Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-10-2022.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcov: 1./ D. G., Z.. XX.X.XXXX, K. B. D.. A. XXXX/X, XXX XX Q. Z. V., 2./ E. Q., Z.. X.X.XXXX, K. B. A. R. XXX/X, XXX XX E., 3./ F.. V. Q., F., Z.. X.XX.XXXX, K. B. X. XXXX/XX, XXX XX X., všetci právne zastúpení: B. &. X. T.K. A., Q.. J.. H.., Q. Q. Z.. Q.. M. XX/XX, XXX XX X., D.: XX XXX XXX, proti žalovanému: P. Q., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. A.É. XXXX/X, A. - E. D., XXX XX A. D.., o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcim sa v k. ú. E., H.: E., H.: E., I. Z. E. Č.. XXXX, V. H. Ú. E., A. H., T. K.:
- X., X. J. „., X.. Č.. XXX, L. X.: I. X. T. Z., H. V. XXX F.X;
- stavba, popis stavby: dom, so súpisným číslom: 158, postavená na pozemku, parcely registra „C“, par. č. 726, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 111 mX, patrí do dedičstva po neb. T. Q., Z.. XX.XX.XXXX, I.. XX.XX.XXXX, Z. B. U. J. Č.. X, X. X. A. R. Č.. X, E..
II. Žalobcom sa priznáva plná náhrada trov konania.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 4.3.2022 sa žalobcovia domáhali určenie, že spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po označenom poručiteľovi. 2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že Žalobcovia a žalovaný sú dedičia po poručiteľke T. Q., Z.. XX.XX.XXXX, I.. XX.XX.XXXX, Z. B. U. J. Č.. X, E. (ďalej len „poručiteľka“). Poručiteľka bola matkou žalobcov a žalovaného. 3. Žalovaný a žalobcovia sú tiež podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. E., H.: E., H.: E., I. Z. E. Č.. XXXX, V. H. Ú. E., A. H., T. K.:
- X., X. J. „., X.. Č.. XXX, L. X.: I. X. T. Z., H. V. XXX F.X;
- Q., X. Q.: L., Q. Q. Č.: XXX, X. Z. X., X. J. „., X.. Č.. XXX, L. X.: I. X. T. Z., H. V. XXX F.X (ďalej v texte len ako“ predmetné nehnuteľnosti“). 4. Vyššie uvedené nehnuteľností boli pôvodne evidované na parcele č. M. XXX - L. Q. X.., A.. Ú.. E.. Dňa 03.02.1982 Poručiteľka v advokátskej poradni v Spišskej Novej Vsi vyplatila žalovanému sumu vo výške 2.874,- Kčs, titulom výplaty jeho spoluvlastníckeho podielu vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach, pričom táto skutočnosť bola potvrdená na listine (Záznam) spísanej v uvedený deň v advokátskej poradni. V predmetnom Zázname sa zároveň poručiteľka a žalovaný zaviazali, že neskôr uzavrú Zmluvu o prevode nehnuteľností, pričom k uzavretiu tejto zmluvy nikdy nedošlo.
5. Z uvedeného teda vyplýva, že aj napriek riadnemu odkúpeniu spoluvlastníckeho podielu patriacemu žalovanému, vo vzťahu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, poručiteľkou, k prevodu vlastníckeho práva vo formálnom slova zmysle, nedošlo. Poručiteľka však tieto nehnuteľností riadne užívala minimálne od okamihu ich odkúpenia, t. j. od roku 1982 až do svojej smrti, t. j. roku 2021. Z toho dôvodu, poručiteľkino vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vzniklo vydržaním. 6. Žalobcovia sa pred podaním tejto žaloby pokúšali zistiť adresu trvalého pobytu žalovaného, a to dopytom na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia vnútornej správy. Podľa odpovede z MV SR, má žalovaný nahlásený trvalý pobyt na adrese: A. XXXX/X, A. - E. D., H.. A. D.. Avšak podľa informácií žalobcov sa žalovaný dlhodobo zdržiava v Českej republike, pričom adresa jeho pobytu v ČR nie je žalobcom známa. 7. Nakoľko sa žalovaný nezdržiava na adrese jeho trvalého pobytu, poštu na tejto adrese taktiež nepreberá. Vzhľadom na uvedené, žalobcovia navrhujú, aby súd zistil pobyt žalovaného na území Českej republiky, prípadne Slovenskej republiky, nakoľko žalobcovia si túto informáciu nevedia sami zabezpečiť. 8. IV. Naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, žalobcovia preukazujú predovšetkým poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej: „Určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.“ Rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo 144/2010 zo dňa 30.03.2011 9. Je zrejmé, že určovacia žaloba je za daného stavu jediným prostriedkom nápravy skutočného stavu so stavom evidovaným. Určovací výrok súdu je nevyhnutný na zaradenie predmetných nehnuteľností do dedičstva po poručiteľke, na ich následne prededenie a dosiahnutie zápisu zmeny vlastníka/vlastníkov týchto nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva.
10. Na pojednávaní dňa 26.10.2022 žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedli, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe a navrhujú, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom v petite žaloby sme uviedli historicky názov adresy posledného trvalého pobytu poručiteľky T. Q., ktorý opravili na: A. R. X, pretože došlo k premenovaniu názvu ulice U. Z. A. a navrhli, aby súd vydal rozsudok podľa petitu. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný riadne predal svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaných nehnuteľnostiach poručiteľke, čo žalobcovia preukázali priloženým záznamom zo dňa 3.2.1982, pričom minimálne od tohto dátumu poručiteľka predmetné nehnuteľnosti riadne užívala, a teda majú žalobcovia za to, že poručiteľkino vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vzniklo vydržaním. Žalobcovia chybou v písaní nesprávne chybou uviedli, že por. T. Q. bola matkou žalobcov a žalovaného, pričom toto tvrdenie opravili tak, že poručiteľka bola matkou žalovaného a starou mamou žalobcov. V ostatnom poukázali na žalobu a listinné dôkazy k nej priložené. Žalobcovia a žalovaný sú jedinými dedičmi poručiteľky, pričom na preukázanie tejto skutočnosti súdu predložili uznesenie dedičského konania vedeného na tunajšom súde č.k. 16D/197/2021 zo 23.9.2021.
11. Žalovanému bola žaloba s prílohami a procesnými poučeniami doručená fikciou doručenia v zmysle § 116 C.s.p., pretože sa súdu napriek snahe nepodarilo zistiť aktuálnu adresu skutočného pobytu žalovaného a na adrese jeho hláseného trvalého pobytu sa podľa vyjadrenia oslovených štátnych a verejných orgánov dlhodobo nezdržiava. Napriek výzve súdu sa teda žalovaný k podanej žalobe nijako nevyjadril, bol v konaní pasívny a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, pričom všetky písomnosti mu boli doručované na adresu jeho hláseného trvalého pobytu. Na vytýčené pojednávanie sa žalovaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil, kvôli čomu súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával bez jeho prítomnosti.
12. Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 16D/197/2021 má súd za preukázané, že dedičské konanie po poručiteľke - T. Q., Z.. XX.XX.XXXX, I.. X.X.XXXX, Z. B. A. XXX/X, XXX XX E. - bolo zastavené uznesením zo dňa 23.9.2021 (právoplatné dňa 20.10.2021) a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný žalobcovi č. 3 ako dedičovi. Zároveň bol v uznesení deklarovaný okruh potenciálnych dedičov ako účastníkov konania, ktorý zodpovedá žalobcom ako vnukom/vnučkám poručiteľky a žalovanému ako synovi poručiteľky.
13. Z listu vlastníctva č. XXXX X. H., H. T. A.E. Ú. E. mal súd za preukázané, že žalobcovia a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, každý v pomere 1. Ako titul nadobudnutia je pri žalovanom uvedené dedičské konanie č. D 615/1976.
14. Zo záznamu označeného ako S-25/82-Kam/1 zo dňa 3.2.1982 spísaného v Advokátskej poradni v Spišskej Novej Vsi má súd za preukázané, že poručiteľka sa dohodla so žalovaným na odpredaji jeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach označených ako „parcela č. M. XXX - L. Q. X. A.. Ú. E.“, ako aj za podiel na nehnuteľnostiach „zdedených po neb. F. Q., I.. L. X.X.XXXX“ a to za kúpnu cenu vo výške 2.874,- Kčs s tým, že zmluvu o prevode nehnuteľností uzatvoria neskôr.
15. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
16. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
17. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
18. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
19. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázanú plnú opodstatnenosť žaloby.
20. Čo sa týka vecnej aktívnej a pasívnej legitimácie v spore, tak tú mal súd za preukázanú z dedičského spisu tunajšieho súdu č.k. 16D/197/2021 po poručiteľke - T. Q., Z.. XX.XX.XXXX, I.. X.X.XXXX, Z. B. A. XXX/X, XXX XX E., v ktorom boli obe strany sporu účastníkmi dedičského konania.
21. Nespornou skutočnosťou je, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností nehnuteľnosti a to každý v pomere 1/4.
22. Spornou skutočnosťou je samotný predmet sporu, a teda to, či evidovaný spoluvlastnícky podiel žalovaného patrí alebo nepatrí do dedičstva po poručiteľke.
23. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.
24. V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem žalobcov na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby evidovaný stav zodpovedal skutočnému stavu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 179/2010)
25. Inštitút vydržania vlastníckeho práva k veci je upravený primárne v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý je však potrebné vykladať v spojení s § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. 26. V uvedenom ustanovení § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú teda stanovené základné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k veci, a to tak, že vlastnícke právo môže vydržaním nadobudnúť len oprávnený držiteľ a v prípade, ak má nehnuteľnú vec v (oprávnenej) držbe minimálne 10 rokov.
27. V konaní sa žalobcovia síce domáhajú určovacej žaloby, avšak nie priamo určenia vlastníctva v ich prospech, ale v prospech ich právneho predchodcu, teda označenej poručiteľky. Z tohto dôvodu súd skúmal, či boli podmienky vydržania splnené nie u žalobcov, ale práve u poručiteľky.
28. Pre záver o tom, označená poručiteľka spĺňala ku dňu svojej smrti vyššie uvedené podmienky na to, aby sa mohlo vlastnícke právo vydržať, je dôležité posúdiť najskôr či označená poručiteľka bola oprávneným držiteľom tak, ako to ustanovuje § 134 ods. 1 OZ. Definíciu oprávneného držiteľa ustanovuje § 130 ods. 1 veta prvá OZ, v zmysle ktorého ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
29. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávneným držiteľom je len taký držiteľ veci, ktorý je s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Vo všetkých ostatných prípadoch potom ide o držiteľa veci neoprávneného, pričom podľa súčasnej právnej úpravy neoprávnený držiteľ nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k veci právnym titulom vydržania. O oprávnenú držbu teda nikdy nejde v prípade, ak držiteľ veci (napr. osoba, ktorá namiesto vlastníka vykonáva vo vzťahu k držanej veci vlastnícke práva aj povinnosti) vedel, že nie je jej vlastníkom. Dokonca o oprávnenú držbu nepôjde ani v tých prípadoch, ak by sa síce držiteľ mylne domnieval, že je vlastníkom držanej veci, avšak pri vynaložení náležitej starostlivosti (napr. lustráciou verejne prístupného katastra nehnuteľností) by zistil, že vlastníkom veci nie je.
30. V tejto súvislosti možno príkladmo poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo 07.05.2002 so sp. zn. 22 Cdo 1843/2000, podľa ktorého pri hodnotení dobrej viery je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať, počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
31. V prejednávanej veci mal súd za preukázané z predloženého záznamu označeného ako S-25/82- Kam/1 zo dňa 3.2.1982 spísaného v Advokátskej poradni v Spišskej Novej Vsi a podpísaného žalovaný a poručiteľkou, že označená poručiteľka vyplatila žalovanému cenu jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, avšak reálne následne nikdy nedošlo k spísaniu riadnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Práve z takéhoto písomného dôkazu je však možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností vyvodiť závery o dobromyseľnej držbe označenej poručiteľky vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Po vyplatení kúpnej ceny sa poručiteľka ujala držby a užívala predmetné nehnuteľnosti až do svojej smrti, no nikdy však nedošlo k evidenčnej zmene vlastníka v katastri nehnuteľností, keďže nedošlo k spísaniu kúpnej či obdobnej zmluvy. Zákonom predpokladaná doba vydržania však uplynula najskôr dňom 3.2.1992, kedy sa poručiteľka stala vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, čo však za jej života nebolo premietnuté do zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že označená poručiteľka sa za jej života stala vlastníkom podielu na predmetných nehnuteľnostiach vydržaním, a preto súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a výrokom č. I určil, že podiel na predmetných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nej.
33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a výrokom č. II priznal žalobcom právo na plnú náhradu trov konania a to vzhľadom na skutočnosť, že mali úspech v celom svojom uplatnenom nároku. O výške tejto náhrady trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.