skutkový stav, ako je zmluva o budúcej zmluve, a to konkrétne jej čl. II.. Nezaoberal sa skutkovým stavom, ani nebral do úvahy žiadosť žalobcu o posunutie termínu. Nevypočul bývalú konateľku, ktorá sa zaoberala týmto obchodným prípadom v mene spoločnosti žalovaného a podpisovala zmluvnú pokutu a uznanie záväzkov a taktiež zmluvu o budúcej zmluve. Považoval za zarážajúce, že okresný súd vypočul len jednu konateľku, ktorá predmetné listiny nepodpisovala a nezaoberala sa obchodom s drevom. Bezdôvodne okresný súd nepredvolal p. X. B.. Ďalej žalobca namietal, že nebola zachovaná lehota 5 dní na prípravu pred termínom pojednávania, keďže okresný súd mu nedal písomne na vedomie presunutie termínu ako žiadal a vôbec nedal predvolať navrhovaných svedkov, konkrétne p. X. B., ktorá mala vedomosť o uznaní záväzku. Žalobca preto namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože sú tu ďalšie nevykonané dôkazy, potrebné za zistenie rozhodujúcich skutočností, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené. Rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie dokazovanie, dal vypočuť bývalú konateľku X. B., svedkov JUDr. Y. a I. a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré označil v písomne podanom odvolaní. Žalobca mal ďalej za to, že pokiaľ okresný súd niečomu nerozumel, mal dávať otázky, čomu nerozumie a žalobca by bol odpovedal.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Mal za to, že súd dostatočne zistil skutkový stav a k jeho zisteniu použil všetky zákonné prostriedky. Pokiaľ sa žalobca domáhal výsluchu p. X. B. a p. I., ktorí by mali potvrdiť jeho tvrdenia, tak ich výsluchy z dôvodu neplatnosti žalovaných zmlúv sú podľa žalovaného bezpredmetné. Námietku žalobcu, že nemal čas sa pripraviť na pojednávanie súdu, považoval túto námietku za bezpredmetnú, pretože pojednávanie prebiehalo na základe jeho žaloby. K tvrdeniu žalobcu, že nemal čas sa zoznámiť s výpoveďou konateľa žalovaného, ktorá prebehla dňa 29.11.2013 na Okresnom súde v Opave, uviedol, že obdobie od podanej výpovede konateľa do dňa konania pojednávania bolo dostatočne dlhé, aby sa s ňou mohol zoznámiť. Žalovaný považoval uplatnený nárok za neopodstatnený. Zotrval na svojej výpovedi vykonanej pred dožiadaným súdom. Plne sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní doručenom Krajskému súdu v Žiline dňa 25.08.2015. V tomto podaní žalobca uviedol, že podáva námietky voči jedinej konateľke spoločnosti žalovaného Ing. Hane Bendovej. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd neskúmal skutkový stav a súčasne sa domáhal vypočuť navrhovaných svedkov, aby vec objasnili. Poukázal na to, že zmluvy boli náležite podpísané a vyhotovené, pre obidve strany vyhovujúce, a tým uzatvorené. Pokiaľ žalovaný považoval jeho námietku, že nemal čas sa pripraviť na pojednávanie súdu za bezpredmetnú, tak žalobca uviedol, že nemal čas, nakoľko okresný súd mal vypočuť svedkov, nebola mu daná lehota, resp. veľmi krátka, a tým okresný súd porušil práva žalobcu, nedoručil mu výpoveď Ing. Bendovej na vyjadrenie. Pokiaľ žalovaný považoval nárok za neopodstatnený, tak žalobca uviedol, že to nie je pravdou, pretože žiadal žalobcu o odklad platenia na jeden rok. Ďalej poukázal na to, že konateľka žalovaného preberala
spoločnosť so ziskom, a tým prebrala i zodpovednosť za dlhy a úhrady voči žalobcovi. Mal za to, že sa žalovaná strana chce vyhnúť v plnom rozsahu uhradiť žalobcovi dôvodnú pohľadávku. Žalovaný žalobcu poškodil, z ktorého dôvodu uplatnil svoj nárok na náhradu škody. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/1/2015-408 zo dňa 05.08.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 22.09.2015 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní doručenom okresnému súdu dňa 13.05.2014. Z odvolania žalobcu boli zistené odvolacie dôvody procesného i hmotnoprávneho charakteru.
Žalobca v procesnej rovine namietal, že okresný súd nevyhovel žiadosti žalobcu o posunutie termínu z dôvodu realizovania návrhu na výsluch svedkov, a to JUDr. Y., I. E. a konateľky žalovaného X. B., nemal čas nahliadnuť do súdneho spisu, a preto nebol oboznámený s výpoveďou konateľa žalovaného, a tým na túto výpoveď nemohol reagovať, nebola dodržaná lehota 5 dní na prípravu pred pojednávaním, keďže okresný súd nedal žalobcovi písomne vedieť presunutie termínu ako žiadal a nevyhovel jeho návrhu na výsluch svedkov. Nevykonaním procesných návrhov žalobcu nedostatočne zistil skutkový stav. Okresný súd neskúmal a prehliadol skutkový stav, ako je zmluva o budúcej zmluve a dojednanie v jej čl. II. v celom znení, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
K námietkam žalobcu v procesnej rovine sa krajský súd oboznámil s priebehom konania a postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku. Zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.08.2008, doručenou Okresnému súdu Námestovo dňa 02.09.2008 (č.l. 1 - 3 spisu), voči žalovanému domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty a škody z titulu nesplnenia záväzku celkom v sume pôvodne 2.589.125,60 Eur (pôvodne 78.000.000,- Sk). Vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu v žalobe uviedol skutkové tvrdenia a pripojil listinné dôkazy, a to Uznanie záväzku žalovaného zo dňa 31.08.2005 (č.l. 5 spisu), Vyúčtovanie zmluvnej pokuty - vrátenie faktúry č. 01/01/ZP zo dňa 30.01.2006 (č.l. 6 spisu), Zmluvu o sprostredkovaní a spolupráci na č.l. 7 - 9 spisu, Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 30.06.2005 (č.l. 10 -11 spisu), faktúru č. 01/01 - ZP, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta za nezrealizovanie kontraktu dodávky 100.000 m3 drevnej hmoty z titulu odstúpenia od zmluvy Štátnymi lesmi TANAP z dôvodu neuhradenia predfaktúr v sume 50.000.000,- Sk (č.l. 12 spisu), uplatnený nárok na náhradu škody zo dňa 31.10.2005 (č.l. 13 spisu) vo výške 28.000.000,- Sk, vrátenie faktúry žalovaným zo dňa 18. januára 2006 vo výške 50.000.000,- Sk ako bezpredmetnej. Na základe uznesenia okresného súdu č.k. 5Cb/184/2008-18 zo dňa 04. septembra 2008 zaslal žalovaný vyjadrenie k žalobe zo dňa 11. októbra 2008, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, vyjadril sa k predmetu konania s tým, že pokiaľ žalobca doložil uznanie záväzku v zmysle ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, potvrdené podpisom konateľky žalovaného X. B. a splnomocnenca žalovaného E. I., tak poprel pravosť predmetnej listiny. Žalovaný tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzavretá zmluva, ktorou by žalobca postupoval časť svojho zmluvného kontraktu, ktorý mal uzavretý so Štátnymi lesmi TANAP, a preto nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zároveň zaslal doplnenie vyjadrenia.
Okresný súd o námietke žalovaného, týkajúcej sa vecnej a miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Námestovo rozhodol uznesením č.k. 5Cb/184/2008-42 zo dňa 26. februára 2010 tak, že predmetná námietka nie je dôvodná, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2011, ktorým za aplikácie ust. § 167 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 159 ods. 2 O.s.p. bol odvolací súd viazaný.
Prvostupňový súd vytýčil termín pojednávania na deň 28.05.2013 o 12,15 hod., ktoré predvolanie bolo doručené žalobcovi dňa 06.05.2013 a žalovanému dňa 06.05.2013 podľa doručeniek na č.l. 262 spisu. Podľa Úradného záznamu zo dňa 24.05.2013, dňa 24.05.2013 informačné centrum okresného súdu telefonicky kontaktoval p. Ján Šprlák (konateľ žalobcu), ktorý sa chcel ospravedlniť z pojednávania vytýčeného na deň 28.05.2013 z dôvodu úrazu (silného otrasu) a dočasnej nevidomosti. Žiadal pojednávanie odročiť na koniec júna, čiže o mesiac. Žalovaný e-mailovým podaním zo dňa 28. mája 2013 ospravedlnil svoju neúčasť a požiadal súd, aby konal v jeho neprítomnosti. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 28.5.2013 (č.l. 266 spisu) bolo zistené, že okresný súd konštatoval neúčasť žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu. Pojednávanie odročil na deň 27. júna 2013 za účelom opätovného predvolania žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného. Žalobca následne v podaní na č.l. 267 spisu žiadal o vytýčenie pojednávania až na mesiac 07., koncom mesiaca z dôvodu, že bývalý konateľ E. I. je na operácii, žiadal ho vypočuť ako svedka, pretože podpisoval doklady za spoločnosť žalovaného s uvedením adresy. Zároveň označil ďalšieho svedka - konateľku spoločnosti X. B.. Na č.l. 268 spisu žalobca prostredníctvom konateľa spoločnosti, v podaní doručenom Okresnému súdu Námestovo dňa 12.06.2013, označenom ako „odpoveď zo dňa 28. mája 2013" oznámil, že súhlasí s termínom pojednávania a trvá na predvolaní svedkov ako napísal v podaní zo dňa 10.06.2013. Sám žalobca uviedol, že je to stará záležitosť, treba vo veci konať, nakoľko ide o peniaze. V predmetnom podaní žalobca navrhol predvolať JUDr. Y. U.. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27. júna 2013 (č.l. 292 - 293 spisu) bolo zistené, že pojednávania sa zúčastnil žalobca prostredníctvom konateľa Jána Šprláka, nezúčastnil sa žalovaný a jeho právny zástupca. Okresný súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, vo veci vypočul konateľa žalobcu Jána Šprláka. Na predmetnom pojednávaní bol žalobca poučený o dôkaznej povinnosti podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., po ktorom poučení uviedol, že nenavrhuje doplniť dokazovanie, avšak „ak súd to považuje za potrebné, žiadam vypočuť E. I. ako svedka a konateľku Ing. Hanu Bendovú a Ing. X. B. k uzavretým zmluvám a k ich plneniu. V prípade, ak by mal súd pochybnosti o náležitostiach uzavretých zmlúv, žiadam vypočuť JUDr. U. Y. z adresy D. P. XXX" (č.l. 293 spisu). Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom výsluchu konateľa žalovaného prostredníctvom dožiadaného súdu. Z obsahu spisu bolo ďalej zistené, že dňa 28.06.2013 (č.l. 295 spisu) žalobca nahliadal do spisu, ktorý spis mu bol predložený od 09,45 hod. do 09,52 hod.. Na č.l. 309 spisu sa nachádza Vyrozumenie Okresného súdu v Opavě o vykonaní dôkazu dňa 04.10.2013 vo veci výsluchu konateľky žalovaného, na čo reagoval žalobca podaním na č.l. 308 spisu, v ktorom oznámil, že zo zdravotných dôvodov sa tohto úkonu nemôže zúčastniť, žiadal, aby bola konateľka žalovaného p. Bendová predvolaná na Okresný súd Námestovo. Po vrátení veci okresnému súdu, podľa Úradného záznamu o nazretí do súdneho spisu zo dňa 04.11.2013 bol žalobcovi predložený spis od 10,00 hod. (č.l. 313 spisu). Z obsahu Zápisnice o vykonaní dôkazov pred dožiadaným súdom zo dňa 29. novembra 2013 (č.l. 319 - 320 spisu), jeho prvej časti, bolo zistené, že sa k vykonaniu dôkazu pred dožiadaným súdom nedostavil žalobca, ktorý mal doručenie vykázané, dostavil sa žalovaný prostredníctvom konateľky spoločnosti - Ing. Hany Bendovej. Následne po vrátení veci okresnému súd bol vo veci vytýčený druhý termín pojednávania na deň 18.02.2014, ktoré predvolanie bolo doručené žalovanému podľa doručenky na č.l. 327 spisu dňa 28.01.2014. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 18. februára 2014 (č.l. 329 spisu) na začiatku pojednávania bol prítomný žalobca, neprítomný bol žalovaný. Pojednávanie bolo odročené na deň 18.03.2014 o 12,15 hod. s tým, že prítomný žalobca zobral termín pojednávania na vedomie a písomne predvolaný nebude. Žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.02.2014 (č.l. 330 spisu) navrhol vykonanie dôkazu, a to vypočutie svedka R. I. a zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania ako je určený, a to až po „25.03." z dôvodu, aby mal žalovaný svedok R. I., bývalá konateľka p. B. čas a tiež, aby prišli vrátené doručenky a aby Okresný súd v Námestove zabezpečil doručenie cestou polície v ČR. Zároveň žiadal o nový termín tak, aby bol písomne o ňom oboznámený a zároveň vyrozumený o prijatých opatreniach a žiadal doručiť prílohy p. B. a E. I. s tým, aby sa vyjadrili osobne na súde. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 18. marca 2014 na č.l. 337 odvolací súd zistil, že predmetného pojednávania sa zúčastnil konateľ Ján Šprlák, nezúčastnil sa žalovaný, ktorý doručenie predvolania mal vykázané postupom podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, na ktorom postupoval podľa ust. § 118 O.s.p., opätovne vykonal poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., po ktorom poučení
prítomný konateľ uviedol, že len v prípade neúspechu žiada, aby súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka JUDr. U. Y..
Z vyššie uvedeného priebehu konania a postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, nepochybne vyplývalo, že nedošlo k porušeniu ust. § 115 O.s.p. tak, ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní, a to, že nebola zachovaná lehota 5 dní na prípravu pojednávania. Predvolanie na termín pojednávania dňa 18.03.2014 zobral žalobca na vedomie podľa obsahu zápisnice zo dňa 18. februára 2014 (č.l. 329 spisu). Od 18.02.2014 do 18.03.2014 tak mal žalobca dostatok času na prípravu na predmetné nariadené pojednávanie (§ 51 O.s.p.).
K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, nevykonania navrhnutých dôkazov žalobcom a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup súdu upravený Občianskym súdnym poriadkom, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci občianskeho súdneho konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR 4 Cdo 256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04).
Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu nesprávneho postupu prvostupňového súdu, spočívajúceho v nevykonaní navrhnutých dôkazov žalobcom, a to výsluchmi svedkov - p. I. a p. B., krajský súd považuje za potrebné uviesť, že procesná teória dôkaznými prostriedkami rozumie prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Dôkaz však možno vykonať akýmkoľvek dôkazným prostriedkom za predpokladu, že ním možno zistiť stav veci. Podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný navrhnutý dôkaz účastníkom, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkom konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalobca ako odvolateľ v danej veci aj využil, nebolo mu odňaté. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom však nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ okresný súd a následne ani krajský súd ako súd odvolací nevykonali dôkazy navrhnuté žalobcom, týmto postupom nebol žalobca vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Odvolací súd dodáva, že postup prvostupňového súdu bol v súlade aj s Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa
zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené účastníkom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv".
Krajský súd konštatuje, že nevykonanie navrhnutých dôkazov žalobcom okresný súd riadnym spôsobom odôvodnil, a takémuto postupu predchádzala racionálna úvaha prvostupňového súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným spôsobom vyjadril záver, pre ktorý nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v smere žiadanom žalobcom a súčasne krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom k rozsahu vykonaných listinných dôkazov a k ich výpovednej hodnote, k úplnosti zistenia skutkového stavu nebol potrebný tento dôkaz, keďže nepochybne práve z listinných dôkazov a ich vyhodnotenia nebola preukázaná dôvodnosť nároku žalobcu. Na úplné posúdenie sporovej právnej veci sa nevyžadovalo doplnenie dokazovania výpoveďou svedkov p. I. a p. B.. K správnosti postupu okresného súdu, ako aj k jeho záverom o nevykonaní žalobcom navrhnutých dôkazov a súčasne k záveru krajského súdu o dostatočnom zistení skutkového stavu okresným súdom sa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/93)". Krajský súd súčasne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. marca 1992, sp. zn. 4Cdo 6/1992, podľa ktorého ...„nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom", ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 62/95, podľa ktorého ...„hoci súd nevykonal účastníkom navrhované dôkazy, jeho postup nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.".
Krajský súd nezistil ako relevantný ani ďalší odvolací dôvod žalobcu, podľa ktorého malo byť porušené ust. § 132 O.s.p.. Zo spôsobu konania vedeného pred okresným súdom, ako aj v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplývalo, že okresný súd hodnotil dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a vychádzal z toho, čo vyšlo za konania najavo. S ohľadom na vyššie uvedený priebeh konania a záver odvolacieho súdu, že nevykonaním dôkazov nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, zvýrazňuje aj krajský súd, že žalobcovi bol okresným súdom poskytnutý dostatočný čas a priestor na nahliadnutie do spisu, oboznámenie sa s výpoveďou konateľky žalovaného a zvýrazňuje ust. 122 ods.1 časť pred čiarkou O.s.p., podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní.
Odvolací súd k úplnosti uvádza, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu
- ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé.
Žalobca v podanom odvolaní k veci samej namietal, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal znením zmluvy o budúcej zmluve, ako aj, že vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k zhodnoteniam vykonaným okresným súdom zvýrazňuje krajský súd za viazanosti ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 205 ods. 3 O.s.p., a to v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, že pre vyhodnocovanie okresným i odvolacím súdom žalobcom (ne)dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a nároku
na náhradu škody boli určujúce a podstatné skutkové okolnosti vymedzené žalobcom v žalobe podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p. v spojení s ďalšími vyjadreniami, doloženými listinnými dôkazmi označenými a vykonanými pred okresným súdom, ako aj výpoveďami účastníkov vo väzbe na tvrdenia uvádzané v rámci obrany žalovaným.
Predmetom žaloby žalobcu zo dňa 28.08.2008 bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške pôvodne 50.000.000,- Sk, z titulu porušenia povinnosti žalovaného odobrať tovar - drevnú hmotu, dojednanej v Zmluve o budúcej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 30.6.2005, vyúčtovanej faktúrou č. 01/01-ZP a nárok na náhradu škody z titulu nesplnenia odberu drevnej suroviny vo výške 28.000.000,- Sk podľa Zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci zo dňa 01.07.2005.
Z dôvodu, že žalobca svoje nároky odvíjal od vyššie právnych úkonov, správne okresný súd postupoval, ak primárne posudzoval, či bola preukázaná platnosť týchto právnych úkonov.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške pôvodne 50.000.000,- Sk, vyúčtovanej faktúrou č. 01/01 - ZP obsahujúcou text...„zmluvná pokuta za nezrealizovanie kontraktu dodávky 100.000 m3 drevnej hmoty z titulu odstúpenia od zmluvy Štátnymi lesmi TANAP-u z dôvodu neuhradenia predfaktúr"... uplatnil titulom porušenia povinnosti žalovaného odobrať tovar - drevnú hmotu dojednanej v Zmluve o budúcej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 30.06.2005. Základom pre vyhodnotenie (ne)dôvodnosti tejto pohľadávky bolo posúdenie platnosti hlavného záväzku, a to zmluvy o budúcej zmluve, keďže „záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok" (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Obo 7/98). Preto, že dohoda o zmluvnej pokute sa viaže na porušenie zmluvnej povinnosti, súhlasí odvolací súd s postupom okresného súdu, ktorý zisťoval, či došlo k platnému dojednaniu zmluvnej povinnosti a či k porušeniu tejto povinnosti došlo, a tým k vzniku nároku na zmluvnú pokutu.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj výsledkami dokazovania pred okresným súdom bolo zrejmé, že nespornou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť uzavretia Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 30.06.2005 medzi žalobcom v postavení odberateľa a žalovaným v postavení dodávateľa. Vo vzťahu k predmetnej zmluve okresný súd po vykonanom dokazovaní skonštatoval jej absolútnu neplatnosť, z hľadiska neurčitosti tohto právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Uvádza odvolací súd, že právny úkon zmluvy o budúcej zmluve neobsahoval podstatné náležitosti vyžadované ust. § 289 a nasl. Obchodného zákonníka. Pretože Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 30.06.2005 bola zhodnotená so záverom absolútnej neplatnosti, nemohlo dôjsť ani k porušeniu práv a povinností z tohto právneho úkonu žalovaným, a tým ani k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Opätovne len dopĺňa odvolací súd, že záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Teda, ak nevznikne hlavný záväzok, nemôže nastať ani porušenie povinnosti, ktorá je obsahom hlavného záväzku; nemôže vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
K žalobcom tvrdenému a preukazovanému úkonu žalovaného, a to Uznania záväzku zo dňa 31.08.2005 (č.l. 276 spisu) odvolací súd poukazuje na ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva hmotno-právna domnienka existencie uznaného záväzku. Ide o vyvrátiteľnú domnienku o tom, že záväzok v čase jeho uznania existoval. Okresný súd za rešpektovania ust. § 133 O.s.p. zo zisteného skutkového stavu mal preukázaný opak, a to, že záväzok žalovaného titulom zmluvnej pokuty v čase uznania neexistoval, pretože platne nevznikol, čo sa premietlo do záveru o vyvrátení skutočnosti predpokladanej právnou domnienkou vyplývajúcou z ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd preto správne postupoval, ak žalobu žalobcu v časti nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Rovnako správny bol postup prvostupňového súdu i v prípade vyhodnotenia nároku žalobcu na náhradu škody pôvodne vo výške 28.000.000,- Sk so záverom jeho nedôvodnosti, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tohto nároku. Vzhľadom k tomu, že na strane žalobcu, ako i na strane žalovaného išlo o podnikateľov podľa ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, správne bol okresným súdom tento žalobou uplatnený nárok posudzovaný podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka a naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť. Dodáva odvolací súd, že úprava náhrady škody obsiahnutá v Obchodnom zákonníku sa vzťahuje na porušenie povinnosti zo záväzkových obchodných vzťahov, t.j. porušenie obchodnej zmluvy a porušenie povinností, ktoré stanovuje Obchodný zákonník. Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak, ako sú vymedzené v § 261 a § 262. Predpoklady zodpovednosti za škodu však musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ nie je naplnený jeden z týchto predpokladov, nemožno nárok na náhradu škody priznať. Z vyššie uvedeného sa stotožňuje odvolací súd s postupom prvostupňového súdu, ktorý k uplatnenému nároku žalobcu primárne skúmal kumulatívne splnenie základných predpokladov, a to porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Pretože žalobca nepreukázal jeden zo zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, a to konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti, keďže netvrdil, akú konkrétnu povinnosť žalovaný porušil a táto konkrétna povinnosť ani z uzavretej zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci nevyplývala, správne okresný súd i v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ žalobca dokladal kúpnu zmluvu č. 37/2005, súhlasí odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že táto zmluva bola uzavretá medzi Štátnymi lesmi Tatranského národného parku, so sídlom v Tatranskej Lomnici a žalobcom, v ktorej žalovaný nevystupoval, a pokiaľ ide o kúpnu zmluvu č. 159/2005, ktorú mal ako kupujúci uzavretú žalovaný so Štátnymi lesmi Tatranského národného parku, so sídlom v Tatranskej Lomnici, tak z obsahu tejto zmluvy nevyplývalo, že v prípade neodobratia drevnej hmoty do výšky 20.000 m3 žalovaným, mala vzniknúť škoda práve žalobcovi, ktorý nebol účastníkom tejto zmluvy. Naviac, žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody zo zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci, t.j. z iného právneho vzťahu. Prvostupňový súd správne uzavrel, že pre úspešnosť žaloby žalobcu v tejto časti bolo jeho povinnosťou nielen tvrdiť, ale aj preukázať porušenie konkrétnej povinnosti a vznik škody v uplatnenej výške. Na tomto závere nič nemení ani žalobcom predložený listinný dôkaz, a to Uznanie záväzku zo dňa 31.08.2005 žalovaného (č.l. 5 spisu), ktorý úkon žalovaného založil vyvrátiteľnú domnienku, že v čase vykonania tohto úkonu záväzok žalovaného existoval, vo vzťahu ku ktorému sa žalovaný úspešne bránil jeho neexistenciou, keďže podľa ust. § 133 O.s.p. zo zisteného skutkového stavu v rámci obrany žalovaného bol preukázaný opak, a to, že záväzok v čase jeho uznania neexistoval, resp. nevznikol.
Krajský súd na základe žalobcom vymedzených odvolacích dôvodov nezistil ani jeden z nich ako relevantný. Vyslovené závery prvostupňového súdu vychádzali z racionálnych úvah a logických zhodnotení. Odvolací súd preto vychádzal z týchto presvedčivých a logických záverov okresného súdu, vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo zo strany odvolacieho súdu potrebné, aby krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia opätovne zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. K uvedenému postupu krajského súdu je potrebné poukázať, že tento je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, podľa ktorého ...„ak v odvolacom konaní krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu".
O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 2.6.2014 neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov z obsahu spisu nevyplýval, preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovanému sa náhrada trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.