Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cb-184-2008.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Subarea
5Cb/184/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu ORFIRM INTERNACIONAL spol. s.r.o., Suchá Hora 276, IČO: 36 370 207, proti žalovanému: Z.Q.L. JOKER s.r.o., Opava, Milady Horákové 1063/21, IČO: 253 90 856, Česká republika, v konaní o zaplatenie 2 589 125,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd dňa 02.09.2008 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 2 589 125,6 € (78 000 000,-Sk) a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.06.2005 uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej mal žalobca dodať a žalovaný odobrať drevnú hmotu s predpokladom začatia plnenia v júli 2005 a tiež to, že žalobca postúpi časť svojho zmluvného kontraktu na žalovaného. Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti - neodobrania drevnej hmoty sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 500,-Sk za každý neodobraný m3 drevnej hmoty. Žalovaný uznal svoj záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu - uznaním záväzku z 31.08.2005, ktorú mu žalobca vyúčtoval faktúrou č. 01/01-ZP z 04.01.2006 na sumu 50 000 000,-Sk a doručil žalovanému 04.01.2006. Okrem toho bola uzavretá medzi zmluvnými stranami zmluva o sprostredkovaní z 01.07.2005, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi provízie. Žalobcovi vznikla škoda 28 000 000,-Sk pre nesplnenie si odberu drevnej suroviny vo výške 28 000 000,-Sk. Škodu vyúčtoval žalobca žalovanému 31.10.2005 a žalovaný svoj záväzok uznal 31.08.2005 v plnom rozsahu.
Uznesením z 26.02.2010 č. k. 5Cb/184/2008-42 námietku vecnej a miestnej nepríslušnosti súd vyhodnotil za nedôvodnú a naposledy uznesením z 04.03.2013 č.k. 5Cb/184/2008-259 priznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov celkom.
S poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 veta prvá O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa aj napriek včas a riadne vykázanému doručeniu na pojednávanie nedostavil s tým, že vo výpovedi pred dožiadaným súdom súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Žalobca vo výpovedi doplnil, že žalovaný dohodnuté množstvo m3 drevnej hmoty od Štátnych lesov neodobral. Mal uzatvorenú kúpnu zmluvu so Štátny lesmi, ktorej predmetom bolo dodanie 100 000 m3 drevnej hmoty. Ku zmluve bol uzavretý dňa 14.4.2005 dodatok, ktorý zmenil článok II a III zmluvy týkajúci sa ochranného obvodu, článku V upravujúceho reklamácie a zmluvné pokuty kúpnej zmluvy.
Následne bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve z 30.06.2005 z dôvodu, že žalovaný sa obával, že mu nepostúpi celý kontrakt na 100 000 m3 dreva, na ktorú mal uzavretú kúpnu zmluvu. Preto aj žalovaný uzatvoril dňa 1.7.2005 kúpnu zmluvu so Štátnymi lesmi č. 159/2005, predmetom ktorej bolo odobratie drevnej hmoty o objeme 20 000 m3. Následne mal byť uzavretý ďalší kontrakt na základe ktorého by mali byť uzavreté ďalšie zmluvy do dosiahnutia objemu 100 000 m3. Preto bola uzavretá Zmluva o sprostredkovaní 1.7.2005, na ktorej uzavretie sa zaviazali v zmluve o budúcej zmluve. Žalovaný si povinnosti zo zmlúv neplnil a neodobral ani počiatočné množstvo drevnej hmoty v objeme 20 000 m3, na ktorý odber vystavili Štátne lesy zálohovú faktúru, ktorú žalovaný neuhradil a k ďalšiemu plneniu nedošlo. Celý kontrakt príčinou žalovaného padol. Niesol riziko z úhrady zmluvnej pokuty voči Štátnym lesom na základe už uzavretej zmluvy č. 37/2005. Žalovaný si povinnosti z uzavretých zmlúv nesplnil, preto vznikol nárok na zmluvnú pokutu na základe Zmluvy o budúcej zmluve v sume 50 000 000,-Sk a na zaplatenie 28 000 000,-Sk na základe zmluvy o sprostredkovaní, ktoré nároky žalovaný uznal uznaním záväzku zo dňa 31.08.2005.
Žalovaný vo výpovedi poprel nárok žalobcu ktorý neuznával. Poprel splnomocnenie pre E. I. na opravu dátumu Zmluvy o sprostredkovaní7 . Nevedel sa vyjadriť z akého dôvodu nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Faktúra na zaplatenie zmluvnej pokuty bola vyhodnotená žalovaným ako neoprávnená, a preto bola žalobcovi ako bezpredmetná vrátená. Žalobu považoval za vykonštruovanú a zmätočnú. Uznanie nie je vedené v účtovníctve žalovaného, hoci je podpísané X. B., ktorá v tej dobe bola konateľkou spoločnosti žalovaného. Uznanie záväzku bolo uskutočnené oprávnenou osobou, mal však za to, že záväzok v čase jeho uznania neexistoval.
Na prvom mieste sa súd zaoberal právomocou tohto súdu konať vo veci už aj na vznesenú námietku vecnej a miestnej nepríslušnosti, o ktorej rozhodol vyššie uvedeným uznesením. Dospel k záveru, že právomoc tunajšieho súdu je daná s poukazom na článok 23 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, kedy účastníci zmluvy si v súvislosti s uzavretým právnym vzťahom zvolil za rozhodné právo - právo Slovenskej republiky s tým, že v prípade sporu je rozhodným súd v mieste sídla dodávateľa - žalobcu, ktorým je Okresný súd Námestovo.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľov žalobcu a žalovaného a oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s uznaním záväzku žalovaným z 31.08.2005 (čl.5), vyúčtovaním zmluvnej pokuty - čl. 6, zmluvou o sprostredkovaní a spolupráci uzatvorenej dňa 01.07.2005 - čl. 7-9), zmluvou o budúcej zmluve uzatvorenej dňa 30.06.2005 - čl. 10-11) , faktúrou č. 01/01- ZP znejúcej na sumu 50 000 000,-Sk z 04.01.2006 splatnou 14.01.2006 - čl. 12 a ostatnými listinami a dospel k záveru, že žalobca žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.
Zmluva o budúcej zmluve je v Obchodnom zákonníka upravená v § 289. Zmluvou o budúcej zmluve sa medzi účastníkmi zakladá zmluvná povinnosť uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu, ktorej predmet plnenia bude určený aspoň všeobecným spôsobom. Spôsob a rozsah určenia predmetu plnenia bude závislý od typu budúcej zmluvy, ale v každom prípade musí byť vymedzený natoľko určite, aby či už súd alebo osoba určená v zmluve, mohla na prípadnú žiadosť oprávnenej osoby o určenie obsahu zmluvy v zmysle § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka, určiť aj jej predmet. Pokiaľ zmluva o budúcej zmluve toto kritérium nespĺňa, bude postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť. Stalo sa tak aj v súdenom prípade, keď súd dospel k záveru, že Zmluva o budúcej zmluve uzavretá dňa 30.06.2005 je absolútne neplatná, pretože neobsahuje dobu a ani všeobecným spôsobom určený predmet plnenia budúcej zmluvy, podľa § 289 Obchodného zákonníka.
Zo zmluvy nevyplýva dohoda o čase, kedy má byť budúca zmluva uzavretá. V článku II upravujúce predmet záväzku Zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa 30.06.2005 je síce uvedené, že „budúci odberateľ, ktorým má byť žalovaný a budúci dodávateľ, ktorým má byť žalobca sa zaviazali, že na základe výzvy budúceho objednávateľa, ktorú budúcemu zhotoviteľovi predloží do 14 dní od uzavretia kúpnej zmluvy na dodávky drevnej hmoty“, avšak z obsahu takto formulovaného článku sa ani jazykovým výkladom nedá dospieť k záveru, čo má byť predložené v lehote 14 dní, t.j. čo má byť obsahom záväzku, a tiež nie je zrejmé kto by mal byť zaviazaný povinnosťou záväzok splniť. Žalobca je označený ako budúci odberateľ a žalovaný ako budúci dodávateľ. Nie je zrejmé, kto má byť budúcim zhotoviteľom a kto budúcim objednávateľom a nevyplýva to ani z ďalšieho obsahu zmluvy, či nimi majú byť žalobca a
žalovaný ako účastníci zmluvy alebo ďalšie (tretie) osoby. Podľa názoru súdu zo Zmluvy o budúcej zmluvy musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmé do kedy má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu, aby splnila svoj záväzok zo zmluvy, ktorý musí byť dohodnutý jasne a zrozumiteľne. Bez tejto dohody nemožno hovoriť o vzniku zmluvy o budúcej zmluve. Možno sa len domnievať s poukazom na ods. 3 článku II zmluvy, že povinnosť by mal mať žalovaný ako budúci odberateľ a to „spolu s výzvou na uzavretie zmluvy o sprostredkovaní predložiť kúpnu zmluvu“, avšak ani z tejto formulácie nie je zrejmé, či obsahom záväzku malo byť predloženie kúpnej zmluvy alebo zmluvy o sprostredkovaní.
Okrem toho v posudzovanej Zmluve o budúcej zmluve absentuje ďalšia podstatná náležitosť a to, aby zmluva obsahovala predmet plnenia budúcej zmluvy určený aspoň všeobecným spôsobom. Predmet plnenia musí byť vymedzený do takej miery, aby nevznikli pochybnosti, čo má byť predmetom budúcej zmluvy. Má to vplyv na možnosť posúdenia, či záväzok uzavrieť budúcu zmluvy bol splnený. Tiež na to, aby na prípadný návrh oprávnenej osoby podľa § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka mohol obsah zmluvy určiť súd. Z obsahu článku II Zmluvy o budúcej zmluvy nie je zrejmé, aký typ zmluvy má byť v budúcnosti do určitej doby uzavretý, či sa malo jednať o kúpnu zmluvu alebo o zmluvu o sprostredkovaní, prípadne o zmluvu o postúpení s odkazom na ods. 2 tohto článku alebo inominátny (nepomenovaný) typ zmluvy. Chýbajú podstatné náležitosti tzv. realizačnej zmluvy, ktorá by sa mala v budúcnosti v dohodnutej lehote uzavrieť, čo bráni možnému určeniu obsahu zmluvy súdom na návrh oprávnenej osoby. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že Zmluva o budúcej zmluve uzavretá dňa 30.06.2005 medzi žalobcom a žalovaným je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej nezrozumiteľnosť absolútne neplatná.
Keďže nevznikol a ani nemohol vzniknúť záväzok z uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 30.06.2005, je neplatné aj dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute, pretože medzi nimi nevznikol (hlavný) záväzok, ktorého splnenie mala zmluvná pokuta zabezpečovať. Podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej pokute je existencia hlavného záväzku, ktorý má zmluvná pokuta zaisťovať. Ak má byť záväzok k zaplateniu zmluvnej pokuty dojednaný platne, musí z jeho dojednania o zmluvnej pokute jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, to znamená, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a tento zabezpečený záväzok musí byť platný. Ak nevznikol totiž záväzok, teda povinnosť plniť, nemôže byť táto povinnosť ani porušená a nemôže preto vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za jej nesplnenie či porušenie.
V danom prípade nevznikol záväzok Zo zmluvy o budúcej zmluve pre jej absolútnu neplatnosť, preto nemohlo dôjsť k jeho porušeniu a tým ani k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej vo výške 50 000 000,-Sk faktúrou č. 01/01 - ZP. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol.
Druhým, žalobou uplatneným nárokom bol nárok na náhradu škody vo výške 28 000 000,-Sk z uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní z 01.07.2005, ktorý súd vyhodnotil ako nedôvodný, a preto ho zamietol.
Posúdiac uzavretú Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 01.07.2005 majúcu predpísané podstatné časti zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 ods. 1 Obchodného zákonníka a to a) identifikáciu zmluvných strán, ktorými sú žalobca ako sprostredkovateľ a žalovaný ako záujemca, b) určenie zmluvy, ktorá sa má uzavrieť (označenie sprostredkúvanej zmluvy), ktorou mala byť rámcová kúpna zmluva uzavretá do 1.7.2006 so Štátnymi lesmi TANAP Tatranská Lomnica, IČO: 31 966 977 ako predávajúcim a záujemcom ako kupujúcim a c) skutočnosť, že sa musí jednať o odplatný záväzkový vzťah, čo je zrejmé z článku I, ods. 1.2 Zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci, kde je dohodnutá provízia a následne v ustanovení článku III, ods. 3.1 podmienky, za ktorých nárok na províziu vzniká, t.j. zrealizovaním dodávky drevnej hmoty preukázanej potvrdením dodacím listom. Výška provízie bola obsahom článku III, ods. 3.2 tejto zmluvy.
Z článku II, ods. 2.3 Zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci vyplýva, že sprostredkovateľ sa zaväzuje záujemcovi nahradiť finančné škody vzniknuté pri porušení článku I bodu 1.3 a 1.4., t.j. v prípade vzniku škody žalovanému ako záujemcovi sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal zaplatiť škodu vzniknutú pri plnení povinnosti zo zmluvy - uzatvoriť rámcovú kúpnu zmluvu s predávajúcim Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica, IČO: 31 966 977 a pri uskutočňovaní dodávok na základe tejto zmluvy. Zmluva neobsahuje povinnosť žalovaného ako záujemcu zaplatiť vzniknutú škodu žalobcovi ako sprostredkovateľovi. Preto ohľadom uplatneného nároku na náhradu škody súd aplikoval ustanovenie
§ 374 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého „kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť“.
Bolo na žalobcovi, aby preukázal akú konkrétnu povinnosť z uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci žalovaný ako záujemca porušil, čo by následne založilo oprávnený nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený sumou 28 000 000,-Sk. Žalobca podľa názoru súdu v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho nepreukázal, akým spôsobom dospel k výške škody. Súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by mal súd výšku škody jednoznačne preukázanú a tiež to, že škoda skutočne vznikla. Hoci žalobca súdu predkladal dodatky ku kúpnej zmluve č. 37/2005 uzatvorené dňa 27.01.2005 a dňa 14.04.2005 medzi predávajúcim Štátne lesy TANAP, 059 60 Tatranská Lomnica IČO: 31966 977 a žalobcom ako kupujúcim, tieto nepreukazovali porušenie povinnosti žalovaného zo Zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci a ani samotnú výšku škody. Porušenie povinnosti a výška škody nie je zrejmá ani z predloženej Kúpnej zmluvy č. 159/2005 uzavretej medzi Štátne lesy TANAP, 059 60 Tatranská Lomnica IČO: 31966 977 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim (čl.284-285).
Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný dohodnuté množstvo m3 drevnej hmoty od Štátnych lesov TANAP podľa uzavretej kúpnej zmluvy neodobral, išlo o kúpnu zmluvu č. 37/2005, ktorú mal uzavretú žalobca a nie žalovaný, pričom ani z jej ďalšieho obsahu nevyplýva pre žalovaného nejaká povinnosť odobrať drevnú hmotu. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu č. 159/2005, ktorú mal ako kupujúci uzatvorenú žalovaný, tento sa síce zaviazal na odobratie drevnej hmoty do výšky 20 000 m3, avšak z jej obsahu nevyplýva, že v prípade porušenia tejto povinnosti, vznikne škoda práve žalobcovi, ktorý nebol účastníkom tejto zmluvy. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca si však uplatnil nárok na náhradu škody zo Zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci a nie z kúpnej zmluvy, ktorým skutkovým je súd viazaný. Bolo preto povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť ale aj preukázať (uniesť dôkazné bremeno), porušenie ktorej konkrétnej povinnosti zo Zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci malo za následok vznik škody v uplatnenej výške. Preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.
Len pre úplnosť súd uvádza, že hoci žalobca predložil dve uznania záväzku uskutočnených jedným z konateľov žalovaného hoc oprávneným v čase jeho uskutočnenia konať za spoločnosť, išlo o záväzok, ktorý s poukazom na vyslovenú absolútnu neplatnosť Zmluvy o budúcej zmluvy vo výške 50 000 000,-Sk, ktorá pôsobí ex tunc (od počiatku) neexistoval. Tiež nebolo preukázané, že existoval záväzok na náhradu škody 28 000 000,-Sk, keďže jeho existenciu žalovaný popieral a žalobca ako už súd konštatoval, jeho existenciu relevantným spôsobom nepreukázal.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v smere žiadnom žalobcom, a preto jeho návrhu na doplnenie dokazovania neprinášajúce výraznú zmenu v skutkovom zistení, zamietol.
Právne posúdenie veci súd založil na ustanovenie § 289 až 292 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovení § 642 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 veta práv O.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy konania nepriznal, pretože si náhradu trov neuplatňoval a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).