Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20C-152-2013.pdf
PDF · 88.16 KB
No categories available
20C/152/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: N. H., T.. XX.X.XXXX, H. C., I. XX, zast. splnomocnenou zástupkyňou N.. N. R., C., R. XXX/X, proti odporkyni: Ľ. H., T.. XX.X.XXXX, H. C. - I., Z. XXXX/XX, pr. zast. Mgr. Róbertom Liškom, advokátom AK Poprad, Štefánikova 882, o zaplatenie úroku z omeškania, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 789,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 30.9.2015 zo sumy 2.560,83 eur do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporkyňa zaviazaná na úhradu sumy 2.129,06 eur spolu s úrokom z omeškania. Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 28.5.2013 č.k. 20C/191/2012-28 bola odporkyňa zaviazaná povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.281,11 eur, v časti o zaplatenie sumy 847,95 eur súd konanie zastavil a návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vylúčil na samostatné konanie. Výrok rozsudku, ktorým bol návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.2013 a v tejto časti je konanie o návrhu navrhovateľa vedené pod sp. zn. 20C/152/2013.
Dôvodom podania pôvodného návrhu je skutočnosť, že navrhovateľ a pôvodné odporkyne boli rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 9C/3/2006-112 zo dňa 7.6.2006, v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/3/2006-121 zo dňa 11.7.2006 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/288/06-166 zo dňa 18.4.2007, zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi Istrobanka, a.s. sumu 389.525,- Sk (12.929,86 eur), spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14.25% od 19.10.2005 do zaplatenia ako aj trovy konania.
Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie uvedený záväzok vznikol z titulu hypotekárneho úveru, poskytnutého Istrobankou, a.s. odporkyni, ktorá poskytnutú hotovosť spotrebovala pre vlastnú potrebu a splátky úveru riadne nesplácala, navrhovateľ má za to, že pokiaľ je voči nemu vedená pre vymoženie vyššie uvedenej čiastky exekúcia, túto by mala znášať odporkyňa resp. pôvodné odporkyne. Už právoplatnými rozsudkami tunajšieho súdu bola odporkyňa zaviazaná na úhradu istiny a v súčasnom konaní si navrhovateľ uplatňuje nárok na úrok z omeškania z jednotlivých uhradených splátok v exekučnom konaní.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 9C/3/2006-112 zo dňa 7.6.2006, v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/3/2006-121 zo dňa 11.7.2006 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/288/06-166 zo dňa 18.4.2007, boli účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi Istrobanka, a.s. sumu 389.525,- Sk (12.929,86 eur), spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14.25% od 19.10.2005 do zaplatenia ako aj trovy konania. Pre priznanú pohľadávku spoločnosti Istrobanka, a.s. bola vedená JUDr. Hildegardou Laclavíkovou, exekútorkou Exekútorského úradu Prešov pod sp. zn. EX- 355/07 exekúcia. V rámci výkonu exekúcie uvedená exekútorka podľa možnosti vykonáva exekúciu zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky z účtu účastníkov. Právoplatnými rozsudkami Okresného súdu Poprad bola odporkyňa zaviazaná na úhradu sumy 1.562,37 eur a 998,46 eur. Nakoľko sa v prípade navrhovateľa jednalo o plnenie formou zrážok zo mzdy, uplatnil si navrhovateľ voči odporkyni nárok na úhradu príslušenstva vo forme úroku z omeškania z jednotlivých uhradených splátok. Z prehľadu platieb vykonaných v exekučnom konaní mal súd za preukázané, že v r. 2008 navrhovateľ uhradil celkovo sumu 5.573,57 eur, z toho za odporkyňu sumu 1.857,85 eur a uplatnil si nárok na úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne. V roku 2009 si navrhovateľ uplatnil za mesiace september až december úrok vo výške 6,5 % v celkovej sume 39,37 eur. V roku 2010 si z jednotlivých uhradených splátok navrhovateľ uplatnil nárok na úhradu sumy 147,85 eur. V roku 2011 si z jednotlivých uhradených splátok navrhovateľ uplatnil nárok na úhradu sumy 214,30 eur. V roku 2012 si z jednotlivých uhradených splátok navrhovateľ uplatnil nárok na úhradu sumy 134,90 eur. V roku 2013 si z jednotlivých uhradených splátok navrhovateľ uplatnil nárok na úhradu sumy 101,03 eur. Pri vyčíslení vychádzal navrhovateľ z podkladov doložených exekútorkou, z ktorých vyplývajú čiastočné plnenia všetkých povinných z exekučného konania a súčasne z právoplatných súdnych rozhodnutí. Na základe právoplatných rozhodnutí je zrejmé, že odporkyňa navrhovateľovi dlhuje istinu vo výške 2.560,83 eur, pôvodné exekučné konanie bolo ukončené k 9.8.2013 a za obdobie od 1.8.2013 do 28.9.2015 pri úroku vo výške 6,5 % ročne zo sumy 2.560,83 eur odporkyňa navrhovateľovi dlhuje sumu 332,44 eur. Za obdobie rokov 2009 až júl 2013 odporkyňa navrhovateľovi dlhuje pri úroku 6,5 % ročne sumu 636,45 eur. Za obdobie od 21.8.2009 t.j. od podania prvého návrhu vo veci samej do 29.9.2015 si tak navrhovateľ mal možnosť uplatniť kapitalizované príslušenstvo v celkovej sume 968,89 eur. Nakoľko rozsudkom zo dňa 29.11.2011 bola odporkyňa zaviazaná len na úhradu sumy 1.562,37 eur, uplatnil si navrhovateľ voči odporkyni len úroky z uvedenej sumy a nie z jednotlivých uhradených splátok a celková žalovaná suma tak činí 789,44 eur. Súčasne si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni vyčíslenia uplatneného úroku t.j. od 30.9.2015.
Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila, v pôvodných konaniach síce namietala nedostatok dôvodov na strane navrhovateľa, avšak v časti uplatneného príslušenstva po jeho podrobnom vyčíslení sa odporkyňa nevyjadrila.
Podľa § 511 ods. 1 Obč. zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 2 Obč. zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
Podľa § 511 ods. 3 Obč. zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Podľa § 451 ods. l, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí , musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predpokladom solidárnych záväzkov je: 1. viac subjektov na dlžníckej alebo veriteľskej strane, 2. existencia zákonom ustanovenej právnej skutočnosti, ktorá zakladá solidaritu; takou právnou skutočnosťou pri pasívnej solidarite podľa § 511 ods. 1 je právny predpis alebo dohoda veriteľa s dlžníkom, prípadne rozhodnutie súdu, alebo to vyplýva z povahy plnenia, 3. deliteľnosť plnenia.
Ustanovenie § 511 Obč. zákonníka upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí vydanom na základe § 439 Obč. zákonníka ustanovuje alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pasívna solidarita nie je pravidlom. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať plnenie v celom rozsahu od ktoréhokoľvek dlžníka, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a dlžník či dlžníci sú povinní poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden z dlžníkov, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a ostatnými dlžníkmi. Dlžník, proti ktorému uplatnil veriteľ vyšší nárok, než zodpovedá jeho podielu, môže postupovať dvojakým spôsobom. Buď sám splní dlh v rozsahu uplatneného nároku, čím mu vznikne právo dodatočne požadovať náhradu od ostatných spoludlžníkov podľa ich podielov, alebo aby ho v tomto rozsahu inak zbavili dlhu. V takom prípade je dlžník povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Vzájomný vzťah medzi spoludlžníkmi je upravený právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo dohodou zakladajúcou pasívnu solidaritu. Ak to tak nie je, podiely všetkých dlžníkov na dlhu sú vo vzájomnom pomere rovnaké. Ust. § 511 ods. 2 Obč. zákonníka upravuje vnútorný vzťah medzi spoludlžníkmi. Ak by niektorý zo spoludlžníkov nemohol svoj podiel splniť tomu zo spoludlžníkov, ktorý splnil veriteľovi celý dlh alebo viac, než na neho pripadlo, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných spoludlžníkov. Funkcia pasívnej solidarity spočíva vo zvýšení vyhliadok veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky.
Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Obč. zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 Obč. zákonníka konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť ( § 456 Obč. zákonníka).
Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: 1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. 2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl. Obč. zákonníka), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51 Obč. zákonníka. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 Obč. zákonníka) alebo z dôvodov formálnych (§ 40 Obč. zákonníka), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38 Obč. zákonníka). 3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§
36 ods. 2 Obč. zákonníka), odstúpením od zmluvy (§ 48 Obč. zákonníka) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 Obč. zákonníka). 4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Problematika solidárnych záväzkov je upravená v § 511 ods. l až 3 Obč. zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vyššie uvedeným exekučným titulom bola navrhovateľovi ako povinnému v 2) rade a odporkyniam ako povinným v 1) a 3) rade uložená povinnosť na plnenie v prospech oprávneného Istrobanka, a.s. spoločne a nerozdielne v rozsahu 389.525,- Sk (12.929,86 eur) s príslušenstvom. Navrhovateľ v prospech oprávneného uhradil celú vymáhanú sumu vrátane príslušenstva, pričom súčet úhrad odporkyne bol v pomere k úhradám navrhovateľa minimálny. Z uvedeného dôvodu je nepochybné, že navrhovateľ uhradil v exekučnom konaní aj časť podielu odporkyne, a to jednotlivými mesačnými splátkami a teda mu vznikol nárok na príslušenstvo vo forme úroku z omeškania. Dôvodnosť uplatneného nároku je vzhľadom na už existujúce právoplatné rozhodnutia nepochybná. Výška uplatneného úroku z omeškania je ďalej preukázaná rozpisom jednotlivých platieb spracovaným exekútorkou a zohľadňuje nielen platby navrhovateľa, ale aj odporkyne. Z predložených listín tak mal súd za preukázanú oprávnenosť a správnosť výpočtov navrhovateľa.
Uplatnený nárok je potrebné jednoznačne kvalifikovať podľa § 5ll Obč. zákonníka, ktoré obsahuje presnú úpravu solidárnych záväzkov. Súd má za to, že uplatnený nárok navrhovateľa nemožno kvalifikovať podľa ust. § 451 a nasl. Obč. zákonníka, nakoľko nie je splnený ani jeden z predpokladov uvedený v § 45l ods. 2 Obč. zákonníka. Právnou kvalifikáciou uplatneného nároku súd viazaný v konečnom dôsledku nie je, dôležité je, v akom rozsahu sa navrhovateľ domáhal peňažného plnenia voči odporkyni. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
V zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. súd ďalej priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania v uplatnenej výške 8,05 % ročne počnúc dňom 30.9.2015 ako dňom nasledujúcim po dni kapitalizácie uplatneného úroku z omeškania a to až do úplného zaplatenia dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko v konaní úspešný navrhovateľ si trovy konania neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.