Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42CoZm/2/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu BASF Slovensko spol. s r.o. so sídlom Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 31 345 603, právne zast.: Karkó s.r.o., Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121 proti žalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 758.876,96 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súd Trenčín č.k. -1393 zo dňa 14.decembra 2022 takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -770 zo dňa 9. apríla 2019 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. -793 zo dňa 23. apríla 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -968 zo dňa 4. septembra 2019 z r u š u j e.

IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 758.876,96 Eur so 6 % ročným úrokom od 19.02.2019 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 2.529,59 Eur a žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania. O návrhu žalovaného na prerušenie konania rozhodol tak, že tento zamietol.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný včas odvolanie.

3. Podaním doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 14.04.2023 po začatí odvolacieho konania doručil žalovaný žiadosť o zastavenie konania a návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že dňa 03.04.2023 bolo Okresným súdom Trenčín právoplatne rozhodnuté v právnej veci vedenej pod sp. zn. , kde bol žalovaný ako dlžník zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Predmetné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 11.04.2023 pod OV č. 69/2023. Poukázal na to, že pohľadávka žalobcu uplatňovaná v konaní je s poukazom na ust. pohľadávkou nevymáhateľnou, nakoľko ide o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia. Žalovaný mal za to, že pokiaľ je pohľadávka, ktorá je predmetom sporu nevymáhateľná, súd o nej konať nemôže a konanie má zastaviť podľa ust. . Zároveň pripomenul, že uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. zo dňa 09.04.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 04.09.2019 bolo rozhodnuté

o zriadení záložného práva v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky proti žalovanému, a to vo vzťahu k nehnuteľnému majetku žalovaného uvedenému vo výrokovej časti uznesenia. Uviedol, že v zmysle je predpokladom zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva obava, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na právoplatné rozhodnutie o oddlžení mal za to, že obava zanikla, keďže tvrdená pohľadávka žalobcu je voči žalovanému nevymáhateľná. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd konanie zastavil, a aby nariadené zabezpečovacie opatrenie v predmetnej veci zrušil.

4. K návrhu žalovaného sa žalobca vyjadril, že nespochybňuje, že žalovaný bol oddlžený formou splátkového kalendára, avšak to nemá za následok právny zánik pohľadávky žalobcu zo zmenky, ale len to, že sa táto stala s poukazom na nevymáhateľnou. Pohľadávka žalobcu je teda existentná a preto nie je dôvod na to, aby konanie o nej nemohlo byť prejednané v odvolacom konaní. Zdôraznil, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá dlžníkom, ktorí boli oddlžení rôzne povinnosti, pričom poukázal na povinnosť ponúknuť v prípade nie nepatrného dedenia daru alebo výhry zo stávky alebo hry aspoň polovicu takéhoto zdroja veriteľom na uspokojenie. Uviedol, že podľa zostáva oddlžením nedotknuté právo veriteľa v rozsahu svojej pohľadávky domáhať sa podľa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku aj vtedy, ak je pohľadávka premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa 2. časti 1. hlavy bol inak oprávnený odporovať správca. Z uvedeného žalobca vyvodil, že nevymáhateľnosť pohľadávky v dôsledku oddlženia fyzickej osoby podľa nie je a nemôže byť dôvodom na zastavenie súdneho konania, tobôž nie v štádiu rozhodovania o odvolaní. Práve naopak, ak by súd konanie zastavil, mohli by byť ohrozené práva žalobcu, pretože žalovaný by mu nemusel plniť v zmysle , nakoľko by dlžníkovi stačilo spochybniť pohľadávku, ktorá nebola nikdy právoplatne judikovaná. Uviedol, že ak by súd konanie zastavil, prakticky by žalovanému odňal jeho právo na odporovanie právnych úkonov v zmysle .

5. Žalobca poukázal vo vyjadrení na to, že sa voči žalovanému domáha zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer a uvedené konanie je vedené pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. . Mal za to, že podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a rozhodnutie o nej bude mať nepochybne vplyv na rozhodnutie v tomto konaní, ako aj na posúdenie dôvodnosti existencie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Ak by súd toto konanie zastavil, prípadne by rozhodol o zrušení zabezpečovacieho opatrenia a následne by bol žalobca úspešný v konaní o zrušenie oddlženia žalovaného, malo by to prakticky nenapraviteľné následky vo vzťahu k možnosti budúceho uspokojenia žalobcu, nakoľko žalovaný by mohol tak ako to robil doposiaľ, prevádzať majetok na tretie osoby a tentokrát už bez ťarchy v podobe sudcovského záložného práva. Žalobcovi by v takom prípade vznikla škoda veľkého rozsahu, ktorú by už bolo ťažké napraviť, ak vôbec. Mal za to, že dôvodnosť zabezpečovacieho opatrenia je pritom vzhľadom na minulý aj súčasný postup žalovaného zrejmá.

6. V zmysle uvedeného žalobca navrhol, keďže sú splnené podmienky na prerušenie konania, aby odvolací súd v zmysle 162 ods. 1 písm. a) rozhodol o prerušení tohto konania, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. .

7. Žalobca svoje vyjadrenie doplnil podaním zo dňa 25.08.2023, kedy poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.02.2023, ktorým Ústavný súd skonštatoval, že voči dlžníkovi fyzickej osobe je možné viesť exekúciu aj po jej oddlžení v zmysle v prípade, ak tento dlžník previedol na tretiu osobu majetok a veriteľ úspešne odporoval prevod tohto majetku v zmysle , pričom v rámci exekúcie voči oddlženému dlžníkovi bude postihnutý majetok, ktorého prevod bol veriteľom úspešne odporovaný. Žalobca mal za to, že vo vzťahu k citovanému nálezu Ústavného súdu, ak by súd predmetné konanie, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia zmenky zastavil, bolo by mu odňaté právo na uspokojenie sa z majetku, ktorý žalovaný previedol na tretie osoby právnymi úkonmi, ktoré žalobca odporuje tak, ako to vyplýva z ust. . Zdôraznil, že predmetom odporovacích konaní nie je rozhodovanie o pohľadávke samotnej a teda žalobca nemá a ani nebude mať exekučný titul voči tretím osobám, ktoré nadobudli majetok od žalovaného. Aby sa mohol žalobca domáhať uspokojenia aj z takto prevedeného majetku, musí disponovať exekučným titulom voči žalovanému, pretože len v rámci exekúcie voči žalovanému môže byť postihnutý žalovaným prevedený majetok, ktorého prevod bol odporovaný. Žalobca tak vyjadril názor, že oddlženie dlžníka fyzickej osoby v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemôže mať za následok zastavenie prebiehajúceho

konania o zaplatenie pohľadávky, ktorá sa stala v dôsledku jeho oddlženia nevymáhateľná, pretože by to znamenalo nemožnosť uplatnenia práva veriteľa na postup podľa . Mal za to, že ak by súd konanie zastavil, došlo by k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu.

8. Žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 02.10.2023 k argumentácii žalobcu vyjadril, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania sa v zmysle ust. stala nevymáhateľnou, nakoľko je vylúčená z uspokojenia. Poukázal na doktrinálny výklad pojmu vymáhateľnosť a skonštatoval, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, už je bez vlastnosti súdnej vymáhateľnosti a stala sa naturálnou pohľadávkou. Domáhal sa aplikácie ust. , v zmysle ktorého je súd kedykoľvek počas konania povinný prihliadnuť na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť a ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Žalovaný sa ďalej vo vyjadrení vyjadril k okolnostiam súvisiacim s predmetom konania vo veci samej a zotrval na tom, že abstraktný nárok žalobcu voči žalovanému sa stal nevymáhateľný, čo bolo aj cieľom zákonodarcu, kedy poukázal na dôvodovú správu k novele Zákona o konkurze a reštrukturalizácii pri ust. § 166b, kde je uvedené, že z uspokojenia budú vylúčené aj pohľadávky, ktorými sú zmenkové nároky, a to z dôvodu pravidelnej koexistencie zabezpečenej pohľadávky z kauzálneho vzťahu, ktorú si je možné uplatniť prihláškou. Poprel, že by zastavením konania žalobcovi vznikla škoda značného rozsahu, pretože pojem finančná strata si nemožno zamieňať s pojmom škoda a žalobca je podnikateľský subjekt. Na základe uvedeného zotrval na návrhu, aby odvolací súd zrušil neodkladné opatrenie a aby konanie zastavil.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné ex offo zastaviť.

11. Odvolací súd zistil, že Okresný súd Trenčín v uznesení sp. zn. zo dňa 03.04.2023 rozhodol, že oddlžuje dlžníka (žalovaného) tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Rozhodnutie okresného súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 69/2023 zo dňa 11.04.2023. V tento deň nastali účinky zverejneného uznesenia.

12. Odvolací súd z napadnutého rozhodnutia okresného súdu zistil, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 758.876,96 Eur so 6% ročným úrokom od 19.02.2019 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 2.529,59 Eur, a to z titulu, že žalovaný ako spoločník a konateľ spoločnosti E-RAN Slovakia spol. s r.o. avaloval zmenku, ktorej majiteľom je žalobca.

13. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú ().

14. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

15. Podľa § 166b ods. 1 ZoKR Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,

d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

16. Podľa § 166b ods. 2 ZoKR nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

17. Podľa prvá a druhá veta , zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť.

18. Podľa (ďalej len ), súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

19. Podľa , neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie.

20. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

21. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu odvolací súd uvádza, že súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze ( ) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné ( ) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu podľa zastaviť.

22. Žalobca vo vyjadrení k návrhu žalovaného na zastavenie konania odvolaciemu súdu navrhol, aby tento konanie prerušil podľa ust. . Podľa citovaného ustanovenia je súd povinný prerušiť konanie v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že v súčasnosti neprebieha žiadne také konanie, rozhodnutie ktorého by bolo spôsobilé zvrátiť povinnosť súdu zastaviť konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú ( ). Skutočnosť, že žalobca inicioval konanie o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, nie je dôvodom pre prerušenie konania v predloženej veci, kedy je súd povinný postupovať podľa a konanie zastaviť. Prípadný procesný úspech žalobcu v konaní o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nemá za následok oprávnenie súdu prerušiť konanie do skončenia tejto veci, ale prípadným zrušením oddlženia sa oddlženie stane voči všetkým veriteľom, a teda aj voči žalobcovi neúčinné. Pohľadávky veriteľov sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovia čo do pôvodnej vymáhateľnosti aj splatnosti ( ). Preto v prípade, ak žalobca uspeje v konaní o určenie nepoctivého zámeru dlžníka, zvráti tak stav, kedy bude konanie o zaplatenie voči žalovanému ako avalistovi zo zmenky zastavené.

23. Žalobca si v prebiehajúcom konaní uplatnil voči žalovanému pohľadávku zo zmenky, a to z dôvodu, že žalovaný ako spoločník a konateľ zmenkového dlžníka predmetnú zmenku avaloval. V zmysle ust. sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia považuje aj pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom. Pohľadávka zo zmenky, ktorá bola predmetom konania, je tak pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia. V zmysle rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.04.2023 okresný súd oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd výslovne určil, že zbavuje dlžníka aj tých dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. V zmysle ust. je pohľadávka zo zmenky, ktorá je predmetom konania, pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia.

24. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 167e ods. 1 upravuje následky vyhlásenia konkurzu a oddlženia dlžníka vo vzťahu k prebiehajúcim súdnym konaniam, v ktorých sa uplatňujú tie pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a) alebo tie pohľadávky, ktoré sa považujú za nevymáhateľné (). Keďže pohľadávka zo zmenky, ktorá je predmetom konania vo veci samej je pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia, ktorá sa zo zákona považuje za nevymáhateľnú, je súd povinný postupom podľa konanie bez zbytočného odkladu zastaviť. Kogentná formulácia citovaného ust. neumožňuje súdu preskúmavať, či by bol dôvod pre pokračovanie v konaní, alebo pre jeho prerušenie. Zákon neupravuje, že súd konanie „môže zastaviť“, ale imperatívne určuje, že „súd bez zbytočného odkladu zastaví“ konanie. Súd preto zastaví konanie aj v tom prípade, ak sa v ňom uplatňuje pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú, ako je to v prípade prebiehajúceho konania.

25. Ako výslovne uviedol konkurzný súd, konanie o oddlžení žalovaného, tento bol zbavený dlhov vylúčených z uspokojenia. Z uvedeného dôvodu už konanie o pohľadávke, ktorá bola vylúčená z uspokojenia a stala sa nevymáhateľnou, nie je ďalej možné viesť v zmysle ust. . Krajský súd preto postupom podľa citovaného ustanovenia konanie zastavil. Nepostupoval tak podľa návrhu žalovaného, ktorý navrhol, aby konanie bolo zastavené podľa , pretože v tomto prípade je špeciálnym zákonom Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a vo vzťahu lex specialis ku lex generalis je preto odvolací súd povinný postupovať pri zastavení podľa ust. . Odvolací súd zároveň uvádza, že o zastavení konania by bol povinný rozhodnúť bez ohľadu na to, či by žalovaný dal alebo nedal návrh na jeho zastavenie, keďže povinnosť súdu konanie zastaviť sa nevzťahuje na návrh, ale nastáva zo zákona.

26. K argumentácii žalobcu, že „nevymáhateľnosť“ v dôsledku oddlženia fyzickej osoby nemôže byť dôvodom na zastavenie súdneho konania tak odvolací súd poukazuje na kogentné ust. , z ktorého naopak vyplýva, že zo zákona následkom nevymáhateľnosti pohľadávky v konaní je práve zastavenie súdneho konania. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie aplikuje platnú a účinnú právnu úpravu, ktorej výklad je vo vzťahu k ust. vo vzťahu k prejednávanej veci jednoznačný.

27. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že postup súdu ohrozí uplatnenie jeho práv v ďalších konaniach v zmysle ust. alebo 166h , odvolací súd konštatuje, že domnelé nedostatky právnej úpravy nie je možné revidovať rozhodovaním súdu, keďže text právnych noriem určuje zákonodarca. Rovnako vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu SR , na ktorý poukazoval žalobca vo vyjadrení k žiadosti žalovaného, odvolací súd konštatuje, že citované rozhodnutie nemôže zvrátiť povinnosť súdu zastaviť súdne konanie, pokiaľ je v ňom uplatnená pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú v zmysle ust. . Prípadné ďalšie následky vo vzťahu k podmienkam vedenia exekúcie voči dlžníkovi fyzickej osobe po jeho oddlžení nemajú žiaden vzťah k posúdeniu podmienok zastavenia konania.

28. K vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie došlo pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného. Nebol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, pretože z tohto dôvodu (vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného po vydaní rozsudku okresného súdu) nie je konanie pred súdom prvej inštancie postihnuté vadou, ktorá sa týka procesných podmienok a na ktorú by v zmysle odvolací súd bol povinný prihliadnuť, aj keby nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená. Keďže rozhodnutie okresného súdu odvolací súd pri zastavení konania nezrušil, v prípade, ak by žalobca v žalobe o zrušenie oddlženia uspel, obnoví sa vymáhateľnosť pohľadávky a odvolací súd bude rozhodovať o podanom odvolaní proti nezrušenému rozhodnutiu okresného súdu.

29. Z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. -770 zo dňa 09.04.2019 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. -793 zo dňa 23.04.2019, a to v rozsahu potvrdenia uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -968 zo dňa 04.09.2019 nariadil zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní zo zmenky proti žalovanému, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach vymedzených vo výrokovej časti zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie bolo okresným súdom nariadené dňa 09.04.2019, teda po začatí konania vo veci samej, keďže konanie vo veci samej začalo 01.03.2019. Na

zabezpečovacie opatrenia sa v zmysle ust. primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení.

30. Ako vyplýva z ust. , v prípadoch, ak je nariadené neodkladné opatrenie (a teda aj zabezpečovacie opatrenie) po začatí konania vo veci samej, takto nariadené neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie je odvolací súd aj bez návrhu povinný zrušiť v prípade, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo v prípade, ak rozhodne tak, že konanie vo veci samej zastaví.

31. Keďže odvolací súd zistil, že zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené po začatí konania vo veci samej a zároveň konanie zastavil v dôsledku oddlženia dlžníka, ktoré sa vzťahuje aj na pohľadávku uplatnenú v tomto konaní (pohľadávka zo zmenky voči avalistovi) postupom podľa rozhodol o zrušení nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že opäť ide o postup, ktorý vyplýva zo zákona a súd nemá oprávnenie zvážiť, či je vhodné alebo nie je vhodné neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie zrušiť. Z dikcie zákona v ust. vyplýva, že ak sú splnené podmienky tohto ustanovenia, tak zo zákona odvolací súd nariadené neodkladné opatrenie (a teda aj zabezpečovacie opatrenie) zruší rozhodnutím, ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Odvolací súd preto v tretej výrokovej vete rozhodol o zrušení zabezpečovacieho opatrenia nariadeného v konaní vo veci samej.

32. Podľa (ďalej ), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

33. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

35. Ak bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde ex offo končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v tomto prebiehajúcom civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nemožnosť pričítania procesného zavinenia žiadnej strane sporu podľa . Odvolací súd preto nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).