Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobkyne: Ing. S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX H. K. L., zastúpenej Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 37 804 171, proti žalovanému: Základná škola Františka Hrušovského, so sídlom Gymnaziálna 197, 038 43 Kláštor pod Znievom, IČO: 37 811 941, zastúpenému obchodnou spoločnosťou SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -114 zo dňa 6. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. -114 zo dňa 6. apríla 2022 potvrdzuje.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobkyni listom žalovaného zo dňa 09.03.2021, podľa , je neplatné (výrok I.). Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré jej je žalovaný povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou dňa 25.08.2021 sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobkyni listom žalovaného zo dňa 09.03.2021 podľa ust. (ďalej len „“) je neplatné. Žalobkyňa podanú žalobu skutkovo odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.08.2013 v znení jej dodatkov v pracovnej pozícii výchovnovzdelávacia činnosť učiteľky II. stupňa základnej školy, vyučovala na plný pracovný úväzok matematiku, techniku, fyziku a biológiu. Dňa 22.03.2021 sa na základe telefonickej výzvy riaditeľky žalovaného dostavila do riaditeľne školy za účelom prevzatia dovolenkových a stravných lístkov. Následne jej riaditeľka žalovaného za účasti zástupkyne riaditeľky školy a tajomníčky školy predložila výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 09.03.2021 z dôvodu podľa ust. , t. j. pre nadbytočnosť s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Podľa tvrdení riaditeľky školy sa mal jej pracovný úväzok rozdeliť medzi iných dvoch učiteľov školy, iná vhodná práca, ani práca na kratší pracovný úväzok jej ponúknutá nebola. Výpovedná doba podľa danej výpovede mala začať plynúť dňom 01.04.2021 a pracovný pomer mal skončiť dňom 30.06.2021. Podľa danej výpovede sa skončenie pracovného pomeru malo prerokovať so zástupcami zamestnancov a jej nadbytočnosť mala vychádzať z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 1 zo dňa 12.03.2021, ktorým sa mal znížiť počet zamestnancov žalovaného k 30.06.2021 v pozícii učiteľ (učiteľka) II. stupňa základnej školy z

pôvodného počtu 10 na 9, a to z dôvodu efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami, podľa a Žalovaný zamestnávateľ listom zo dňa 12.03.2021 požiadal zástupcu zamestnancov - ZO PŠaV na Slovensku o prerokovanie predmetnej organizačnej zmeny č. 1 k 30.06.2021, pričom základná odborová organizácia listom zo dňa 12.03.2021 reagovala, že danú organizačnú zmenu prerokovali a berú ju na vedomie. Žalobkyňa listom zo dňa 17.06.2021 oznámila zamestnávateľovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný reagoval listom zo dňa 23.06.2021, keď zotrval na podanej výpovedi, a túto považoval za platnú, zároveň k odpovedi priložil záznam Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 21.05.2021. Žalovaný požiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie organizačnej zmeny č. 1 k 30.06.2021, a nie o prerokovanie výpovede v zmysle kogentného ust. . Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov právny úkon výpovede a nie jeho rozhodnutie o organizačnej zmene. Toto pochybenie zo strany zamestnávateľa robí jeho právny úkon výpovede podľa žalobkyne neplatným pre rozpor s ust. . Žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie organizačnej zmeny č. 1 zo dňa 12.03.2021 tiež neobsahovala náležitosti výpovede určené v ust. , t. j. neobsahovala skutkové vymedzenie dôvodov výpovede tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Výpoveď žalovaného jej bola daná v rozpore s ust. . Žalovaný mal možnosť v čase dávania výpovede žalobkyni, túto ďalej zamestnávať, a to aj na kratší pracovný čas, avšak takúto možnosť jej vôbec neponúkol (mal napr. voľnú pracovnú pozíciu vychovávateľky v školskej družine). Mohol tiež dosiahnuť cieľ podľa danej výpovede (zabezpečenie efektívnosti práce) napr. aj spôsobom skrátenia jej pracovného času, čo sa však takisto nestalo. Dôvod výpovede podľa ust. (nadbytočnosť žalobkyne s cieľom zabezpečenia efektívnosti práce) bol absolútne neopodstatnený. Predmetný dôvod bol umelo vykonštruovaný s cieľom obídenia zákona a zbavenia sa nepohodlnej zamestnankyne, s ktorou mala riaditeľka žalovaného dlhodobé osobné konflikty a spory a bola zo strany riaditeľky školy šikanovaná a diskriminovaná. Na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 12.03.2021 malo dôjsť z dôvodu efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami k zníženiu počtu zamestnancov k 30.06.2021 v pracovnej pozícii učiteľ/učiteľka 2. stupňa ZŠ z pôvodného počtu 10 na 9. Na internetovom portáli zborovna.sk, ktorý sa zaoberá aj ponukou práce v školstve, žalovaný už dňa 22.04.2021 zverejnil ponuku na uvoľnené miesto žalovanej, t. j. na pracovnú pozíciu učiteľky 2. stupňa ZŠ s aprobáciou matematika a fyzika, a to na 100 % pracovný úväzok s termínom nástupu do práce od 01.09.2021. Z tohto konania žalovaného je zrejmé, že dôvod výpovede podľa ust. bol absolútne neopodstatnený, keďže od nového školského roka (01.09.2021) bolo potrebné na uvoľnené miesto žalobkyne prijať nového zamestnanca. Je tiež zrejmé, že počet detí v škole sa od nového školského roka nezníži a potreba výučby hodín matematiky a fyziky zostane zachovaná minimálne v rozsahu ako v predchádzajúcom školskom roku. V danom prípade nedošlo ani k efektívnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami, keďže žalobkyni vznikol nárok na 2-mesačné odstupné (takisto ako keby bola zamestnaná u žalovaného v mesiacoch júl a august 2021) a po prijatí nového zamestnanca na uvoľnenú pracovnú pozíciu žalobkyne od 01.09.2021 bude potrebné tomuto zamestnancovi platiť mzdu v tom istom (resp. obdobnom) rozsahu, akoby to bolo potrebné platiť samotnej žalobkyni. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na ust. , keď žalobkyňa žiadnym spôsobom vo svojom oznámení zamestnanca zo dňa 17.06.2021 nepoukázala na to, v čom vidí rozpor s dobrými mravmi, a čím mal byť výkon práva zamestnávateľa - žalovaného zneužitý na škodu žalobkyne. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, že zo strany zamestnávateľa bol výkon jeho práv v rozpore s dobrými mravmi, a tieto práva mali byť zneužité na škodu žalobkyne, poukázal na to, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala úmysel žalovaného spôsobiť jej škodu, pričom ani nešpecifikovala, aká škoda jej mala byť spôsobená (odstupné bolo žalobkyni vyplatené, skončenie pracovného pomeru - v danom prípade nedošlo k výkonu práva, ktorý zákon zakazuje, žalovaný nekonal protiprávne a úmyselne a podobne). Z podanej žaloby nie je zrejmé, v čom má výpoveď daná žalobkyni svojim obsahom a účelom odporovať zákonu, keďže žalovaný dal žalobkyni výpoveď v intenciách ust. , tzn. žalovanému samotný umožňoval dať svojmu zamestnancovi výpoveď za podmienok tam uvedených. Žalovanému nebolo zrejmé, v čom žalobkyňa vidí odporovanie zákona tak, ako tvrdí, keďže to nijakým spôsobom nešpecifikovala a ani nepreukázala. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že právny úkon obchádza zákon, konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný či nežiaduci. Tu si však žalovaný nevedel vysvetliť, prečo by robil úkon (riadne prerokovaný aj so zástupcami zamestnancov), ktorý by mal obchádzať zákon a aký by to malo pre neho zmysel. Žalovaný pristúpil dôvodne a opodstatnene k organizačnej zmene z dôvodu efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami, čo malo za následok, že musel dať výpoveď žalobkyni. Keďže žalobkyňa nijakým

spôsobom nedefinovala, v čom vidí porušenie ust. (ďalej len „“), nebolo možné sa bližšie k jej výhradám vyjadriť. Nestotožnil sa ani s vyjadrením žalobkyne, že výpoveď nebola v zmysle ust. prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Tieto skutočnosti boli vyvrátené samotnou žalobkyňou, kedy ona sama v rámci žalobného návrhu predložila ako dôkaz rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 1 k 30.06.2021, ako aj žiadosť žalovaného o prerokovanie organizačnej zmeny č. 1 k 30.06.2021 a odpoveď na žiadosť ohľadom organizačnej zmeny č. 1 k 30.06.2021. Rozpor výpovede so zásadou rovnakého zaobchádzania a zákazom diskriminácie v celom rozsahu žalovaný rozporoval v odpovedi, ktorú zaslal žalobkyni, pričom skutočnosti, ktoré tvrdí žalobkyňa nevyplynuli ani z kontroly Inšpektorátu práce Žilina. K tvrdeniu žalobkyne, že výpoveď nebola vopred prerokovaná zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, a to v zmysle ust. , žalovaný uviedol, že z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že zaslal žiadosť ZO PŠaV na Slovensku pri ZŠ Kláštor pod Znievom o prerokovanie organizačnej zmeny č. 1 k 30.06.2021, ktorá sa mala týkať zmeny počtu zamestnancov na pracovnej pozícii učiteľ 2. stupňa z počtu 10 na počet 9. Dôvodom organizačnej zmeny bolo efektívne hospodárenie s finančnými prostriedkami a ich optimalizácia. Predmetná žiadosť obsahovala aj prílohu, ktorou bolo rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 1 k 30.06.2021 ako aj oznámenie o skončení pracovného pomeru so zamestnankyňou, ktorej sa organizačná zmena týka: Ing. S. I., a to výpoveďou podľa ust. v platnom znení. Následne bola zo strany ZO PŠaV na Slovensku pri ZŠ Kláštor pod Znievom doručená žalovanému odpoveď, ktorá organizačnú zmenu č. 1 k 30.06.2021 prerokovala a zobrala na vedomie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný splnil podmienky stanovené v ust. , prerokoval právny úkon výpovede, a táto žiadosť o prerokovanie obsahovala aj náležitosti výpovede, ktoré sú určené v ust. , tzn. dôvod výpovede bol vymedzený tak, že ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Z výpovede, ktorá bola doručená žalobkyni vyplýva, že výpoveď jej bola daná v zmysle ust. , a dôvodom bolo, že žalobkyňa sa stala nadbytočnou a to s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Výkladom prejavu vôle sa dá jednoznačne ustáliť výpovedný dôvod. K tvrdeniu žalobkyne, že výpoveď žalovaného bola daná žalobkyni v rozpore s ust. , žalovaný uviedol, že v čase výpovede od 01.04.2021 až do 30.06.2021 nemal možnosť ponúknuť žalobkyni pracovné miesto pedagogického zamestnanca, ani pedagogického asistenta, ani vychovávateľa v školskej družine. Tieto možnosti nemal žalovaný ani na ďalší školský rok. Tvrdenie žalobkyne, že v čase dávania výpovede jej mohol žalovaný ponúknuť skrátený pracovný čas, alebo voľnú pracovnú pozíciu vychovávateľky v školskej družine, sa nezakladajú na pravde. Tvrdenie žalobkyne, že dôvod výpovede podľa ust. (nadbytočnosť žalobkyne s cieľom zabezpečenia efektívnosti práce) bol absolútne neopodstatnený, a tento bol umelo vykonštruovaný s cieľom obídenia zákona a zbavenia sa nepohodlnej zamestnankyne - žalobkyne, s ktorou mala mať riaditeľka žalovaného dlhodobé osobné konflikty a spory a žalobkyňa mala byť zo strany riaditeľky školy šikanovaná a diskriminovaná, žalovaný poprel. Žalobkyňa tvrdila, že zo strany riaditeľky bola šikanovaná a diskriminovaná. Práve za týmto účelom a na základe podnetov žalobkyne, boli u žalovaného vykonané kontroly zo strany Inšpektorátu práce Žilina, z ktorých boli spísané záznamy, pričom nebolo zistené porušenie právnych predpisov v kontrolovaných oblastiach, na ktoré bola inšpekcia zameraná. Inšpekciou práce neboli zistené také skutočnosti, ktoré by naznačovali porušenie zásady rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Úkony žalobkyne boli pre žalovaného nepochopiteľné, a to aj s poukázaním na tú skutočnosť, že po obdržaní výpovede zo strany žalovaného ona sama navrhla ukončenie pracovného pomeru dohodou, a to ku dňu 31.05.2021 s 2-mesačným odstupným. Následne si samotná žalobkyňa uviedla podmienky ukončenia pracovného pomeru dohodou, a to konkrétne: „dohoda o ukončení pracovného pomeru k 31.05.2021 je z mojej strany reálne len v prípade, ak je možné presunúť celú moju dovolenku za rok 2021 na nového zamestnávateľa (ZŠ)“. Vzhľadom na tú skutočnosť, že túto podmienku žalobkyne nemohol žalovaný nijakým zákonným spôsobom zrealizovať, obrátila sa žalobkyňa dňa 17.06.2021 na právneho zástupcu, výsledkom čoho bolo podanie žalovanému označené ako Oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi podľa ust. a následne podanie šikanózneho žalobného návrhu, ktorý je v celom rozsahu nedôvodný a neopodstatnený a ktorý žiadal žalovaný zamietnuť v celom rozsahu. Tento inzerát žalovaný uverejnil na danom portály ešte v januári 2021, kedy nevedel aká bude situácia ohľadom Covid 19. V prípade, ak by stále pokračovala online výučba, v tomto prípade by žalovaný potreboval ďalšieho učiteľa druhého stupňa ZŠ. Žalovaný podotkol, že personálne zabezpečenie výrazne ovplyvnila dištančná výuka od 08.02.2021, kedy celý druhý stupeň a od 22.02.2021 bola celá škola v systéme online výučby. Tento inzerát je stále zverejnený, jedná sa o bezplatný inzerát, pričom tento portál je určený pre riaditeľov škôl a

učiteľov, avšak inzeráty v ňom nie sú záväzné. Časové hľadisko od zverejnenia inzerátu do času podania výpovede žalobkyni je v rozpätí 3-4 mesiace, pričom skutočnosť, na ktorú poukazovala žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu, t. j. inzerát, je neopodstatnená. Keďže žalobkyňa dostala výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a výpovedná lehota uplynula k 30.06.2021, poukázal žalovaný na listinný dôkaz - formulár na zápis údajov rok 2021 za mesiace od júna do augusta, podľa ktorého v júni 2021 bol počet pedagogických zamestnancov 19, a za obdobie júl a august bolo pedagogických zamestnancov 18. Je teda preukázané, že na pracovnú pozíciu žalobkyne žalovaný neprijal iného pedagogického zamestnanca, tzn., splnil to, čo mu ukladá ust. . 4. V rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnej pozícii výchovnovzdelávacia činnosť učiteľky 2. stupňa základnej školy na základe pracovnej zmluvy v znení jej dodatkov od 01.09.2013, pričom listom zo dňa 09.03.2021 s ňou zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou podľa ust. , z uvedením dôvodu, že sa stala nadbytočnou s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Ďalej výpoveď obsahovala údaj o dĺžke výpovednej doby (ktorá je 3 mesiace a začne plynúť dňom 01.04.2021 a skončí dňom 30.06.2021), údaj o výške odstupného a konštatovanie zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Výpoveď bola doručovaná žalobkyni na pracovisku dňa 22.03.2021, za prítomnosti dvoch svedkov, pred ktorými žalobkyňa odmietla výpoveď prevziať, čo svedkyne uviedli na samotnej listine. Žalobkyňa listom zo dňa 17.06.2021 doručeným zamestnávateľovi dňa 17.06.2021 oznámila zamestnávateľovi, že nesúhlasí s výpoveďou (z formálnych aj vecných dôvodov) a trvá na ďalšom zamestnávaní. Na uvedený list reagoval zamestnávateľ dňa 23.06.2021 oznámením, v ktorom zotrval na podanej výpovedi a poukázal na závery záznamu z vykonanej inšpekcie Inšpektorátom práce Žilina zo dňa 21.05.2021, podľa ktorých neboli zistené žiadne pochybenia, rozhodnutie o organizačných zmenách (z marca 2020) a výpoveď boli so zástupcami zamestnancov prerokované. Žalovaný predložil rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 1 k 30.06.2021, v zmysle ktorého sa z dôvodu efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami podľa a znižuje počet zamestnancov k 30.06.2021 v pracovnej pozícii učiteľ/ka na 2. stupni ZŠ z pôvodného počtu 10 na 9. Účinnosť tohto rozhodnutia sa viazala ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnankyňou, ktorej sa organizačná zmena týka: Ing. S. I., a to výpoveďou podľa ust. v platnom znení. Rozhodnutie bolo prerokované so zástupcom ZO pri ZŠ Kláštor pod Znievom. Rozhodnutie bolo opatrené pečiatkou a podpisom zamestnávateľa ako aj pečiatkou a podpisom predsedníčky ZO pri ZŠ Kláštor pod Znievom. Zamestnávateľ listom zo dňa 12.03.2021 označeným ako žiadosť o prerokovanie organizačnej zmeny č. 1 k 30.06.2021 požiadal ZO PŠaV na Slovensku pri ZŠ Kláštor pod Znievom o prerokovanie organizačnej zmeny č. 1 k 30.06.2021 s tým, že organizačná zmena sa týka zmeny počtu zamestnancov na pracovnej pozícii učiteľ 2. stupňa z počtu 10 na 9. Dôvodom organizačnej zmeny bolo efektívne hospodárenie s finančnými prostriedkami a ich optimalizácia. Prílohou žiadosti bolo rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 1 k 30.06.2021. ZO PŠaV pri ZŠ Kláštor pod Znievom listom z 12.03.2021 prerokovala organizačnú zmenu č. 1 k 30.06.2021 a zobrala na vedomie. 5. Citujúc ust. , , , , , , sa vo vedenom spore súd prvej inštancie zaoberal problematikou doručovania písomností týkajúcich sa pracovného pomeru podľa ust. . Žalobkyňa odmietla prijať písomnosť zamestnávateľa - výpoveď zo dňa 09.03.2021, a to pri doručovaní výpovede dňa 22.03.2021 na pracovisku žalovaného za prítomnosti svedkýň, ktoré uvedenú skutočnosť potvrdili, čo ani medzi stranami nebolo sporné. Výpoveď bola doručená žalobkyni dňa 22.03.2021 a pracovný pomer mal skončiť 30.06.2021, žaloba o neplatnosť výpovede bola podaná na súde prvej inštancie dňa 25.08.2021, t. j. v lehote dvoch mesiacov, odkedy mal pracovný pomer skončiť, v súlade s ust. . 6. Vo vzťahu k formálnym náležitostiam výpovede bol súd prvej inštancie toho názoru, že dotknutá výpoveď nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Z obsahu samotnej výpovede zo dňa 09.03.2021 bol zrejmý len všeobecný dôvod ukončenia pracovného pomeru označený citáciou znenia ust. ) s uvedením: „....kde sa stávate nadbytočným s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce“. Z tejto formulácie nebolo zamestnancovi (ani súdu prvej inštancie) zrejmé, na základe akého aktu (rozhodnutia) zamestnávateľa vznikla nadbytočnosť zamestnanca, čo bolo dôvodom, príčinou organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stal nadbytočným, aké konkrétne pracovné pozície, funkcie v organizácii zamestnávateľa boli pre zamestnávateľa nadbytočné a časové hľadisko, účinnosť zmeny spôsobujúcej nadbytočnosť. Okrem citácie príslušného paragrafu a všeobecnej formulácie o nadbytočnosti výpoveď ako právny úkon, na ktorého platnosť zákon kladie určité požiadavky, neobsahovala nič. Tento právny úkon bol teda neurčitý, výpovedný dôvod bol vymedzený

všeobecne, neurčito, nejednoznačne a z toho dôvodu aj neplatný. Navyše, samotné rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom pre výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, bolo prijaté zamestnávateľom 12.03.2021 a výpoveď žalobkyni bola pripravená už 09.03.2021, teda ešte pred samotným rozhodnutím o organizačnej zmene. 7. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj ďalšou hmotnoprávnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, a síce splnením povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov v zmysle ust. . V zmysle predmetného zákonného ustanovenia nastanú účinky výpovede len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v ust. (R 47/2007). Náležitosti skončenia pracovného pomeru (v tomto prípade výpovede) musia byť dostatočne vymedzené v písomnej žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru. V prejednávanej veci zástupcom zamestnancov nebola predložená písomná žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie výpovede a nebol predložený ani písomný návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnávateľ dňa 12.03.2021 požiadal odborovú organizáciu ZO PŠaV o prerokovanie organizačnej zmeny č. 1. k 30.06.2021, ktoré rozhodnutie bolo aj prílohou uvedenej žiadosti a na základe takto formulovanej žiadosti zamestnávateľa príslušný odborový orgán prerokoval organizačnú zmenu a túto zobral na vedomie. Z obsahu žiadosti zamestnávateľa ani z obsahu žiadosti odborovej organizácie nebolo možné žiadnym výkladom ustáliť, že predmetom prerokovania v zmysle ust. bola výpoveď daná žalobkyni Výpoveď musí byť prerokovaná spôsobom vylučujúcim pochybnosti o tom, konkrétne aké skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a z akého dôvodu bolo dané, a musia byť rozptýlené pochybnosti, či vôbec toto skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované a konkrétne aká výpoveď a z akých dôvodov. Splnenie tejto náležitosti vyžadovanej zákon pre platnosť právneho úkonu - výpovede musí byť jednoznačne splnené, preukázané, pred daním výpovede, a toto konanie zamestnávateľa nemožno nahrádzať dodatočne výpoveďou svedkov, vyjadreniami či dodatočným výkladom vôle zamestnávateľa. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že hmotnoprávna podmienka skončenia pracovného pomeru spočívajúca v prerokovaní so zástupcami zamestnancov vopred nebola splnená, a preto vyhovel žalobe žalobkyne ohľadne neplatnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. (ďalej len „“) a ust. CSP, pričom priznal žalobkyni, ktorá bola vo veci úspešná v plnom rozsahu, náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne, alternatívne sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii produkovanej vo vyjadrení ku žalobe, ktorou sa súd prvej inštancie podľa neho nezaoberal, resp. nevyhodnotil ju správne, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj k procesným pochybeniam. Poukázal na ust. , v zmysle ktorého je potrebné žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podať najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď mal pracovný pomer skončiť, pričom súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj dôvodmi neplatnosti uvedenými žalobkyňou až podaním zo dňa 22.12.2021, t. j. po uplynutí prekluzívnej lehoty podľa ust. . Konkrétne žalobkyňa doplnila dôvody neplatnosti výpovede pre rozpor s ust. a pre rozpor so zákazom diskriminácie podľa ust. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Žalobkyňa doplnila, resp. rozšírila žalobné dôvody po uplynutí prekluzívnej lehoty ustanovenej na podanie žaloby. Túto skutočnosť žalovaný namietol aj na samotnom pojednávaní, avšak súd prvej inštancie sa touto námietkou nezaoberal a napriek tomu svoje rozhodnutie odôvodnil aj s poukázaním na rozšírené dôvody, ktoré žalobkyňa podala po uplynutí prekluzívnej lehoty, hoci bola zastúpená právnym zástupcom, ktorý mal tieto dôvody uplatniť už v rámci podaného žalobného návrhu. K súdu prvej inštancie namietanému splneniu hmotnoprávnej podmienky vymedzenia dôvodu výpovede žalovaný poukázal na ust. , v zmysle ktorého dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Táto podmienka bola zo strany žalovaného splnená, kedy presne špecifikoval dôvod výpovede, a to pre nadbytočnosť zamestnanca s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 28.07.2008, z ktorého vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, nie je potrebné rozvádzať

do všetkých podrobností (detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola daná zamestnancovi výpoveď. Z výpovede, ktorá bola doručená žalobkyni vyplýva, že výpoveď jej bola daná v zmysle ust. , a dôvodom bolo, že žalobkyňa sa stala nadbytočnou s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Výkladom prejavu vôle sa dá jednoznačne ustáliť výpovedný dôvod. Súd prvej inštancie nad rámec zákona vyžadoval, resp. rozhodol, aby bolo vo výpovedi uvedené na základe akého aktu (rozhodnutia) zamestnávateľa vzniká nadbytočnosť zamestnanca, čo je dôvodom, príčinou organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stáva nadbytočným, aké konkrétne pracovné pozície, funkcie z organizácii zamestnávateľa sú pre zamestnávateľa nadbytočné a časové hľadisko, účinnosť zmeny spôsobujúcej nadbytočnosť. Jedná sa o značne detailné vymedzenie dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vyžadoval, hoci postačuje to, na základe akého dôvodu dostala žalobkyňa výpoveď, a tento nesmie byť v žiadnom prípade zameniteľný s iným výpovedným dôvodom. Žalovaný sa nestotožnil ani so závermi súdu prvej inštancie ohľadom (ne)splnenia ďalšej hmotnoprávnej podmienky platnosti skončenia pracovného pomeru, a síce preukázanie splnenia povinnosti prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnanca podľa ust. . pritom vyžaduje prerokovanie (nevyžaduje sa teda súhlas), pričom nešpecifikuje techniku prerokovania (za účasti zástupcov zamestnancov, výmenou e-mailov, písomností - možno však usudzovať, že sa má na mysli aj osobné prerokovanie - de facto v zmysle práva EÚ je to aj právo stretnúť sa), ako ani formu výsledku (písomná odpoveď, vyjadrenie stanoviska do zápisnice). Dôležité je, že vyžaduje písomnú žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie, ktorá má byť druhej strane doručená. Žalovaný zaslal žiadosť Zo PŠaV na Slovensku pri ZŠ Kláštor pod Znievom o prerokovanie organizačnej zmeny č. 1 k 30.06.2021, ktorá sa mala týkať zmeny počtu zamestnancov na pracovnej pozícii učiteľ 2. stupňa z počtu 10 na počet 9. Dôvodom organizačnej zmeny bolo efektívne hospodárenie s finančnými prostriedkami a ich optimalizácia. Predmetná žiadosť obsahovala aj prílohu, ktorou bolo rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 1 k 30.06.2021. Predmetné rozhodnutie vyslovene obsahovalo nasledujúce skutočnosti: 1. prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene, v zmysle ktorého sa z dôvodu efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami znížil počet zamestnancov k 30.06.2021 v pracovnej pozícii učiteľ/ka 2. stupňa ZŠ z pôvodného počtu 10 na 9., 2. skončenie pracovného pomeru so zamestnankyňou, ktorej sa organizačná zmena týka: Ing. S. I., a to výpoveďou podľa v platnom znení. Následne bola zo strany ZO PŠaV na Slovensku pri ZŠ Kláštor pod Znievom doručená žalovanému odpoveď, ktorá organizačnú zmenu č. 1 k 30.06.2021 prerokovala a zobrala na vedomie. Žalovaný tak splnil podmienky stanovené v ust. , teda prerokoval právny úkon výpovede, a táto žiadosť o prerokovanie obsahovala aj náležitosti výpovede, ktoré sú určené v ust. , tzn. dôvod výpovede bol vymedzený tak, že ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. . Za nesprávny postup považoval žalovaný stav, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch zástupcov zamestnancov ZO pri ZŠ Kláštor pod Znievom, ktorých výpoveď mala preukázať skutočnosti tvrdené žalovaným, a teda, že výpoveď daná žalobkyni bola zákonným spôsobom prerokovaná podľa ustanovení . 11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Žalovaný si podľa jej názoru zamieňa prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu na uplatnenie neplatnosti výpovede na súde s lehotami v zmysle sudcovskej, resp. zákonnej koncentrácie konania. Žalobkyňa dôvod neplatnosti výpovede rozšírila vo svojej replike, a to včas a v rámci sudcovskej koncentrácie v zmysle uznesenia, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 16.12.2021. Bez ohľadu na túto skutočnosť, žalobkyňa poukázala na to, že pre individuálny pracovný spor, čo je aj súdený prípad, platí ust. , podľa ktorého zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že zamestnanec nie je oprávnený, po uplynutí lehoty podľa ust. , uvádzať ďalšie právne skutočnosti a dôvody neplatnosti výpovede. Je zrejmé, že žalobkyňa neplatnosť výpovede uplatnila včas a svoj nárok jasne špecifikovala v petite žaloby. Právne dôvody neplatnosti výpovede a ďalšie skutočnosti je zamestnanec oprávnený predkladať až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, čo bolo zo strany žalobkyne samozrejme dodržané. Ďalej poukázala aj na vyšetrovací princíp uplatňovaný v individuálnych pracovnoprávnych sporoch, v rámci ktorého súd nie je viazaný dôvodmi neplatnosti výpovede, ako sú uvedené v žalobe, ale môže prihliadnuť aj na iné dôvody, ktoré vyplynú z vykonaného dokazovania a následného právneho posúdenia celej veci súdom prvej inštancie. Stotožnila sa aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom zástupcov zamestnancov ZO pri ZŠ Kláštor pod Znievom, ktorý dôkaz považovala žalobkyňa za nadbytočný, nepotrebný a nehospodárny. V ďalšom žalobkyňa zotrvala

na svojich predchádzajúcich vyjadreniach produkovaných v podaniach zo dňa 24.08.2021 (žaloba), 22.12.2021 (žalobná replika), ako aj na pojednávaní konanom dňa 06.04.2022. 12. Odvolateľ v rámci odvolacej repliky zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a argumentácii, naopak sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne. 13. Dňa 16.08.2022 bola súdu prvej inštancie doručená odvolacia duplika žalobkyne, ktorá taktiež zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a argumentácii. 14. Iné podania účastníkov konania odvolaciemu súdu predložené neboli. 15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ ), oprávnenou osobou - žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [ a a ], preskúmal odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa ust. v spojení s ust. a a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil. 16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil sa s nižšie uvedenými podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie medzi inými založil. Pokiaľ tak ide o napadnutý rozsudok, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti ďalej uvedených dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 18. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa podmienok konania odvolací súd nezistil. 19. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovaného formulované v jeho opravnom prostriedku, pričom sa tak v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. 20. Podľa ust. , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa ust. pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. 21. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie založil medzi iným napadnuté rozhodnutie aj na skutkovom závere, že samotné rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom pre výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, bolo prijaté zamestnávateľom dňa 12.03.2021, pričom výpoveď žalobkyni bola pripravená už dňa 09.03.2021, teda ešte pred samotným rozhodnutím o organizačnej zmene. Zo znenia cit. ust. tak vyplýva, že prejavu vôle zamestnávateľa dať zamestnancovi výpoveď pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia musí predchádzať písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Dôvodom výpovede podľa uvedeného zákonného ustanovenia je totiž nadbytočnosť zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa. Medzi písomným rozhodnutím zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a nadbytočnosťou zamestnanca musí existovať

príčinná súvislosť. Nadbytočnosť zamestnanca, ako výpovedný dôvod, teda môže logicky nastať až potom, ako zamestnávateľ písomne rozhodne o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Inými slovami, zamestnávateľ môže teda dať zamestnancovi výpoveď až potom, ako je naplnený hmotnoprávny predpoklad pre jej uplatnenie, ktorým je v danom prípade nadbytočnosť zamestnanca. Výpoveď podľa ust. je pritom jednostranný právny úkon zamestnávateľa určený zamestnancovi, teda je prejavom vôle zamestnávateľa smerujúcim k skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom. V posudzovanom prípade žalovaný ako zamestnávateľ prejavil vôľu dať žalobkyni ako zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa ust. už dňa 09.03.2021 (dátum výpovede), hoci v tomto čase ešte neexistovalo jeho písomné rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov ku dňu 30.06.2021 v pracovnej pozícii učiteľ/ka 2. stupňa ZŠ z pôvodného počtu 10 na 9, ktoré bolo žalovaným prijaté až dňa 12.03.2021 (deň, kedy bolo prijaté toto rozhodnutie). Je teda zrejmé, že v čase, keď dal žalovaný ako zamestnávateľ výpoveď žalobkyni ako zamestnancovi, t. j. v čase prejavenia vôle žalovaného (dňa 09.03.2021) neboli naplnené podmienky pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa ust. . Je bez právnej relevancie, že žalovaný výpoveď zo dňa 09.03.2021 doručoval žalobkyni až dňa 22.03.2021, teda v čase potom, ako písomne rozhodol dňa 12.03.2021 o znížení stavu zamestnancov. Dňa 22.03.2021 žalovaný totiž len svoj prejav vôle zo dňa 09.03.2021 doručoval do dispozície osoby (žalobkyni), ktorej bol jeho prejav vôle určený. Inak povedané rozhodným momentom pre posudzovanie naplnenia hmotnoprávnych predpokladov pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa ust. je moment dania výpovede, t. j. moment prejavu vôle zamestnávateľa skončiť pracovným pomer so zamestnancom. 22. Podľa ust. veta prvá zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. S ohľadom na už uvedené tak v danom prípade neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady pre platnosť výpovede zo strany žalovaného ako zamestnávateľa podľa ust. , a preto je sporná výpoveď žalovaného zo dňa 09.03.2021 neplatná. 23. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa v lehote podľa ust. takýto dôvod neplatnosti výpovede neuplatnila, odvolací súd, stotožňujúc sa s argumentáciou žalobkyne obsiahnutou vo vyjadrení k odvolaniu, poukazuje na to, že v prekluzívnej lehote podľa ust. v spojení s ust. má zamestnanec či zamestnávateľ len povinnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru (v tomto prípade výpoveďou zo strany zamestnávateľa) a nie skutkovo vymedziť všetky dôvody neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru. Tento záver možno vyvodiť aj z toho, že neplatnosť právnych úkonov podľa (vrátane neplatnosti výpovede pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre absenciu hmotnoprávnych predpokladov výpovede podľa ust. a ) je neplatnosťou absolútnou, ktorá pôsobí od samého počiatku bez toho, aby ju niekto namietal, a teda na ňu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, ak v konaní zistí skutočnosti, ktoré takúto absolútnu neplatnosť zakladajú. Ak teda súd prvej inštancie rozhodol v zmysle uvedeného a napadnuté rozhodnutie založil aj na skutočnosti, že výpovedi nepredchádzalo písomné rozhodnutie zamestnávateľa podľa ust. , nemohol týmto založiť žalovaným namietaný odvolací dôvod podľa ust. . V konečnom dôsledku uvedený záver súdu prvej inštancie o nepredchádzaní písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene samotnej spornej výpovedi zo dňa 09.03.2021, žalovaný v podanom odvolaní ani nenamietal. 24. Už len z vyššie uvedených dôvodov, bez toho aby sa pre zjavnú nadbytočnosť zaoberal ďalšími odvolacími námietkami vymedzenými žalovaným v jeho opravnom prostriedku, považoval odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. za vecne správny, a preto ho v zmysle ust. tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa mala v tomto štádiu konania plný úspech. Podľa ust. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).