Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8C/123/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci žalobkyne U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. 346/08/14 zo dňa 29.10.2014 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD.

II. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. 430/08/14 zo dňa 6.11.2014 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom.

III. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania a žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.12.2014 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. zo dňa 29.10.2014 vydaného rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD.. Vec bola zapísaná pod sp. zn. .

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.12.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. zo dňa 6.11.2014 vydaného rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom. Vec bola zapísaná pod sp. zn. .

Obe žaloby odôvodnila tým, že pri uzatváraní zmlúv nebola upozornená na následky vyplývajúce z takto uzavretej zmluvy, hlavne na rozhodcovskú doložku a z toho vyplývajúce dôsledky a sankcie pri porušení niektorej zmluvnej povinnosti. Chcela si požičať (v oboch prípadoch) sumu 1500,- eur, ale skutočne jej bolo poskytnutých len 1.284,25 eura. Rovnako nemala možnosť sa oboznámiť s rozhodcovskou zmluvou, ktorú podpísala, na základe ktorej bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok. Túto zmluvu si osobitne so žalovaným nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými dokumentmi, ktoré musela podpísať ak chcela, aby jej bol úver poskytnutý. Poukazuje aj na neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa ustanovenia a navrhuje preto, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu na ochranu práv spotrebiteľa. Ďalej

uvádza, že výška odplaty za poskytnutie revolvingového úveru nemôže podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, teda v jej prípade zmluvná RPMN a ročná úroková sadzba podstatne prevyšuje prípustnú výšku odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Tým, že rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní ju ako spotrebiteľku zaviazal na plnenie v rozpore so zákonom a v predmetnom rozhodcovskom konaní neboli rozhodcovským súdom aplikované ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, došlo k porušeniu právnych predpisov. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby súd meritórne rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku. V súlade s ustanovením o rozhodcovskom konaní navrhla odložiť vykonateľnosť citovaného rozhodcovského rozsudku.

Okresný súd Svidník uzneseniami č.k. -27 zo dňa 09.02.2015 a č.k. -19 zo dňa 09.02.2015 rozhodol o odložení vykonateľnosti uvedených rozhodcovských rozsudkov.

Uznesením č.k. -22 zo dňa 04.05.2015 Okresný súd Svidník spojil veci vedené pod sp. zn. a na spoločné konanie s tým, že budú ďalej prejednávané pod sp. zn. .

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.08.2015 žiadal žaloby v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnené a žiadal priznať náhradu trov konania. Konštatoval, že ochrana spotrebiteľa pri určení subjektu, ktorému sa ochrana poskytuje, vychádza z pojmu „priemerný spotrebiteľ“, ktorý sa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Spotrebiteľa v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ nemožno postaviť do úlohy absolútne nezodpovedného za vlastné rozhodovanie. V nadväznosti na to poukázal na charakter „individuálne dohodnutého“ a aj na samotnú rozhodcovskú zmluvu. Tento pojem nemá povahu určenú všeobecným zmluvným právom, ale má špecifiká vyplývajúce z osobitosti spotrebiteľských vzťahov. Pojem „individuálny“ v pomeroch spotrebiteľského práva znamená predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takéto podmienka sa nestane súčasťou vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti stavu, ak by túto podmienku prijal. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Naviac, keď v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretia danej zmluvy má za následok. Pritom v spojení s informáciou pre rozhodovanie o prijatí rozhodcovské zmluvy je podstatné prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy a informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je (hoci právna úprava takúto požiadavku na veriteľa neurčila). Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si spotrebiteľ v lehote 14 dní mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva bola individuálny právny úkon a nešlo o predpoklad alebo podmienku vzniku úverového vzťahu, čo jednoznačne vyplýva z rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať a to bez ohľadu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Mohla zaniknúť jednostranným úkonom žalobcu bez toho, aby to mohol žalovaný ovplyvniť. V bode 7 rozhodcovskej zmluvy bolo upravené právo na odstúpenie od tejto zmluvy v lehote 14 dní, ktoré sa týka len rozhodcovskej zmluvy a teda nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Ak teda žalovaný (veriteľ) nemôže ovplyvniť ani vznik a ani trvanie rozhodcovskej zmluvy, logicky nemohla byť rozhodcovská zmluva podmienkou pre vznik úverového vzťahu. Žalovaný pritom poukázal na odôvodnenia viacerých rozhodnutí v exekučných konaniach (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , Krajského súdu v Žiline sp. zn. , Krajského súdu v Nitre sp. zn. , Okresného súdu Zvolen sp. zn. , Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. ). Žalovaný ďalej uviedol, že je mylné a v rozpore s právnou úpravou, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a všeobecným konaním ( ) so situáciou, kedy sa spor začne na základy žaloby dodávateľa. Ani zákon a ani smernica 93/193/EHS nič nehovoria o tom, že rozhodcovské konanie môže začať len spotrebiteľ. Žalovaný ďalej konštatoval, že rozhodcovské konanie je ex lege konaním písomným a ustanovenia rokovacieho poriadku upravujú rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania. Možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu existovala tak v čase uzavretia zmluvy ako aj kedykoľvek následne. Predmetom rozhodcovského konania bolo zaplatenie peňažnej sumy titulom nesplnených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere, pričom nejde o prípad, ktorý je ako predmet konania vylúčený z prejednávania a rozhodovania

v rozhodcovskom konaní. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd sa vecou zaoberal aj a predovšetkým z pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa. Konštatoval, že odplata za predmetný úver podstatne neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, pretože priemerná odplata bola v rozhodnom období na úrovni 44 - 47%. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (kde je upravené aj ustanovenie o zmluvnej pokute) nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere ale sú jej neoddeliteľnou súčasťou (na zadnej strane zmluvy). Žalovaný taktiež namietal nedodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu podľa a navrhol vykonať dokazovanie aj rozhodcovským spisom.

Vo vyjadrení z 26.08.2015 žalovaný uviedol, že v oboch prípadoch (oboma úverovými zmluvami) bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, pričom časť vo výške 1.284,25 Eur bola vyplatená žalobkyni a časť 215,75 Eur započítaná so záväzkom žalovaného podľa dohody o poskytnutí služby. Dohoda o poskytnutí služby by nikdy nebola vznikla, ak by žalobca článok 8 osobitne nepodpísal a žalobca sa snaží zbaviť zodpovednosti za svoje konanie. Predmetom dohody o poskytnutí služby je prevzatie záväzku veriteľom poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok a záväzok dlžníka zaplatiť odplatu za túto službu. Uzavretie dohody tak zavádza úpravu výhodnejšiu oproti stavu upravenému zákonom, ktorý odklad splátok neupravuje. Ide v podstate o rovnakú dohodu, akou je napr. zakúpenie balíka televíznych programov, predĺženie záručnej doby za odplatu nad zákonný rámec a pod.. Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské právne vzťahy nevyplýva právo spotrebiteľa domáhať sa napr. vrátenia odplaty za zakúpený a nevyužitý tovar či služby. Žalobca v dohode o poskytnutí služby sám vyhlasuje, že nie je podmienkou pre iný vzťah. Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, ktorá nie je v zmysle neprijateľnou podmienkou. Poukázal pritom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. a na to, že predmetom žiadneho z rozhodcovských konaní žiadny nárok podľa dohody o poskytnutí služby nebol a ani nie je. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve opätovne žalovaný poukázal na to, že je podľa jeho názoru uzavretá individuálne, pričom individuálnosť vyplýva nielen zo stránky formálnej ale aj materiálnej. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník mal právo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Opätovne pritom uviedol dôvody uvedené v predošlom písomnom vyjadrení (zo dňa 03.08.2015).

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný a jeho právny zástupca. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju ako aj žalovaného neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, pričom požiadal o rozhodnutie v ich neprítomnosti. Preto súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu v súlade s ustanovením (ďalej len „").

Žalobkyňa vo svojej výpovedi na nariadenom pojednávaní uviedla, že k uzavretiu zmlúv došlo tak, že cez nejakú tretiu osobu dostala kontakt na pána, ktorý bol zástupcom žalovaného. Nakontaktovala sa naňho s tým, že si chcela požičať 1.500,- Eur. Zástupca žalovaného za ňou prišiel do práce (do nemocnice) s tým, že ak chce peniaze čo najskôr, musí čo najskôr vypísať papiere. Všetko podpisovala v jeho aute a to tak, že on jej predkladal papiere a ona ich len podpisovala. Všetko bolo písané drobným písmom a ona to nečítala. V prípade druhej zmluvy (z časového hľadiska uzatváranej ako prvá) to bolo podobné len s tým rozdielom, že to bol iný zástupca a bolo to pred jej blokom, kde býva (nie v aute). Nakoľko to bolo na verejnom priestranstve a bála sa o diskrétnosť (požičiavala si peniaze), všetko čo najskôr popodpisovala. V oboch prípadoch jej boli len predkladané písomnosti so slovami „toto je taká písomnosť a toto taká písomnosť“ a kde to treba podpísať. Aj keď jej bolo povedané napr. že toto je zmluva o úvere, toto je rozhodcovská zmluva a pod., nebolo jej vysvetlené, čo to rozhodcovská zmluva je a nebola poučená ani o následkoch tohto podpisu. Taktiež nevedela, čo je to rozhodcovské konanie a nevie pochopiť, prečo keď žiadala úver vo výške 1.500,- Eur, dali jej len 1.284 Eur. Nevie ani to, na čo vôbec prebehlo rozhodcovské konanie, keď v súčasnosti dochádza k zrážkam z jej mzdy a pohľadávka je takto uspokojovaná. Zvažuje tiež, že sa bude brániť aj proti zrážkam zo mzdy. na otázku súdu, či využila svoje právo na žalobnú odpoveď uviedla, že po doručení rozhodcovských rozsudkov išla do Centra právnej pomoci, kde jej pomohli naformulovať žaloby a podala sa žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle poučenia.

Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne ako aj listinnými dôkazmi a to: návrhom na začatie konania vo veci , návrhom na začatie konania vo veci , rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 430/08/14, žalobou podaná na rozhodcovskom súde zo dňa 31.7.2014 podanou 26.8.2014, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, zmluvou o revolvingovom úvere čl. 16, zmluvou o revolvingovom úvere č. 830050892, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, zmluvou o revolvingovom úvere čl. 16, zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300050892, rozhodcovskou zmluva č. 8300050892, pokusom o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 2.7.2014, zmluvným dojednaním Zmluvy o revolvingovom úvere, kartou klienta č. zmluvy 8300050892, žalobou podaná na rozhodcovskom súde zo dňa 29.7.2014 podanou 26.8.2014, rozsudkom rozhodcovského súdu 346/08/14, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500027985, zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500027985, rozhodcovskou zmluva č. 8500027985, vyjadrením žalovaného zo dňa 3.8.2015, vyjadrením k žalobe žalovaného zo dňa 26.82015, pripojeným spisom Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 346/08/14 a z neho konkrétne rozhodcovským rozsudkom zo dňa 29.10.2014 a pripojenými doručenkami a žalobou zo dňa 29.7.2014 podanou 26.8.2014 na Rozhodcovskom súde, pripojeným spisom Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 430/08/14 a z neho konkrétne rozhodcovským rozsudkom zo dňa 6.11.2014 a pripojenými doručenkami, žalobou zo dňa 31.7.2014 podanou na Slovenskom arbitrážnom súde dňa 26.8.2014 a taktiež vyjadrením žalobkyne zo dňa 14.9.2015 a zistil tento skutkový stav:

Žalovaná uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500027985, na základe ktorej poskytol žalovaný (ako veriteľ) žalobkyni (ako dlžníkovi) úver vo výške 1.500,- Eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala splácať tento úver v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur. Žalobkyňa podpísala zmluvu dňa 10.07.2013 a žalovaný dňa 12.07.2013.

V rovnaké dni bola zmluvnými stranami podpísaná aj rozhodcovská zmluva č. 8500027985. Predmetom rozhodcovskej zmluvy (bod 5) bola dohoda veriteľa a dlžníka, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere a porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481 , so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Žalovaná uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300050892, na základe ktorej poskytol žalovaný (ako veriteľ) žalobkyni (ako dlžníkovi) úver vo výške 1.500,- Eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala splácať tento úver v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur. Žalobkyňa podpísala zmluvu dňa 10.09.2012 a žalovaný dňa 19.09.2012.

V rovnaké dni bola zmluvnými stranami podpísaná aj rozhodcovská zmluva č. 8300050892. Predmetom rozhodcovskej zmluvy (bod 5) bola dohoda veriteľa a dlžníka, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere a porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481 , so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Tak obe zmluvy o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovské zmluvy boli zmluvami formulárovými - vytvorenými žalovaným (veriteľom) na predtlačenom formulári, do ktorého boli len rukou dopísané údaje

(v prípade rozhodcovskej zmluvy len číslo zmluvy, údaje o dlžníkovi, dátum a miesto podpisu zmluvy). O tom, že ide o zmluvy formulárové, svedčí aj označenie tlačív v pravom dolnom rohu ako "Verzia platná_01.01.2011" a „Verzia platná 1.3.2013“.

Z obsahu rozhodcovského spisu sp. zn. 346/08/14 súd zistil, že Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. rozhodcovským rozsudkom zo dňa 29.10.2014 zaviazal žalobkyňu (v konaní pred rozhodcovským súdom v pozícii žalovaného) zaplatiť žalovanému (v konaní pred rozhodcovským súdom v pozícii žalobcu) do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 3.012,99 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,85% ročne zo súm a v obdobiach špecifikovaných vo výrokovej časti rozhodcovského rozsudku tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- Eur len 5,15% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.012,99 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania o výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 465,15 Eur. Nárok priznal na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500027985.

Rozhodcovský súd svoju právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci vyvodil z vyššie uvedenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 12.07.2013 č. 8500027985.

Z obsahu rozhodcovského spisu súd taktiež zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni (v konaní pred rozhodcovským súdom v pozícii žalovaného) doručený dňa 18.11.2014 a to vo forme skráteného konania s odkazom na § 25 ods. 10 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu (bez jeho vyjadrenia) s poučením, že žalovaný sa môže k žalobnému návrhu a rozhodcovskému rozsudku vyjadriť formou žalobnej odpovede do 15 dní od jeho doručenia. Ak v nej uvedie, že uplatnený nárok neuznáva, rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje ďalej v konaní. Taktiež bol poučený, že ak nevyužije svoje právo na žalobnú odpoveď, môže podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu na príslušnom súde o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej na rozhodcovskom rozsudku nachádzajúcom sa v rozhodcovskom spise mal rozsudok nadobudnúť právoplatnosť dňa 18.11.2014 a vykonateľnosť dňa 22.11.2014.

Z obsahu rozhodcovského spisu sp. zn. 430/08/14 súd zistil, že Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom rozhodcovským rozsudkom zo dňa 06.11.2014 zaviazal žalobkyňu (v konaní pred rozhodcovským súdom v pozícii žalovaného) zaplatiť žalovanému (v konaní pred rozhodcovským súdom v pozícii žalobcu) do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 2.210,73 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 0,725% ročne zo súm a v obdobiach špecifikovaných vo výrokovej časti rozhodcovského rozsudku tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- Eur len 8,15% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.210,73 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania o výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 357,60 Eur. Nárok priznal na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300050892.

Rozhodcovský súd svoju právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci vyvodil z vyššie uvedenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 19.09.2012 č. 8300050892.

Z obsahu rozhodcovského spisu súd taktiež zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni (v konaní pred rozhodcovským súdom v pozícii žalovaného) doručený dňa 25.11.2014 a to vo forme skráteného konania s odkazom na § 25 ods. 10 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu (bez jeho vyjadrenia) s poučením, že žalovaný sa môže k žalobnému návrhu a rozhodcovskému rozsudku vyjadriť formou žalobnej odpovede do 15 dní od jeho doručenia. Ak v nej uvedie, že uplatnený nárok neuznáva, rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje ďalej v konaní. Taktiež bol poučený, že ak nevyužije svoje právo na žalobnú odpoveď, môže podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu na príslušnom súde o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej na rozhodcovskom rozsudku nachádzajúcom sa v

rozhodcovskom spise mal rozsudok nadobudnúť právoplatnosť dňa 25.11.2014 a vykonateľnosť dňa 29.11.2014.

Podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania žalôb - 04.12.2014 a 16.12.2014 (ďalej len „“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ustanovenia až 4 v znení účinnom ku dňu 19.09.2012 a 12.07.2013 - ku dňu uzavretia predmetných revolvingových zmlúv (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia až 3 a spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia a zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa podala obe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej 30 dňovej lehote podľa . Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 346/08/14 bol žalobkyni (v pozícii žalovaného) doručený dňa 18.11.2014, pričom žalobu o jeho zrušenie podala dňa 04.12.2014 a rozhodcovský rozsudok sp. zn. 430/08/14 bol žalobkyni (v pozícii žalovaného) doručený dňa 25.11.2014, pričom žalobu o jeho zrušenie podala dňa 16.12.2014. Súd sa tak zaoberal dôvodmi podanej žaloby.

Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodcovské rozsudky okrem iného aj namietaním platnosti rozhodcovských zmlúv podľa . Žalovaný vo vojom vyjadrení konštatoval, že spotrebiteľ mal možnosť dosiahnuť, že nebude viazaný rozhodcovskou zmluvou, pretože tá nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a navyše aj po jej uzavretí spotrebiteľ mal možnosť od nej v lehote 14 dní odstúpiť.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmluvy o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovské zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými, pretože pri uzatváraní a plnení týchto zmlúv konal žalovaný ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ nie.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci .) Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.01.2013, sp. zn. , kde bolo konštatované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc

z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.

Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy táto nemala byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, tak je nutné uviesť, že toto prehlásenie je zakomponované nevýrazne (malým textom) do ostatného textu. Jej súčasťou je aj (rovnako malým písmom uvedené) prehlásenie, že žalobca bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že pri podpise zmlúv jej nebolo vysvetlené, čo je rozhodcovské konanie a rozhodcovská zmluva. Obe zmluvy podľa jej vyjadrenia podpisovala v časovej tiesni (jednu v aute obchodného zástupcu žalovaného pred jej pracoviskom a druhú pred jej obytným blokom) na naliehanie, že ak chce peniaze, musí to rýchlo podpísať a to bez toho, aby si ich prečítala. Žalovaný ako dodávateľ neuniesol dôkazné bremeno toho, že žalobkyňu ako spotrebiteľa poučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy.

Súd zároveň dodáva, že rozhodcovské zmluvy boli žalobkyňou (spotrebiteľom) podpísané v rovnaký deň ako zmluvy o revolvingovom úvere a teda nie v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej žalobkyňa nemusela prikladať vyšší význam, pretože nepochybne vôľa žalobkyne primárne smerovala k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere a získaniu úveru. To len umocňuje tvrdenie žalobkyne o spôsobe podpisovania zmlúv. Z tohto dôvodu je aj argument žalovaného, že žalobca mohol od zmluvy do 14 dní odstúpiť, za nedôvodný. Od spotrebiteľa nemožno spravodlivo žiadať, aby využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, ktorej uzavretie ani primárne nesledoval (bola mu predložená popri „hlavnej“ zmluve o úvere, ktorú možno označiť za predmet jeho záujmu) ak nerozumie obsahu tejto zmluvy pre neposkytnutie dostatočného vysvetlenia zo strany dodávateľa a navyše ak ju uzavrel v čase, keď medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebol spor, z ktorého by hrozilo využitie rozhodcovskej zmluvy pre stanovenie orgánu, ktorý by mal spor riešiť.

O zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto podmienky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu (porov. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp zn. , , ). Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku v znení, ako je formulovaná aj v prejednávanej veci, tak možnosť voľby spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy (poskytnutím úveru zo strany dodávateľa spotrebiteľovi sú spravidla povinnosti dodávateľa plynúce zo zmluvy splnené a tak povinnosti, ktoré môžu byť predmetom prípadnej žaloby sú povinnosti súvisiace s plnením na strane spotrebiteľa).

Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť vyše 500 km (Svidník - Bratislava) na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 OcéanoGrupoEditorial). Na tom nič nemení ani skutočnosť, že vo veci bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom bez nariadenia pojednávania, čo pripúšťa aj . Občianske súdne konanie ale priznáva účastníkom aj také práva, ktoré sú dostupnejšie účastníkovi (spotrebiteľovi), ak je sídlo orgánu rozhodujúceho o jeho právach a povinnostiach (súdu) z hľadiska dostupnosti bližšie k jeho bydlisku. Takýto účastník napr. môže bez zvýšených výdavkov na cestovné sa oboznámiť s obsahom spisu jeho štúdiom, realizovať procesné podania priamo na súde

(bez výdavkov na poštovné) so jeho podateľne a podobne. Preto aj argument žalovaného týkajúci sa „zásadne písomného rozhodcovského konania“ hodnotí súd ako nedôvodný.

Navyše v tzv. „skrátenom konaní“ podľa nemôže súd rozhodnúť spor zo spotrebiteľskej zmluvy ak žalovaným je spotrebiteľ a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ( ). V prejednávanej veci rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom priznal žalovanému (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu) z dôvodu omeškania žalobkyne (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovaného) popri sebe jednak úrok z omeškania a jednak zmluvnú pokutu, ktorá bola vo výške 0,04% denne, t.j. 14,6% ročne (vo veci sp. zn. 346/08/14) a vo výške 0,065% denne, t.j. 23,725% ročne (vo veci sp. zn. 430/08/14). Dojednanie o zmluvnej pokute nebolo súčasťou zmluvy o úvere ale len Zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere (bod 14.1), ktoré neboli zmluvnými stranami podpísané, čim nebola splnená zákonom vyžadovaná písomná forma dojednania o zmluvnej pokute ( ). Rozhodcovský súd nerešpektovaním vyššie uvedeného ustanovenia a priznaním uvedeného nároku rozhodcovským rozsudkom porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa .

Pre úplnosť vo vzťahu k postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní súd poukazuje aj na skutočnosť, že podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej na rozhodcovských rozsudkoch nachádzajúcich sa v rozhodcovskom spise mali rozsudky nadobudnúť právoplatnosť ku dňom, kedy boli doručené žalobkyni (v pozícii žalovaného v rozhodcovskom konaní), čo je vzhľadom na rozhodnutie v skrátenom konaní deň, keď sa žalobkyňa ako dlžník vôbec dozvedela o začatí konania. Aj keď poučenie rozhodcovského rozsudku poskytuje dlžníkovi možnosť nárok namietať žalobnou odpoveďou, vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť evokuje dojem, že aj prípadná žalobná odpoveď nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (nemá odkladný účinok), čo v prípade občianskeho súdneho konania vedeného pred všeobecným súdom (pri podaní odporu proti platobnému rozkazu) nie je možné.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobám a zrušil rozhodcovské rozsudky uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia . V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorá si ale náhradu trov konania neuplatnila. Preto súd rozhodol tak, že žalovaný ako v konaní neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ).