Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-6Sa-18-2021.pdf
PDF · 133.34 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-6Sa/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: F. Č., nar. 09.03.1999, bytom Č. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného: JUDr. Michaela Mihalcová, advokátka so sídlom kancelárie Fatranská 2/E, 040 11 Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júla 2021 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2021 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal v správnej žalobe zo dňa 30. augusta 2021, ktorú súdu doručil elektronicky dňa 6. septembra 2021, zrušiť rozhodnutie žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 990 309 6918 0 zo dňa 27.07.2021 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
I. Konanie pred orgánom verejnej správy
2. Sociálna poisťovňa ústredie, po posúdení zdravotného stavu žalobcu, vykonaného na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 8. apríla 2021, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. mája 2021, podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Žalobca nebol podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 8. apríla 2021 uznaný za invalidného, pretože nemal pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3. Žalobca v odvolaní z 30. júna 2021 namietal správnosť posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom a stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázal na svoje konkrétne zdravotné ťažkosti, ktoré v odvolaní popisuje aj jeho matka Zdenka Čepeková, keď uvádza, že žalobcovi jeho zdravotný stav sťažuje možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Žalobca žiadal a opätovné posúdenie-zdravotného stavu a zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 27.7.2021 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 26. mája 2021, ktorým táto zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu
5. Žalobca, ktorý je právne zastúpený, žiadal v správnej žalobe pre nezákonnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. júla 2021, ktorým žalovaný jeho odvolanie v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 26. mája 2021 potvrdil. Podľa žalobcu zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Žalobca tiež zopakoval argumenty z obsahu svojho odvolania.
6. Žalobca v správnej žalobe zopakoval a namietal, že bol sledovaný odbornými lekármi od tretieho roku života, mal oneskorený vývoj rastu, inteligencie a problémy v komunikácii. Prvé slová začal používať až v piatom roku života. V normálnej škole nestíhal učivo s ostatnými deťmi a chodil do špeciálnej triedy pre integrované deti. Žalobca uviedol a namietal, že matka sa snažila po skončení školy nájsť jednoduchšiu ľahšiu prácu, napríklad na polovičný úväzok, prípadne ma umiestniť do chránenej dielne, kde však berú iba invalidné osoby. Žalobca konštatoval, že nie je podľa posudkových lekárom invalidný napriek tomu, že na pracovné pohovory za žalobcu chodí matka, aby upozornila na jeho komunikačný problém. Uviedol, že má po motorickej stránke problémy a že práca rukami je pre neho veľmi náročná, pomalá a neúplná, nevie krájať, rezať ale dokáže veľmi pomaly umyť riad, Vo svojom odvolaní poukázal na to, že nemôže a ani do budúcna, nebude vedieť žiť sám, nakoľko potrebuje celodennú starostlivosť a opateru. Do pozornosti dal nález z psychiatrie, v ktorom sa uvádza, že je nesamostatný a odkázaný, pretože bez pomoci si v bežnom živote sám neporadí.
7. Žalobca uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie jeho zdravotný stav posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzoval bez jeho vyšetrenia, s odkazom na pandémiu, aj keď v tom čase počty nakazených v júli 2021 boli na Slovensku minimálne. Poukázal na to, a už v odvolaní žiadal, aby zdravotný stav bol posúdený za jeho prítomnosti, s poukazom na pandemické opatrenia v mesiaci apríl 2021. Sociálnej poisťovňa oznámila žalobcovi listom dňa 06.07.2021, že posudkový lekár odvolaniu nevyhovel a trvá na posudku zo dňa 08.04.2021, bez toho, aby pred vydaním posudku žalobcu nevyšetril.
8. Žalobca tiež namietal, že má záujem pracovať a v prípade priaznivého rozhodnutia by mohol byť umiestnený do chránenej dielne, ale bez tohto formálne nespĺňa požiadavku invalidity a do chránenej dielne ho nevezmú, hoci je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím o čom svedčí komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.07.2021, z ktorého vyplýva, že na kompenzáciu ZŤP je považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy predstavuje 50%. Z posudku vyplýva, že v oblasti komunikácie má verbálny prejav sťažený, potrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím a je odkázaný na pomoc inej osoby pri dorozumievaní sa 365 dní v kalendárnom roku.
9. Žalobca namietal, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach v odbornom posudku o invalidite svoje závery nezosúladil so skutkovým stavom, posudkové závery nie sú objektívne a presvedčivé, posudkový lekár neposúdil jeho zdravotný stav v súlade so všetkými odbornými lekárskymi závermi, preto jeho posudok je nedostačujúci pre riadne posúdenie veci. Z toho dôvodu bol postup správneho orgánu nezákonný a napadnuté rozhodnutie je nesprávne a uviedol, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu bolo opätovne preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu - bližšie neurčená porucha reči (R47.8), zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia od 20 % do 30 %), podľa kapitoly VIII, oddielu A, položky 10, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Iné zdravotné postihnutia žalobcu dokumentované doloženými diagnostickými závermi, aj podľa názoru posudkového lekára ústredia žalovanej, odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %. Záväzným podkladom pre rozhodnutie bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia žalovanej z 15. júla 2021, podľa ktorého naďalej nie je žalobca podľa §
71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
10. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a podľa neho z ustanovenia § 71 ods. 2 zákona vyplýva, že na uznanie invalidity nepostačuje preukázanie zhoršenia zdravotného stavu, musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý má trvať dlhšie ako rok. Z tohto pohľadu je potrebné posudzovať aj možnosť uznania invalidity z hľadiska diagnostikovania jednotlivých zdravotných postihnutí a pretrvávania ich závažnosti, a posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúci aktuálny zdravotný stav, ale žalovaný sa nevysporiadal ani z otázkou jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a tento vplyv na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.
11. Uviedol, že je zrejmé, že súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, ale žalovaný musí vychádzať z lekárskych posudkov, kde už ale posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä s prihliadnutím na námietky v konaní o priznanie invalidného dôchodku. Preto odkázal na ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe dňa 9. novembra 2021, žiadala žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. zamietnuť a uviedol, že záväzným podkladom pre rozhodnutie bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia žalovanej so sídlom v Košice, podľa ktorého má žalobca po opätovnom prehodnotení zdravotného stavu pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný naďalej stav mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej žalovaný uviedol, že posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou, pričom však zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne a objektívne posúdené, nie je relevantné je jeho subjektívnym presvedčením.
13. Pokračoval tým, že vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe objektívneho vyšetrenia jeho zdravotného stavu, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
14. S poukazom na vyššie uvedené námietky žalobcu, týkajúce nedostatočne zisteného skutkového stavu veci nepokladal za dôvodné, pretože nie sú doloženou zdravotnou dokumentáciou. Posudkový lekári organizačných zložiek žalovanej za preukázané a medicínsky zdôvodnené stanovenie danej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a uznanie invalidity žalobcu a dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť resp. zaradeniu medzi ťažšie formy tohto ochorenia, a teda k záveru, že žalobca by mal byť invalidný.
15. K zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej žalobcom k správnej žalobe žalovaný uvádza, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Lekárska správa, ktorú priložil k správnej žalobe z vyšetrenia absolvovaného po vydaní napadnutého rozhodnutia (9. augusta 2021), teda po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia žalovanej, ktoré bolo vykonané 22. mája 2021, nie je v tomto kontexte relevantné. Uviedol, že posudkový záver posudkových lekárov sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané, preto žalovaná má za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a s poukazom na § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v súlade so zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
16. Žalovaný odkázal na ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. podľa ktorého, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Preto označil postup žalovaného bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na invalidný dôchodok správne. Žalovaný mal za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Odkázal i na ust.§ 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., /miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí/.
III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
17. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 23 ods. 2 písm. b/ a § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania neformálne, a vo veci rozhodol za podmienok § 107 v spojení s § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a ods. 6 SSP, zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok vyhlásil verejne dňa 26. októbra 2022.
18. Referenčná právna úprava: Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods, 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,
ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie
Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú
Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 293 eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014). 20. Správny súd konštatuje, že žalobca je fyzickou osobou, preto správny súd postupoval v súdnom preskúmavacom konaní neformálne a správnou žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy / ako aj správneho orgánu prvého stupňa/ a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo posúdil nielen v medziach podanej žaloby. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom o sociálnom poistení, preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného nie je vecne správne a zákonné, pre zákonný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e, c, d,/SSP. Podľa názoru súdu v správnom konaní neboli dostatočným podkladom pre skutkové závery a pre posúdenie rozhodujúcich právnych otázok na splnenia podmienok na priznanie takého bodového ohodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu žalobcu. Rozhodnutie nie je odôvodnené a orgán verejnej správy podstatným spôsobom zasiahol do procesných práv žalobcu a nevzal komplexný posudok do úvahy pri konfrontácii o obmedzení zdravotného stavu žalobcu v porovnaní s dospelou zdravou osobou. 21. Správny súd v úvode upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. 22. Orgány verejnej správy realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri jej výkone povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy. Súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a sú povinné postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti v činnosti orgánov verejnej správy. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Konanie je založené na kontrole verejnej správy o otázkach jej právomoci v oblasti jej realizácie spôsobom poskytujúcim ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých by bolo zasahované v rozpore so zákonom. 23. Správny súd súčasne dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či je správny orgán príslušný na konanie, či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a zistil vo veci skutočný stav, konal pritom v súčinnosti s účastníkom konania, a či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí vydaných v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. 24. Na tomto mieste správny súd tiež poukazuje na to že Ústavný súdu Slovenskej republiky uviedol v rozhodnutí sp.zn.: III. ÚS 341/07, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia, avšak súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne a od doslovného znenia právneho textu (čl. 152 ods. 4 ústavy) sa môže odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a vyvarovať sa svojvôle (arbitrárnosti) a interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii a v prípade rozporu jeho znenia so zmyslom a účelom
príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom, viazaný čl. 2 ods. 2 ústavy.
25. Správny súd vychádza zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej a právnej úpravy, najmä zákona o sociálnom poistení, ale tiež judikatúry najvyšších súdnych autorít a dospel k právnemu záveru vychádzajúc zo zhora uvedených skutkových okolností posudzovaného prípadu v nadväznosti na označenú právnu úpravu, že preskúmavané rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júla 2021 je nezákonné, preto toto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e,c,d, /SSP a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému.
26. Žalobca namietal, že žalovaný dospel na základe vykonaných a nevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil a napokon, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Ďalej nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia v jeho neprítomnosti a so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podľa názoru žalobcu, je napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej i nepreskúmateľné, pretože nie je z neho zrejmé, ako sa vysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní.
27. V konaní o odvolaní bol posúdený zdravotný stav žalobcu v neprítomnosti, na základe odborných lekárskych nálezov v posudkovej spisovej dokumentácií a žalovaný zotrval na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 27. júla 2021 a tento rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 26. mája 2021 potvrdil. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného s odkazom na ust. § 135 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok /na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy/, a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou, pretože v správnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, s rozsahom zisťovania ktorého sa súd nestotožňuje a ten nebol dostatočným podkladom pre skutkové závery a pre posúdenie rozhodujúcich právnych otázok splnenia zákonných podmienok na priznanie takého bodového ohodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu žalobcu.
28. Správny súd hodnotiac obsah administratívneho spisu žalovaného konštatuje, že žalobca podstúpil celý rad vyšetrení svojho zdravotného stavu, ktoré lekársky posudok nezahŕňa úplne, napríklad podľa správy z 18. februára 2021 v psychiatrickom vyšetrení psychosociálne centrum, psychiatickej ambulancie uvádza o.i. aj : pacient prišiel s matkou pôsobí pasívne a bezradne, balbuties závažné, hranica mentálnej retardácie, rečový prejav minimálny, nesamostatný odkázaný na pomoc a asistenciu druhej osoby s diagnozou retardácia lahkého stupňa a odkázanosť na asistenciu, stav trvalý bez možnosti zaradenia do bežného života. Obdobné informácie obsahuje správa z 21. januára 2021, ktorá uvádza poruchy reči, výrazná dislália v oblasti organicity ľahké poškodenie CNS na organickom podklade a pod.
29. Ako dôkaz k danému tvrdeniu súd poukazuje na priložený komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.07.2021, z ktorého vyplýva, že v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ZŤP bol žalobca považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy predstavuje 50%. Aj z tohto posudku vyplýva, že v oblasti komunikácie je jeho verbálny prejav sťažený, potrebuje pomoc inej osoby pri kontakte so spoločenským prostredím a je odkázaný na pomoc inej osoby -sprievodcu./komplexný posudok ÚPSVaR Košice zo dňa 15. júla 2021/. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 135 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané 27.7.2021, uvedený komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice je zo dňa 15.07.2021.
30. Správny súd poukazuje na to, že podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej
dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Správny súd v úvode upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
31. Žalobca potom dôvodne rozhodnutie žalovaného označil za také, z ktorého nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s vyššie uvedenými faktami, napriek tomu, že v odôvodnení uviedol, že skutkové okolnosti „sú z hľadiska skutkového stavu úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Závery žalovaného vyvodené z takto zisteného skutkového stavu pokladá aj súd za nie dostatočne objasnené na splnenie požiadaviek kladených na riadne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý pravdaže vychádza z odborných medicínskych posudkov, avšak nie je možné, aby ich prevzal bez hodnotenia , alebo porovnania s označeným komplexným posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.07.2021. Správny súd poukazuje aj na to, že žalobca namietal, že nebol osobne vyšetrený posudkovým lekárom inak by po posúdení zdravotného stavu žalobcu bolo možné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutiu žalobcu - možno zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z rozpätia od 50 % do 60 %, podľa kapitoly VIII, oddielu A, položky 10, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a iné zdravotné postihnutia žalobcu dokumentované doloženými diagnostickými závermi podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.
32. Správny súd poukazuje na tieto odborné fakty, ktoré žalovaný nevyhodnotil, hoci žalobca ich mal k dispozícii v čase odvolacieho konania, ktoré samotné je založené na odbornom lekárskom posudku zo dňa 15. 7. 2021 a postupoval pritom postupom podľa 153 ods. 5 v spojení s § 293 eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 7. 2021 vyplýva záver, ktorý si žalovaný osvojil s odkazom na o.i závery tohto lekárskeho posudku. Postupoval pritom postupom podľa 153 ods. 5 v spojení s § 293 eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada, pričom počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. Preto len pre nesplnenie podmienky osobnej účasti žalobcu nemožno pokladať preskúmavané rozhodnutie za nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, ako to namietal žalobca v správnej žalobe.
33. Správny súd však pripomína, že v preskúmavanej veci sa žalobca zrejme mohol domnievať, že komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.07.2021 predloží pri osobnom preskúmaní jeho zdravotného stavu u žalovaného v priebehu odvolacieho konania. Pokiaľ posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu tento nemal k dispozícii, potom s poukazom na § 153 ods. 5 v spojení s § 293 eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení ani žalovaný,
ktorý ho nevzal za základ napadnutého rozhodnutia nezisťoval či skutkový stav bol žalovaným riadne a dostatočne, zistený posudkovým lekárom. Na základe odvolania žalobcu, odvolacie konanie je súčasťou konania žalovaného o žiadosti žalobcu na priznanie invalidného dôchodku, preto sa jeho postup v konaní upravuje s odkazom na § 195 ods. 1 a 2 ako i § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení. Žalobca nebol informovaný o zdravotnom posúdení lekárskou posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia ústredie a v individuálnom prípade žalobcu existoval pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zhora uvedený komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.07.2021, ktorý bolo povinnosťou žalovaného konfrontovať s obsahom dovtedy zistených skutočností odborného medicínskeho charakteru. Ani pandemická situácia a opatrenia na zabránenie jej šírenia nedovoľujú správnemu súdu prehliadnuť najmä to, že nič nebránilo žalovanému, odborný lekársky žalobcovi zaslať, resp. oznámiť, že pokladá skutkový stav za uzavretý odborným lekárskym posudkom.
34. Naviac posudkový lekár sociálneho poistenia v odbornom lekárskom posudku podľa názoru správneho súdu objektívne nezohľadnil všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom vyhodnotil, že ani pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako ani pre iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nedosahuje viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v dôsledku čoho žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení invalidný. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou a aj rozhodnutie správneho súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení - odbornej otázke o ktorej nemôže správny súd robiť vlastný úsudok. Takéto hodnotenie môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. Na tomto mieste správny súd pripomína, že len taký posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami je spravidla dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti samotného preskúmavaného rozhodnutia.
35. Preto pokiaľ posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných lekárskych posudkoch nezohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov a vyhodnotili, jeho uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie ako aj iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu by zrejme dosiahla viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, / § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení invalidný/. Žalobca tiež namietal, že má záujem pracovať a v prípade priaznivého rozhodnutia by mohol byť umiestnený do chránenej dielne ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím /komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.07.2021 s mierou funkčnej poruchy 50%./ Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie závisí na odbornom lekárskom posúdení. Takéto hodnotenie, môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o SP. Súd si nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Na tomto mieste súd pripomína, že len taký posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Súd preto považuje za potrebné vykonať žalobcom navrhované prehodnotenie záverov posudkového lekára, potrebného pre vyslovenie záveru o správnosti posudkov posudkových lekárov.
36. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré trpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia, alebo aj ak žalovaný svoje zistenie presvedčivo neodôvodní, súd na základe zhora uvedeného považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Vzhľadom na uvedené má preto správny súd za to, že žalovaný svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnil. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd má dôvod pochybovať, pretože v súdnom preskúmavacom konaní boli vznesené také námietky, ktoré sú po obsahovej stránke spôsobilé relevantným spôsobom ovplyvniť v preskúmavanej právnej veci zákonnosť vydaného a preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného za nezákonné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vratil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. e/ , písm. c/, písm. d/ SSP. Podľa § 191 ods. 6 SSP, je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku.
37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca mal vo veci úspech, preto mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný trovy konania nevznikli. 1.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.