Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-1-2022.pdf
PDF · 92.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SEZAKO Trnava, s.r.o., Orešanská 11, Trnava, IČO: 36 263 800, práv. zast. TAX LAW, s.r.o., Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému I. F., Slovenská XXXX/X, E., IČO: 11 692 031, práv. zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Vajnorská 20, Bratislava, o zaplatenie sumy 653,61 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/33/2020-157 zo dňa 29.6.2021, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/33/2020-157 zo dňa 29.6.2021 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou postúpenou súdu dňa 24.6.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej istiny titulom bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako producentom boli uzatvorené dve zmluvy, a to dňa 1.1.2010 Zmluva o odvádzaní a predčistení vôd z povrchového odtoku a následne dňa 1.7.2015 Zmluva o odvádzaní a čistení odpadových vôd. V písomnosti Odstúpenie od zmlúv zo dňa 27.6.2019 žalobca uviedol aj ďalšiu zmluvu, od ktorej odstupuje, a to Zmluvu o odvádzaní a predčistení vôd z povrchového odtoku, zóna C - PTPZ Eurovalley Malacky dňa 1.1.2010, uzatvorenie takejto osobitnej zmluvy však žiadna zo strán netvrdila, ani ju súdu nepredložila, preto súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, že so žalovaným uzatvoril dňa 1.7.2015 Zmluvu o odvádzaní a čistení odpadových vôd potom, čo pred týmto zmluvným vzťahom vykonával pre žalovaného odvádzanie a predčistenie vôd z povrchového odtoku na základe predchádzajúcej zmluvy zo dňa 1.1.2010 a ustálil, že predmetom konania je spor o pohľadávku týkajúci sa stranami označených zmlúv, keď iné skutkové tvrdenia neboli v konaní prezentované. Nakoľko obe strany uviedli, že Zmluva o odvádzaní a čistení odpadových vôd nahradila pôvodnú zmluvu z r. 2010, teda zahrnula poplatky za čistenie všetkých odpadových vôd producenta a využitie kanalizácie. Z predloženej fakturácie vyplynulo, že žalobca vyúčtoval žalovanému čistenie odpadovej vody (t.j. splaškovej), prečistenie dažďových vôd (vody z povrchového odtoku), využitie kanalizácie, hoci v prípade, že by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že za platnú len zmluvu z r. 2010, predmetom tejto zmluvy nebolo čistenie splaškových priemyselných vôd.
3. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že Zmluvu o odvádzaní a čistení odpadových vôd zo dňa 1.7.2015 podpísal O.. E. P., vedúci čističky odpadových vôd, ktorý bol v zmluve označený v záhlaví ako
kontaktná osoba. Žalobca v návrhu uviedol, že uzatvorení zmluvy z r. 2015 tento zamestnanec prekročil svoje kompetencie, ale platnosť zmluvy z uvedeného dôvodu v žalobe nespochybňoval, neplatnosť zmluvy z r. 2015 namietal až na pojednávaní vo veci dňa 29.6.2021, z dôvodov podľa § 10 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého úkony zamestnanca, ktorými prekročil svoje oprávnenie, nezaväzujú zamestnávateľa. Citované ustanovenie však nebolo aplikovateľné na prejednávanú vec, vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, na ktorý sa vzťahujú normy obchodného práva, nie normy upravujúce pracovnoprávne vzťahy. Žalobca zmluvu považoval za neplatný právny úkon z dôvodu, že nebola podpísaná osobou oprávnenou konať za žalobcu.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že za žalobcu konal pri podpise zmluvy zamestnanec žalobcu, ktorý vykonával funkciu vedúceho čističky odpadových vôd v PTPZ Eurovalley Malacky. Podľa názoru súdu nevyplynulo, že žalovaný mohol mať vedomosť o tom, že riaditeľ ČOV O.. P. nie je splnomocnený na všetky úkony pre prevádzkoví ČOV. Dôkazné bremeno prekročenia oprávnenia konať v mene podnikateľa znáša žalobca, tento však v konaní neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ani neoznačil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol dospieť k záveru, že žalovaný o prekročení rozsahu poverenia riaditeľa ČOV vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť. Namietanú neplatnosť zmluvy z dôvodu prekročenia rozsahu poverenia zamestnanca žalobcu potom súd nepovažoval za dôvodnú. Napokon ani z následného správania žalobcu nevyplývalo, že zmluvu z r. 2015 skutočne považoval za neplatnú a sa necíti byť ňou viazaný. Žalobca opiera v žalobe uplatnený nárok na zaplatenie sumy 653,61 EUR ako doplatok obvyklej cenu služieb poskytnutých žalovanému v období 3.7.2019 do 31.12.2019 bez platnej zmluvy, z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu odstúpením od zmlúv dňa 27.6.2019 pre podstatné porušenie zmluvných povinností žalovaným, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý odôvodňuje neurčitými skutkovými tvrdeniami, že potom, čo žalovaný neuhradil žalobcovi „faktúry za poskytnuté služby v cene služieb dohodnutých v zmluve z 1.7.2015, ani v predchádzajúcej zmluve“, vyzval ho na úhradu fakturovaných služieb v dodatočnej lehote a následne po nezaplatení ceny služieb oznámil žalovanému dňa 27.6.2019 odstúpenie od oboch uzatvorených zmlúv a dňa 27.6.2019 podal žalobu o zaplatenie 4.516,94 EUR s prísl. v upomínacom konaní, konanie sa skončilo späťvzatím žaloby po tom, čo dňa 3.7.2019 žalovaný istinu uhradil.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na zaplatenie sumy 653,61 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia, bolo potrebné posúdiť žalovaným namietanú neplatnosť odstúpenia od zmluvy zo dňa 27.6.2019 pre účelovosť, žalovaný uviedol, že ak žalobca odstúpil od platnej zmluvy zo dňa 1.7.2015 len preto, že žalovaný nedoplatil cenu služieb podľa zmluvy zo dňa 1.1.2020, ktorá zanikla a bola nahradená zmluvou z 1.7.2015, takéto odstúpenie od zmluvy je neplatné. Z obsahu Odstúpenia od zmluvy zo dňa 27.6.2019 vyplývalo, že dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo omeškanie s plnením peňažného záväzku, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný neuhradil sumu 4.516,94 EUR v lehote do 26.6.2019. Žalobca teda prvý deň omeškania s plnením peňažného záväzku dňa 27.7.2019 odstúpil od oboch zmlúv a zároveň v ten istý deň podal návrh na upomínací súd. Následne žalobca paradoxne napriek jednostrannému ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným, neukončil poskytovanie zmluvne dojednaných služieb žalovanému a počnúc dňom nasledujúcim po doručení odstúpenia od zmluvy, začal účtovať odplatu za služby v cene, ktorú sám jednostranne považoval za obvyklú, z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd uviedol, že zo zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu (aj to aj zo zmluvy z 1.1.2010) nevyplývalo právo poskytovateľa odstúpiť od zmluvy, ako sankciu za hrubé porušenie zmluvných povinností si zmluvné strany dojednali možnosť zmluvu ukončiť výpoveďou s trojmesačnou výpovednou dobou.
6. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že odstúpenie žalobcu od zmlúv malo sankčný charakter ako dôsledok porušenia zmluvných povinností žalovaného. Ako vyplývalo z obsahu jednostranného úkonu žalobcu zo dňa 27.6.2019, dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo omeškanie so zaplatením pohľadávky vo výške 4.516,94 EUR v lehote do 26.6.2019, pričom toto porušenie zmluvných povinností kvalifikoval ako podstatné porušenie zmluvných povinností predpokladané § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že v okamihu odstúpenia od zmluvy dňa 27.6.2019 bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku vo výške 4.516,94 EUR splatného do 26.06.2019 v trvaní 1 deň. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaného vyzval na úhradu fakturovaných služieb v dodatočnej lehote, toto tvrdenie nepreukázal. Pri takomto omeškaní je možné jednoznačne ustáliť, že môže mať povahu podstatného porušenia zmluvných povinností len v prípade, tzv. fixných zmlúv. Ani
jedna z predlžených zmlúv, ale takýto charakter nemá. Oba zmluvné vzťahy, od ktorých žalobca odstúpil, predpokladali pri porušení zmluvných povinností právo ukončiť zmluvu výpoveďou s trojmesačnou výpovednou lehotou. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal podstatné porušenie zmluvných povinností žalovaným a jeho Odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.6.2019 je už z tohto dôvodu neplatným právnym úkonom. V prípade nesplnenia povinnosti žalovaným by prichádzal do úvahy len postup ako pri nepodstatnom porušení zmluvných povinností. V nadväznosti na neplatnosti odstúpenia od zmluvy, potom žalobcovi za obdobie od 3.7.2019 do 31.12.2019 nepatrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyúčtovaný faktúrami č. 3019/0110, č. 3019/0159, č. 3019/0160 a č. 3019/0213, ale nárok na zaplatenia dojednanej zmluvnej ceny za služby, ktorú ale žalovanému napriek jeho výzvam riadne nevyúčtoval v zmysle uzatvorenej o odvádzaní a čistení odpadových vôd zo dňa 1.7.2015. V prípade nároku žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny služieb, zo zhodného tvrdenia strán vyplynulo, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3.135,42 EUR ako cenu služieb, ktoré žalobca započítal ako plnenie uplatneného dlhu. Nakoľko vo zvyšku podľa skutkových tvrdení žalobcu žalovaná istina predstavovala rozdiel medzi tvrdenou obvyklou cenou (ktorú žalobca stotožňuje s cenou dojednanou v zmluve z. 2010) a cenou dojednanou v zmluve z 1.7.2015, bolo potrebné prisvedčiť obrane žalovaného, že neexistuje ani pohľadávka žalobcu z titulu neuhradenej zmluvnej ceny služieb za obdobie 3.7.2019 do 31.12.2019. Nakoľko žalobca nepreukázal vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd sa nezaoberal výškou nároku.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. Žalobca v odvolaní uviedol, že bolo porušené právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo účastníka dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a právo na spravodlivý proces. Súd mal k dispozícii zmluvu z 1.1.2010, ktorá je podpísaná fyzicky štatutárom a jeho meno je na tejto zmluve taktiež predtlačené. Súčasťou tejto zmluvy je príloha č. 4, kde je tak isto uvedená kontaktná osoba, ale nie je to osoba, ktorá by bola oprávnené podpisovať predmetnú zmluvu. Žalovaný je fyzická osoba a podpisoval zmluvu v roku 2010 a následne v roku 2015. V roku 2015 podpisoval zmluvu s osobou, ktorá nie je to kompetentná. Poukazuje na to, že žalovaný podpisoval zmluvu 1.1.2020 s osobou štatutára a aj vtedy sa dozvedel o pozícii kontaktná osoba. Od roku 2010 teda žalovaný vo vzťahu žalobcovi rozlišuje osoby štatutár a kontaktná osoba. Toto je zrejmé zo zmluvy 1.10.2010, ktorá je v spise a bola vykonaná. Ak žalovaný dňa 1.7.2015 podpíše zmluvu, na ktorej je predtlačené, že sa má podpísať štatutár W. a podpíše sa iná osoba, tak zodpovednosť za toto konanie musí niesť žalovaný. Žalobca na svojej argumentácii trvá, žalovaný bez právneho titulu dokonca úmyselne v rozpore s ním zvyšuje svoje majetkové pomery a to na úkor žalobcu. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že na jednej strane žalobca odstupoval od zmluvy a na druhej strane sa snaží vyčítať súdu, že túto zmluvu mal posudzovať ako neplatnú, lebo ju fyzicky podpisoval O.. P., ktorý bol vedúci ČOV. Preto dôvody, o ktoré žalobca opiera odvolanie nie sú dané.
9. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, žalovaný vo vyjadrení nespochybnil žalobcove argumenty. Žalovaný zo svojej predchádzajúcej skúsenosti pri podpise zmluvy zo dňa 1.1.2010 mohol vedieť a aj vedel o tom, že osoba ktorá so žalovaným uzatvorila zmluvu nie je totožná s osobou, ktorej meno bolo uvedené v podpisovom riadku predmetnej zmluvy, t.j. osoby štatutára spoločnosti žalobcu.
10. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zmluvu vypracoval žalobca, žalobca ju podpísal svojim pracovníkom a žiadna povinnosť zákonom uložená nie je na žalovanom, aby on skúmal skoro po piatich rokoch od podpisu prvej zmluvy, kto má oprávnenie konať za žalobcu. Toto si musí riešiť žalobca.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.10.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
15. V prejednávanej veci žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 1.7.2015 zmluvu o odvádzaní a čistení odpadových vôd, pričom pri jej uzatváraní mal zamestnanec žalobcu prekročiť svoje kompetencie. Následne žalobca dňa 27.6.2019 odstúpil od zmluvy, keďže žalovaný neuhradil cenu služieb. Žalovaný prevzal odstúpenie od zmluvy dňa 2.7.2019. Pohľadávka uplatnená v tomto konaní predstavuje rozdiel medzi žalobcom fakturovanými sumami a platbami prijatými od žalovaného. V súvislosti s odvolaním žalobcu považuje odvolací súd za potrebné s prihliadnutím na zásadu viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcu z ust. § 380 ods. 1 C.s.p. poukázať na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní v zásade zopakoval základný obsah jeho argumentácie uplatnenej v rámci procesnej obrany pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní náležitým, vyčerpávajúcim a presvedčivým spôsobom správne vysporiadal. V danej veci odvolací súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno prekročenia oprávnenia konať v mene podnikateľa znáša žalobca. Ako už uviedol súd prvej inštancie, žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že riaditeľ ČOV nie je splnomocnený robiť v mene žalobcu úkony, a to uzatváranie zmlúv, pričom táto námietka žalobcu je irelevantná. Žalobca nesie zodpovednosť za zmluvu, táto zodpovednosť nemôže ísť na ťarchu žalovaného, pričom žalobca zmluvu akceptoval, keď od nej odstúpil listom zo dňa 26.7.2019, ktoré odstúpenie súd prvej inštancie správne posúdil ako neplatný právny úkon a preto je uvedená zmluva platná a nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodný.
16. Záverom vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu k porušenia povinnosti riadneho odôvodnenia rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie si v napadnutom rozsudku povinnosť vyplývajúcu z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. splnil a odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo zákonnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri III. ÚS 119/03. To, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporové strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).