Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/67/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Hrašnovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-TT-OOP3-2021/011086-002 zo dňa 07.04.2021, za účasti ďalšieho účastníka konania AMJ Development, s.r.o., Trnavská 112a, Bratislava, IČO: 52 497 241, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OOP3-2021/011086-002 zo dňa 07.04.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-DS-OSZP-2020/018624-16 zo dňa 28.10.2020 o tom, že navrhovaná činnosť „Obytný park Flower Garden“ uvedená v zámere predkladateľa AMJ Development s.r.o. sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

2.

Žalobca namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa správneho poriadku v kombinácii so (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii, rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, z ktorého správny orgán pri rozhodovaní vychádzal, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

3.

Žalobca dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku NS SR č. týkajúcom sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V tejto súvislosti poukazoval na to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich navrhuje riešiť.

Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov, pričom správny orgán mal povinnosť vo výrokovej časti rozhodnutia určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

4.

Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia, hoci pri neakceptovaní návrhov žalobcu bol povinný určiť iné, vo výsledku porovnateľné alebo účinnejšie environmentálne opatrenia. Poukazoval na to, že sa najmä v správnom konaní snaží nielen o zákonnosť, ale aj správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi. K súdnemu konaniu sa uchyľuje len ak vidí zrejmú nezákonnosť, neodstránenú aj druhostupňovým správnym orgánom. Podľa názoru žalobcu si štátne orgány nesmú prisvojovať moc rozhodovať strojovo, svojvoľne a nezákonne. Žalobca je tiež toho názoru, že správny súd je vo svojej podstate výnimočným opravným prostriedkom, ktorý má odstraňovať veľké excesy v zmysle nezákonnosti; záujem na náprave nielen nezákonnosti, ale aj nesprávnosti by mali mať predovšetkým samotné správne orgány. Aplikačná prax však priniesla skúsenosť, že správne orgány nie sú ochotné prehodnocovať svoju činnosť v súčinnosti s účastníkmi, ale robia tak len z „donútenia“ zrušujúcich rozsudkov správnych súdov. Žalobca je teda pri podávaní správnych žalôb v súčasnosti veľmi striedmy a stále verí v kontrolnú funkciu správnych súdov, ktoré v konečnom dôsledku majú pomôcť priniesť nápravu a zlepšenie výkonu štátnej správy (nielen) v oblasti životného prostredia.

5.

Má za to, že žalovaný nechce uznať ekologické združenia za subjekty, ktoré by mali ovplyvňovať ich prácu a činnosť a akýmkoľvek spôsobom zasahovať do činnosť správnych orgánov v administratívnych konaniach a „hovoriť im čo majú robiť.“ Z dôvodu uplatňovanie tohto prístupu preto uplatňuje taký výklad právnych predpisov, ktorý dosahuje tento cieľ formulovateľný ako „nejaký ekospolok mi nebude hovoriť, čo mám robiť a narúšať moju úradnícku právomoc.“ Takýto výklad a uplatňovanie zákona je šikanózne nakoľko zákon vysvetľuje a uplatňuje v rozpore s čl. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý musia štátne orgány v praxi napĺňať, konkrétne uľahčovať činnosť ekologických spolkov podľa čl. 3 bod 2 až 4 Aarhuského dohovoru.

6.

Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v , a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.

7.

V napadnutých rozhodnutiach podľa žalobcu absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Z napadnutých rozhodnutí rovnako nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého vedenie je zvlášť žiadúce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia.

8.

Správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí

správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

9.

Žiadnu z uvedených skutočností odvolací orgán žalovaného nezobral pri svojom rozhodovaní o odvolaní do úvahy. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo oparenia vo veci samej. Ani prvostupňový ani odvolací orgán sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s vadami napadnutého rozhodnutia, najmä s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

10.

Podľa žalobcu napriek dlhodobej snahe o zlepšenie rozhodovacej činnosti na všetkých úrovniach vykonávania štátnej moci v oblasti správnych konaní pred štátnymi orgánmi vykonávajúcimi moc na úseku ochrany životného prostredia nie je možné badať posun v spôsobe aplikácie práva za účelom ochrany životného prostredia. Žalobca je dlhodobo obviňovaný buď zo zneužívania práva alebo zo šikanózneho výkonu práva. Takýto výklad činnosti žalobcu považuje za vážne nepochopenie zmyslu jeho činnosti, ako aj účelu a cieľu postavenia verejnosti v správnych konaniach pred štátnymi orgánmi na úseku ochrany životného prostredia. Štátne orgány pri svojej činnosti dlhodobo jednajú so sťažovateľom ako nežiadúcou súčasťou procesu ochrany životného prostredia. Nie je im zrejmý systém základných práv garantovaný SR.

11.

Okrem postupu žalovaného, ktorý vykonáva právo voči žalobcovi šikanóznym spôsobom, žalobca má skúsenosť, že správne súdy sa zvyknú prílišne formalisticky stavať ku konaniu, a ak žalobu neodmietnu, počas konania nie je činnosť súdov smerované k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia, ale k snahe o odopretie ochrany subjektívneho práva žalobcu. Považuje to za zásah do práva ekologických združení na prístup k spravodlivosti neprimeraným formalizmom zo strany súdu, ktorý môže mať z určitého pohľadu znaky šikanózneho výkonu práva zo strany súdu. Šikanózny výkon práva je konaním proti dobrým mravom. Zásada „nikto nesmie zneužívať práva konaním proti dobrým mravom“ platí práve v prípadoch, keď ide o dovolené, nie protiprávne konanie, avšak v konkrétnych súvislostiach naplňujúce znaky nemravného konania.“

12.

Krajské súdy pri výkone svojej právomoci ako súdu preskúmavajúceho zákonnosť rozhodnutia majú doteraz obmedzenú skúsenosť a prax pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, ktoré majú byť vydávané v súlade s Aarhuským dohovorom. Sťažovateľ to považuje za historický dôsledok využívania právnych predpisov, ktoré boli kreované v predchádzajúcom zriadení, t.j. ich cieľom bolo obmedziť možnosť jednotlivých občanov, subjekt a verejnosti na podieľaní sa na rozhodovaní správnych orgánov, čo má základ v popieraní základných práv a slobôd počas minulého režimu. Vzhľadom ku skutočnosti, že administratívne konania neboli vytvorené na novo, t.j. vytvorením nových právnych predpisov, ktoré by už priamo počítali s účasťou verejnosti na administratívnych konaniach.

13.

Žalobca uvádzal, že v zmysle čl. 9 Aarhuského dohovoru podľa ktorého každá strana má povinnosť zabezpečiť čo najširší prístup verejnosti, v tomto prípade žalobcu, k spravodlivosti súdnym prieskumom. Postup súdu smerujúci proti naplneniu cieľa a účelu Aarhuského dohovoru nie je v žiadnom prípade považovať eurokonformný výklad práva súdom. V zmysle princípu iura novit curia musí byť súdu zrejmý nielen text právnych predpisov, ale aj ich účel a cieľ, pričom správny súd pri odmietnutí žaloby nepostupoval v súlade eurokonformného výkladu práva, ale aj ústavno-konformného výkladu. Rovnako Ústavný súd v svojom uznesení sp. zn. z 11.10.2007: „Orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojim výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými

právnymi normami vychádzajú z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pri tom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu ( ).“

14.

Namietal, že nevykonaním konzultácie úrad spôsobil nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko si zúčastnení nemohli vyjasniť svoje stanoviská, nebola iniciovaná odborná diskusia a súčasne sa tak všetci utvrdili vo svojom pôvodnom postoji, ktorý v konečnom dôsledku viedol k tejto žalobe. O potrebe vykonať konzultáciu prezenčne svedčí aj mimoriadne ustanovenie § 65g zákona EIA, ktorý písomné konzultácie pripúšťa iba počas mimoriadnych opatrení v súvislosti s COVID-19; z toho súčasne vyplýva, že inokedy sa predpokladá konanie konzultácie prezenčne. Zásada písomnosti konania je v prípade konzultácie zachovaná spísaním zápisnice, ktorú podpíšu všetci zúčastnení.

15.

Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na vykonanie konzultácie – ide o osobitný právny termín § 63 zákona EIA a nie ústnym pojednávaním podľa § 21 správneho poriadku. Žalovaný sa dopustil nesprávnej interpretácie, na ktorej založil svoje rozhodnutie a tým potvrdzuje opodstatnenosť žaloby. Účelom konzultácie podľa doktríny zákona EIA (Komentár k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Radovan Katrlík, Wolters Kluwer 2016) je vzájomné sa zoznámiť, opraviť vzťahy priateľskejšími a vysvetľovať si vzájomné postoje a stanoviská; optimálne nájsť aj zmierne riešenie konkrétnej veci. Účelom konzultácie tak je nielen prispieť k objasneniu prejednávanej veci, ale zabezpečiť aj participáciu verejnosti. Inštitút, ktorým sa majú vyjasniť pripomienky a ciele, ktorým sa tým sledujú konzultácie; bez jej absolvovania úrad nemohol prísť na názor o zneužívaní práva, resp. je to prejavom jeho predpojatosti a preto konania v rozpore s § 9 a nasl., ako aj v rozpore s Aarhuským dohovorom.

16.

Žalobca má za to, že postup žalovaného bol v tomto smere úmyselný, aby sa vyhol odborným diskusiám, o predmete posudzovania, aby neumožnil osobné spoznanie účastníkov a dotknutých inštitúcií a tak si zachoval rozhodovaciu dominanciu o predmete posudzovania a tak aj efektívne zabránil participácii verejnosti na rozhodovaní (čl. 6 Aarhuského dohovoru), resp. ju aplikačne zásadným spôsobom obmedzil.

17.

Žalovaný často vo svojich rozhodnutiach uvádza, že boli mnohé z pripomienok žalobcu celkom zjavne bezpredmetné (napr. preverenie počtu parkovacích miest, preverenie napojenia na verejnú dopravu, predloženie variantných riešení, ochrana poľnohospodárskej pôdy, overenie bonity pozemkov, ktoré sa majú zabrať, zabezpečenie separovaného zberu odpadu, architektonické dielo a pod.). Z toho vyplýva, že niektoré však boli relevantné a mali byť premietnuté do rozhodnutia a jeho podmienok. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré boli a ktoré neboli podľa úradu relevantné a nebolo ani zdôvodnené prečo (§ 20a zákona EIA). Súčasne sa však ani zo žalovaného rozhodnutia nedá dozvedieť, ktoré vyjadrenia žalobu a prečo sú vo vzťahu k predmetu konania irelevantné a prečo nemajú podstatnú možnosť eliminovať negatívny vplyv.

18.

Podľa žalobcu z ustanovení vyplýva, že podanie správnej žaloby prichádza v úvahu len vtedy, ak sa vyčerpali možnosti pred správnymi orgánmi, a to vrátane podania opravného prostriedku. Z toho zase vyplýva, že ak sa žalobca chcel domáhať právnej ochrany pred súdom, musel podať odvolanie na správnom orgáne. Skutočnosť, že to žalobca robí právne kvalifikovane a odvolával sa pri tom na znenia všeobecných právnych predpisov chrániacich jednotlivé verejné záujmy životného prostredia spôsobuje zdanlivú stereotypnosť, ktorú však musí príslušný správny orgán vedieť „rozmeniť na drobné“ v konkrétnom prípade. Teda aplikovať osobitný právny predpis na predmet konania. To žalovaný nevykonal, čím zlyhal aj v jednej zo základných úloh podľa Správneho poriadku chrániť záujmy spoločnosti a štátu v oblasti ochrany životného prostredia a jeho zložiek.

19.

Poukazoval tiež na § 19 zákona o životnom prostredí, ktorý ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možnom poškodzovaní životného prostredia. Tieto je nutné interpretovať aj ako vzťahujúce sa na povinnosť podať námietky, či správnu súdnu žalobu. Žalobca teda nemal len právnu možnosť, ale mal aj právnu povinnosť konať tak, ako konal.

20.

Žalobca svoju činnosť vykonáva od roku 2015 a až doteraz sa uchyľoval k správnym žalobám len sporadicky a to z toho dôvodu, že chcel ponechať dostatok priestoru a času aplikačným úradom na ustálenie vhodného štandardného procesného postupu a ponechal v tomto smere dostatok priestoru aj ministerstvám, ktoré mohli prijať podzákonné právne akty (nariadenie, vyhláška alebo smernica). Nakoľko k tomu nedošlo a nepodávanie správnych žalôb začalo byť interpretované ako nedôslednosť, ktorá v ponímaní niektorých podporovala názor, že žalobcovi išlo len o procesné komplikácie, ktoré nemá v úmysle dotiahnuť do konca.

21.

Podľa žalobcu v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. správny orgán nemôže vylúčiť aplikačnú prednosť ustanovení Aarhuského dohovoru, keďže Slovenská republika túto prednosť uznala (Aarhuský dohovor bol publikovaný v Zbierke , pričom Národná rada Slovenskej republiky ho v doložke prednosti označila za medzinárodnú zmluvu, ktorá má v zmysle SR prednosť pred zákonmi). Aarhuský dohovor zakotvuje v čl. 4 ods. 3 a 4 možnosti zamietnutia prístupu k informáciám, keď po zhodnotení jednotlivých bodov požadovanú informáciu nemožno subsumovať pod žiadnu z tam uvedených. Zo záveru čl. 4 Aarhuského dohovoru vyplýva, že dôvody pre zamietnutie majú byť vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia. Pokiaľ v zmysle čl. 2 ods. 3 Aarhuského dohovoru obsahom informácie (sprístupnenia dokumentu Predbežnej bezpečnostnej správy) je práve informácia, ktorá sa týka vplyvu činnosti jadrovej elektrárne na jednotlivé zložky životného prostredia, teda vodu, pôdu, krajinu, krajinné prostredie, energie, emisie, je potrebné vychádzať z článku 4 ods. 4 písm. d) druhá veta Aarhuského dohovoru, podľa ktorého musia byť informácie o emisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, sprístupnené. Ak žalovaný správny orgán zamietol poskytnutie celej požadovanej informácie, rozhodol tým aj o potvrdení nesprístupnených informácií, ktoré súvisia s emisiami, keď naviac v napadnutých správnych rozhodnutiach neuviedol, z akého dôvodu nebola požadovaná informácia poskytnutá ako celok, a tiež nezdôvodnil ani možnosť jej čiastočného sprístupnenia, s ktorou skutočnosťou počíta aj Aarhuský dohovor v čl. 5.

22.

Do pozornosti súdu dával žalobca aj rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. januára 2013 A. B. a i. proti Slovenskej inšpekcii životného prostredia vo veci Pezinská skládka č. C-416/10, z ktorého vyplýva, že prvoinštančný súd má možnosť a druhoinštančný súd má povinnosť sa obrátiť na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou záväzného výkladu práva EÚ. Vzhľadom na skutočnosť, že na Slovensku sa uplatňuje kasačný princíp (teda prvoinštančný rozsudok je právoplatný a vykonateľný jeho vyhlásením a doručením), navrhuje teda súdu, aby túto možnosť v danom prípade využil, keďže podstatou sporu je rôzny výklad Európskeho práva a Európskych smerníc. Žalobca súhlasí s tvrdením, že Slovenská právna úprava je jedna z najlepších a najextenzívnejších transpozícií Aarhuského dohovoru do vnútroštátnej právnej úpravy. K zlyhávaniu tak dochádza pri výklade a aplikácií vnútroštátnej právnej úpravy. Hlavný nedostatok na strane žalovaného vidí v tom, že neaplikuje zákon EIA priamo, ale podriaďuje ho (v rozpore so zásadou lex specialis derogat legi generalis) Správnemu poriadku. Toto zlyhanie umocňuje nesprávnym vybavením veci aj podľa Správneho poriadku (§ 3 ods. 4).

23.

Keďže žalovaný nezvolal konzultáciu, ktorej predmetom by bolo aj objasnenie pripomienok žalobcu a prípadne by žalovaný mohol aj konfrontovať žalobcu aj s takouto domnienkou, výsledkom konzultácie by bolo objasnenie, napr. aj tejto okolnosti. Uvedené tvrdenie, ktoré je aj v žalovanom rozhodnutí, totiž je len domnienkou žalovaného (a vo svojej podstate má charakter predpojatosti – viď. 11 a nasl. Správneho poriadku), ktoré nemá oporu v administratívnom spise. Práve skutočnosť, že žalovaný takto hodnotí pripomienky žalobcu, je jadrom žalobného bodu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia pre nedostatok dôkazov.

24.

Žalovaný sa podľa žalobcu stavia do pozície absolutistického arbitra, ktorého názor má mať absolútnu platnosť Zo žalovaných rozhodnutí nie je zrejmé, prečo tú ktorú požiadavku považuje za irelevantnú

a či si overil, že žalobca ňou sledoval aj to, čo sa žalovaný domnieval. Ak totiž žalovaný zle vyhodnotil účel tej ktorej pripomienky či výsledok, ktorý mala podľa žalobcu sledovať, nemohol ani zdôvodniť je (ne) akceptovanie v rozhodnutí. Táto vada je dôsledkom nielen predpojatosti žalovaného, ale aj výlučne formalistického procesného postupu primárne podľa Správneho poriadku.

25.

V písomnom vyjadrení k veci navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

26.

Uvádzal, že Okresný úrad Dunajská Streda, ako príslušný orgán štátnej správy, na základe žiadosti navrhovateľa AMJ Development s.r.o., Bratislava-Ružinov, doručenej dňa 21.08.2020 začal správne konanie podľa zákona o správnom konaní vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov činnosti na životné prostredie predloženej v zámere „Obytný park Flower Garden.“ Na stránke enviroportal zverejnil informácie pre verejnosť podľa . Prvostupňový správny orgán ďalej upovedomil v súlade s ustanovením dotknutú obec – Mesto Dunajská Streda, dotknuté orgány, rezortný orgán, povoľujúci orgán o tom, že dňom doručenia zámeru navrhovanej činnosti začalo zisťovacie konanie podľa . Zároveň oznámil, že vzhľadom k upusteniu od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti, a to listom č. OÚ-DS-OSZP-2020/011413-02 zo dňa 30.04.2020, zámer obsahuje jedno riešenie navrhovanej činnosti a nulový variant. Zároveň Okresný úrad Dunajská Streda informoval o tom, že na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR je zverejnený zámer navrhovanej činnosti. Vyzval Mesto Dunajská Streda, aby v lehote do troch pracovných dní informovalo verejnosť o zámere navrhovanej činnosti v mieste obvyklým spôsobom a zároveň vyzval mesto a dotknuté orgány, aby k zámeru v lehote do 21 dní doručili svoje písomné stanoviská. V stanovenom termíne zaslalo pripomienky aj ZDS.

27.

K pripomienkam ZDS zaslal navrhovateľ doplňujúce informácie listom zo dňa 21.09.2020, s ktorými sa Okresný úrad Dunajská Streda stotožnil. Následne prvostupňový orgán listom č. OU-DS- OSZP-2020/018624-15 zo dňa 25.09.2020 oboznámil v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní účastníkov konania, teda aj Združenie domových samospráv, s podkladmi rozhodnutia. V zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedená povinnosť je rozšírením povinnosti upravenej v § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní, podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Spôsobom, akým má správny orgán dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia zákon o správnom konaní neupravuje. Najčastejším spôsobom je formou písomnej výzvy, pričom správny orgán môže určiť účastníkovi konania primeranú lehotu na vyjadrenie. V tomto prípade Okresný úrad Dunajská Streda oznámil účastníkom konania, že v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní majú možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, a to do 5 dní od doručenia oznámenia. Ďalej upozornil, že do spisu možno nahliadnuť na Okresnom úrade Dunajská Streda, v odbore starostlivosti o životné prostredie, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, v kancelárii č. 90 u pracovníka, ktorý vybavuje podanie. Dňa 26.10.2020 zaslalo k doručeným podkladom stanovisko ZDS, v ktorom okrem iného uvádza, že netrvá na ďalšom posudzovaní, avšak je potrebné ďalšie upresnenie niektorých vplyvov v zmysle doručených stanovísk a najmä ustálenie zmierňujúcich opatrení, ktoré budú uvedené ako podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa . Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP pri zverejňovaní informácií postupoval správne, a to v súlade so Cieľom Aarhuského dohovoru je predovšetkým umožniť za podmienok stanovených vnútroštátnym právom výkon práva na prístup a šírenie informácií o životnom prostredí. Podľa názoru žalovaného správneho orgánu stanoviská dotknutých orgánov nie sú v zmysle Aarhuského dohovoru informáciou o životom prostredí, ale podkladom pre vydanie rozhodnutia.

28.

K námietke týkajúcej sa nesprávnej aplikácie ustanovenia o konzultácii žalovaný uviedol, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Ú.vEÚ 1 26, 28.1.2012) bola ako právne záväzný akt Európskej únie implementovaná do zákona o posudzovaní vplyvov. Ustanovenie uvádza, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem vymenovaných ustanovení, medzi ktorými však nie je ustanovenie uvedeného zákona zahrnuté. Teda prvostupňový správny orgán v odôvodnení správne uvádza, že konzultácie podľa sú vykonávané v súlade s zákona o posudzovaní vplyvov ako ústne pojednávania podľa zákona o správnom konaní a že podľa zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Okresný úrad Dunajská Streda v konaní o posudzovaní vplyvov zámeru navrhovanej činnosti „Obytný park Flower Garden“ nenariadil ústne pojednávanie podľa zákona o správnom konaní, pretože to nevyžadovala povaha veci.

29.

Poukazoval na to, že proces zisťovacieho konania má poskytnúť základné informácie a hodnotenia, a to pred vydaním povolenia podľa osobitných predpisov. V zisťovacom konaní sa má posúdiť, aký vplyv bude mať navrhovaná činnosť na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Podľa názoru žalovaného, Okresný úrad Dunajská Streda v rámci zisťovacieho konania dostatočne posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Prihliadal pritom na stanoviská doručené k zámeru od zainteresovaných subjektov. Ani jeden z dotknutých orgánov vo svojom stanovisku nežiadal o ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti. Pripomienky Združenia domových samospráv vo vyjadrení k zámeru boli neodôvodnené, niektoré pripomienky len kopírujú všeobecné záväzné právne predpisy, resp. sa domáhajú toho, čo už je v zámere navrhovanej činnosti uvedené alebo suplujú kompetencie dotknutých orgánov. Podľa verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru, čo v tomto prípade nebolo splnené a je v rozpore s citovaným ustanovením.

30.

Okresný úrad Dunajská Streda vo výroku rozhodnutia určil podmienky, ktorými budú eliminované alebo zmiernené vplyvy na životné prostredie, tak ako to ustanovuje . Neurčil však podmienky, ktoré vyplývajú priamo zo špeciálnych zákonov a sú predmetom ďalšieho stupňa konania, ani podmienky, ktoré žalobca navrhuje nad rámec . Určil aj podmienku, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti budú väčšie ako sa uvádza v zámere je ten, kto činnosť vykonáva povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom, uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

31.

Proces zisťovacieho konania má poskytnúť základné informácie a hodnotenia, a to pred vydaním povolenia podľa osobitných predpisov. V zisťovacom konaní sa má posúdiť, aký vplyv bude mať navrhovaná činnosť na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Podľa názoru žalovaného správneho orgánu prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj v súlade so zákonom o správnom konaní, vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené na doručené stanoviská a na doručené doplňujúce informácie dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať do správy o hodnotení. Za predpokladu dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov sa navrhovanou činnosťou nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia. Ako uvádza prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia účelom nie je povolenie navrhovanej činnosti, resp. súhlas s jej uskutočnením, ale určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo

zabránia poškodzovaniu životného prostredia, čo v tomto prípade bolo splnené. Okresný úrad Dunajská Streda vo výroku napadnutého rozhodnutia určil podmienky, ktorými sa eliminujú vplyvy na životné prostredie. Určil aj podmienku, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti budú väčšie ako sa uvádza v zámere je ten, kto činnosť vykonáva povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom, uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

32.

Ďalší účastník konania, spoločnosť AMJ Development s.r.o., v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že podľa jeho názoru, napriek tomu, že správna žaloba je pomerne obšírna a obsahuje pestrú paletu nástrojov právnej argumentácie (najmä pokiaľ ide o rozličnú judikatúru), spoločnosť na základe správnej žaloby má pocit, že žalobca sa do konkrétnosti ohľadom napadnutého rozhodnutia púšťal iba minimálne, pričom rozhodná časť správnej žaloby je skôr všeobecná a nedá sa ju subsumovať pod akékoľvek konkrétnosti vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia a) alebo prvostupňového rozhodnutia. Je síce pravdou, že správna žaloba obsahuje niekoľko tvrdení napr. o údajnom nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia alebo o nezvolaní konzultácii v rámci administratívneho konania, žalobca však namiesto toho, aby tieto svoje tvrdenia rozvinul konkrétnejšie vo vecnej súvislosti s napadnutým rozhodnutím, púšťa sa do širokých právnych úvah všeobecnejšej povahy v oblasti ochrany životného prostredia, pričom súvis jeho argumentov s konkrétnym dotknutým projektom „Obytný park Flower Garden“, resp. s prvostupňovým rozhodnutím a napadnutým rozhodnutím, sa postupne v rámci žaloby vytráca. Z uvedených dôvodov spoločnosť ako ďalší účastník má za to, že správna žaloba žalobcu z argumentačnej stránky, či už sa jedná o skutkový alebo právny stav veci, je úplne všeobecnej povahy, a preto v rámci tohto konania nemôže obstáť. Podľa spoločnosti ako ďalšieho účastníka pritom, na druhej strane, postup prvostupňového, ako aj druhostupňového orgánu v rámci predmetných administratívnych konaní bol procesne správny, pričom zistenie skutkového stavu, ako aj následné právne posúdenie obsiahnuté, či už v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia bolo dostatočné a vecne správne, a preto podľa spoločnosti neexistuje žiadny dôvod na zrušenie predmetných rozhodnutí.

33.

V následnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania žalobca v zásade zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe.

34.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 21 správneho poriadku (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

(2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

Podľa § 23 správneho poriadku

(1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

(3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

(4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

Podľa Príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) odbornom stanovisku podľa , zámere podľa a , rozsahu hodnotenia podľa a správe o hodnotení činnosti podľa , f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania, g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok,

h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť, i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

Podľa (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

Podľa (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

(2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

(3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

Podľa § 64 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

35.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a žalovaného správneho orgánu, ktorí sa pojednávania nezúčastnili napriek včasnému doručeniu predvolania (žalobca svoju neúčasť vopred ospravedlnil, uviedol, že ďalej netrvá na prejednaní veci na pojednávaní), vypočul prítomného ďalšieho účastníka konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

36.

Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.04.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 28.10.2020 o tom, že navrhovaná činnosť „Obytný park Flower Garden“ sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

37.

Prvostupňový správny orgán súčasne stanovil podmienky, ktoré je nevyhnutné rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činností podľa osobitných predpisov: dodržať opodstatnené opatrenia na zmierenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v časti IV.10 predloženého zámeru

ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie ako sa uvádza v zámere je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom, uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov držiteľ odpadu je povinný uplatniť hierarchiu odpadového hospodárstva ustanovené v o odpadoch nakladanie s odpadmi musí byť v súlade s príslušnými ustanoveniami o odpadoch, ako aj vykonávacími predpismi a vydanými rozhodnutiami v oblasti odpadového hospodárstva priestory slúžiace na zhromažďovanie odpadov musia spĺňať požiadavky ustanovené v Vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov na stavby, ktoré sa podľa vodného zákona vodnými stavbami treba povolenie tunajšieho úradu parkoviská musia byť izolované proti účinku znečisťujúcich látok certifikovaným materiálom vypúšťanie dažďových vôd nepriamo do podzemných vôd cez vsakovací objekt podlieha povolenia orgánu štátnej vodnej správy v súlade s vodného zákona vypúšťanie vôd z povrchového odtoku nepriamo do podzemných vôd je možné len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré môže vykonať iba oprávnená osoba podľa osobitného predpisu pri projekčnej príprave, realizácii predmetného zámeru musia byť dodržané platné predpisy na ochranu zdravia rešpektovať podmienky určené Ministerstvom dopravy a výstavy SR.

38.

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie označované medzinárodnou značkou EIA, ktorý je aj predmetom Smernice Rady ES z júna 1985 č. 85/337/EC v hodnotení účinkov určitých verejných a súkromných investícií na životné prostredie, predstavuje významný prostriedok v systéme ekologickej prevencie. V právnom poriadku Slovenskej republiky je tento proces predmetom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle zákona komplexné, odborné a verejné vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie. V rámci tohto procesu sa v spolupráci s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú výhody a nevýhody jednotlivých variantov v riešení zámerov s osobitným zreteľom na ekológiu a životné prostredie, identifikujú sa a ocenia sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia a určia sa potrebné opatrenia a vyberie sa optimálny variant.

Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer, resp. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, v ktorom zhodnotí predpokladané vplyvy na životné prostredie.

39.

V danom prípade navrhovateľ- spoločnosť AMJ Development s.r.o., predložil dňa 21.08.2020 Okresnému úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie zámer navrhovanej činnosti „Obytný park Flower Garden.“ Toto oznámenie je súčasťou pripojeného administratívneho spisu.

40.

Zámer, resp. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, musí byť podľa zákona zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam, ktorých sa týka, a dotknutá obec informuje verejnosť aj o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť pripomienky podávať a miesto, kde môže pripomienky podávať ( až 8 ). V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Dunajská Streda, zverejnil tento zámer na webovej stránke a vyzval príslušné dotknuté orgány a obec, aby svoje stanoviská doručili príslušnému úradu. Informácia verejnosti bola poskytnutá na webovej stránke mesta Dunajská Streda.

41.

K oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti sa okrem dotknutých orgánov a obce vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa , ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu, ktorý zabezpečil doplňujúce informácie navrhovateľa zámeru, pripomienky vyhodnotil a vyjadril sa k nim v obsahu prvostupňového rozhodnutia (strany 23 a 24 rozhodnutia).

42.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán ním navrhnuté podmienky rozhodnutia v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti prvostupňový správny orgán návrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom k pripomienkam zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko. Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia pritom nemôže byť bez ďalšieho skutočnosť, že sa správny orgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako podmienky ďalšieho konania o povolení navrhovanej zmeny činnosti. Vplyv na horninové prostredie a pôdne pomery Stavba je navrhnutá tak, aby v maximálnej možnej a známej miere eliminovala možnosť kontaminácie horninového prostredia. Prijaté stavebné, konštrukčné a prevádzkové opatrenia minimalizujú možnosť kontaminácie horninového prostredia v etape výstavby. Negatívne vplyvy na horninové prostredie počas výstavby vyplývajú najmä z povahy činnosti – stavebná činnosť (narušenie stability horninového prostredia, výkopové práce, hutnenie zemnej pláne a pod.). Vplyvy na povrchové a podzemné vody Vplyvy na podzemné vody sú takmer totožné s vplyvmi na horninové prostredie, nakoľko obe zložky životného prostredia sú úzko prepojené. Prevádzka neovplyvní kvalitu podzemných vôd. Potenciálnym zdrojom znečistenia podzemných vôd môžu byť obdobné havarijné situácie – vplyvy majú iba povahu možných rizík. Vplyvy na ovzdušie a klímu Pri výstavbe navrhovanej činnosti dôjde k zanedbateľnému nárastu objemu výfukových splodín v ovzduší areálu a na trase prístupových ciest. Stavebné a montážne mechanizmy a súvisiaca nákladná doprava budú zdrojom prašnosti a emisií. Tento vplyv výraznejšie nezhorší kvalitu ovzdušia, bude krátkodobý a nepravidelný. Vplyvy na pôdu Základným vplyvom navrhovanej stavby na pôdu je jej trvalý záber. K tejto problematike je potrebné pristupovať obozretne, v zmysle platnej legislatívy, aby záber poľnohospodárskej pôdy pre účely výstavby bol vykonaný len v opodstatnených prípadoch so súhlasom štátnej správy. Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy Činnosťou nedôjde k narušeniu záujmov ochrany prírody a krajiny. Umiestnenie posudzovanej činnosti je navrhované v území, na ktoré sa vzťahuje prvý – všeobecný stupeň ochrany, bez zvláštnej územnej alebo druhovej ochrany. Vzhľadom na charakter fauny a flóry a relatívne nízku druhovú diverzitu

v posudzovanej lokalite, ako aj výraznú premenu pôvodných biotopov na biotopy úzko späté s ľudskou činnosťou, nie je predpoklad negatívny vplyv na faunu a flóru. Vplyv na obyvateľstvo Nosným ťažiskom hodnotenej činnosti je obytná zóna s doplnkovou funkciou parkovania, tzn., že činnosti, ktoré výrazne nezaťažia životné prostredie. Negatívne vplyvy počas výstavby sa prejavujú najmä zvýšením prašnosti a hlukovej záťaže z dopravy. Tieto vplyvy sú nevýznamne krátkodobého charakteru. Je potrebné tento vplyv minimalizovať použitím vhodnej technológie a vhodných stavebných postupov, ktoré budú rozpracované v rámci prípravy projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby. Vplyv na dopravu Realizáciou zámeru dôjde k miernemu zvýšeniu intenzity dopravy s trvalým a postupným nárastom.

43.

Príslušný orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom (§ 29 ods. 4 a ods. 5a príloha č. 10 zákona), na doručené stanoviská a na doručené informácie dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Navrhovanou činnosťou nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia za predpokladu dodržiavania všeobecne závažných právnych predpisov. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti životné prostredie nemohol vyhovieť návrhom, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovanej činnosti z dôvodu, že neboli predložené konkrétne negatívne vplyvy, ktoré sa dali podrobnejšie posúdiť, rozpracovať a vyhodnotiť pri ďalšom posudzovaní vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti.

44.

Účelom „zákona“ nie je povolenie navrhovanej činnosti, resp. súhlas s jej uskutočnením, ale je určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, nevytvára však vecný ani časový priestor pre posúdenie navrhovaného umiestnenia stavby v rozsahu kompetencií stavebného úradu.

45.

Žalovaný spochybnil skutočný záujem žalobcu na ochrane životného prostredia pri navrhovanej činnosti, s tým, že jeho pripomienky sa väčšinou netýkajú navrhovanej činnosti alebo boli v navrhovanom zámere vyriešené. Konštatoval, že vznesené pripomienky nie sú konkrétne pre navrhovanú činnosť, ale sú identické s pripomienkami vznášanými žalobcom pre akékoľvek zisťovacie konanie bez rozdielu druhu činnosti, miesta a možného vplyvu, ide podľa neho o formálne pripomienky predkladané bez oboznámenia sa s navrhovanou činnosťou.

46.

V tejto súvislosti možno aj súdom konštatovať, že z obsahu jednotlivých pripomienok, ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by mohli vzniknúť v procese navrhovanej činnosti, teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej lokalite.

47.

Žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky a žaloby, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Na tunajšom súde ide o viacero konaní (napr. vo veci sp. zn. , , a ďalšie), v ktorých uvádza viac menej rovnaké všeobecné argumenty, že navrhovaná investičná činnosť obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.

48.

Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok žalobcu v konaní pred správnymi orgánmi naznačujú, že zo strany žalobcu môže ísť o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie a že ide o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Nepriamo to potvrdzuje aj „ Upozornenie pre navrhovateľa“ obsiahnuté vo vyjadrení žalobcu v procese EIA k zámeru „ Obytný park Flower Garden“ zo dňa 02.09.2020, v ktorom žalobca uvádza: „Na predložení uvedených podkladov rozhodnutia trváme, na základe našich skúseností však vieme, že úrad si neplní svoje zákonné povinnosti dôsledne a tak sme nútení využívať opravné prostriedky (odvolania). Ak sa chce navrhovateľ vyhnúť prípadným komplikáciám, odporúčame, aby proaktívne zaslal podklady nášmu združeniu, resp. si rezervoval konzultáciu s našim združením a zabezpečil tak svoju konštruktívnu súčinnosť.“

49.

Upozornenie podľa súdu nad rámec vecnej argumentácie týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné prostredie smeruje k vytvoreniu tlaku na navrhovateľa zámeru v súvislosti s možným predlžovaním správneho konania žalobcom (odkaz na využitie opravných prostriedkov žalobcom).

50.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je potrebné konštatovať, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená nesprávna aplikácia mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č. 10 (ktorých konkrétne ?) alebo v neprihliadnutí na stanoviská podľa (na ktoré stanovisko konkrétne?) Pokiaľ žalobca mal na mysli výlučne neprihliadnutie na jeho vlastné stanovisko k zámeru predložené správnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie súdu, podľa ktorého sa správny orgán s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku rozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie (uviedol podmienky iné, ktoré z hľadiska posudzovanej činnosti považoval za dôležité) neznamená, že k nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť.

51.

Z obsahu spisového materiálu súd nezistil porušenie procesného predpisu zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného, keďže je zrejmé, že navrhovaný zámer bol zverejnený v súlade s požiadavkou zákona na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR i na webovej stránke a informačnej tabuli dotknutého mesta a pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 25.09.2020 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom vyjadriť do 5 dní od doručenia upovedomenia, pričom do týchto dokladov môžu nahliadnuť priamo na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie.

52.

Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj oznámenie o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané štandardným spôsobom - doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR. Sprístupnenie informácii a konania verejnosti v danom prípade potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje stanovisko k zámeru podal, správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa vysporiadal v obsahu rozhodnutia.

53.

Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Z ustanovenia § 63 nevyplýva povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou v každom

konaní o posudzovaní navrhovaného zámeru. Ich vykonanie, či nevykonanie závisí od okolností konkrétneho prípadu, jeho zložitosti, charakteru navrhovanej činnosti a pod. V danom prípade, vzhľadom na charakter zmeny navrhovanej činnosti, ktorý sa odrazil aj v tej skutočnosti, že sa činnosť podľa rozhodnutia správneho orgánu nebude posudzovať podľa , podľa názoru správneho orgánu, s ktorým sa súd stotožnil, nebolo vykonanie konzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácii, ktoré by v rámci konania pred správnym orgánom mohli byť uskutočnené formou ústneho pojednávania ( správneho poriadku) pritom žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, keď konštatoval, že si ich nevyžadovala povaha veci a podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým žalobca mal možnosť sa vyjadriť, boli dostatočnými pre rozhodnutie veci.

54.

Podľa zistenia súdu sa tak správny orgán nedopustil tvrdeného podstatného porušenia procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci a jeho zrušenie súdom v tomto konaní podľa .

55.

V rozpore s právnym názorom žalobcu rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Obsahujú jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, prečo sa navrhovaná činnosť nebude podľa posudzovať, ktoré a ako boli v súvislosti s prijatím tohto záveru aplikované právne predpisy, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a ako tieto dôkazy hodnotil, ako sa vysporiadal s tvrdeniami účastníkov (správny orgán prvého stupňa s vyjadrením žalobcu k posudzovanému zámeru, žalovaný s jeho odvolacími námietkami). Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu využitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a hoci citoval z právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v jeho rozhodnutiach, sám neuviedol, aké úvahy, resp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru v rozhodnutí absentujú. Zjavne nedôvodne namietal (v bode 35 na strane 8 žaloby), že žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúca sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi, hoci takúto námietku neuviedol v obsahu svojho odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a v obsahu spisového materiálu súd ani nezistil vznesenie požiadavky týkajúcej sa vyhotovenia kópie spisu tomuto účastníkovi konania.

56.

Podobne, s súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa rozporu skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, alebo nedostatku jeho opory v obsahu týchto spisov ( ) žalobca nekonkretizoval, ktorá konkrétna súčasť správnym orgánom zisteného skutkového stavu má byť v rozpore s akým dokladom (dokladmi) tvoriacim obsah administratívneho spisu, resp. prečo podľa neho nemá v tomto spise oporu, pričom rovnako nekonkrétnym bol aj návrh žalobcu na využitie možnosti obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s neidentifikovanou prejudiciálnou otázkou.

57.

Súd sám takéto žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu správnych orgánov vo veci, či dôvod pre navrhované položenie prejudiciálnej otázky nezistil, preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

58.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania žiadne trovy uplatniteľné podľa , resp. nevznikli.

59.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.